Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoZm/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113207641
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113207641.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu
v 1/ rade: Ing. L. O., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX R., v 2/ rade: Ing. O.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. XX/XX, XXX XX R., žalobcovia v 1/ a v 2/ rade zastúpení: JUDr.
Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525,

proti žalovanému v 1/ rade: PROMEVA, s.r.o., so sídlom 023 56 Makov 283, IČO: 36 399 060, v 2/
rade: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha
4 - Michle, Česká republika, konajúca cestou organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251
336, v 3/ rade: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX R., v rade 4/: V. Y., rod. G., nar.
XX.XX.XXXX,bytomS.P.XX/XX,XXXXXR.,ourčenieneplatnostiprávnychúkonov,oodvolanížalobcu

1/ a žalobcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/4/2013-190 zo dňa 14. apríla 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/4/2013-190 zo dňa 14. apríla 2015 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania

nepriznal. Žalovaným v 1/, v 3/ a v 4/ rade náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP"), § 135 ods. 1 veta druhá OSP, §
175 ods. 1 veta prvá OSP, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „OZ", „Občiansky zákonník"), § 39 OZ, § 40a OZ, § 145 ods. 1 OZ, § 147 ods. 1

OZ, § 100 ods. 1, ods. 2 veta prvá OZ, § 101 OZ, § 102 OZ, článok I § 30, 31 a 32 Zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zák. č. 191/1950 Zb."), článok I
§ 47, článok I § 10, článok I § 17 zák. č. 191/1950 Zb. a na vykonané dokazovanie a žalobu zamietol.
Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa v prejednávanej veci domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu Dohody
o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061 uzatvorenej medzi žalovanými v rade 1/, 2/, 3/
a 4/ dňa 06.07.2007 v časti, ktorou žalovaní v rade 3/ a 4/ prevzali na seba záväzok zmenečného ručenia

a právneho úkonu zmenečného ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na zmenke vystavenej žalovaným v 1/
rade na základe vyššie označenej Dohody a avalovanej žalovanými v rade 3/ a 4/ (ďalej aj len „Dohoda"),
a to z dôvodu rozporu s § 145 ods. 1 OZ a zároveň z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 OZ.

3. Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby okresný súd primárne skúmal existenciu naliehavého
právneho záujmu žalobcov v rade 1/ a 2/ na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP, a

to vo vzťahu k napadnutému právnemu úkonu zmenkového ručenia a právnemu úkonu Dohody. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v rade 2/ v postavení žalobcu na základe spornejzmenky vystavenej žalovaným v rade 1/, avalovanej žalovanými v rade 3/ a 4/, uplatnil svoje nároky
v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 podaním návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému v rade 1/ PROMEVA, s.r.o. ako vystaviteľovi zmenky

a žalovaným v rade 2/ a 3/ ako avalistom zmenky. Vo veci vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k.
10Zm/80/2010-21 zo dňa 12.5.2011 nebol zo strany žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ napadnutý námietkami
a nadobudol právoplatnosť vo výroku vo veci samej dňa 14.06.2011 a vo výroku o trovách konania
dňa 16.06.2011. V súvislosti s označeným konaním žalovaný v rade 2/ zároveň namietal existenciu
prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Okresný súd konštatoval, že konanie vedené na Okresnom súde

Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 nezakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a to vo vzťahu
k návrhu o určenie neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke z dôvodu, že platnosť
tejto Dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 posudzovaná
nebola a nie je totožný okruh účastníkov konania v prejednávanej veci a vo veci sp. zn. 10Zm/80/2010.
Rovnako označené konanie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci ani vo vzťahu k návrhu
o určenie neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/, nakoľko nie je

totožný okruh účastníkov týchto konaní. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že sporná
zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu k Zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalovanými v rade 1/ a
2/, taktiež nespornou skutočnosťou bolo uzatvorenie Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke,
zmluvnými stranami, ktorej boli aj žalovaní v rade 3/ a 4/ ako avalisti zmenky za vystaviteľa zmenky,
ktorým bol žalovaný v rade 1/. Z uzatvorenej Dohody tak vyplývala zabezpečovacia funkcia zmenky k

Zmluve o úvere. Dohoda môže trpieť dôvodmi neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovení OZ, čo
však nemá za následok neplatnosť podpisu avalistu na zmenke, ale neprípustnosť dôvodu inak platného
zmenkového ručenia, ktorého platnosť sa posudzuje výlučne podľa čl. I § 30 a nasl. Zákona zmenkového
a šekového. Platnosť samotného avalu (zmenkového ručenia) na zmenke aj v prípade preukázanej
zabezpečovacej funkcie zmenky v nadväznosti na obsah Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke

môže byť posudzovaná len podľa Zákona zmenkového a šekového, nie z hľadiska rozporu s § 145
ods. 1 OZ, resp. § 39 OZ, ktorý prípadný rozpor zakladá len možnosť kauzálnych námietok zmenkovo
zaviazaných osôb voči uplatnenému nároku zo zmenky, nie však neplatnosť samotného zmenkového
ručenia, ktoré sa zakladá už len samotným podpisom ručiteľa na líci zmenky. Takéto námietky zo
strany žalovaných v rade 3/ a 4/ v postavení zmenkových ručiteľov v konaní vedenom na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 vznesené neboli, zmenkový platobný rozkaz voči nim nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe žalovaný v rade 2/ vymáha svoje nároky v exekučnom
konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn. EX 1291/11. Okresný
súd mal za to, že spornú zmenku, resp. platnosť zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/
na spornej zmenke už vzhľadom na právoplatné skončenie konania sp.zn. 10Zm/80/2010 nemožno

opätovne preskúmavať, avšak vzhľadom na to, že nie je daný totožný okruh účastníkov konania v
prejednávanej veci a vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Zm/80/2010, nemožno
dospieť k záveru o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ale okresný súd konštatoval, že v
tejto časti žalobcovia v rade 1/ a 2/ nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ
žalobcovia v rade 1/ a 2/ poukazovali na to, že k záväzku žalovaných v rade 3/ a 4/ v postavení

zmenkových ručiteľov došlo bez ich súhlasu, tak okresný súd uviedol, že k záväznosti podpisu ručiteľa
na zmenke v zmysle čl. I § 30 a nasl. Zákona zmenkového a šekového sa súhlas druhého manžela
nevyžaduje „(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/16/20009 z 26.11.2009) a ani
prípadný rozpor právneho úkonu zmenkového ručenia s dobrými mravmi nezakladá neplatnosť avalu
na zmenke. Rovnako ani neplatnosť dohody o zabezpečení zmenkou nemá za následok možnosť

namietať neplatnosť zmenky, resp. zmenkového avalu z tohto dôvodu, pokiaľ je zmenka formálne platná,
ale pôjde len o nedostatok spôsobilého dôvodu pre použitie zmenky ako zabezpečovacej, resp. pre
uplatnenie nárokov voči zmenkovému ručiteľovi, ktorú skutočnosť možno namietať v rámci námietok
proti uplatnenému nároku zo zmenky. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh navrhovateľov v rade
1/ a 2/ v časti, v ktorej sa domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia odporcov

v rade 3/ a 4/ na zmenke vystavenej odporcom v rade 1/ ako vystaviteľom v prospech odporcu v rade
2/ na zmenkovú sumu 73.409,24 € so splatnosťou 15.06.2010 s miestom zaplatenia v UniCredit Bank
Slovakia, a.s., pobočka v Žiline, Národná 12, 010 01 Žilina."

4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku pokiaľ išlo o naliehavý právny záujem žalobcov

v rade 1/ a 2/ na určení neplatnosti Dohody, vo všeobecnej rovine uviedol, že zmluvou, ktorou sa
ručiteľ zo zmenky zaväzuje k zabezpečeniu záväzkov vystaviteľa, nie je zmenka, resp. prevzatie
zmenkového ručenia podpisom na zmenke, ale zmluva (dohoda) medzi vystaviteľom zmenky alebo
osobou oprávnenou zo zmenky a budúcim ručiteľom, že zmenkové ručenie prevezme. Samotný podpisavalistu na zmenke je potom už len realizáciou záväzku prevzatého v dohode o prevzatí zmenkového
ručenia. Pokiaľ je takáto dohoda neplatná, nespôsobuje to neplatnosť samotnej zmenky, ani neplatnosť
podpisu na zmenke osoby, ktorá prevzala zmenkové ručenie, ale môže len založiť kauzálnu námietku

avalistu vo vzťahu ku konkrétnej osobe oprávnenej zo zmenky. Okresný súd mal za to, že žalobcovia
v rade 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody, nakoľko v prípade jej
neplatnosti by pohľadávka žalovaného v rade 2/ voči žalovaným v rade 3/ a 4/ titulom zmenkového
ručenia nemohla byť uspokojovaná z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobkyne v
rade 1/ a žalovaného v rade 3/ a žalobcu v rade 2/ a žalovaného v rade 4/, ale len z výlučného vlastníctva

žalovaných v rade 3/ a 4/. Vyslovením neplatnosti Dohody by sa tak žalobcovia v rade 1/ a 2/ ubránili
dôsledkom vyplývajúcim z § 147 ods. 2 OZ. S odkazom na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 26/2010
z 08.12.2010 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali vyslovenia neplatnosti Dohody v súlade s § 145
ods. 1 OZ, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov,
v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný, pričom ide o
prípad relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ. Žalovaný v rade 2/ primárne namietal nemožnosť aplikácie

§ 145 ods. 1 OZ v prejedávanej veci, nakoľko absentuje právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, kedy
uzatvorením Dohody nevznikol spoločný záväzok manželov žalobkyne v rade 1/ a žalovaného v rade 3/
ažalobcuvrade2/ažalovanejvrade4/,azároveňargumentoval,žezáveryNálezunemožnovtejtoveci
aplikovať, nakoľko ide o odlišné skutkové okolnosti, kedy v prípade posudzovanom Ústavným súdom
SR išlo o pristúpenie fyzickej osoby konateľa a spoločníka k záväzku právnickej osoby a v prejednávanej

veci ide o prípad zmenkového ručenia, ktoré má akcesorický charakter.

5.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúduviedol,žejeviazanýNálezomÚstavnéhosúduSR
sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 08.decembra 2010 s odkazom na § 135 ods. 1 veta druhá OSP, podľa ktorého súd
je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu, ktoré sa týka základných ľudských práv a slobôd, nakoľko v

zmysle výroku 1. Nálezu bolo konštatované porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým rozsudkom Najvyššieho súdu SR z dôvodov
podrobne uvedených v odôvodnení Nálezu. Nález podrobil kritike staršiu judikatúru Najvyššieho súdu
SR k interpretácii § 145 ods. 1 OZ. Vychádzajúc zo záverov predmetného Nálezu v časti III. jeho

odôvodnenia okresný súd mal za to, že platnosť Dohody je možné posudzovať podľa § 145
ods. 1 OZ, nakoľko účinky tohto právneho úkonu sa môžu prejaviť vo sfére spoločných vecí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy z vykonaného dokazovania nebolo preukázané,
že by žalovaný v rade 3/ a 4/ vlastnili vo výlučnom vlastníctve majetok, ktorý by zodpovedal výške
záväzku, ktorý im titulom zmenkového ručenia vznikol voči žalovanému v rade 2/. Napriek odlišnému

skutkovému stavu, kedy v Ústavným súdom SR posudzovanom prípade išlo o dohodu o pristúpení k
záväzku, závery tohto Nálezu možno aplikovať aj v prejednávanej veci, nakoľko vo svojej podstate má
ručiteľský záväzok žalovaných v rade 3/ a 4/ rovnaký dopad na majetkové pomery v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov ako dohoda o pristúpení k záväzku, a to možnosť uspokojenia pohľadávky
žalovaného v rade 2/ z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 147

ods. 1 OZ, pričom nebolo zistené, že by žalovaní v rade 3/ a 4/ vlastnili vo výlučnom vlastníctve majetok,
z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalovaného v rade 2/. V prípade zmenkového ručenia
sa neprejavuje akcesorita tak, ako v prípade ručenia podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka,
čo vyplýva z čl. I. § 47 Zákona zmenkového a šekového.

6. Vo vzťahu k uplatnenej relatívnej neplatnosti právneho úkonu Dohody žalovaný v rade 2/ vzniesol
námietku premlčania, pričom uvádzal, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa
premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Napadnutá Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky bola uzatvorená 06.07.2007,
premlčacia doba začala plynúť 07.07.2007 a uplynula 06.07.2010. Žaloba bola podaná v tejto veci

07.06.2012, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Okresný súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania vo
vzťahu k uplatnenej neplatnosti právneho úkonu Dohody podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ako dôvodnú a z tohto dôvodu v tejto časti požadovaného určenia napadnutej Dohody žalobu žalobcov
v rade 1/ a 2/ zamietol. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcov, že
Dohoda nadobudla právnu perfektnosť až dňom, kedy na jej základe boli doplnené chýbajúce údaje do

blankozmenky. Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke ako právny úkon a samotnú zmenku,
ktorá je realizáciou tejto Dohody a má povahu cenného papiera na rad, je potrebné navzájom odlíšiť.
Dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej uzavretia 06.07.2007. Skutočnosť, že do budúcna
vymedzovala podmienky, za ktorých môže žalovaný v rade 2/ pristúpiť k vyplneniu chýbajúcich údajovdo blankozmenky a spôsob ich vyplnenia, nemá vplyv na moment platnosti a účinnosti tohto právneho
úkonu,ktoránastaladňomjehouzavretiaaniedňomvyplneniablankozmenkyvsúladestoutoDohodou.
PokiaľtedaDohodabolauzatvorená06.07.2007,všeobecnátrojročnápremlčacialehotanadovolaniesa

relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu začala plynúť 07.07.2007 a uplynula 06.07.2010. Žalobcovia
v rade 1/ a 2/ sa relatívnej neplatnosti Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky preukázateľne dovolali
až podaním návrhu v prejednávanej veci, ktorý bol doručený Okresnému súdu Čadca dňa 07.06.2012,
t.j. po uplynutí premlčacej doby a účastníkom napadnutého právneho úkonu bol doručený až súdom
s neskorším dátumom. „Súd taktiež nevidí rozpor s dobrými mravmi v samotnom uplatnení námietky

premlčania zo strany odporcu v rade 21, nakoľko prípadnú neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ust.
§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka odporca v rade 2/ nespôsobil."

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ ďalej uplatnili
dôvod neplatnosti Dohody v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že Dohoda sa prieči dobrým
mravom. Opätovne primárne poukazovali na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR sp.

zn. I. ÚS 26/2010 z 08.decembra 2010 vyplývajúce z čl. III. odôvodnenia bod 21, v zmysle ktorého
Ústavný súd v SR vyjadril názor, že pokiaľ Najvyšší súd SR odmietol odklon od doterajšej judikatúry,
mal posúdiť predmetný právny úkon, a to dohodu o pristúpení k záväzku cez prizmu dobrých mravov,
pretože v tomto kontexte sa javí, že môže ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom a teda o právny
úkon neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ústavný súd uviedol, že nemožno nezohľadniť

tú skutočnosť, že manžel sťažovateľky realizoval podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby spoločnosti s ručením obmedzeným.
Pojmovým znakom tejto spoločnosti je práve obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky podľa § 106
Obchodného zákonníka a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a spoločníka. „Kým spoločnosť zodpovedá
za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do

výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené
s prípadnou platobnou neschopnosťou teda zaťažuje v zásade spoločnosť a ručenie spoločníka je
zákonom limitované. Za týchto okolností sa javí aj ako odporujúce dobrým mravom, keď spoločník
fyzická osoba bez súhlasu svojho manžela s dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti v
sume 1.115.735,40 Sk s príslušenstvom, a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri

spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia
predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie
sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok
postihnuteľný exekúciou."

8. V pomeroch prejednávanej veci žalovaní v rade 3/ a 4/ prevzali záväzok zmenkového ručenia za
žalovaného v rade 1/ ako vystaviteľa vlastnej zmenky, ktorá bola vystavená za účelom zabezpečenia
záväzkov žalovaného v rade 1/ voči žalovanému v rade 2/ z uzatvorenej Zmluvy o úvere. Samotný
rozpor konania účastníkov napadnutého právneho úkonu s dobrými mravmi žalobcovia v žalobe bližšie
skutkovo nevymedzili. Odkazovali len na citáciu Nálezu Ústavného súdu SR a v priebehu konania

právny zástupca žalobcov poukazoval na nedostatok individuálneho majetku žalovaných v rade 3/
a 4/, z ktorého by mohol byť ich záväzok uspokojený a na to, že vzhľadom na majetkové pomery
žalovaného v rade 1/ nebol dôvod požadovať zabezpečenie aj od žalovaných v rade 3/ a 4/. Na
druhej strane žalovaný v rade 2/ v priebehu konania poukazoval na to, že z predloženej súvahy
žalovaného v rade 1/ k 31.12.2007 vyplýva, že žalovaný v rade 1/ mal relevantný majetok, t.j. nemožno

tvrdiť, že žalovaný v rade 2/ vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným v rade 1/ s úmyslom
poškodiť BSM žalovaných v rade 3/ a 4/ a žalobcov, nakoľko majetok dlžníka bol dostatočný. Nemožno
preto podľa okresného súdu tvrdiť, že žalovaný v rade 2/ konal v rozpore s dobrými mravmi. „Na
prijatie záveru o tom, že dvojstranný alebo viacstranný právny úkon je neplatný pre rozpor s dobrými
mravmi, je potrebné preukázať, že v rozpore s dobrými mravmi bolo konanie všetkých zmluvných strán

napadnutého právneho úkonu. Takáto skutočnosť v prejednávanej veci podľa názoru súdu preukázaná
nebola. Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky súvisela s uzatvorenou Zmluvou o úvere medzi
odporcami v rade 1/ a 2/. Vystavenie zmenky a jej avalovanie ktoroukoľvek fyzickou osobou vrátane
spoločníka alebo konateľa obchodnej spoločnosti predstavuje prípustnú formu zabezpečenia záväzkov
v obchodnoprávnych vzťahoch. Konanie odporcu v rade 2/, ktorý požadoval takúto formu zabezpečenia

zo strany odporcu v rade 1/ vo vzťahu k poskytnutému úveru, súd nehodnotí ako konanie, ktoré by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko za zisteného stavu majetku odporcu v rade 1/ v čase
uzatvorenia Dohody nemožno nijako dospieť k záveru, že by úmyslom odporcu v rade 2/ bolo ohrozenie
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov odporcov v rade 3/ a 4/ za situácie, kedy odporcav rade 1/ mal majetok relevantný vo vzťahu k výške poskytnutého úveru, samotné plnenie zo zmluvy o
úvere sám zabezpečil vystavením vlastnej zmenky a zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľným
veciam a k pohľadávkam, ktorých výška vyplýva z úverového spisu predloženého odporcom v rade

2/." Pokiaľ išlo o konanie samotných žalovaných v rade 3/ a 4/, ktorí prevzatím zmenkového ručenia
potenciálne ohrozili majetok, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalobcami v rade 1/ a 2/,
nie je vylúčené, že konanie žalovaných v rade 3/ a 4/ bolo v tomto smere neuvážené, vyplývajúce z
neznalosti práva, ktorá však žalovaných v rade 3/ a 4/ neospravedlňovala. Skutočnosť, že žalovaní v
rade 3/ a 4/ v čase uzavretia Dohody nemali vedomosť o jej možnom dopade na majetkové pomery v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nepovažoval okresný súd za relevantnú, nakoľko neznalosť
zákona neospravedlňuje. Nebolo preukázané, že by žalovaní v rade 3/ a 4/ nevstupovali do zmluvného
vzťahu so žalovanými v rade 1/ a 2/, súvisiacimi so zabezpečením záväzkov žalovaného v rade 1/ z
úveru, ktorý mu bol poskytnutý žalovanému v rade 2/, slobodne a dobrovoľne. Pokiaľ žalobcovia v rade
1/ a 2/ neplatnosť Dohody pre rozpor s dobrými mravmi videli v tom, že žalovaní v rade 3/ a 4/ bez ich
súhlasu a vedomia prevzali ručiteľský záväzok, čím ohrozili majetkové pomery v BSM, tak okresný súd

uviedol, že inštitút BSM a majetkové pomery žalobcov 1/ a 2/ boli v tomto prípade vo svetle záverov
Nálezu Ústavného súdu SR chránené možnosťou domáhať sa relatívnej neplatnosti podľa § 145 ods.
1 OZ, ktorá je limitovaná všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, čo zároveň poskytuje ochranu a
právnu istotu druhej zmluvnej strane relatívne neplatného právneho úkonu. Hoci, ako už bolo uvedené,
okresný súd pripustil, že konanie žalovaných v rade 3/ a 4/ pri prevzatí zmenkového ručenia môže byť

hodnotené ako neuvážené, intenzitu rozporu s dobrými mravmi, ktorá by zakladala neplatnosť tohto
právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nedosahovala. Z uvedeného dôvodu okresný súd
aj v časti uplatnenej neplatnosti Dohody podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi žalobu zamietol.
Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 ods. 1 OSP.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia, prostredníctvom
právneho zástupcu, v ktorom uviedli, že ho podávajú „... z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
b), d), a f) O.s.p. a v súlade s ustanovením § 220 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu zmenil a
aby rozhodol tak, že nami podanej žalobe a v nej uplatnenému nároku v celom rozsahu vyhovie a
zároveň v prípade úspechu aby zaviazal žalovaného v rade 2/ z dôvodu, že tento popiera nami uplatnené

nároky, k povinnosti nahradiť nám, žalobcom, trovy tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania."
Vzhľadom na právne posúdenie veci a dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu, na základe ktorých
podanú žalobu a ňou uplatnené nároky v celom rozsahu zamietol, považovali odvolatelia napadnutý
rozsudok okresného súdu za nesprávny a nezákonný, a to teda jednak z dôvodu, že prvostupňový súd
na základe vykonaného dokazovania dospel ku nesprávnym skutkovým zisteniam a ďalej z dôvodu, že

prejednávanú vec nesprávne právne posúdil, pričom poukázali a citovali § 3 ods. 1 OZ, § 40a OZ, §
145 ods. 1 OZ, § 18, 19 Zákona o rodine. V odvolaní citovali podstatnú časť odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu.

10. V odvolaní ďalej žalobcovia uviedli vo vzťahu k záverom okresného súdu o vyhodnotení žalovaným

v rade 2/ vznesenej námietky premlčania ako dôvodnej, pri uvedených skutkových záveroch, že
s touto námietkou nemožno súhlasiť a mali za to, že danú Dohodu a skutočnosť, že až na jej
základe s odkladacou podmienkou účinnosti zmluvných dispozitívnych práv oprávnenej osoby z
nej vo vzťahu k vyplňovaciemu právu ku vystavenej blankozmenke bolo potrebné „...posudzovať
tak, že až momentom oznámenia o využití tohto práva oprávnenou osobou za perfektný právny

úkon a teda až od tohto momentu začína plynúť premlčacia doba na prípadné uplatnenie práva
spočívajúceho v možnosti dovolania sa relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu osobou, ktorej
práva ním boli dotknuté. Pri takomto právnom úkone spojenom s obchádzaním zákona ide preto o
to nebezpečnejšie konanie na neprospech druhého z manželov, že nejde o právny úkon, ktorý by vo
vzťahu k majetkovému spoločenstvu manželov a nakladaniu sním či ako dopad naň, bol vnímateľný

tak, ako je to napr. pri hmatateľných majetkových statkoch patriacich do BSM - hnuteľných veciach
a prípadnou neoprávnenou dispozíciou s nimi zo strany jedného z manželov, kedy je ich absencia
v majetku oproti ich predchádzajúcemu spôsobu užívania navonok okamžite badateľná a zrejmá, čo
umožňuje druhému manželovi okamžitú reakciu na daný stav (využitie práva dovolania sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu)." Zdôraznil, že práve vo vzťahu k právnemu úkonu - Dohody o vydaní a

vyplnení blankozmenky, „...keďže jej dôsledky sa majú prejaviť až v budúcnosti, pritom ak, tak nevedno v
ktorom čase, ak nekoná jeden z manželov tak, že by v súlade s postavením v manželstve a dodržiavajúc
svoje zákonné povinnosti (vyžiadanie si súhlasu druhého manžela), dotknutý manžel takýmto konaním
druhým manželom pokiaľ o takomto jeho právnom úkone z dôvodu, že ho o ňom neoboznámil, nemávedomosť,saaždočasu,kýmnedôjdekreálnemuuplatňovaniuprávazozmenkysobsahomdoplneným
na základe takejto Dohody (zásah do spoločného majetku), nemá možnosť o jej existencii dozvedieť a
preto názor nás názor o inom termíne začatia plynutia premlčacej doby ako od termínu uzavretia takejto

Dohody považujeme za správny."

11. Žalobcovia uviedli v odvolaní, že pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je „charakteristické, že :
pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto
má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným

rozhodnutím orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní
predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť,
sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom
napraviť(konvalidáciaaleboratihabícia),čovyplývaztoho,ženemožnonaprávaťúkon,ktorýneexistuje,
a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie
je časovo obmedzená, zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.)". Obchádzanie

zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak
v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom
a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). „Ak by sa však mala vykladať otázka

začatia plynutia premlčacej doby v súlade so zdôvodnením podľa odvolaním napadnutého rozsudku, tak
potom je namieste jednoznačne konštatovať dôvodnosť absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu -
Dohody ..., ktorej sme sa v konaní dovolávali, a to vo vzťahu k právnemu názoru vyjadrenému v Náleze
ÚS SR konštatovaného v texte rozhodnutia, kedy je potrebné právny úkon, u ktorého by sa inak za
účelom dosiahnutia nápravy mohol využiť právny inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti, skúmať

aj z hľadiska otázky, či v prizme porušenia zásad dobrých mravov nejde o absolútne neplatný právny
úkon." V konaní bolo podľa žalobcov jednoznačne „preukázané, že: konanie v rozopre s dobrými mravmi
žalovaného v rade 2. spočívalo vtom, že ako osoba profesionálne poskytujúca úvery a disponujúca
odborným právnym aparátom a teda za stavu, kedy jej charakter formy podnikania osoby - žalovaného
v 1. rade ako spoločnosti s ručením obmedzeným, bol zrejmý a ďalej keď jej bol zrejmý aj jej majetkový

stav, ktorý v čase poskytnutia úveru bol tento dostatočný na krytie (splnenie) návratnosti úverom
poskytnutých finančných prostriedkov, požadoval zabezpečenie od fyzických osôb; konanie žalovaných
v rade 3. a 4., keď či už vedome alebo nevedomky zatajili vykonanie právneho úkonu - podpísanie
Dohody ..., čím nekonali len v rozpore so zásadami hospodárenia v BSM vyjadrenými v ust. § 145
ods. 1) OZ ale jednoznačne a zásadným spôsobom takto konali aj v rozpore s dobrými mravmi,

ktorých uplatňovanie v manželskom zväzku predpokladajú základné zásady vyjadrené v §§ 18 a 19
Zákona o rodine (ak je predpokladom riadne existujúceho manželstva vernosť, potom ak niektorý z
manželov zatajuje určité skutočnosti o svojom správaní sa, ktoré sú spôsobilé ohroziť napr. majetkové
spoločenstvo, potom takéto konanie vo vzťahu ku druhému z manželov sú v rozpore nielen zo zákonom
ale aj s dobrými mravmi a v zásade spôsobujú stav nedôvery, ktorý môže vyústiť v rozvrat manželského

spolužitia, čo je potom stav v zásadnom rozpore z účelom manželstva)."

12. V odvolaní bolo zvýraznené, že za daného stavu okolností uzavretia Dohody, ktorej účastníkmi
boli mimo žalovaného v rade 2/ aj žalovaní v rade 3/ a 4/, je preukázaná taká zásadná intenzita
ich konania, ktorá spôsobila absolútnu neplatnosť takéhoto ich právneho úkonu už na počiatku, na

ktorý takýto neplatný právny úkon bol potom okresný súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
AbsolútnuneplatnosťprávnehoúkonuDohodyvovzťahuúčastníkov-žalovanéhovrade2/ažalovaných
v rade 3/ a 4/, svojim čo i rozdielnym správaním sa, spôsobili títo všetci, na rozdiel od právneho
názoru okresného súdu, že absolútna neplatnosť právneho úkonu musí byť založená na konaní
všetkých jeho účastníkoch, tvrdíme, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu môže spôsobiť konanie

či nekonanie v súlade so zákonom a dobrými mravmi čo aj len niektorým z nich (v takomto prípade
dotknutý účastník neplatného právneho úkonu má zachované práva na prípadné vydanie bezdôvodného
obohatenia či dokonca právo na náhradu škody). Prvostupňový súd podľa žalobcov potom pochybil,
ak pri zistení týchto skutočností o preskúmavanom právnom úkone a miere intenzity konania jeho
účastníkov na neprospech žalobcov v rade 1/ a 2/ „nekonal ex offo vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto

právneho úkonu ako absolútne neplatného (iná vada konania spôsobujúca nesprávnosť rozhodnutia).Za
vadu prvostupňového konania vo vzťahu k vyššie v texte uvedenej argumentácii potom považujeme
ďalej to, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čo viedlo k tomu, že potom prejednávanú vec aj nesprávne právne posúdil najmä tým, žesprávne použité právne normy nesprávne interpretoval." Podanou žalobou uplatnené nároky a to, čo
do vyslovenia neplatnosti označených právnych úkonov, sú v oboch prípadoch podľa žalobcov dôvodné
a jedine takýmto spôsobom im do budúcna môže byť poskytnutá ochrana pred zásahmi do ich práv

a oprávnených záujmov. Keďže výrokom ohľadom pripojenia ručiteľského vyhlásenia žalovaných v
rade 3/ a 4/ na zmenke sa nedomáhali „neplatnosti zmenky ako takej, ale len určenia neplatnosti
tohto právneho úkonu - ide o prejav vôle smerujúci ku vzniku povinností ručiteľov z neho (odvodzujúc
samotnú absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu na absolútnu neplatnosť právneho úkonu uzavretia
Dohody ...), vyhovením žalobe v tomto rozsahu do budúcna je vytvorený predpoklad, že v prípade

prevodu zmenky na tretiu osobu, čo nie je vylúčené, vo vzťahu ku každému jej nadobúdateľovi je týmto
spôsobom zaručená naša právna ochrana a to, že bez ďalšieho dovolávania sa ochrany bude právny
stav vyvolaný rozhodnutím súdu ako právny nástupca táto osoba akceptovať (zásada súdnej ochrany
ako aj hospodárnosti konania). Preto aj na vedení sporu o tomto určení je na nasej sírane daný a
preukázaný naliehavý právny záujem, pretože bez rozhodnutia o tejto veci na náš prospech by bolo i
naďalej naše postavenie neisté a zmenu tohto stavu z dôvodu, že nie sme osobami s priamou účasťou

vzťahu na zmenke, nie je možné dosiahnuť inak." „Podľa § 205 O.s.p. ods. 2), odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,...b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu

prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (S 219), ani na jeho zrušenie
(§ 221 ods. 1).Vzhľadom na vyššie uvedené potom žiadame, aby odvolací Krajský súd v Žiline nami
podanému odvolaniu a v ňom uvedenému odvolaciemu návrhu (I.) v celom rozsahu vyhovel."

13. Žalovaní sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa §
391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 04.08.2015, doručeným okresnému súdu dňa 06.08.2015, krajský súd bol v odvolacom
konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.

2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

16. Krajský súd sa oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom, ktorý predchádzal
vydaniu rozsudku napadnutého odvolaním voči napadnutému rozsudku okresného súdu podali

odvolanie žalobcovia, prostredníctvom právneho zástupcu, z dôvodov § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP
(č.l. 215 spisu), ktorí zároveň uviedli i citáciu niektorých častí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, ďalej v časti odvolania pod III. uvádzali (č.l. 221 a nasl. spisu) a citovali § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 40a Občianskeho zákonníka, § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 18 Zákona o rodine, § 19 Zákona o rodine, pričom odvolanie ďalej

systematicky členili na časť III. bod 1 „Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky - relatívna neplatnosť a
premlčanie" (č.l. 222 spisu) a aj na časť III. bod 2 Dohoda - „...absolútna neplatnosť právneho úkonu" (č.l.
222 a nasl. spisu). Krajský súd však primárne vzhľadom na predmet sporu ako i argumentáciu žalobcov
v odvolaní, považoval za podstatné uviesť, že predmetom sporu, tak ako správne okresný súd uviedol
v napadnutom rozsudku, boli uplatnené nároky žalobcov, a to žalobou v zmysle § 80 písm. c) OSP

Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP") k momentu
rozhodovania okresného súdu účinnej právnej úpravy, ktorému k momentu rozhodovania odvolacieho
súdu zodpovedá § 137 písm. c) CSP.

17. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.18. V napadnutom rozsudku okrem rozhodujúcej právnej úpravy okresný súd ďalej uviedol
„Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sa v prejednávanej veci domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu
Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061 uzatvorenej medzi odporcami v rade

1/, 2/, 3/ a 4/ dňa 06.07.2007 v časti, ktorou odporcovia v rade 3/ a 4/ prevzali na seba záväzok
zmenečného ručenia a právneho úkonu zmenečného ručenia odporcov v rade 3/ a 4/ na zmenke
vystavenej odporcom v rade 1/ na základe vyššie označenej Dohody a avalovanej odporcami v rade 3/ a
4/, a to z dôvodu rozporu s ust. § 145 ods. 1 OZ a zároveň z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa ust.
§ 39 OZ. Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby súd primárne skúmal existenciu naliehavého

právneho záujmu navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP,
a to samostatne vo vzťahu k napadnutému právnemu úkonu zmenkového ručenia a právnemu úkonu
Dohody" (č.l. 204 spisu). S takto stanoveným postupom okresného súdu v tejto časti a v tomto štádiu
konania vo väzbe na odvolacie dôvody odvolateľov sa krajský súd stotožnil. Je zrejmé, že okresný súd v
rámci ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že vyhodnocoval skutočnosti, týkajúce
sa konania vedeného pred okresným súdom, sp.zn. 10Zm/80/2010, o ktorom konaní okresný súd ustálil,

že nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti Dohody
o vyplňovacom práve k blankozmenke z tam uvedených dôvodov a tiež ustálil, že „Rovnako označené
konanie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci ani vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti
právneho úkonu zmenkového ručenia odporcov v rade 3/ a 4/, nakoľko nie je totožný okruh účastníkov
týchto konaní.

19. Z uvedeného je teda zrejmé, že okresný súd primárne skúmal podmienky konania v zmysle platnej
právnej úpravy k momentu rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd tiež konštatoval, že „Takéto
námietky zo strany odporcov v rade 3/ a 4/ v postavení zmenkových ručiteľov v konaní vedenom na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 vznesené neboli, zmenkový platobný rozkaz voči

nim nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe odporca v rade 11 vymáha svoje
nároky v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn.
EX 1291/11. Súd má za to, že spornú zmenku, resp. platnosť zmenkového ručenia odporcov v rade
3/ a 4/ na spornej zmenke už vzhľadom na právoplatné skončenie konania 10Zm/80/2010 nemožno
opätovne preskúmavať, avšak vzhľadom na to, že nie je daný totožný okruh účastníkov konania v

prejednávanej veci a vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010, nemožno
dospieť k záveru o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ale súd konštatuje, že v tejto
časti navrhovatelia v rade 1/ a 2/ nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ
navrhovatelia v rade 1/ a 2/ poukazovali na to, že k záväzku odporcov v rade 3/ a 4/ v postavení
zmenkových ručiteľov došlo bez ich súhlasu, súd uvádza, že k záväznosti podpisu ručiteľa na zmenke

v zmysle ust. čl. I § 30 a nasledujúce Zákona zmenkového a šekového sa súhlas druhého manžela
nevyžaduje (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/16/20009 z 26.11.2009) a ani
prípadný rozpor právneho úkonu zmenkového ručenia s dobrými mravmi nezakladá neplatnosť avalu
na zmenke. Rovnako ani neplatnosť dohody o zabezpečení zmenkou nemá za následok možnosť
namietať neplatnosť zmenky, resp. zmenkového avalu z tohto dôvodu, pokiaľ je zmenka formálne platná,

ale pôjde len o nedostatok spôsobilého dôvodu pre použitie zmenky ako zabezpečovacej, resp. pre
uplatnenie nárokov voči zmenkovému ručiteľovi, ktorú skutočnosť možno namietať v rámci námietok
proti uplatnenému nároku zo zmenky. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh navrhovateľov v rade
1/ a 2/ v časti, v ktorej sa domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia odporcov
v rade 3/ a 4/ na zmenke vystavenej odporcom v rade 1/ ako vystaviteľom v prospech odporcu v rade

2/ na zmenkovú sumu 73.409,24 € so splatnosťou 15.06.2010 s miestom zaplatenia v UniCredit Bank
Slovakia, a.s., pobočka v Žiline, Národná 12, 010 01 Žilina."

20. V súvislosti s touto argumentáciou okresného súdu, napriek tomu, že okresný súd poukazoval na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým podporoval správnosť svojich záverov (síce

s nie úplne správnou sp. zn.), tak krajský súd v tomto smere a práve v tomto štádiu konania vo väzbe
na odvolacie dôvody žalobcov a na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu poukazuje
potom tiež na závery vyplývajúce z predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Obo 16/2009 zo dňa 26. novembra 2009, z ktorého vyplýva „....Podľa § 80 písm. c/ O.s.p.,
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo

právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý vzťah alebo právo tu je, alebo nie je. Takéhoto určenia
sa však žalobca môže domáhať iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom,
že právne postavenie žalobcu je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určenípotom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby
ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je
daný vtedy, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením

žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k
porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať o splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80
písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. význam. Z obsahu
spisovéhomateriáluvyplýva,žeKrajskýsúdvBratislavevydaldňa16.februára1998zmenkovýplatobný
rozkaz č. k. 49 Zm 299/97, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. marca 1998, na základe ktorého bola

žalovanému v II. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v I. rade ako oprávnenému zo zmenky
sumu1500000Skso6%úrokomzosumy1500000Skod22.júla1997dozaplatenia,akoajzmenkovú
odmenu 5 000 Sk a trovy konania 60 000 Sk. Povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím povinný
nesplnil, v dôsledku čoho bolo vo veci začaté exekučné konanie, vedené pod sp.zn. Ex 292/98. Keďže
splnenie povinnosti z právneho úkonu, neplatnosti ktorého sa žalobkyňa domáha, je už predmetom
výkonu rozhodnutia, nie je daná existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že žalovanému v II. rade, ktorý bol v čase vzniku ručiteľského záväzku
jej manželom, nedala súhlas k takémuto úkonu, je potrebné konštatovať, že k záväznosti podpisu
zmenky, prípadne ručiteľského vyhlásenia na zmenke sa nevyžaduje súhlas druhého z manželov.
Zmenkové záväzky sú peňažnými záväzkami a v ich prípade sa nejedná o dispozíciu so spoločným
majetkom. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri
výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov".
V tomto štádiu konania v prejednávanej veci, za skutkového stavu ustáleného k momentu rozhodovania
odvolacieho súdu, tak ako ho ustálil okresný súd v prvoinštančnom konaní, vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, závery konštatované okresným súdom, dotvrdené i poukazom okresného súdu na citovanú

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 3Obo 16/2009), z ktorej v tejto časti vychádzal
okresný súd, sa odvolací súd s citovanými závermi okresného súdu, s dôrazom práve na poukaz,
dotvrdzujúci správnosť záverov okresného súdu, ktorý sa viazal na predmetné rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Obo 16/2009 a ktorého aplikáciu žalobcovia v rámci podaného
odvolania nenamietali, nespochybnili, stotožnil.

21. Krajský súd k rozsahu svojho odvolacieho prieskumu pre úplnosť uvádza, že „Právny záujem,
ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť
naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj

tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný
v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná

aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva,
zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý
právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce

k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie)
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06. decembra 2012, sp.zn. 5 Cdo 31/2011).
22. V danom štádiu konania však pri vyhodnotení zákonnej podmienky cez úpravu v § 80 písm. c) OSP

primárne k momentu rozhodovania okresného súdu (k momentu rozhodovania krajského súdu účinná
právna úprava v § 137 písm. c) CSP), sa potom nemohol odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a už prijaté závery v tomto štádiu konania (ne)stotožniť s následnými závermi okresného
súdu, ktoré sa týkali konštatovania existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení
neplatnosti Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061. Zo samotného predmetu

konania tak ako bol špecifikovaný žalobcami v žalobe bolo podľa odvolacieho súdu nepochybné, že ide o
previazané nároky, na ktoré rozhodne nemožno nazerať oddelene. Ak okresný súd v tejto prejednávanej
veci určil, že nie je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia
žalovanýchvrade3/a4/nazmenkevystavenejžalovanýmvrade1/,ktorýzáverdotvrdzovalipoukazomna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Obo/16/2009 z 26.11.2009, tak potom nie je
z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu zrejmé, prečo ak konštatoval v danej skutkovej
situácii, že samotný podpis avalistu na zmenke je len realizáciou záväzku prevzatého v dohode o

prevzatí zmenkového ručenia a pokiaľ je takáto dohoda neplatná, tak nespôsobuje neplatnosť samotnej
zmenky, ani neplatnosť podpisu na zmenke osoby, ktorá prevzala zmenkové ručenie, ale môže len
založiť kauzálnu námietku avalistu vo vzťahu ku konkrétnej osobe oprávnenej zo zmenky (námietky
avalistov však v konaní preukázané sp.zn. 10Zm/80/2010, vedenej na Okresnom súde Žilina podľa
tvrdení sporových strán, uplatnené neboli), následne bez ďalšieho určil, že je daný naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti dohody s uvedením „nakoľko v prípade jej neplatnosti by pohľadávka
odporcu v rade 2/ voči odporcom v rade 3/ a 4/ titulom zmenkového ručenia nemohla byť uspokojovaná
z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov navrhovateľky v rade 1/ a odporcu v rade 3/
a navrhovateľa v rade 2/ a odporkyne v rade 4/, ale len z výlučného vlastníctva odporcov v rade
3/ a 4/. Vyslovením neplatnosti Dohody by sa tak navrhovatelia v rade 1/ a 2/ ubránili dôsledkom
vyplývajúcim z ustanovenia § 147 ods. 2 OZ" (č.l. 205 a nasl. spisu). Odvolaciemu súdu nebol vytvorený

relevantný priestor okresným súdom, v súvislosti s takto formulovaným konštatovaním, pre vykonanie
odvolacieho prieskumu z dôvodu absencie uvedenia konkrétnych myšlienkových pochodov a úvah v
tomto smere. Nemožno podľa odvolacieho súdu, predsa v tomto štádiu konania odhliadnuť, práve
v súvislosti s konštatovaním o nemožnosti odlišného nazerania na nároky uplatnené žalobou, i od
situácie prebiehajúceho exekučného konania pod sp.zn. Ex 1291/2011, s dôrazom na právoplatnosť a

vykonateľnosť zmenkového platobného rozkazu, i z ktorého dôvodu, nie je bez ďalšieho zrejmé, aké
úvahy viedli okresný súd, k ním vyššie citovaným záverom, ak bližšie neuviedol, nekonkretizoval svoje
myšlienkovépochody,najmävrovinezáveru,vzmyslektorého„Vyslovenímneplatnostidohodybysatak
navrhovatelia v rade 1/ a 2/ ubránili dôsledkom vyplývajúcim z ust. § 147 ods. 2 OZ" (č.l. 206 spisu), keď
neozrejmil prípadné súvislosti medzi exekučným konaním (núteným výkonom rozhodnutia) na základe

právoplatného zmenkového platobného rozkazu a prípadnou neplatnosťou predmetnej Dohody a ani
dôvody, pre ktoré vzhľadom na už konštatovanú previazanosť žalobcom uplatnených nárokov žalobou,
ustálený skutkový stav veci (ne)bolo i v tejto časti (ne)možné vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obo/16/2009 z 26.11.2009, ktoré v napadnutom rozhodnutí uvádzal.
Odvolací súd neupiera okresnému súdu autonómiu rozhodovania, ale ak okresný súd v tomto smere

neposkytol žiadnu ďalšiu argumentáciu, tak potom jeho závery nebolo možné v tejto časti vyhodnotiť
inak, než ako predčasné s tým, že nebol vytvorený priestor pre (ne)stotožnenie sa s nimi v odvolacom
konaní. V tejto spojitosti odvolací súd uvádza, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie
písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom

rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom
posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho
správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri
vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.

23. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia
nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
(§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods.
2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť
záver svojho rozhodnutia.

24. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo
vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu § 157 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania
odvolacieho súdu § 220 ods. 2 CSP). Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého

„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157
ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné."
Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna2008, podľa ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred
všeobecným súdom stanovuje § 157 ods. 2 OSP. Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 327/2010 je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia
jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie
má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné kritériá

vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsah základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva iba v oprávnení
každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania
definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania
zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada
spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne
relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.

25. Nadväzne potom možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami
podľa § 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo
svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité,
zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané

náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá
účastníkkonaniamožnosť,abyuplatnilsvojeprocesnéprávopodaťodvolanie,apretoplatí,žepostupom
súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti
konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž

odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený
záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere
ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil
by tým nielen zásadu dvojinštančnosti konania, ale v konečnom dôsledku i rovnosť účastníkov konania.

26. Keďže z vyššie uvedených zistení a konštatovaní odvolacieho súdu vyplýva predčasnosť skutkových
i právnych záverov okresného súdu v rovine vyhodnotenia základných podmienok pre aplikáciu § 80
OSP (k momentu rozhodnutia okresného súdu, k momentu rozhodovania odvolacieho súdu §137 písm.
c) CSP) vo vzťahu k Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061, pričom bola
konštatovaná previazanosť uplatnených nárokov žalobou, tak je potrebné vo vzťahu k ďalším odvolacím

dôvodom uviesť, že pokiaľ nie sú splnené otázky týchto základných predpokladov, tak nemal odvolací
súd vytvorený dostatočný priestor na vyjadrenie sa k ďalšej odvolacej argumentácii žalobcov.

27. Len pre úplnosť, i keď zrejme ide len o zrejmú nesprávnosť, nemohlo zostať odvolacím súdom
nepovšimnutým, že v napadnutom rozsudku uvedený „§ 147 ods. 2 OZ" vychádza z existencie dohody

podľa § 143a Občianskeho zákonníka, ktorá však nebola tvrdená v prvostupňovom konaní.

28. Krajský súd nielen vo vzťahu k aplikácii k rozhodnutiu Najvyššieho súdu sp.zn. 3Obo 16/2009, na
ktoré poukázal okresný súd vo svojom rozhodnutí, ako i k jeho podpornej aplikácii odvolacím súdom
zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva

pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu
právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III.
ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov
verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom

sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k
orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o
tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v
právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené

v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

29. V ďalšom konaní súd prvej inštancie pri novom rozhodnutí sa bude opätovne zaoberať tak

otázkou, či na strane žalobcov je naliehavý právny záujem na žalovanom určení, a teda či je
daná vecná legitimácia sporových strán, aktívna i pasívna, a to pri zohľadnení vyššie uvedených
skutočností tak v skutkovej rovine, ako i právnej. Primárne bude vyhodnocovať naliehavosť právneho
záujmu žalobcov, berúc do úvahy vyššie uvedené konštatovania odvolacieho súdu a vzhľadom na
skutkový stav veci ako i argumentáciu samotných žalobcov, tiež vo vzťahu k tvrdeniam v rovine
exekučného konania na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu, za

situácie konštatovaného využitia zmenečného vyplňovacieho práva, sa bude okresný súd v ďalšom
konaní zaoberať i existentnosťou Dohody o vydaní a vyplnení zmenky č. 000143/B/SB/07/061 zo dňa
06.07.2007, a to v časti špecifikovanej v žalobe, ak v samotnom rozsudočnom návrhu žalobcovia uviedli,
že na základe tejto dohody došlo k doplneniu obsahu blankozmenky vystavenej žalovaným v rade 1/
ako vystaviteľom v prospech žalovaného v rade 2/. Zároveň bude vychádzať okresný súd i zo záverov

odvolacieho súdu o vzájomnej prepojenosti uplatnených nárokov žalobcami v žalobe.

30. V prípade, ak bude splnená podmienka naliehavého právneho záujmu žalobcov na žalovanom
určení, bude sa súd prvej inštancie vecne zaoberať dôvodnosťou žaloby.

31. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

32. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.