Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117202469
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117202469.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobkyne: K. P., nar. XX.XX.XXXX,

bytom J. XXX, zast.: JUDr. Dalibor Motyčka, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 52, Nitra proti
žalovanej: X. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, Trnava, zast.: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát,
so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.02.2017 domáhala určenia vlastníckeho práva. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 22.10.2014 uzatvorila kúpnu zmluvu s Evou Vojtekovou, predmetom ktorej bol predaj

nehnuteľností, ktorých bola výlučnou vlastníčkou. Uvedený právny úkon nemyslela vážne, netušila čo
podpisuje, nemala nikdy v úmysle nehnuteľnosť predať.

2.Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, súd podľa § 180 CSP pojednával v jej neprítomnosti.

3.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že doposiaľ kúpna cena nebola uhradená riadne
a včas. Právny úkon a to uzatvorenie kúpnej zmluvy považuje za právny úkon neplatný s poukazom na

ust. § 39 a nasl. Obč. zák. ako aj § 37. Kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni, bola využitá neskúsenosť
žalobkyne a bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nemala úmysel skutočne predať
nehnuteľnosť, chcela si finančné prostriedky požičať, pričom finančné prostriedky si požičiavala od pána
Y., s ktorým mala dobrú skúsenosť, dôverovala mu. Suma 19.000 eur bola vyplatená tromi hotovostnými
vkladmi v rozsahu 2 pracovných dní a to v sumách 5.000 eur, 4.000 eur, 10.000 eur. Tieto finančné
prostriedky žalobkyňa na pokyn pána Y. ako splnomocnenej osoby pani U. vybrala, odovzdala ich pánovi
Y. s tým, že finančné prostriedky mali byť použité na uhradenie predchádzajúcich dlhov žalobkyne.

Žalobkyňabolavšakvoviere,žesuma19.000eurbudeuhradenáakočasťkúpnejcenyzanehnuteľnosť.
Kúpna cena za nehnuteľnosť mala byť vo výške 34.000 eur s tým, že záväzky žalobkyne predstavovali
15.000 eur, na pokyn pána Y. bola suma vo výške 15.000 eur zložená na účet žalobkyne, následne v
ten istý deň bol vykonaný výber 5.000 eur, dňa 23.10.2014 výber 4.000 eur, vklad 4.000 eur na účet
žalobkyne a následne dňa 24.10.2014 výber v hotovosti 10.000 euro. V konečnom dôsledku žalobkyňa
dostala sumu 15.000 eur a tieto mali byť použité na zaplatenie predchádzajúcich záväzkov. Predmetom
tohto konania nie je riešenie, či malo dôjsť k tvrdenému zaplateniu kúpnej ceny, ale to, či právny úkon

zo strany žalobkyne bol robený v súlade so základmi občianskeho práva ako aj s príslušným ust.
Obč. zákonníka. Žalobkyňa nemala záujem predať nehnuteľnosť, mala záujem o poskytnutie peňažnej
pôžičky. Žaloba je žalobou o určenie vlastníckeho práva, pričom je potrebné prejudiciálne si vyriešiť, či
úkon uzatvorený kúpnej zmluvy je platným alebo neplatným právnym úkonom. Poukázal i na ust. § 39aObč. zák., ako prebiehala celá transakcia, keď sú podozrivé úhrady kúpnej ceny, keď v priebehu 10 min
boli realizované vklady a výbery a teda je podstatné preveriť a preukázať, či došlo reálne k zaplateniu
kúpnej ceny a to i s poukazom na ust. § 39a Obč. zák. Tvrdenia žalobkyne boli preukázané a preto

navrhol, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.

4.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že mala pohľadávky a podlžnosti, mala poskytnuté finančné
prostriedky aj od spoločnosti z F. F., tieto riadne splácala, avšak potom jej zo strany tejto spoločnosti bolo
oznámené, že sa menia podmienky, že to musí vyplatiť hneď a vo vyšších splátkach. Keďže mala dobrú

skúsenosť s pánom Y., ktorý jej i v minulosti požičiaval finančné prostriedky oslovila ho, či by jej s tým
vedel pomôcť. Stretli sa v Y., pričom pán Minár jej uviedol, že jej pomôže, že vyplatí túto jej pohľadávku.
Keďžetobolonarýchlo,taksavtedynadtýmnezamýšľala,pričomvie,žebolauzatvorenákúpnazmluva,
síce ju podpísala, avšak ju nečítala a neuvedomovala si, že vlastne predáva nehnuteľnosť, nakoľko
takýto úmysel predať nehnuteľnosť vôbec nemala. Brala to iba ako zábezpeku s tým, že on za ňu
vyplatí sumu 15.000 eur, bola uvedená do omylu, keď jej potom začali chodiť už výzvy, ako aj žaloba o

vypratanie, vedela, že nie je dobre. Kúpna cena bola stanovená pánom Y. na sumu 34.000 eur s tým,
že pani U. vôbec nepozná, nikdy ju nevidela. T. Y. jej hovoril, že pani U. nehnuteľnosť bude kupovať,
že bude len na ňu napísaná, pretože na neho nemohla byť a mal aj k dispozícii splnomocnenie od pani
U. na všetky úkony. Čo sa týka kúpnej ceny v sume 15.000 eur, mali byť uhradené jej pohľadávky F.
spoločnosti, pričom pán Y. sa vyjadril, že suma 19.000 eur bude jeho odmenou, suma 10.000 eur bude

pre neho a suma 7.000 a 2.000 eur bude pre ďalšie osoby, mená ktorých mal napísané na lístočku.
Suma 15.000 eur bola vložená na jej účet, z tejto sumy vybrala sumu 5.000 eur, odovzdala ich do ruky
pánovi Y., prečo je uvedené vo výbere na pozemok to uviesť nevedela. Na ďalší deň vybrala sumu 4.000
eur, odovzdala ju pánovi Y. do ruky a 24.10.2014 vybrala sumu 10.000 eur, ktorú odovzdala pánovi Y..
Predpokladala, že z týchto finančných prostriedkov pán Y. uhradí jej dlh, teda neobdržala ani euro z

kúpnej ceny. Čo sa týka vkladov v hotovosti, ktoré sú uvedené vo výpise, tieto nevkladala.

5.Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že čo sa týka znaleckého posudku, tento bol
vypracovaný na základe objednávky až po podpísaní a zavkladovaní kúpnej zmluvy, pričom znalecký
posudok bol vypracovaný na základe požiadavky pána Y. z dôvodu, že žalobkyňa chcela vrátiť pánovi Y.

sumu 15.000 eur a preto bola dohoda, že si žalobkyňa zoberie úver a z tohto úveru vyplatí sumu 15.000
eur, čiže aj toto svedčí o tom, že existoval úmysel pri uzatváraní kúpnej zmluvy v októbri 2014. Poukázal,
že na tunajšom súde prebiehalo konanie, v rámci ktorého sa žalovaná domáhala voči žalobkyni vydania
bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že užíva cudziu vec. Predmetné konanie je právoplatne skončené
a žalobkyňa sa v tomto konaní žiadnym spôsobom nebránila. Žalobu žalobkyne považuje za nedôvodnú.

Kúpna zmluva zo dňa 22.10.2014 je riadnym a bezvadným právnym úkonom. Žalobkyňa si bola vedomá
tej skutočnosti, že predáva nehnuteľnosť za kúpnu cenu 34.000 eur, pričom kúpna cena bola riadne
uhradená na tri časti. Je nepochopiteľné jej tvrdenie, že sumu 19.000 eur si mal ponechať pán Y. ako
odmenu.Najednejstranežalobkyňatvrdí,žemalavôľupreviesťnehnuteľnosťnainúosobu,potomtvrdí,
že takúto vôľu nemala, ide o zjavne účelové vyjadrenie. Žalobkyňa vyplatenú kúpnu cenu prijala, tri roky

to nenamietala a preto mal za to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu neplatnej kúpnej zmluvy. Nie
je pravdou tvrdenie, že pán Y. mal splnomocnenie, pretože žalovaná sama podpisovala kúpnu zmluvu
a vyplácala aj kúpnu cenu. Žaloba je nedôvodná, nakoľko z nej nevyplýva jediná skutočnosť, ktorá
by bola spôsobila svedčiť v prospech tvrdení žalobkyne o neplatnosti kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva
uzavretá dňa 29.9.2014 je z hľadiska hmotného práva ako i formálnych náležitostí bezvadným právnym

úkonom, na základe ktorého Okresný úrad W. katastrálny odbor vykonal predmetný zápis. V konaní bolo
preukázané, že žalobkyni bola vyplatená celá kúpna cena vo výške 34.000 eur, preto nie je akýkoľvek
dôvod spochybňovať vlastnícke právo žalobkyne v prospech predmetnej nehnuteľnosti.

6.Svedok JUDr. Erik Y. na pojednávaní uviedol, že pozná žalobkyňu a to s ohľadom na kúpu

nehnuteľnosti a poznal i žalovanú, ktorá je jeho priateľkou. Žalobkyňa ho kontaktovala za účelom
nehnuteľnosti, dohodli sa na podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy, následne prišlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy ako i k zaplateniu kúpnej ceny. Žalobkyňa sa mala z nehnuteľnosti vysťahovať, avšak z
nehnuteľnosti sa nevysťahovala. Priniesol na podpis zmluvu, ktorá bola vypracovaná s tým, že predtým
so žalobkyňou hovorili o podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalobkyňa mu udelila plnomocenstvo,

nakoľkosavyjadrilavtomsmere,žetambolnaLVzáložnýveriteľ,ktorýsavyplácalapretobolopotrebné
jednanie s týmto záložným veriteľom. Znenie plnomocenstva vypracoval, ako aj kúpnu zmluvu, ktorú mal
v databáze. Pred podpisom kúpnej zmluvy sa stretli v J., žalobkyňa sa so zmluvou oboznámila predtým
ako ju podpísala. Žalobkyňa ho už predtým raz kontaktovala, nakoľko už v minulosti mala záujempredať nehnuteľnosť. Vtedy sa dohodli na pôžičke, finančné prostriedky jej požičal a následne mu pani
žalobkyňa tieto finančné prostriedky aj vrátila. Pani žalobkyňa chcela, aby v deň podpisu bola vyplatená
celá kúpna cena. Nesúhlasili a preto v deň podpisu zmluvy bola vyplatená žalobkyni suma 15.000

eur a zvyšná časť bola vyplatená záložnému veriteľovi a tiež určitá časť bola vyplatená aj žalobkyni.
Čo sa týka vkladu 15.000 eur, vkladali sa tieto finančné prostriedky na účet záložného veriteľa, bol
prítomný aj záložný veriteľ, nakoľko bolo to podmienkou, aby dostali kvitanciu. Nemohol za to, že záložný
veriteľ dal dátum na jeho vyhlásenie skôr ako prišlo k zrealizovaniu a zaplateniu finančných prostriedkov
uzatvorenej kúpnej zmluvy. Proste sa so záložným veriteľom dohodli na určitom dátume, kedy mala

byť vyplatená suma 15.000 eur. Túto sumu 15.000 eur na vyplatenie kvitancie mu dala žalovaná. Pri
výbere finančných prostriedkov z účtu, ktoré vyberala pani žalobkyňa prítomný nebol, k jej výberom
sa vyjadriť nevedel. Žalovaná kupovala nehnuteľnosť z dôvodu, že to brali ako investičnú príležitosť,
keďže on vykonáva podnikateľskú činnosť, tak žalovaná spĺňala lepšie podmienky pre to, aby jej bol
poskytnutý úver. Zámer bol taký, že nehnuteľnosť sa prerobí a následne sa predá. Kúpna zmluva sa
overovala na notárskom úrade, kde bola prítomná pani žalobkyňa, žalobkyňa mala možnosť predtým sa

s touto zmluvou oboznámiť, riešili sa podmienky zmluvy, žalobkyňa predmetnú zmluvu parafovala svojim
podpisom na každej strane. Pani žalobkyňa mala v zmluve uvedený dátum dokedy sa mala vysťahovať,
nikto od nej nechcel, že keď sa mala vysťahovať do 15 dní, že sa to bude riešiť už 16 deň. Dohodli sa
na podmienkach kúpnej zmluvy ako aj na kúpnej cene, ktorá bola odsúhlasená na sumu 34.000 eur.
Žalobkyňa však chcela, aby tieto finančné prostriedky boli vyplatené v plnej výške pri podpise zmluvy.

Dávali vypracovať znalecký posudok, aby vedeli hodnotu nehnuteľností, aby vedeli aký úver by mohol
byť poskytnutý. Čo sa týka zaplatenia celej kúpnej ceny, tak k tomu uviedol, že časť kúpnej ceny bola
zaplatená z vlastných finančných prostriedkov a časť bola požičaná.

7.Súd okrem výsluchu strán sporu, výsluchom svedka, doplnil dokazovanie oboznámením sa so

žalobou na vypratanie nehnuteľnosti, s Kúpnou zmluvou, Rozhodnutím Okresného úradu W., katastrálny
odbor číslo V XXXX/XX, plnomocenstvom, predžalobnou výzvou, výzvou na vypratanie nehnuteľnosti,
Zápisnicou z Okresnej prokuratúry W. zo dňa 27.01.2017, výzvou na preukázanie užívacieho práva
k nehnuteľnosti, oznámením ZSE, žiadosťou o preskúmanie postupu policajta, potvrdením o mzde,
lekárskou správou, Zmluvou o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti, s

dodatkom k zmluve, hotovostnými vkladmi, vyhlásením veriteľa, podacím lístkom, platobným rozkazom
č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, zo dňa 08.02.2017, SPP - montážnym listom meradla, žiadosťou o prepis
odberateľa - elektrina, Rozhodnutím Obec J. č. XXX/XXXX, XXX/XXXX, výpisom z účtu zo Slovenskej
sporiteľni, potvrdením Obce J., oznámením o zrušení trvalého pobytu, uznesením OS Nitra č.k. XXOdk/
XX/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o vyhlásení konkurzu, oznámením o zrušení konkurzu,

hotovostným vkladom zo Slovenskej sporiteľne, potvrdením Slovenskej sporiteľne zo dňa10.07.2017,
potvrdením o prijatí podania klienta, znaleckým posudkom č. 183/2014, zmluvou o pôžičke, s obsahom
spisov XC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

8.Dňa 22.10.2014 uzatvorila Kúpnu zmluvu žalobkyňa ako predávajúca so žalovanou ako kupujúcou,

predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností pozemok parcela registra "C", prc.č.XXX/X, záhrada o
výmere XXX m?, pozemok parcela registra "C", prc.č.XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m?, stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXX, nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX, pre kat.
úz. J., obec J., okres W.. V článku K.. kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške XX.XXX
eur, pričom 1. časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške XX.XXX eur bola uhradená kupujúcim v deň

podpisu kúpnej zmluvy, priamym vkladom hotovosti na účet žalovanej ako predávajúcej (hotovostný
vklad vo výške XX.XXX eur uskutočnený žalovanou dňa XX.XX.XXXX na účet žalobkyni), 2. časť kúpnej
ceny XX.XXX eur bola použitá za účelom splatenia zabezpečovanej pohľadávky záložného veriteľa
Sofitiel invest, s.r.o.( hotovostný vklad zo dňa XX.XX.XXXX, suma XX.XXX eur vložená X. Minárom na
vyplatenie dlhu žalobkyni záložnému veriteľovi, vyhlásenie veriteľa o vrátení dlhu, č.l.75) a 3. časť kúpnej

ceny 4.000 eur bola uhradená kupujúcou, t.j. žalovanou žalobkyni (preukázané hotovostným vkladom
vo výške X.XXX eur dňa 23.10.2014). Rozhodnutím Okresného úradu, katastrálny odbor U zo dňa
28.10.2014 bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej. Žalobkyňa splnomocnila dňa
22.10.2014 R.. X. Y. na zastupovanie v celom rozsahu na všetky právne úkony týkajúce sa nehnuteľností
evidovaných na LV č. 694. Svedok JUDr. Erik Minár dňa 14.10.2014 uzatvoril zmluvu o pôžičke ako

dlžník s JUDr. F. R., T.., na základe ktorej mu bola požičaná suma vo výške 22.000 eur, predmetnú
pôžičku mal vrátiť do 30.09.2015. Záväzok z pôžičky je vysporiadaný. Uznesením Okresného súdu W.
zo dňa XX.XX.XXXX XXOdK/XX/XXXX bol žalobkyni ustanovený správca ADVO K., k.s, so sídlom Q
W., následne v zmysle §167 ods.4 ZKR zrušením konkurzu zanikla funkcia správcu.9.Zo spisu 10C/395/2016 súd zistil, že prebieha konanie v spore žalobkyne Evy U. proti žalovanej K.
P. o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania XXC/XX/XXXX. Konanie nie je právoplatne

skončené, je prerušené do skončenia konania 18C/11/2017.

10.Zo spisu 10C/434/2016 súd zistil, že Eva Vojteková podala dňa 02.12.2016 žalobu voči K. P. a
spol. na zaplatenie sumy vo výške X.XXX eur z dôvodu, že žalovaní užívajú spornú nehnuteľnosť bez
právneho dôvodu a bez akejkoľvek náhrady. Vo veci bol dňa XX.XX.XXXX vydaný platobný rozkaz

č.k.10C/434/2016-19, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2017.

11.Z výpisu transakcie za čas od 21.10.2014 do 31.10.2014 súd zistil, že 22.10.2014 bol uskutočnený
vklad hotovosti X. U. vo výške XX.XXX eur, následne 22.10.2014 bol výber hotovosti 5.000 eur( v
poznámke na pozemok), 23.10.2014 výber hotovosti 4.000 eur, 23.10.2014 vklad hotovosti 4.000 eur,
v správe pre príjemcu uvedené Eva Vojteková, 24.10.2014 výber hotovosti 10.000 eur, teda vklady v

hotovosti boli vo výške 19.000 eur a výbery vo výške 19.000 eur. Dňa 24.10.2014 bol realizovaný vklad
sumy 15.000 eur X. Y. na vyplatenie dlhu žalobkyne. Z potvrdenia L. sporiteľne, a.s. zo dňa 10.07.2017
vyplýva, že výbery peňažných prostriedkov boli realizované na základe predloženého Pokynu osoby
oprávnenej nakladať s vkladom na účte Ivetou Áčovou. Potvrdenie bolo vydané na základe žiadosti
žalobkyne.

12.Podľa § 34 obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13.Podľa §39a obč. zák. neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom
niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť,
finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo
poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

14.Podľa §588 obč. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

15.Podľa §126 ods. obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16.Podmienky platnosti právneho úkonu sa týkajú vôle konajúcej osoby. Vôľa je základným prvkom
právnych úkonov, a preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle. Pritom nestačí danosť akejkoľvek vôle.

Vôľa má právnu relevanciu len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Občianskym
právom požadovanou náležitosťou takejto vôle, okrem toho, že to musí byť vôľa skutočne daná, je
to, aby bola vážna, bez omylu a slobodná. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k
uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré
by inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali. Vôľa, ktorá nie je vážna (nesleduje právne následky),

nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. O
neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán spočívajúcej v simulácii možno uvažovať len v
prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna zmluvná strana. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu
uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná "naoko", bez toho, aby to druhej strane
muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej "nevážne" len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať

vplyv na platnosť právneho úkonu. Prípadom nevážnej vôle je simulovaný právny úkon, t. j. právny
úkon, ktorý bol urobený zo žartu, pri hre a pod. Ide o predstieraný prejav, ktorý má pôsobiť ako vážny
úkon, ale v skutočnosti vážny nie je, lebo nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Existenciu vážnej
vôle k právnemu úkonu je možné posúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä,
ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu

zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. Ak vzniknú pochybnosti
o vážnosti vôle, je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu; na ich podklade a z hľadiska
ich vzájomných súvislostí je možné vysloviť príslušný záver ( NS ČR sp. zn. 22Cdo/1993/2003 z
24.6.2004 ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zozákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným
schválením (retihabíciou) a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo

kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Cdo 96/95).

17.Tieseňakojednazosubjektívnychpodmienokneplatnostiprávnehoúkonu,jevúčinnomObčianskom
zákonníku v § 49 ako dôvod na odstúpenie od zmluvy. Dôvodová správa k zákonu č. 106/2014 Z. z.

vymedzuje tieseň ako: "Mimoriadne ťaživá situácia poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje
poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolaná určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej
uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu,
ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného či existenčné problémy.
Môže ísť aj o iné ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastníctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej
situácie. V tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie,

nemá ich však k dispozícii okamžite. Najčastejším prípadom hrubého nepomeru vo vzájomnom plnení
je dojednanie neprimeranej ceny, ktorá je podstatne nižšia, než aká je obvyklá.

18.Predmetom konania v danej veci bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobkyňa má
naliehavý právny záujem na takomto určení s prihliadnutím aj na ustálenú prax, podľa ktorej je takýto

naliehavý právny záujem daný, ak na podklade požadovaného určenia možno dosiahnuť zmenu zápisu
v katastri nehnuteľnosti (6Cdo/137/2017). Zároveň súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu SR, z ktorej je zrejmé, že pokiaľ sa niektorá zo strán domáha určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy (§ 137 písm. c) CSP), v občianskom súdnom konaní nič
nebráni súdu, aby sa zaoberal otázkou platnosti zmluvy, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť a to aj

napriek tomu, že už podľa nej bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Treba
pritomzohľadniťniektorézásadypoužívanévrámcipreskúmavaniaplatnostiprávnychúkonov,najmäže
súd ich preskúmava, zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže ich všeobecnú platnosť (§
34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Platnosť zmluvy pritom preskúmava nielen po stránke materiálnej,
ale aj po stránke formálnej. Predovšetkým platí, že platnosť právneho úkonu sa posudzuje vždy ku dňu,

kedy k nemu došlo, kedy sa uskutočnil.

19.Žalobkyňa v konaní tvrdila, že kúpnu zmluvu uzatvárala v omyle, že nevedela, že nehnuteľnosť
predáva, že nemala záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale zmluvu o pôžičke. S poukazom na vykonané
dokazovanie bolo preukázané, že kúpna zmluva bola stranami sporu riadne podpísaná, žalobkyňa

podpisovala každú stranu zmluvy, musela si byť vedomá, že podpisuje kúpnu zmluvu, aká je výška
kúpnej ceny, a akým spôsobom jej bude uhradená. Skutočnosť, že prišlo k vyplateniu kúpnej ceny
potvrdil i svedok JUDr. Erik Minár, ktorý zabezpečoval vyplatenie kúpnej ceny, keď na časť kúpnej ceny
boli použité vlastné finančné prostriedky a časť bola použitá z pôžičky, čo bolo preukázané predložením
Zmluvy o pôžičke. Tieto tvrdenia boli preukázané aj výpisom z účtu, keď finančné prostriedky vo výške

22.000 eur boli poukázané na účet R.. X. Y., a následne boli vybraté. Žalobkyňa potvrdila, že vedela
pri podpisovaní, že predáva nehnuteľnosť za 34.000 eur, uviedla, že vie o tom, že bola uzatvorená
kúpna zmluva, síce ju podpísala, ale ju nečítala a neuvedomovala si, že predáva nehnuteľnosť, pretože
tento úmysel predať nehnuteľnosť nemala. Súd poukazuje, že žalobkyňa mala možnosť sa s kúpnou
zmluvou oboznámiť, kúpna zmluva bola overená na notárskom úrade. Ako súd uviedol žalobkyni bola

vyplatená kúpna cena, ktorú obdržala, tak ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. Ako žalobkyňa s
finančnými prostriedkami ďalej nakladala, ktoré jej boli vyplatené titulom kúpnej ceny bolo v jej dispozícii.
V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa uskutočnila výbery peňažných prostriedkov zo svojho účtu
(preukázané z potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s., zo dňa 10.07.2017) a ako s nimi ďalej naložila
bolo v jej kompetencii. Ak by bolo pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne ohľadom odovzdania

finančnýchprostriedkovsvedkoviJUDr.ErikoviMinárovi,zakladalobytojejprípadnýinýnárokanemôže
to mať vplyv na platnosť uzavretej kúpnej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že pri výbere finančných
prostriedkov bol prítomný svedok X. Y. a že finančné prostriedky mu mala po výbere odovzdať. Súd
poukazuje i na ďalšie konanie žalobkyne, ktorá v nehnuteľnosti aj so svojimi príbuznými bývala, keď
na tunajšom súde prebiehalo konanie o zaplatenie sumy 9.520 eur, v rámci ktorého bola žalobkyňa v

pozícii žalovanej z dôvodu, že užívala spornú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a bez náhrady. Bol
vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a voči ktorému žalobkyňa nepodala opravný
prostriedok.20.Žalobkyňa v danej veci na preukázanie svojich tvrdení nepredložila také dôkazy, ktoré by
jednoznačnepreukazovalijejtvrdenie,ženebolauhradenákúpnacenavplnejvýške,žeuvedenýprávny
úkonnemyslelavážne,ževôbecnetušila,čopodpisuje,žekúpnazmluvajeneplatnáprerozporvôle,keď

súd poukazuje i na jej vyjadrenie, že vedela pri podpisovaní zmluvy, že nehnuteľnosť predáva a za akú
cenu. Žalobkyňa nad všetky pochybnosti nepreukázala, že mala záujem o pôžičku, nebolo preukázané
uzatvorenie ani ústnej ani písomnej zmluvy o pôžičke, a nebolo preukázané, že by prípadne išlo o
úžernícku zmluvu, kedy zmluvná strana, t. j. žalovaná zneužila tieseň žalobkyne a dala si poskytnúť
plnenie, ktorého hodnota je v hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere. V tomto smere súd

poukazujenaznaleckýposudokč.183/2014K..J.Q.,ktorývypracovaldňa26.11.2014znaleckýposudok
na zistenie všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností a určil hodnotu stavieb a pozemkov na sumu
30.400eur.Žalobkyňavkonaníneuniesladôkaznébremeno,keďženepodoprelasvojetvrdeniadôkazmi
dôležitými pre rozhodnutie vo veci. S poukazom na vykonané dokazovanie súd považoval uzatvorenú
kúpnu zmluvu zo dňa 22.10.2014 medzi stranami sporu za platný právny úkon a preto súd žalobu o
určenie vlastníckeho práva v plnom rozsahu zamietol.

21.Právny zástupca žalobkyne navrhol vypočuť žalovanú, súd však mal za to, že predmetný dôkaz
nebolo potrebné vykonať, nakoľko žalovaná nebola prítomná pri uzatvorení kúpnej zmluvy. Právny
zástupca žalobcu trval i na vypočutí svedka a to konateľa N. F., následne na vykonaní tohto dôkazu
netrval.

22.Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

23.Vzhľadom úspechu žalovanej v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP

a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.