Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. november 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22C/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417204667
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417204667.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkýň:

1/. R. I., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. XXX/X, H., X/ R. I., V.. XX.XX.XXXX, P. E. XXX/XX, T., v konaní právne
zastúpené Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, proti žalovanej:
R. Š.B., V.. XX.XX.XXXX, P. Š.. R. XXX/XX, Ž. V. X., v konaní zastúpená advokátom JUDr. Jánom
Retišom, Nám. Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom, o určenie, že dôvod vydedenia nie je daný a o
neplatnosť závetu, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že dôvody vydedenia žalobkýň ich otcom K. E. ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, uvedené
v listine o vydedení zo dňa 20.3.2009 spísané vo forme notárskej zápisnice sp. zn. Nz 9000/2009,

NCRIs 9081/2009 notárom JUDr. Štefanom Kuteničom, so sídlom v Žiari nad Hronom, nie sú dané a že
závet poručiteľa zo dňa 20.3.2009 zriadený vo forme notárskej zápisnice sp. zn. Nz 9000/2009, NCRIs
9081/2009 notárom JUDr. Štefanom Kuteničom, so sídlom v Žiari nad Hronom, je v časti opomenutia
zákonných dedičiek - žalobkýň neplatný.

II.Žalobkyňa1/ažalobkyňa2/ majú právonanáhradutrovkonaniaprotižalovanejvrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá

veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Žalobkyne sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 3.4.2017 proti žalovanej domáhali určiť, že
dôvody vydedenia žalobkýň ich otcom K. E. ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, uvedené vo vydeďovacej
listine zo dňa 2.3.2009 spísané vo forme notárskej zápisnice sp. Zn. Nz 9000/2009, NCRIs 9081/2009
notárom JUDr. Štefanom Kuteničom, so sídlom v Žiari nad Hronom, nie sú dané a že závet poručiteľa
zriadený vo forme notárskej zápisnice sp. Zn. Nz 9000/2009, NCRIs 9081/2009 notárom JUDr. Štefanom

Kuteničom, so sídlom v Žiari nad Hronom je neplatný.

2. Žalobkyne použili nasledujúce prostriedky procesného útoku:

2.1. Notárskou zápisnicou zo dňa 20.03.2009 sp. zn. Nz 9000/2009, NCRIs 9081/2009 bol notárom
JUDr. Štefanom Kuteničom, so sídlom v Žiari nad Hronom spísaný závet a listina o vydedení na žiadosť
K. E. (ďalej aj ako „poručiteľ“), otca žalobkyne 1/ a 2/. Podľa zápisnice poručiteľ pre prípad smrti odkázal

všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok vrátane peňažných úspor a kapitálového majetku žalovanej. Pre
prípad jej smrti ustanovil ďalšiu závetnú dedičku jej dcéru maloletú R. Š.B., V.. X.X.XXXX, P. Ž. V. X.,
Š.. R. XXX/XX.2.2. Poručiteľ zomrel dňa 13.8.2016 v Banskej Bystrici, naposledy bytom v Žiari nad Hronom.
Rozhodovanie vo veci prejednania dedičstva bolo prerušené do právoplatného ukončenia súdneho
konania o návrhu, že neexistujú dôvody na vydedenie a na určenie neplatnosti vyššie cit. závetu.

Žalovaná závetná dedička, ktorá bola družkou poručiteľa, listinu o vydedení ako aj závet uznáva.

2.3. Žalobkyne 1/ a 2/ podanou žalobou popierajú poručiteľom uvádzaný dôvod na vydedenie, a to
vydedenie podľa § 469a odst. 1 písm. b) : cit. „potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem,
ktorý by ako potomok mal prejavovať". Poručiteľ poukazuje na odcudzenie svojich potomkov v čase pred

a po rozvode s bývalou manželkou S. E.R., s ktorou sa rozviedol v r. 2006, a ktorú zároveň obviňuje z
negatívneho ovplyvňovania žalobkýň voči poručiteľovi a odrádzaní od spoločných stretnutí. Žalobkyne
zhodne popierajú, vzhľadom na svoj vek v čase rozvodu a tým aj schopnosti samostatne posudzovať
vzťahy medzi rodičmi, akékoľvek ovplyvňovanie matkou. Pre objasnenie obe zhodne poukazujú na to, že
osobnosť poručiteľa bola komplikovaná, a vzťahy s ním problematické, a to najmä z dôvodu že požíval
alkohol. V čase požitia alkoholu bol agresívny, ohrozoval ich aj matku, pričom neváhal použiť aj fyzické

násilie. Tieto skutočnosti podľa žalobkýň vyplývajú zo samotného rozsudku o rozvode, č.k. 15C 28/05-25
a zápisníc z pojednávania o rozvode, ako aj pokiaľ má miestna polícia v Sládkovičove archivované
dokumenty z obdobia r.2005- 2006 aj z dokladov o prešetrovaní fyzických útokov. Táto nežiadúca
situácia, traumatizujúce obdobie z čias nezhôd medzi rodičmi, bola dôvodom psychických problémov,
vyžadujúcich si liečbu žalobkýň. Napriek uvádzaným skutočnostiam sa žalobkyne s odstupom času,

keď si poručiteľ usporiadal svoj život a našiel novú partnerku, rozhodli ho kontaktovať a zoznámiť ho
s novonarodenou vnučkou. Poslali poručiteľovi MMS správu aj s textom. Výsledkom bolo, že poručiteľ
vôbec nereagoval, ale asi po 3 dňoch sa ozvala družka poručiteľa, ktorá pomerne nelichotivo zhodnotila,
že nepozná žiadnu Mirku (žalobkyňa 2/) a tlmočila, že poručiteľ nemá záujem o žiadne stretnutie ani
kontaktovanie, nakoľko má už novú rodinu aj dcéru.

2.4. Podľa uvádzaného skutkového stavu sú žalobkyne presvedčené, že nemali reálnu možnosť o
poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, keďže poručiteľ sám nejavil
záujem s nami ako svojimi potomkami sa stýkať a udržiavať s nimi bežné príbuzenské vzťahy a teda
sám k tomuto stavu prispel.

2.5. Listina o vydedení poukazuje na slovný útok na matku poručiteľa po rozvode. Aj v tomto prípade
ide podľa žalobkýň o neúplnú informáciu, keďže chýba dovetok, že išlo o slovnú výmenu názorov medzi
zúčastnenými, ktorá bola dôsledkom toho, že poručiteľ v alkoholickom opojení fyzicky napadol matku
žalobkýň. Bolo to v deň, keď matke žalobkýň zomrel otec a poručiteľova matka sa ho zastávala. Okrem

skutkových tvrdení obsiahnutých v listine o vydedení obsahuje ďalšie nedostatky a to : Nesprávna
identifikácia žalobkyne 1/ ako R. E., V.. XX.X.XXXX pravdepodobne bytom T., J. Q. XXX/XX namiesto :
R. I., V.. XX.X.XXXX, I..Č.. XXXXXX/XXXX, P. : Y. XXX/X, XXX XX H., a žalobkyne 2/ ako R. E., Y. P.
T.Č., J. Q., XXX/XX namiesto R. I., V.. XX.XX.XXXX, I..Č.. XXXXXX/XXXX, P. : E.Š. XXX/XX, XXX XX
T.. Žalobkyne poukázali na požiadavku ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny

úkon sa musí robiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa cit. vád považujú
listinu rozhodne za nezrozumiteľnú nespĺňajúcu formálno-právne náležitosti.

2.6. Žalobkyne označili dôkazy: rozvodový spis poručiteľa a ich matky sp. zn. 15C 28/05-25 Okresného
súdu Galanta, a výsluch strán sporu.

2.7. Žalobkyne na základe skutkových a právnych tvrdení ako aj predložených dôkazov o neexistencii
dôvodov a vydedenia považujú závet spísaný vo forme Notárskej zápisnice zo dňa 20.03.2009 sp. Zn.
Nz 9000/2009, NCRIs 9081/2009 notárom JUDr. Štefanom Kuteničom, so sídlom v Žiari nad Hronom za
neplatný. Žalobkyne sú plnoletými potomkami poručiteľa a teda ich dedičský podiel ktorý im prináleží, je

aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičskho podielu zo zákona.

2.8. Žalobkyne pripojili k podanej žalobe: rozsudok o rozvode manželstva ich rodičov č.k.
15C/28/2005-25 Okresného súdu Galanta, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že ako príčina rozvodu
manželstva bola zistená rozdielnosť názorov, pováh a záujmov a požívanie alkoholických nápojov na

strane odporcu (poručiteľa) a z toho plynúce hádky a citové odcudzenie sa.3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Použila nasledujúce prostriedky procesnej
obrany:
3.1. Uviedla, že popiera skutkový stav tak, ako ho popísali žalobkyne. Skutočnosti uvádzané v žalobe

považuje za nepravdivé a nevyplývajú z dôkazov predložených žalobkyňami.

3.2. Podľa žalovanej príčinou rozvodu K. E.R., otca žalobkýň nebola žalovaná, nežila s ním v spoločnej
domácnosti počas trvania jeho manželstva a preto sa nevie vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré uvádzajú
žalobkyne. Uviedla však, že pokiaľ poručiteľa osobne poznala a žila s ním v spoločnej domácnosti, nikdy

nepostrehla, že by mal povahové vlastnosti, prípadne, že by konal tak, ako popisujú žalobkyne v žalobe.
Poručiteľ bol pozorný partner, citlivý, ktorý veľmi trpel práve kvôli tomu, že hoci si vyporiadal svoj osobný
život so svojou bývalou manželkou, stretol sa s nepochopením vlastných detí, odmietaním z ich strany a
nezáujmom o jeho osobu. Veľmi ho to trápilo, pretože bol toho názoru, že i keď sa dvaja rozídu a nežijú
ako manželia zostávajú rodičmi a vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa týmto nemenia.

3.3.Podľanázoružalovanej,záujemootcaposlanímjednejsprávySMS,nepotvrdzujeopravdivýzáujem
o otca, pretože nič žalobkyniam nebránilo, aby prišli za ním ako za otcom, pričom žalovaná sa nikdy
pred nimi alebo inými osobami nezmieňovala o tom, že ich vyhodí alebo niečo podobné. Napriek tomu,
nebohý K. E. si myslel, že keď poslali SMS, sa snáď zmenia voči nemu aj v správaní keď sa stretnú, že
sa porozprávajú a nájdu cestu k sebe, no opak bol však pravdou. Po tejto SMS bola žalovaná a poručiteľ

v Sládkovičove, kde stretli jeho mladšiu dcéru R., ktorá sa však tvárila tak, ako keby stretla cudzích ľudí,
neprejavila záujem, čo i len ruku podať a ani sa nepozdravila, čo sa opätovne dotklo otca a nevedel si
to vysvetliť čo týmto sleduje. Po takomto správaní sa K. E. rozhodol, že už nebude sa prosiť o tom, aby
mu niekto prejavil priazeň a pochopenie a rozhodol sa urobiť poriadok i vo svojich majetkových veciach.
Išlo o jeho slobodné rozhodnutie. Žalovaná nijako neovplyvňovala jeho rozhodovanie a urobil to podľa

tvrdenia žalovanej preto, lebo videl ako sa jeho deti k nemu správajú, že vlastne nemá nikoho. Z tohto
dôvodu spravil listinu o vydedení a do nej testamentárne vydedenie, na základe ktorého ako dedičku v
celosti označil žalovanú. Žalovaná o tomto nevedela.

3.4. Žalovaná vyjadrila svoj názor, že žalobkyne absolútne nemôžu hodnoverne popisovať v akom stave

bol ich otec, či bol alebo nebol schopný zriadiť testament alebo vydediť niekoho, keď ho niekoľko rokov
nevideli, nehovorili s ním a vlastne bol pre nich cudzím človekom.

3.5. Žalovaná pripojila k vyjadreniu charakteristiku zamestnanca - neb. poručiteľa od bývalého
zamestnávateľa spoločnosti ABIES spol., s r.o. (č.l. 23)

Ako sa vyjadril žalobca k vyjadreniu žalovaného („replika“ žalobcu podľa § 167 ods. 3 CSP).

4. Žalobkyne k vyjadreniu žalovanej písomne (doručené súdu dňa 28.6.2017) uviedli:
4.1. Žalovaná vo svojom vyjadrení nepripúšťa pravdivosť tvrdení ani dôkazov, ktoré boli spolu so žalobou

súdupredložené.Akosamauvádza,počasmanželstvamedziK.E.D.S.I.nežilavspoločnejdomácnosti
sporučiteľom.Pravdepodobnesavtomčaseaninepoznaliaprávepreto nemôže hodnotiťobdobiepred
spolunažívanímsporučiteľom. Žalobkyňa1/uviedla,žedo rozvodurodičovsastretávalaakontaktovala
otca, nakoľko býval neďaleko od jej bytu, ktorý v tom čase mala prenajatý s jej partnerom. Vzájomná
komunikácia prestala po tom, čo otec fyzicky zaútočil na matku.

4.2. K vyjadreniam žalovanej, že poručiteľa veľmi trápilo, že sa s dcérami odcudzili, že vzťahy medzi nimi
ochladli a že ako deti o neho žalobkyne nejavili záujem, uviedli, že boli stále jeho deťmi, i keď plnoletými,
ktoré videli fyzické útoky, psychické útoky, bitky, krik. Poukázali na to, že po tom všetkom zlom, čo otec
napáchal sa očakávalo, že sa bude ako otec aj po rozvode zaujímať o svojich potomkov. Jeho rodina

sa nám otáčala chrbtom, po ulici pri stretnutiach po nich pľuli.

4.3. S vyjadrením, že žalobkyne obchádzali jeho osobu a že mali v záujme mu ublížiť sa absolútne
nestotožňovali. Toto vyjadrenie považovali za urážajúce a klamlivé. Po rozvode nebolo veľa príležitostí
sa stretnúť, až na spoločenské akcie konajúce sa v meste. Žalobkyne uviedli náhodné stretnutie, kde

sa s otcom pozdravili, pokukávali večer po sebe no ani raz otec neprišiel, neprisadol si k žalobkyni ako
k dcére, aby sa porozprávali.4.4. Napriek tomu, po narodení jeho prvej vnučky v roku 2010 si žalobkyne povedali, že už prešla dlhá
doba, čo bolo je už odpustené. Žalobkyne sa rozhodli, spolu s K. P. (otec vnučky K. P.), kontaktovať
poručiteľa. Poslali mu fotografiu vnučky v MMS správe s textom: „Toto je tvoja vnučka K. P., pokiaľ máš

záujem sa stretnúť ozvi sa“. Podľa tvrdenia žalobkýň, zhruba po 3 dňoch volala na tel. číslo odosielateľa
a veľmi vulgárne nadávala žalobkyni R. I. žalovaná a vyjadrila sa že K. E. nemá deti a nechce mať s nimi
nič spoločné a nech ho nekontaktujú. Za tú dobu (od rozvodu po narodenie vnučky) žalobkyne poručiteľ
ani raz nekontaktoval. Žalobkyne nevedeli uviesť, či sa ich otec vôbec dozvedel o tom, že sa chcú s ním
stretnúť. Možno by sa veci vyvinuli úplne inak a stretávali by sa, navštevovali, psychicky ho podporili

počas ťažkého obdobia po vypuknutí choroby, pričom by spoznal svoju úžasnú vnučku a zblížil by sa
opäť so svojimi deťmi, ktoré boli pripravené hodiť všetko za hlavu a ísť ďalej.

4.5. K predloženým dôkazom uviedli, že o tom aký bol poručiteľ v rámci manželstva jednoznačne
vypovedá rozsudok o rozvode, ktorom sa potvrdzuje požívanie alkoholu. Predložili lekársku správu
obvodného lekára žalobkyne 2/, z ktorej vyplýva, že rozvodové konanie rodičov bolo spúšťačom stresu

a viacerých zdravotných obtiaží.

4.6. Žalobkyne tvrdenie žalovanej o stretnutí v Sládkovičove popreli. Poukázali na to, že incident s
MMS správou sa stal zhruba pol roka po narodení vnučky K. P.B., t.j. 28.9.2010 a záver bol spísaný už
20.3.2009. V čase spísania závetu nebol záujem ako zo strany dcér tak ani zo strany otca o kontakt. O

tom, že žalovaná nevedela o spísaní listiny uviedli, že žalovaná je zapísaná ako svedok v notárskom
registri.

4.7. Záverom žalobkyne uviedli, že na prístupe žalovanej a rovnako aj rodinných príslušníkov poručiteľa
(ktorých skoro denne stretávajú) ich zaráža, že počas celého obdobia choroby poručiteľa až do jeho

smrti im ako deťom nikto nepovedal o jeho chorobe. Nevedia ako a načo umrel. O otcovej smrti ich
informovala matka. Informácie kde sa koná a kedy sa koná pohreb im nikto nepodal napriek tomu, že
žalobkyňa 2/ pracuje v obchodnom reťazci Tesco a jej kolegyňa je otcova sesternica. Vedela o všetkom,
no napriek tomu ju neinformovala.

4.8.ŽalobkynepripojilirozhodnutieObvodnéhoúraduvGalantezodňa2.8.2007ozmenepriezviskazE.
V.I.alekárskusprávuR.I.zodňa9.6.2017(č.l.30,32),ktorejobsahomje,žemenovanáboladlhodobov
roku 2006 sledovaná, vyšetrovaná subfebrilie, vyšetrená urologom, infektologom internistom, ťažkosti s
veľmi veľkou pravdepodobnosťou potencované psychickým stavom - stres situáciou rozvodové konanie
rodičov. Pripojili tiež rodný list K. P., V.. XX.X.XXXX a čestné prehlásenie K. P., že v žalobe sú uvedené

presné, pravdivé a úplné údaje (č.l. 33 a 34 spisu). Podaním doručeným súdu dňa 7.3.2018 žalobkyne
navrhli vykonať dôkazy: pripojenie súdneho spisu Okresného súdu Galanta - rozvodový spis rodičov,
výsluch svedkyne - ich matky S. Q., V.. X.X.XXXX, záznam policajného orgánu o napadnutí matky ich
otcom , lekárske správy, čestné prehlásenie jeho priateľa a bývalého kolegu p. I. I., V.. XX.X.XXXX
a výsluch oboch žalobkýň. Uviedli, že nie je možné od nich spravodlivo žiadať, aby znášali zákonné

dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavili záujem, spôsobil v značnej miere sám
poručiteľ tým, že ich od detstva ignoroval, nestaral sa o ich vývoj, nesledoval ich prospech v škole,
školskéčimimoškolskéaktivity,potrebyazáujmyvdospelosti.Ichmateriálnezabezpečenieodovzdaním
zárobku matke nemožno považovať za komplexnú starostlivosť. Medzi otcom a dcérami nikdy nevznikol
citovo naplnený vzťah. ktorý treba už od narodenia zveľaďovať, šľachtiť a zdokonaľovať. Nezáujem otca

logicky navodil nezáujem dcér. Nehovoriac tom, že žalobkyne trvajú na tom, že tento dlhodobo holdoval
alkoholu, kedy jeho správanie bolo voči svojmu okoliu agresívne, kedy sa tento neštítil psychického i
fyzického násilia v oči svojim najbližším, čo bolo v zásade i dôvodom rozpadu spoločnej domácnosti,
rozvodu rodičov žalobkýň a ešte väčšieho odcudzenia sa medzi členmi rodiny. Na preukázanie vyššie
uvedeného žalobkyne navrhli výsluch ich matky.

Ako sa vyjadril žalovaný k vyjadreniu žalobcu („duplika“ žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP).
5. K vyjadreniu žalobkýň sa písomne vyjadrila žalovaná (podanie doručené súdu dňa 21.7.2017), a
uviedla:

5.1. Poukázala na to, že sa môže vyjadrovať k okolnostiam, ktoré sa týkajú nebohého poručiteľa len
v čase kedy mali spolu známosť a začali spolu žiť, a teda kedy bola svedkom toho, čo aj uviedla
v predchádzajúcom podaní. Podľa jej vyjadrenia nebohý K. E.U. viedol normálny život pracujúceho
človeka, staral sa o domácnosť. Žalovaná počas celého obdobia u neho nespozorovala, že by nejakýmspôsobom prejavoval sklony k nadmernému požívaniu alkoholu, neplnil si pracovné povinnosti a že by
navštevoval pravidelne pohostinné zariadenia a v týchto požíval nadmerne alkoholické nápoje. Nikdy sa
nechovalvočinejhrubýmspôsobom,neurážalinéosobyajedinéčounehospozorovalajetáskutočnosť,

že ho trápilo ako otca, že jeho dcéry nemajú záujem o neho, že nemajú záujem stretnúť ho a vlastne
sa o neho vôbec nezaujímajú.
5.2. Podľa nej žalobkyne klamú, že mali záujem o otca, čo preukazuje aj skutočnosť, že sa nezúčastnili
pohrebu a že za 10 rokov neprejavili o otca akýkoľvek záujem.

6. Na pojednávaní dňa 21.2.2018 predložili žalobkyne uznesenie 2D/80/2016 a notársku zápisnicu Nz
9000/2009 NCR1s 9081/2009 zo dňa 20.3.2009, ktorej obsahom je listina o vydedení a závet poručiteľa
K.L. E., V.. X.XX.XXXX (č.l. 43 spisu). Listina o vydedení obsahuje: „J., K. E., pri plnom vedomí zo
slobodnej vôle, bez akéhokoľvek psychického alebo fyzického nátlaku a po zrelom uvážení na prípad
mojej smrti vydeďujem moje dcéry R. E., V.. XX.XX.XXXX, pravdepodobne bytom T., J. Q. XXXX/XX
D. R. E.R., V..XX.XX.XXXX, Y. P. T., J. Q. XXXX/XX. Dôvodom vydedenia u oboch dcér je to, že od

času, keď som sa rozviedol so svojou bývalou manželkou S. E., teda od roku 2006, sa úplne prestali
o mňa zaujímať a teda trvalo neprejavovali o mňa opravdivý záujem, ktorý by ako moji potomci mali o
mňa prejavovať.
Obe dcéry sa postupne začali voči mne odcudzovať ešte pred rozvodom. Bolo to zrejme vplyvom
negatívneho pôsobenia mojej bývalej manželky, ktorá ich ovplyvňovala voči mojej osobe, znevažovala

ma pred nimi, zhadzovala moju autoritu a robila všetko preto, aby dcéry nemali voči mne dobrý vzťah.
Žiaľ dcéry sa nechali takto ovplyvňovať a to aj v čase, keď už boli plnoleté a mali mať svoj vlastný názor.
Po rozvode sa ich záujem o moju osobu úplne stratil. Už viac rokov sa mi nijakým spôsobom neozvali,
nenavštívili ma, nepíšu mi, netelefonujú. Som pre nich úplne cudzí človek. Navyše sa dopustili hneď po
rozvode veľmi špatného činu, keď na verejnosti a mimoriadne hrubým spôsobom slovne napadli moju

matku D. E., čo veľmi negatívne vplývalo na jej zdravotný stav. V súčasnosti ani neviem, či sú dcéry
slobodné alebo vydaté. Akékoľvek putá sa medzi nami prerušili. Z týchto dôvodov si neželám, aby dcéry
po mne dedili. Súčasne trvám na tom, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na všetkých potomkov
oboch vydedených dcér, R. E. D. R. E.R..“.
Obsahom závetu je : Súčasne touto listinou zriaďujem závet, ktorým všetok svoj majetok, hnuteľný aj

nehnuteľný, vrátane prípadných peňažných úspor, alebo kapitálového majetku, ktorý sa v čase mojej
smrti bude kdekoľvek nachádzať odkazujem R. Š. I.. Č.Q., V..XX.XX.XXXX, I..Č.. XXXXXX/XXXX, P. Ž.
V. X., Š..R. XXX/XX. V prípade, že by ma táto závetná dedička neprežila ustanovujem ďalšiu dedičku a
to mal. R. Š., V..XX.XX.XXXX P. Ž.S. V. X., Š..R. XXX/XX, Q. J. E. O. E. R. Š..

7. Z čestného prehlásenia I.P. I., V.. XX.X.XXXX, ktoré predložili žalobkyne (č.l. 51 spisu) vyplýva, že v
období od roku 1993 do roku 1998 som bol zamestnancom spoločnosti Technické služby Sládkovičovo.
I.Ó. I. ďalej uviedol: „V tom období bol mojim kolegom a priateľom, dnes už nebohý p. K. E.. Poznal
som ho dobre, lebo v zamestnaní som s nim bol v priamom a neustálom kontakte, nakoľko sme boli
na jednom pracovisku. Je pravdou, že K. sa k práci správal zodpovedne, neboli s ním na pracovisku

žiadne problémy. Bol zhovorčivý no o problémoch v rodine či o svojom súkromí v tom čase nehovoril.
Na pracovisku som ho nikdy nevidel piť alkohol, za to si to kompenzoval po pracovnej dobe. Každý deň
si doprial nejeden pohárik. Viem to, lebo po práci sme sa vždy stretávali mimo iných i s ním v miestnej
krčme neďaleko jeho bydliska. Kým v práci bol slušný zamestnanec, keď mal vypité správal sa bohužiaľ
úplne inak. Bol drzí, vyrývačný až agresívny. V krčme s nami vždy strávil tri až štyri hodiny a až potom

sa pobral domov. Čo sa týkalo jeho rodiny, pamätám si len, že o svojej manželke vždy hovoril len ako
o cudzej žene, nepekne, nie ako o niekom s kým má blízky vzťah. O svojich deťoch na druhej strane
nehovoril nikdy nič. Čo sa dialo potom u nich doma, to sme nevedeli, no keďže krčma bola neďaleko
jeho bydliska, domnievam sa, že kým prišiel domov, vytriezvieť určite nestihol. Tiež si pamätám, že v
čase, keď získal peniaze z predaja rodičovskej chaty sa tým každému pýšil. Bolo mi vtedy divné, že

skôr než by išiel domov podeliť sa o novinu s rodinou, prišiel do krčmy všetkých pozýval a prepil viac
peňazí ako obvykle. Takto K. fungoval i potom, ako si našiel inú prácu. Vtedy sme stretávali už iba mimo
pracoviska. Potom, ako sa K. odsťahoval však so mnou kontakt prerušil a už sme sa viac nestretávali,
ani sa inak nekontaktovali.

8. Z čestného prehlásenia K. P.Ú., V.. XX.X.XXXX, ktoré predložili žalobkyne (č.l. 52 spisu) vyplýva:
„ ako bývalý partner, p. R. I., I.. I., V.. XX.XX.XXXX, B. P.: E. XXX/XX, XXX XX T.Á., občianky SR, a otec
našej spoločnej maloletej dcéry K. P.B., V.. XX.XX.XXXX, som v čase od roku 2006 do roku 2016 tvoril
pár a žil s p. R. I. v spoločnej domácnosti, a teda mám vedomosť o tom, a že som bol svedkom toho,ako p. R. I.Á. často hovorila o svojej rodine, o svojom otcovi, nebohom p. K. E., I.. E., V.. XX.XX.XXXX,
O.. XX.XX.XXXX. o tom, ako žili, že sa jej matka. p. S. Q.. V.. XX.XX.XXXX, musela s otcom rozviesť
pre jeho alkoholizmus, psychické týranie a násilné správanie sa, ako ešte počas súžitia v spoločnej

domácnosti R. I. otec napadol, a pod., avšak i o tom, že by napriek negatívnym spomienkam chcela, aby
naša dcéra svojho starého otca poznala. Preto po narodení dcéry K. a po zistení jeho telefónneho čísla,
sme tomuto spoločne napísali MMS, v ktorej sme mu oznámili, že je starým otcom, v nádeji, že tento
precitne, poteší sa a situácia v rodine sa zmení. Niekoľko dní nato nám však volala partnerka dnes už
nebohého p. K. E., Y.. R. Š., V.. XX.XX.XXXX, Y. R. I. vulgárne nadávala, uviedla, že s nami ona ani jej

partner nechcú mať nič spoločné, aby sme ich viac nekontaktovali, a následne zložila telefón, pričom z
jej celého prejavu bolo zjavné, že táto bola pod vplyvom alkoholu. Ja i R. I. sme boli z uvedenej reakcie
na našu snahu šokovaní. Uvedené rozrušenie spôsobilo, že R. ďalšie pokusy o zblíženie zavrhla.

9. Na pojednávaní dňa 1.6.2018 žalobkyne predložili potvrdenie lekára MUDr. Františka Katonu zo dňa
13.3.2006 (č.l. 73 spisu), ktorý ošetroval svedkyňu - matku žalobkýň, z ktorého vyplýva: „umrel otec,

zbitá, hematom ľavej strany tváre“.

10. Na pojednávaní dňa 1.6.2018 žalovaná predložila listinu - potvrdenie spoločnosti ABBIES s.r.o. o
charakteristike zamestnanca - poručiteľa zo dňa 17.5.2017 (č.l. 74 spisu), z ktorého vyplýva, že poručiteľ
bol zamestnancom firmy od 21.5.2011 do 13.8.2016, bol svedomitý, spoľahlivý a pracovitý zamestnanec,

v kolektíve bol obľúbený, bezkonfliktný a so zmyslom pre humor. Predložila aj uznesenie Okresného
súdu Galanta v konaní o určení príspevku na výživu rozvedeného manžela (č.l. 75 spisu), ktorým bolo
rozhodnuté, že poručiteľ v tom čase vystupujúci ako odporca v konaní bol povinný zaplatiť na účet súdu
poplatok za podanie návrhu vo výške 500,- Sk. Žalovaná predložila listinu - záver o psychologickom
vyšetrení vodiča z ambulancie klinickej psychológie PhDr. Brašeňovej zo dňa 4.5.2009 (č.l. ), kde je

konštatované, že poručiteľ ako žiadateľ o vydanie vodičského oprávnenia alebo držiteľ vodičského
oprávnenia podľa výsledku psychologického vyšetrenia vykonaného dňa 4.5.2009 je spôsobilý viesť
motorové vozidlo. Žalovaná predložila výpis komunikácie z mobilného telefónu formou sms medzi
navrhnutou svedkyňou S. Q. a podľa jej tvrdenia susedom p. L. zo dňa 14.8.2016 (č.l. 78), z ktorého
vyplýva, že sused dal vedieť svedkyni, že poručiteľ umrel.

11. Z výsluchu žalobkyne 1/ súd zistil, že odišla z domu keď mala 19 rokov. Keď boli so sestrou deti,
vnímali otca úplne inak. Pamätajú si aj dobré aj zlé, ale viacmenej to zlé. Spomínala na situácie keď
matka utekala, sestru držala v rukách a ju za ruku, otec jej privrel nohu do dvier a utekali k starej matke
zo strany otca a tá ich poslala preč. Pri týchto situáciách bol aj sused p. L.. Boli obdobia keď bol aj

dobrýmotcom,keďboliakorodina,chodiliajnavýletyajdoZOO.Akonáhlevšakbolvkontaktesosvojou
rodinou, vzťahy sa narušili. Keď bol pod vplyvom alkoholu, bolo to neznesiteľné. Mama zaspávala s
kaserompodvankúšom,splačom.Takémáspomienkyzdetstva.Bolitamútoky,napádaniaavyvrcholilo
to keď boli dospelé. Žalobkyňa 1/ odišla z domu ale volali jej, keď otec napadol sestru aj matku. Po
rozvode rodičov s otcom nebola v kontakte. Párkrát sa stretli v Tesco, žalobkyňa 1/ sa pozdravila, on

sa odvrátil a odišiel. Keď bola v Sládkovičove na nejakej akcii, žalobkyňa 1/ tam sedela s kamarátkou,
niekoľko minút na seba s otcom pozerali, ale neprišiel za ňou. Stál tam a nakoniec odišiel. Z jeho strany
nebola žiadna snaha. Žalobkyňa uviedla, že ona nemala toľko príležitostí sa s ním stretnúť pretože žila
v Bratislave. K zmene priezviska uviedla, že ešte do rozvodu s otcom ako tak komunikovala, chodila na
návštevy pretože už bývala v Bratislave. Chcela byť nestranná. Po rozvode sa s otcom stretla a on jej

povedal, že už nemá deti, že s nimi nechce mať nič spoločné a vtedy sa so sestrou rozhodli, že budú
„I.. Uviedla, že to bolo otcovo želanie. Otec ich následne žiadnou formou nekontaktoval, nevolal ich na
rodinnéoslavyastretnutia,nebolivžiadnomkontakte.Nevedelianiotom,žebolchorýahospitalizovaný.
Neskôr sa dozvedeli, že otec má rakovinu. Čo sa týka pohrebu, akonáhle sa to dozvedela, snažila sa
zistiť informácie. Jediná osoba, s ktorou boli v kontakte, bol otcovej sesternici syn, čiže bratranec z

tretieho kolena, ktorému sa dovolala až okolo 11.00 hod. až 12.00 hod. Povedal do telefónu, nechce
mať problémy, že oni majú zakázané povedať žalobkyniam, kde je pohreb, ako je pohreb. Nakoniec na
nátlak žalobkyne 1/ povedal, že pohreb je v Žiari nad Hronom v ten deň. Uviedla, že ani stará matka zo
strany otca im nedala vedieť, že ich otec umrel. Poukázala na to, že aj sama má zdravotné problémy
a otec sa o to nezaujímal. Žalobkyňa sa osobne nesnažila poručiteľa nakontaktovať ale bola prítomná,

keď sa sestra rozhodla, že otcovi dajú vedieť, že sa mu narodila vnučka a poslali mu MMS ale nevedia,
či sa k poručiteľovi táto správa dostala. Spätná väzba sa k žalobkyniam od otca nedostala. Za dôvod
narušenia vzťahu žalobkýň a poručiteľa považuje jednoznačne alkohol. Posledná vec, ktorá žalobkyňu
1/ presvedčila, že nebude nestranná a že bude stáť pri sestre a matke bola, keď otec škrtil sestru. Naotázky právneho zástupcu žalovanej žalobkyňa 1/ uviedla, že od rozvodu rodičov otca nekontaktovala
avšak ani on nekontaktoval ju. Dôvodom bolo správanie otca počas ich spolužitia. Starú matku zo
strany otca taktiež nekontaktovala, a ani stará matka sa neozvala žalobkyni. Po rozvode bol s otcom v

kontakteprisituácii,keďmalpovedať,žesdcéraminechcemaťničspoločné.Napriektomuhožalobkyne
kontaktovali, keď sa sestre narodila dcéra.

12. Z výsluchu žalobkyne 2/ súd zistil, že vzťah k otcovi si nevybudovali, pretože sa o nich nestaral. Keď
niečo so sestrou potrebovali, vždy sa obrátili na matku. Požívanie alkoholických nápojov otcom vnímali

sestry v detstve ako „srandu“ , bolo im to smiešne, vážnejšie tieto skutočnosti vnímali keď boli staršie.
Vtedy podľa slov žalobkyne 2/ sa mohli obrátiť už len na matku. Uviedla, že k rozvodu rodičov došlo
preto, že otec pil a bol agresívny. Poukázala na to, že otec mal konflikty aj s matkou ale aj so T. N..
Musela zasahovať aj polícia. Keď mala žalobkyňa 2/ zdravotné problémy, otec ju nemohol odviezť do
nemocnice lebo mal vypité. Nedalo sa na neho spoľahnúť. Napadol aj matku, bolo to v čase keď zomrel
dedko. Žalobkyňa 2/ prišla domov z práce, otec prišiel vtedy domov opitý, hodil žalobkyňu 2/ o stenu,

začal na ňu kričať, že mu má prispievať na domácnosť. Vtedy udrel aj matku, ktorá spadla na zem.
Boli s matkou aj na polícii, ktorý však záležitosť nevyriešili a poradili im, aby šli k lekárovi. Po rozvode
rodičov bol vzťah žalobkyne 2/ a jej otca taký, že sa ho bála, lebo „robil zle“. Otec sa so žalobkyňami
nekontaktoval. Povedal, že nemá dcéry, že mu majú dať pokoj, že nemá o ne záujem. Preto si žalobkyne
dali zmeniť priezviská. Potom ako sa žalobkyni narodila dcéra, bývala v tom čase už v Bratislave, bola

na návšteve u matky a stretla na ulici „pri krčme“ otca aj s družkou. Žalobkyňa išla okolo aj s kočíkom,
kde mala dcéru, pričom keď prechádzala okolo otca, spomalila, pozrela sa ako zareaguje keďže stál
meter od nej. Otec sa od nej tvárou odvrátil, žalobkyňa 2/ šla preto ďalej. Matka ich nabádala, aby
zabudli na to čo bolo v minulosti, že je to ich otec. Vtedy poslali otcovi MMS, že sa žalobkyni 2/ narodila
dcéra a že sa môžu stretnúť ak má záujem. Otec sa neozýval a na to žalobkyni 2/ volala žalovaná a

povedala, že jej partnerovi došla SMS a on žiadnu R. nepozná. Žalobkyňa na to uviedla, že je jeho
dcéra, že otcovi poslala MMS, že sa mu narodila vnučka, vzápätí ju žalovaná začala urážať. Toto bol
posledný pokus o kontakt.
Ďalej uviedla, že mala v práci kolegyňu, ktorá bola z rodiny jej otca, a keď sa aj pýtala na otca, nič je
nechcela prezradiť. Keď jej otec zomrel, išla za ňou a priamo sa jej opýtala, či jej túto informáciu nevedela

povedať, ale ona bola ticho. Žalobkyňa 2/ nemala vedomosť o tom, že jej otec je chorý. To sa dozvedela
až po jeho smrti. Uviedla, že vlastne ani doteraz nevie, na čo umrel. O jeho smrti sa dozvedeli deň pred
pohrebom alebo dva, už si to presne nepamätala. Zavolala jej to matka. Nevedeli sa dopátrať kde má
pohreb a kedy. V deň pohrebu o 12:00 h volala sestra bratrancovi a on im povedal, že pohreb bol v ten
deň v Žiari nad Hronom, hodinu nevedel. Kvôli tomu sa pohrebu so sestrou nezúčastnili. Žalovaná ani

nikto z rodiny dcéry ohľadom pohrebu ani ochorenia otca, nekontaktoval. Od rozvodu sám otec dcéry
nekontaktoval ani nežiadal o pomoc.

13. Z výsluchu svedkyne S. Q. súd zistil, že dôvodom rozpadu manželstva bol alkoholizmus poručiteľa.
Svedkyňa opísala spolužitie s poručiteľom tak, že s ním žila 23 rokov, prvých sedem rokov bolo takých,

že napr. keď sa narodila prvá dcéra, ani nevedel, povedal, že jeho to nezaujíma. Následne sa svedkyňa
odsťahovala k rodičom, kde bývala s dcérou asi tri mesiace. Poručiteľ ju presvedčil, že sa zmení, tak
sa vrátila do spoločného bytu, potom zostala tehotná s druhou dcérou R. a prvých sedem rokov to
bolo niečo strašné. Pracoval v spoločnosti, kde po práci išli na pivo, došiel domov, večne bol opitý.
Priebeh manželstva bol taký, že mu tolerovala veľa vecí, a aj keď od neho odišla, vždy ju presvedčil,

aby sa vrátila, ale už ku koncu manželstva, za tie posledné roky, keď už dcéry zostali dospelé, keď
sa už začali osamostatňovať, už to vyúsťovalo do takých situácií, že už sama mladšia dcéra svedkyni
povedala „mama, už sa rozveď, už to takto ďalej nejde“. Preto potom podala návrh na rozvod. Boli tam
ale aj fyzické napádania, stala sa taká situácia, že 11.03. svedkyni zomrel otec. Ráno jej telefonovali,
že je mŕtvy. Poručiteľ bol v krčme, došiel domov a povedal je na to „no a čo, keď zdochol“. Na to po

obede napadol mladšiu dcéru, chytil ju za krk, začal vulgárne nadávať, pýtal od nej nejaké peniaze, že
býva tam a nedáva peniaze. Potom fyzicky napadol aj svedkyňu, dostala po tvári, a mala pomliaždeniny.
Tvrdila, že zápis bol aj na polícii, a navštívila aj lekára. Na pohrebe jej otca nebol ani poručiteľ ani jeho
rodina. O vyporiadaní majetku sa mal poručiteľ vyjadriť tak, že svedkyňa ani žalobkyne nič nedostanú.
Nedalo sa s ním dohodnúť, 11.04. v noci svedkyňa počkala, že odíde na cestu, zobrala svoje osobné

veci, šaty, všetky šaty a opustila byt. Mladšia dcéra R. bývala s nimi, staršia bývala vo vedľajšom
činžiaku, vo vchode. Svedkyňa odišla do rodinného prázdneho domu a všetok nábytok, všetko nechala
jemu. Následne poručiteľ vyvolával, SMS vypisoval, pýtal odo nej veci, ktoré vôbec nevlastnila. Po roku
svedkyňa vyhľadala právničku, s ktorou spísala žiadosť, aby sa vyjadril, čo bude s tým bytom. Počastoho roku do bytu ani svedkyňa ani žalobkyne nemali prístup pretože poručiteľ vymenil zámok. Na tlak
zo strany svedkyne a na odporučenie právničky pristúpil k tomu, že byt sa po roku konečne predal, v
máji 2007 a rozvod bol v apríli, marci 2006. Vysporiadali sa, ale poručiteľovi zostal nábytok a osobné

auto. Auto predal, z čoho dostala svedkyňa polovicu. Nábytok mu všetok zostal. On vždy trval na tom,
že svedkyňa ani žalobkyne nikdy nič od neho nedostanú.
O vzťahu poručiteľa k dcéram svedkyňa uviedla, že počas manželstva ho dcéry rešpektovali. Boli však
svedkami situácií, keď ich otec sa opil, verejne urážal druhého, bol agresívny. Boli prípady, keď bol na
nich prísny. Keď boli malé, tak ho rešpektovali, keď boli v puberte, keď boli dospelé, tak ho vnímali úplne

ináč. Už nemal u nich takú autoritu, ako by mal mať otec. Na rodičovské, na všetko chodila matka. V
situáciách keď mal poručiteľ svedkyni nadávať, ho ukľudňovali, zastávali sa matky. Väčšinou to bolo tak,
že museli počkať, kým on zaspí, lebo jeho agresivita sa stupňovala. Nebol doma štyri dni, ale v piatok
došiel domov, bol trikrát v krčme, v piatok, sobotu, aj nedeľu. Ráno išiel, mal vypité, na obed, potom
vyspal sa, večer tak isto. Bol trikrát denne opitý, my sme sa len schovávali v izbe spolu s tou mladšou a
čakali sme, čo bude. On došiel domov a išiel na nás, tam nás mlátil a napádal nás fyzicky aj psychicky.

Svedkyňa uviedla, že poručiteľ dcéry po rozvode nekontaktoval. Keď sa narodila vnučka, tak mladšia
dcéra, mu chcela oznámiť, alebo ukázať, ako každá mladá mamička, že má dieťatko. Tak mu napísala
MMS, čakala na odpoveď a odpoveď nedošla. Za pár dní dostala ževraj telefonát od žalovanej, že „K.
nepozná žiadnu R. a že nemá záujem sa s ňou stretnúť“.
O tom, že bol poručiteľ chorý, svedkyňa nevedela. V čase rozvodu bol zdravý. To, že zomrel, sa

dozvedela deň pred pohrebom od suseda a hneď následne kontaktovala dcéru, že zomrel. Žalovaná
žalobkyne podľa jej vedomostí nekontaktovala. Nevedela uviesť, kto organizoval pohreb. Poručiteľ po
rozvode nikdy svedkyňu nežiadal o pomoc, starostlivosť. Od rozvodu vôbec neprejavoval žiadny záujem
o svedkyňu alebo žalobkyne.
Svedkyňa iný kontakt dcér o otca okrem MMS, keď sa narodila vnučka nepotvrdila. Na otázky uviedla,

že keď bol poručiteľ v triezvom stave, tak nebol zlý, dalo sa s ním porozprávať, ale akonáhle sa dostal
doňho alkohol, tak bol nevyspytateľný, nevedeli sme, čo od neho môžeme očakávať. Čo sa týka
trávenia voľného času počas manželstva, ten spoločne netrávili, nemávali ani napr. spoločné obedy,
aj keď deti boli malé, tak málokedy, pretože poručiteľ nikdy nebol doma, alebo bol na návšteve, alebo
v miestnych pohostinstvách. Na spoločných stretnutiach so susedmi to vačšinou skončilo tak, že zo

strany poručiteľa došlo ku konfliktom. Keď boli deti malé, poručiteľ sa s nimi nehrával. Výchova bola na
nej. Boli spolu na podnikovom výlete. Chodievali s rodičmi poručiteľa na chatu. Počas spolužitia viedla
svedkyňa žalobkyne k tomu, aby otca rešpektovali.
Po rozvode sa stalo viackrát, že poručiteľ napadol mladšiu dcéru, keď už to bolo na konci manželstva,
tak ju chytil pod krk a normálne ju dusil.

14. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že poručiteľa spoznala rok po jeho rozvode, začiatkom roku 2007 a
počas ich spolužitia sa rozprávali aj o jeho predchádzajúcom vzťahu. Uviedla, že bol na všetko v rodine
sám, dcéram kúpil všetko, čo chceli. Chodil s nimi aj na chatu do Jahodnej na rodinné výlety. Osobu
poručiteľa opísala, že bol priateľský, milý, mal rád deti, nikdy nemal problémy ani s druhými deťmi. Bol

starostlivý, svedomitý, pracovitý, nikdy nepožíval alkoholické nápoje vo veľkej miere a ak išiel niekde,
tak si dal strik a prišiel domov. Robil vodiča z povolania. Počas spolužitia so žalovanou sa poručiteľ
nezmenil, stále bol rovnaký. Mali veľmi milý, láskyplný vzťah. Nemali medzi sebou výmeny názorov
alebo konflikty. Poznala a stýkala sa aj s rodinou poručiteľa za ich spolužitia a aj po smrti poručiteľa.
Stará matka nemá dobré spomienky na svoje vnučky, pretože jej mali pred domom vynadať. V bývalom

manželstve údajne podľa jeho vyjadrenia nikdy nemal slovo, jeho bývalá manželka ovplyvňovala dcéry,
nemali k nemu úctu, nevolali ho ani otec. On bol živiteľom rodiny. Situáciu so stretnutím žalobkyne
2/ a otca, kde bola prítomná opísala tak, že žalobkyňa 2/ bola blízko nich, okolo nich prechádzala a
nepozdravila sa im. Taktiež stretli žalobkyňu 2/ v Tesco a nepozdravila sa im. Žalovaná uviedla, že nemá
vedomosť o žiadnejMMSani SMS správe ohľadne narodenia vnučky poručiteľa. So žalobkyňou 2/ v tejto

súvislosti nekomunikovala. Pripustila, že SMS od žalobkyne poručiteľovi prišla v znení „chcem poznať
Teba aj Tvoju manželku“ niekedy začiatkom roka 2014. Potvrdila, že žalobkyne takýmto spôsobom
poručiteľa kontaktovali. Uviedla, že poručiteľa trápilo, že jeho vlastné dcéry o neho nemajú záujem.
Bol z toho smutný. Preto si chcel upraviť svoje majetkové pomery. Na otázku, či poručiteľ kontaktoval
dcéry žalovaná uviedla, že nie, pretože nemal na žalobkyne kontakt. Žalovaná neoznámila žalobkyniam

hospitalizáciu ich otca, ale podľa jej slov celé Sládkovičovo o tom vedelo. O pohrebe taktiež žalobkyne
neinformovala, pretože na ne nemala kontakt. Uviedla, že p. Varga jej oznámil, že túto informáciu dal
ich matke. Po dedičskom konaní žalobkyne oslovili žalovanú, že chcú vedieť, kde je ich otec pochovaný.
Išli preto do kvetinárstva, kde kúpili kahanec. Následne chceli ísť spolu na cintorín ale žalovaná impovedala, že ide vlastným autom. Prišla na cintorín, ale žalobkyne sa tam nedostavili. Následne sa u
notára dozvedela, že žalobkyne na cintoríne boli samé. Žalovaná uviedla, že nebola prítomná pri spísaní
notárskej zápisnice o vydedení a závete ani o tomto právnom úkone nebohého nevedela. V roku 2009

poručiteľ netrpel ochorením, ochorel v roku 2014.

15. Z evidenčnej karty vodiča - poručiteľa od roku 2007 (č.l 119 spisu) nevyplýva, že by spáchal
priestupok pod vplyvom alkoholu.

16. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Galante dňa 26.6.2018 (č.l. 122 spisu) oznámilo, že
poručiteľ od roku 1993 nie je v systému DVS evidovaný ako trestne stíhaná osoba.

17. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že
poručiteľ spáchal priestupok a to porušenie pravidiel cestnej premávky.

18. Z výsluchu a čestného prehlásenia svedka p. L. súdu zistil, že v roku 1984 sa poručiteľ s rodinou
nasťahovali do bytovky, kde boli ako susedia a po čase aj kamaráti. Niekedy mu poručiteľ aj dôverne
hovoril veľa vecí a veľakrát sa aj sťažoval, takže dôvera medzi nimi bola. Poručiteľa opísal ako
pracovitého človeka, o rodinu sa staral, záujem o nich mal, čo dosvedčuje aj to, že dostal podnikový
družstevný byt, platil pôžičku, úver, platil nájomné, o rodinu sa postaral. Fakticky bol sám živiteľom. Pod

vplyvom alkoholu vo vzťahu k nemu nevznikli žiadne nepríjemnosti potvrdil, že alkoholikom veľmi nebol,
lebo v tých časoch, keď niekto dostal podnikový byt, bola hodnotená jeho pracovná činnosť a keby bol
alkoholikom, tak ten byt nedostane a vie, že robil šoféra z povolania, nikdy nespravil žiadnu haváriu,
alebo neublížil nikomu na zdraví, alebo sebe. Po rozvode sa podľa svedka zaujímal o deti. Keď sa
odsťahovali, v živote ho prvýkrát videl plakať a vtedy hovoril, že ani deti ho nedôjdu pozrieť. Po rozvode

manželstva bol podľa svedka psychicky zrútený, deti o neho nemali záujem. Odsťahovali sa na druhý
koniec Sládkovičova. Svedok opakovane uviedol, že poručiteľ sa o deti zaujímal ale deti o neho nie.
Po rozvode sa stravoval u svojej mamy, alebo u brata alebo aj v rodine svedka. Rozvod ho psychicky
položil, lebo vtedy začal aj častejšie navštevovať pohostinstvo, ale nie s tým, že by sa „opil na mol“, ale
mal tam kamarátov, ktorým sa sťažoval. K požívaniu alkoholu svedok uviedol, že poručiteľ bol vodič z

povolania, on si bol vedomý, že keď stratí vodičský preukaz, stratí aj živobytie.
O tom, že umrel neb. K. E.R., informoval cez messenger matku žalobkýň, ktorá sa následne
neinformovala o tom, či bude pohreb alebo čo sa konkrétne stalo. Či žalobkyne o tom vedeli svedok
uviesť nevedel.
K stretnutiu poručiteľa s mladšou dcérou v Sládkovičove svedok uviedol, že bol pri tomto náhodnom

stretnutí, poručiteľ mal vtedy povedať: „pozri sa aha, ani sa na mňa nepozrie“.
Ku vzťahu s poručiteľom svedok uviedol, že počas obdobia kedy sa poznali boli medzi nimi aj, ale vždy
sa urovnali. S ostatnými susedmi až taký vzťah nemali, ako so svedkom. Svedok uviedol, že poručiteľa
až tak pod vplyvom alkoholu nevidel, aby ho niekto doniesol domov, že by sa potácal, alebo aby nevedel,
čo robí. Stal sa v minulosti incident, ale to bol podľa svedka tiež dôkaz, že svoju rodinu mal rád, lebo

ochraňoval svoju manželku práve od suseda Ő., ktorý sa mal nejakým spôsobom vyjadriť voči matke
žalobkýň. Poručiteľ to chcel s ním urovnať. Nakoniec niekto tvrdil, že poručil ublížil susedovi Ő., ale
nakoniec sa to nepotvrdilo. Z domácnosti poručiteľa počul niekedy krik, alebo plač, ale podľa neho tam
boli aj určité dôvody, že tie rodinné vzťahy boli také, aké boli. Napríklad stalo sa to, že prišiel domov z
robotypotýždni,nemalnavarenýobed,nemalčojesť,podľasvedkahobralidomalenakoživiteľarodiny.

Podľa svedka záujem poručiteľa o dcéry spočíval v tom, že po odsťahovaní manželky od rodiny sa
poručiteľ informoval u svedka, či sú dcéry vydaté, ale viac informácií mu svedok uviesť nevedel. O
spísaní závetu poručiteľom sa svedok dozvedel až po jeho úmrtí.
Svedok potvrdil, že poručiteľ vedel o správe žalobkýň, ktoré ho kontaktovali, že sa mu narodila vnučka
a na oslave jeho 50-tich narodením potvrdil, že o tejto skutočnosti vedel. Na to poručiteľ reagoval,

že „prečo až teraz mi oznamujú, kde boli, keď už majú malé, tak už vedia, že ja existujem. Keď som
bol v najhoršom, keď ma opustili, ani jedna za mnou nedošla, teraz, keď už majú malé, čo čakajú, aby
som peniaze im tam tlačil?“ Podľa svedka poručiteľ očakával, že to budú žalobkyne , ktoré mu prejavia
vďaku, že je ich otcom a že sa budú o neho zaujímať.
Záverom výpovede svedok na položené otázky uviedol, že poručiteľ navštevoval pohostinstvá alebo

zariadenia, kde sa podávajú alkoholické nápoje a v čase keď bol doma (t.j. mimo výkonu zamestnania)
tieto zariadenia navštevoval každý deň. Podľa situácie niekedy tam išiel doobeda, vrátil sa, poobede
zas išiel, dal si pivo. Podľa svedka neprišiel domov pod vplyvom alkoholu. Keď mal niečo na pláne, že
mal ísť niekde na aute, potom buď išiel do pohostinstva len večer. Niekedy boli aj spolu, po návrate išielkaždý svojou cestou, svedok nevedel uviesť, čo sa dialo potom doma. Potvrdil, že keď boli v domácnosti
hlasnejšie hádky, počul ich aj svedok, ktorý býva o poschodie vyššie na opačnej strane ako bol byt
poručiteľa a jeho rodiny. Priamym svedkom situácie, kde poručiteľ neprimeraným spôsobom na niekoho

reagoval, nebol.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobkyňami a žalovanou
a listinnými dôkazmi, ktoré navrhli žalobkyne a ktorých obsah vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia
uvedeného vyššie, výsluchmi strán sporu a výsluchmi svedkov p. Q. D. Y.. L.. Po vykonanom dokazovaní

súd zistil skutkový stav tak ako vyplýva z bodov 1. - 18. tohto odôvodnenia. Návrh na vypočutie svedka
Jána Jánošíka súd nevykonal, pretože skutočnosti, ktoré mali byť preukázané výpoveďou svedka -
vzťah dcér k nebohému, a ako znášal nebohý postoj dcér k nemu a či ho dcéry vyhľadávali, boli
v konaní preukázané inými dôkaznými prostriedkami, pričom podľa názoru súdu pocity poručiteľa z
dôvodu nezáujmu dcér o neho nemožno preukázať svedeckou výpoveďou.

20. Na zistený skutkový stav súd aplikoval tieto právne predpisy:

22.1. Podľa § 469a Občianskeho zákonníka, Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v

iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

22.2. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

21. Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že dôvody vydedenia
neboli dané a závet poručiteľa v časti opomenutia podielu zákonných dedičiek je neplatný.

22. Súd konštatuje, že problémy v rodine poručiteľa pred rozvodom s bývalou manželkou boli
preukázané výpoveďami samotných žalobkýň, svedkyne - ich matky a vyplývali aj z rozhodnutia o
rozvode manželstva. Pri vzťahových problémoch medzi rodičmi, ktoré vyústia do rozvodu manželstva
trpia najviac deti. Deti pritom nie sú vinníkmi takýchto problémov a sú doslova obeťami takéhoto
správania svojich rodičov. V konaní nebolo preukázané, že rozpad manželstva zavinila matka žalobkýň.

Táto otázka ani nebola predmetom dokazovania a nie je podstatná pre rozhodnutie vo veci. Za podstatné
však súd považoval preukázať, či správanie poručiteľa, t.j. otca žalobkýň mohlo mať za následok, že
žalobkyne o neho v čase vydedenia neprejavovali skutočný záujem.

23. V konaní bolo preukázané, že poručiteľ požíval alkoholické nápoje počas spolužitia s bývalou

manželkou, čoho svedkami boli najmä ich deti - žalobkyne. Požívanie alkoholu potvrdilo aj čestné
prehlásenie kolegu poručiteľa p. I., svedecká výpoveď matky žalobkýň, svedecká výpoveď suseda p. L..
Sused vo svojej výpovedi viackrát opakoval, že poručiteľ sa domov z pohostinstva, ktoré navštevoval
denne nevracal pod vplyvom alkoholu ale uviedol, že alkohol požíval. Svedkom toho, ako sa následneporučiteľ správal v rodine p. L. nebol. Potvrdil však, že v rodine boli hádky, a to aj „hlasnejšie“, ktoré
bolo počuť o poschodie vyššie. Čo sa týka vyhodnotenia svedeckej výpovede o situácii po rozvode
manželstva, svedok sa vyjadroval najmä k situácii a postoju poručiteľa priamo po rozvode manželstva

kedy situácia v rodinných vzťahoch bola najhoršia. Neuviedol však konkrétny akt alebo počin poručiteľa
(či už priamo po rozvode alebo neskôr), ktorým by aj on prejavil záujem o kontakt s dcérami. Dokonca
potvrdil, že poručiteľ vedel o správe, ktorú mu žalobkyne poslali, keď sa narodila žalobkyni 2/ dcéra.
Poručiteľ mal vyjadril na oslave svojich 50-tich narodenín odmietavý postoj k dcéram.

24. Súd pri hodnotení spolužitia poručiteľa v bývalom manželstve nemohol vziať do úvahy tvrdenia
žalovanej, keďže túto informáciu mala len sprostredkovane a nežila s nimi v spoločnej domácnosti.
Uvádzala síce, že poručiteľa trápilo, že ho dcéry odmietajú, ale ani ona nepotvrdila, že by on sám
urobil akýkoľvek krok k urovnaniu vzťahov, ktoré podľa názoru súdu nezavinili žalobkyne. Tvrdené
skutočnosti, že poručiteľ bol vo vzťahu so žalovanou vzorným otcom, milujúcim partnerom, nemajú vplyv
na posúdenie vzťahu poručiteľa s dcérami a bývalou manželkou.

25. Následkom udalostí v rodine žalobkýň bol rozvod poručiteľa a jeho bývalej manželky, ktorý bol
marci 2006. To bol moment, kedy vzťahy medzi otcom a dcérami ochladli. Prakticky medzi nimi nebol
žiadny kontakt a to malo viesť poručiteľa k spísaniu listiny o vydedení. Táto listina a závet boli spísané
20.3.2009. V tomto čase poručiteľ nemal zdravotné problémy. Z tvrdenia žalovanej vyplýva, že dôvod

ktorý viedol poručiteľa k spísaniu listiny o vydedení a závetu bol ten, že sa mu mladšia dcéra R.D.
nepozdravila, keď sa osobne stretli na ulici v Sládkovičove. Uvedené sa malo stať až po zaslaní SMS od
dcér poručiteľovi. Z tohto možno dôjsť k záveru, že to boli práve dcéry, ktoré formou SMS, resp. neskôr
MMS urobili prvý krok k tomu, aby sa ich vzťahy urovnali. Nebolo sporné, že poručiteľ o zaslaní SMS,
resp. MMS vedel, čo vyplýva z vyjadrení žalovanej ako aj z vyjadrenia svedka p. L.. Napriek tomu však

dcérynekontaktoval,dokoncavyjadrilodmietavýpostoj. Skutočnosť,žesamujednazdcérnepozdravila
nie je možné vyhodnotiť ako dôvod na jej, resp. ich vydedenie, t.j. že bezdôvodne neprejavovala o svojho
otca skutočný záujem.

26. V listine o vydedení poručiteľ uviedol, že sa mu obe dcéry začali odcudzovať už pred rozvodom, čo

bolo zrejme vplyvom negatívneho pôsobenia bývalej manželky. Po rozvode sa mu neozvali, nenavštívili
ho, nepíšu mu a netelefonujú. Odcudzovanie dcér pred rozvodom manželstva nie je možné vyhodnotiť
jednoznačne, vzhľadom k predrozvodovej situácii, zrejme vzťahy v rodine neboli ideálne, čo však opäť
nemožno dať za vinu žalobkyniam. Negatívne pôsobenie matky na dcéry vo vzťahu k otcovi však nebolo
preukázané. Treba však v tejto súvislosti uviesť, že od rozvodu manželstva (t.j. od momentu, kedy

došlo k prerušeniu kontaktu medzi dcérami a ich otcom) do spísania listiny o vydedení prešli len 4
roky, čo je v porovnaní s dobou spolužitia otca a dcér, krátka doba a teda nemožno konštatovať, že po
rokoch ich spolužitia, došlo k nezáujmu, ktorý by sa dal charakterizovať ako dlhodobý. Bolo preukázané,
že žalobkyne prejavili záujem o obnovenie vzťahov s otcom zaslaním SMS, resp. MMS, na čo ich
otec nereagoval, dokonca sa mal pred svedkom p. L. vyjadriť k tejto snahe odmietavo. Nemožno však

opomenúť, že rozpad rodiny a tým aj pretrhnutie vzťahov nezavinili žalobkyne.

27. Žalobkyne nevedeli, že ich otec mal neskôr vážne zdravotné problémy. Taktiež ani sám poručiteľ ani
nikto z jeho rodiny túto závažnú skutočnosť žalobkyniam neoznámil a teda ani nedal možnosť zmeniť
ich postoj k otcovi. Súd opäť konštatuje, že bolo v konaní preukázané, že pokus o kontakt s otcom vyšiel

práve od žalobkýň, ktoré mu spoločne zaslali SMS a neskôr MMS, keď sa žalobkyni 2/ narodila dcéra.
Od ich otca však spätná väzba neprišla.

28. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi rodinou poručiteľa a bývalou manželkou a
deťmi nie sú dobré príbuzenské vzťahy, a to najmä po rozvode manželstva poručiteľa s býv. manželkou.

Pokiaľ by boli žalobkyne zo strany poručiteľa alebo jeho rodiny informované o jeho zdravotnom stave,
resp. požiadané o pomoc, ktorú by odmietli, skutková situácia by bola iná (bolo však v danom prípade
nesporné, že v čase vydedenia však poručiteľ zdravotné problémy nemal).

29. Z dôvodov, ktoré boli konštatované vyššie, nebolo možné očakávať, že žalobkyne budú prejavovať

záujem o otca takým spôsobom, že ho budú kontaktovať a stretávať sa s ním, keď ani on sám o to
neprejavil akýkoľvek záujem. Je nesporné, že ani poručiteľ žalobkyne nekontaktoval, nikdy nepožiadal o
pomoc,žalobkynenevyhľadal.Právesprávaniežalovanejvčasesmrtiporučiteľaakoajrodinyporučiteľa
preukazuje, že vzťahy medzi nimi neboli dobré, pretože žalobkyniam neoznámili, kde a kedy budepohreb poručiteľa, dokonca ani vážne zdravotné problémy, ktoré smrti predchádzali. Skutočnosť, či to
robili zámerne nebola v konaní preukázaná. Preto je potrebné konštatovať, že nezáujem žalobkýň nebol
bez dôvodu, a bolo preukázané, že sa o narušené vzťahy v rodine pričinil sám poručiteľ.

30. Záverom súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade vzťah otca a dcér bol narušený z
dôvodu správania sa otca vo vzťahu s bývalou manželkou, za čo žalobkyne ako deti poručiteľa
nemôžu v žiadnom prípade niesť následky v podobe vydedenia. Následky neharmonického rodinného

vzťahu žalobkyne vytrpeli v podobe zdravotných ťažkostí, pričom tieto si tiež nezavinili samé svojím
správaním. Vydedenie žalobkýň vzhľadom na vykonané dokazovanie nie je možné spravodlivo posúdiť
ako dôvodné, preto súd rozhodol, že v čase vydedenia dôvod podľa cit. § 469 ods. 1 písm. a)
Občianskeho zákonníka, t.j. že žalobkyne o poručiteľa trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by
ako potomok mali prejavovať, neexistoval.

31. Fakt o zmene priezviska žalobkýň vyplynul z vyhrotenej situácie po rozvode ich rodičov a na
posúdenie dôvodnosti podanej žaloby podľa názoru vplyv nemá. Preto súd v tomto smere rozsiahlejšie
vykonanie dokazovania nevykonal.

32. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie na preukázanie, či poručiteľ v dôsledku požívania alkoholických

nápojov rodinu psychický a aj fyzicky napádal, súd konštatuje, že nebolo toto tvrdenie jednoznačne
preukázané, pretože tvrdenia žalobkýň boli podporené len výpoveďou svedkyne - ich matky a nepriamo
aj výpoveďou suseda p. L., ktorý potvrdil, že v rodine boli hádky. Dôkazom o fyzickom útoku na matku
žalobkýň má byť lekárska správa od jej ošetrujúceho lekára, ktorá však dôvod symptómov nepreukazuje
napadnutie matky poručiteľom (č.l. 73 spisu). Súd však uvádza, že vzhľadom k problémom, ktoré

boli vyslovene rodinnými problémami a subjektívne ich vnímali práve manželka a deti poručiteľa,
nemohla objektívne potvrdiť iná osoba. Podporne tvrdenia o požívaní alkoholických nápojov vyplývajú z
čestného prehlásenia p. I., ktorý bol kolegom poručiteľa. To, čo sa však dialo v rodinnom prostredí môžu
hodnoverne uviesť len samy žalobkyne a ich matka. Ostatné tvrdenia prednesené v konaní však navyše
potvrdzujú, že vzťahy boli narušené vzájomne. Pretože ak by došlo k nezáujmu o otca len zo strany dcér,

otec by sa snažil dcéry kontaktovať a vzťah udržiavať. Ani v tak závažnej životnej situácii, teda v čase
ťažkého ochorenia (v roku 2014, t.j. 5 rokov po spísaní listiny o vydedení) však otec dcéry nekontaktoval,
nepožiadal o pomoc, nemal záujem spoznať vnučku. Dokonca ochorenie otca žalobkyniam neoznámil
ani nikto z rodiny. Nemožno preto danú rodinnú situáciu pripísať na vinu žalobkyniam. Taktiež nemožno
uviesť, že žalobkyne bezdôvodne neprišli na otcov pohreb, pretože túto udalosť im nikto z rodiny otca

ani samotná žalovaná včas neoznámili. Bolo preukázané, že o smrti otca sa dozvedeli od matky, ktorej
to oznámil sused.

33. Dôkazy predložené žalovanou, a to pracovné hodnotenie poručiteľa, uznesenie o povinnosti zaplatiť
súdny poplatok a potvrdenie psychologičky, súd vyhodnotil tak, že pokiaľ bolo potrebné v konaní

preukázať vzťah medzi žalobkyňami a ich otcom, ktorý vyústil do ich odcudzenia (teda, či bol dôvod
na vydedenie dcér ich otcom), listiny preukazujúce charakteristiku poručiteľa v zamestnaní, prípadne
rozhodnutie o povinnosti platiť poplatok z návrhu na určenie výživného pre rozvedenú manželku alebo
potvrdenie psychologičky o spôsobilosti viesť motorové vozidlo, nemajú na posúdenie skutočností
potrebných pre rozhodnutie žiadny vplyv. Posúdenie vzťahu medzi otcom a dcérami je subjektívna

záležitosť a o tejto môžu vypovedať len samotné žalobkyne prípadne ľudia, ktorý mali možnosť byť v
priamom kontakte s rodinou, a to v čase keď spolu žili.

34. Listinný dôkaz - výpis z sms komunikácie, ktorý predložila žalovaná nie je podľa názoru súdu
hodnoverný. Z printscreenu mobilného telefónu nevyplýva, komu tento telefón patrí, a teda nie je zrejmé,

medzi kým a či vlastne komunikácia vlastne prebehla. Relevantným dôkazom by bol výpis od operátora.
Svedkyňa - matka žalobkýň však potvrdila, že deň pred pohrebom sa dozvedela, že poručiteľ zomrel a
dala to vedieť dcére. Taktiež táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedka p. L., preto skutkovú okolnosť,
ktorú mal výpis sms komunikácie preukazovať mal súd za preukázanú.

35. K námietke žalobkýň ohľadom formy právneho úkonu vydedenia súd uvádza, že po vykonanom
dokazovaní vyplýva, že je v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, a tento právny úkon bol urobený
vážne, bol jasný zrozumiteľný a určitý, a to aj napriek nesprávnemu označeniu dcér z dôvodu zmeny
ich priezvisk.36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na

náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyne
mali v konaní úspech, preto im súd ich náhradu priznal proti žalovanej v plnej výške 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar

nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.