Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010224
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419010224.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému L. Z., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno e/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného L. Z. proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 28.10.2019, sp. zn. 2T/54/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 11.06.2020,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného L. Z. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný L. Z. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno e/ Trestného zákona v znení zákona č.264/2017 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom

súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že:
dňa22.11.2017,včaseo15.30h,vovestibulepohostinstva„A.“,vobciL.,okresZ.I.,popredchádzajúcej
slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného T. B., narodeného XX.XX.XXXX, takým spôsobom, že ho
najmenej dvakrát päsťou udrel do tváre, ktorým konaním spôsobil poškodenému T. B. narodenému
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XXX zranenia, a to krvnú podliatinu v oblasti ľavej očnice a zlomeninu v

oblasti jarmovo-čeľustného oblúka vľavo s posunom úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia
s práceneschopnosťou od 22.11.2017 do 19.12.2017.

Podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37

písmeno h/ Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený úhrnný trest
odňatia slobody 1 rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a §
50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok. Podľa § 287 odsek
1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej právnickej osobe
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave škodu vo výške 880,10 eur.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal odvolanie
obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a namietol v ňom skutkové zistenia súdu
I. stupňa. Uviedol, že tak v prípravnom konania ako aj na hlavnom pojednávaní trvá na svojej nevine,
poškodeného nenapadol, neudrel a táto skutočnosť nebola preukázaná ani potvrdená žiadnym zo
svedkov. To, že poškodený v pohostinstve na neho slovne útočil, nemožno brať za dôkaz, že mu mal
dôvod ublížiť. Od pohostinstva po dom poškodeného je značná vzdialenosť, domov musel ísť popri

ceste po schodoch a toto samotné nevylučuje skutočnosť, že mu mohol ublížiť nikto iný. Poukázal na
to, že ide o miestnu krčmu, kde sa každý s každým pozná a ak by bola pravda, čo tvrdí poškodený, žeho vo vestibule udrel, riešilo by sa to hneď priamo na mieste, že by sa vrátil do pohostinstva, kde boli
svedkovia a aj krčmár alebo by sa posťažoval, prípadne by išiel za nevestou, ktorá pracuje a predáva
oproti pohostinstvu. Poškodený uviedol, že jeho nevesta ho videla vychádzať z krčmy a je nelogické, aby

sa nešiel svedok posťažovať. Sám poškodený vo svojej výpovedi dňa 13.11.2018 uviedol, že na druhý
deň, ako sa mal skutok stať, mu nevesta povedala, že ho videla ako odchádza z krčmy. Toto je podstatný
dôkaz, pretože ak ho nevesta videla vychádzať z krčmy a mal byť krvavý, istotne by to riešila hneď na
mieste, prípadne by ho ohlásila, čo sa mu stalo. Aj z tohto dôkazu vyplýva, že keď vyšiel z krčmy, nebol
napadnutý. Navrhol, aby bola táto svedkyňa vypočutá. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť

súdu I. stupňa na doplnenie dokazovania o výsluch uvedenej svedkyne, alternatívne oslobodiť ho spod
obžaloby, pretože nespáchal skutok, za ktorý je obžalovaný.

Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomený, na verejné zasadnutie
sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom obhajcu a predložil písomnú žiadosť zo dňa
10.06.2020ovykonanieverejnéhozasadnutiavjehoneprítomnosti.Zasplneniapodmienokustanovenia

§ 293 odsek 5 Trestného poriadku bolo verejné zasadnutie vykonané v neprítomnosti obžalovaného.

Obhajcaobžalovanéhonaverejnomzasadnutí zotrvalnapísomnýchdôvodochodvolaniaobžalovaného
a uviedol, že obžalovaný je zdravotne ťažko postihnutá osoba, má vývod, problémy s pohybom. Jeho
pohyb je knísavý a takýto útok by z jeho strany nebol možný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a

obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodiť.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, aj vo výroku o vine. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené
súdom I. stupňa podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a skutkový stav bol zistený správne. Vykonaným

dokazovaním je spáchanie skutku dostatočne preukázané a poukázala predovšetkým na výpoveď
poškodeného a závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva ohľadne mechanizmu vzniku
zranení poškodeného, pričom tieto závery vylučujú obranu obžalovaného, že zranenia poškodeného
mohli vzniknúť iným mechanizmom ako útokom inou osobou. Poukázala na skutočnosť, že poškodený
šiel po incidente priamo do svojej domácnosti, čo tiež vylučuje útok inou osobou ako obžalovaným.

Trest považuje vzhľadom na osobu obžalovaného za primeraný. Odvolanie obžalovaného považuje za
nedôvodné a navrhla ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd

I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny, pri ukladaní trestu a vo
výroku o náhrade škody.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní
zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom na dôsledné vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa vodôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku
a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného
za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Svoje úvahy súd I. stupňa správne

založil na výpovedi poškodeného, pričom sa vysporiadal aj s tou časťou výpovede poškodeného,
ktorej neuveril a poukázal na to, že práve urážky vyslovené poškodeným na adresu obžalovaného boli
impulzom, ktorý obžalovaného viedol k rozhodnutiu poškodeného nasledovať a následne ho napadnúť
a správne vyhodnotil aj motiváciu obžalovaného. Správne poukázal na závery znaleckého posudku z
odboruzdravotníctva,týkajúcesajednakzranenípoškodenéhoapredovšetkýmmechanizmuichvzniku,

ktorý jednoznačne korešponduje s výpoveďou poškodeného o mechanizme ich vzniku a taktiež sú
správne úvahy súdu I. stupňa, ktorý poukazuje na závery znaleckého posudku týkajúce sa vyvrátenej
obrany obžalovaného, že vzhľadom na jeho zdravotný stav, by nebol schopný útoku na poškodeného. K
týmto úvahám súdu I. stupňa krajský súd nemá čo doplniť. Správne preto výpoveď poškodeného súd I.
stupňa vyhodnotil ako vierohodnú a ktorú výpoveď správne považoval za výpoveď, ktorá nebola inými
dôkazmi, okrem výpovede obžalovaného, spochybnená ani vyvrátená, naopak korešponduje so závermi

citovaného znaleckého posudku. Preto aj podľa názoru krajského súdu z týchto dôkazov vo svojom
súhrne, pričom ide o dôkazy priame, možno vyvodiť jediný logický záver, že skutok sa stal a zavinenie
obžalovaného na spáchaní skutku je bez dôvodných pochybností preukázané.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno
e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/
Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku, pričom sa súd I.
stupňa vysporiadal aj s mierou závažnosti uvedených prečinov, keď konštatoval, že ich závažnosť nie
je nepatrná a je určená predovšetkým spôsobom ich vykonania a ich následkami.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu
aplikoval kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, správne zistil priťažujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona
a priťažujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a trest, ktorý obžalovanému ukladal za

použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona ako trest úhrnný, považuje
krajský súd za zákonný a primeraný a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až
e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste

a náhrade škody odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech,
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.