Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. február 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214137
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118214137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: O. M., L..

XX.XX.XXXX, P. J. I. V. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. M. D., právne zastúpený JUDr. Marcelom Šmehýlom,
advokátom so sídlom Daniela Dlabača 978/2, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 969, proti žalovaným: I. C. M.,
L.. XX.XX.XXXX, P. J. L. XXX/X, XXX XX Ž. - J., Š.Á. M. D., II. S. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. L. XXX/X,
XXX XX Ž. - J., Š. M. D., obe žalované právne zastúpené JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou
so sídlom J. M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina, IČO: 42 053 609, o určenie, že nehnuteľnosti patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., obec Ž., okres Ž., evidované v

katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX ako:
- stavba rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na pozemku parcela T.-Q. Č.. XXX/XX a
- pozemok parcela T.-Q. Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2,
sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcu a žalovanej I.

Žalobcovi proti žalovaným I. a II. priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 04.10.2018 sa proti žalovaným I. a II. domáhal vydania
rozsudku,ktorýmbybolourčenébezpodielovéspoluvlastníctvožalobcuažalovanejI.knehnuteľnostiam

uvedeným vo výroku tohto rozsudku a súčasne ktorým by boli žalované I. a II. zaviazané spoločne a
nerozdielne nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou I. uzavreli dňa 24.09.2005 manželstvo. Za existencie
manželského zväzku a s jeho vedomím a súhlasom uzavrela žalovaná I. so žalovanou II. dňa 20.05.2009
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to
rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na pozemku parcele T.-Q. Č.. XXX/XX a pozemku parcela
T.-Q. Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2, evidovaným Okresným úradom Žilina,

katastrálnymodboromnaLVč.XXXvedenomprek.ú.J..Hocibolanazmluveakokupujúcaaneskôrako
vlastníčka na liste vlastníctva evidovaná iba žalovaná I., manželia si boli vedomí vzniku bezpodielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalobcu a žalovanej I. nebol počas trvania manželstva v zmysle ust. 143a OZ žiadnym spôsobom
modifikovaný. Dňa 14.09.2018 sa dozvedel, že manželka bez jeho súhlasu previedla uvedené
nehnuteľnosti na svoju matku - žalovanú II., a to darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa
09.08.2018. Z uvedeného skutkového stavu a znenia ust. § 143 a ust. § 145 ods. 1 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2009, ktorej vklad bol povolený pod
č. E. XXXX/XX stal bezpodielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností. Tento stav trvá i naďalej,
pretože na prevod vlastníckeho práva vo veciach nie bežných sa vyžaduje súhlas druhého manžela -
teda jeho súhlas, ktorý daný nebol a vzhľadom k jeho nesúhlasu s prevodom ani daný nebude. Pretožiada,abysúdprejudiciálneposúdilprávnyúkon-darovaciuzmluvumedzižalovanouI.aII.akoneplatný
a následne rozhodol o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov k nehnuteľnostiam prevedeným na
žalovanú II. Žalobca ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem na určení práva k nehnuteľnostiam tkvie

v tom, že jedine súdnym rozhodnutím môže dosiahnuť vlastnícke právo, ktoré mu prislúcha. Pre úplnosť
dodal, že sa pokúsil o mimosúdne riešenie, ktoré stroskotalo nakoľko existujú medzi ním a žalovanou
I. nezhody.
3. Žalované I. a II. sa k doručenej žalobe a jej prílohám vyjadrili spoločným podaním zo dňa 12.11.2018,
v ktorom namietali, že podľa ich názoru súhlas žalobcu na uzavretie predmetnej darovacej zmluvy medzi

nimi nebol potrebný, pretože žalovaná I. bola výlučnou vlastníčkou predmetného domu. Tento dom je
rodičovský dom a žalovaná I. ho kúpila ako jediná vlastníčka. Žalobca nikdy od kúpy nenamietal, že by
domnebollenjej,alevýslovnýsúhlaskukúpenedal.Nikdysialenenárokovalbyťspoluvlastníkomdomu.
Domkúpilalenzjejfinančnýchprostriedkov,čožalobcavedel,apretoneprispelanicentomnajehokúpu.
Tým aj uznal len jej výlučné vlastníctvo domu a takto aj Správa katastra zapísala jej výlučné vlastníctvo
ku kúpenému domu. Právne bola kúpa realizovaná bez akýchkoľvek problémov. Súhlas žalobcu s kúpou

tiež nebol daný. Teda ak by žalované I. a II. akceptovali tvrdenie žalobcu, že nebol daný súhlas ku
darovaniudomu,apretojedarovaciazmluvaneplatná,takjeajpôvodnákúpnazmluvaneplatná,pretože
nemajúsúhlasžalobcuanikukúpedomu.NapríslušnomLVbolatakevidovanálenžalovanáI.Následné
darovanie domu žalovanej II., na ktoré bola žalovaná I. ako výlučný vlastník samostatne oprávnená,
prebehlo taktiež bez problémov a Okresný úrad v Žiline, katastrálny odbor vklad vlastníctva na darovaný

dom pre žalovanú II. povolil. Teda predmetný dom s príslušenstvom je vo vlastníctve žalovanej II. a nie
je v portfóliu ani v dispozícii žalobcu a žalovanej I. a tým nemôže byt' ani predmetom ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Inak ich manželstvo stále trvá a trvá aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.
4. Žalobca sa v replike (§ 167 ods. 3 CSP) - podaní doručenom súdu dňa 30.11.2018 doplnenom

podaním doručeným súdu dňa 07.12.2018 - vyjadril k vyjadreniu žalovaných k žalobe tak, že nie
je pravdou, že žalovaná I. platila kúpu cenu z kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2009 z jej finančných
prostriedkov. Jedná sa o účelové tvrdenia žalovaných I. a II. Na zaplatenie kúpnej ceny boli použité
spoločné prostriedky. Žalovaná I. napriek tvrdeniu o jej výlučnom vlastníctve peňažných prostriedkov
použitých na kúpu, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. Fakt, že na kúpnej zmluve bola

na strane kupujúcej uvedená iba ona, nie je toho dôkazom. Naďalej tak platí, že veci nadobudnuté
kúpnouzmluvouzodňa20.05.2009patriadobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Polemizovanie
žalovaných I. a II. o neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že nebol daný jeho súhlas s kúpou je
bezpredmetné. V danom prípade je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že sa jedná o relatívnu
neplatnosť právneho úkonu a nedošlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti. Nemal dôvod napádať daný

právnyúkon,pretoženakúpubolipoužitéspoločnépeňažnéprostriedky,čozaraďovalopredmetkúpydo
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. I ďalšie právne závery žalovaných I. a II. nemajú relevanciu.
Ďalej žalobca uviedol, že s manželkou - žalovanou I. sa v roku 2008 rozhodli kúpiť 3-izbový byt č. 12
v bytovom dome B1 vo výstavbe v lokalite Y. E.. Do realizácie prevodu vlastníckeho práva, konkrétne
dňa 12.11.2008, zomrel manžel žalovanej II., otec žalovanej I., ktorý spoločnej so žalovanou II. býval

v rodinnom dome, ktorý je predmetom žaloby. Na základe návrhu žalovanej II. sa žalobca a žalovaná
II. rozhodli, že budú bývať v rodinnom dome spoločne so žalovanou II.. Za týmto účelom bolo potrebné
uskutočniť rekonštrukciu domu a v pivničných priestoroch vytvoriť samostatné bývanie pre žalovanú
II. Vlastnícke právo malo prejsť na neho a žalovanú I., a to vzhľadom k tomu, že hradili všetky práce
súvisiace s rekonštrukciou. Otázka kúpnej ceny zostávala s ohľadom na investície otvorená. V období

od začiatku roka 2009 vykonávali on a žalovaná I. rekonštrukčné práce, ktoré hradili v hotovosti výbermi
z bankomatu. Časť hotovosti, ktorú nepoužili na úhradu materiálu a prác odkladali na úhradu budúcej
kúpnej ceny, aby všetky svoje finančné prostriedky nevložili iba do prestavby. Na pokrytie nákladov na
rekonštrukciu a budúcej kúpnej ceny použil spoločne so žalovanou: 1. finančné prostriedky, ktoré im
boli vyplatené po zrušení rezervácie bytu na Y. E. a prevode práv budúceho kupujúceho na W.. I. E..

Táto sa zaviazala vyplatiť jemu a žalovanej I. sumu 33.193,92 eur, ktoré boli z ich strany do tohto bytu
investované. Časť finančných prostriedkov v sume 26.554,- eur bolo prevedených na spoločný účet
jeho a žalovanej I. dňa 02.02.2009 a časť v sume 6.640,- eur vyplatila W.. E. v hotovosti; 2. druhý zdroj
príjmov predstavovala jeho mzda, ktorá mu bola vyplácaná každý mesiac od obchodnej spoločnosti
A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o. (platby zo dňa 10.02.2009, 10.03.2009, 09.04.2009 a 11.05.2009);

3. tretím zdrojom boli finančné prostriedky, ktoré na spoločný účet prevádzala žalovaná I. z predaja
bytu v jej vlastníctve. Jednalo sa o prevody finančných prostriedkov pochádzajúce z účtu žalovanej
I. v Kontinuita poisťovňa, a. s. V mesiaci máj strany sporu ustálili kúpnu cenu na sumu 20.000,- eur.
Z uvedeného vyplýva, že kúpna cena zaplatená žalovanej II. na podklade zmluvy zo dňa 20.05.2009pochádzala jednak zo spoločných prostriedkov žalobcu a žalovanej I, ako i z výlučných prostriedkov
žalovanej I. Ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva
sčasti za prostriedky len jedného z manželov, za podmienok uvedených v ust. § 143 Občianskeho

zákonníka patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Kúpna cena bola tvorená výlučnými prostriedkami
žalovanej I. iba v časti. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že žalované nehnuteľnosti patria do
bezpodielového spoluvlastníctva jeho a žalovanej I. Žalovanej I. bude zachované právo domáhať
sa vyplatenia toho, čo z výlučných prostriedkov vložila do spoločnej veci, avšak až pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s poukazom na ust. § 150 Občianskeho zákonníka.

5. Žalované I. sa v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) - podaní doručenom súdu dňa 09.01.2019 - vyjadrila k
replike žalobcu tak, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Sporné nehnuteľnosti
pôvodne patrili do výlučného vlastníctva jej rodičov W.. C. C. s manželkou - žalovanou II. v celosti.
Darovacou zmluvou zo dňa 07.06.2006, podľa ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený vtedajšou
Správou katastra Žilina dňa 10.07.2006 v konaní vedenom pod spis. zn. E. XXXX/XX nadobudla od
svojich rodičov v celosti dvojizbový byt č. XXX na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX v Ž. na X.

Q. XX a zároveň na základe tejto zmluvy nadobudla do výlučného vlastníctva spoluvlastnícke podiely
o veľkosti 4120/348971 k spoločným častiam a zariadeniam na obytnom dome ako aj k zastavanému
pozemku parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 510 m2. Jej rodičia poskytli
výlučne jej dňa 02.06.2008 finančný dar vo výške 750.000,- Sk. Tento dar bol poskytnutý formou
bezhotovostného vkladu na jej vtedajší účet vedený v Tatra banke, a.s. č. XXXXXXXXXX z účtu

vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. č. XXXXXXXX. Tak darovaná, vyššie opísaná nehnuteľnosť,
ako aj finančný dar vo výške 750.000,- Sk, boli darované výlučne jej do jej výlučného vlastníctva.
Dňa 12.11.2008 jej otec a manžel žalovanej II. zomrel. Osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi W..
C. C. bolo vydané notárkou JUDr. Ľubicou Jonekovou, ako súdnou komisárkou dňa 22.04.2009
pod spis. zn. 15D/1162/2008, Dnot 265/2008, pričom predmetom prejednania v dedičskom konaní,

okrem iného majetku boli aj sporné nehnuteľnosti, pričom žalovaná II. nadobudla na základe tohto
rozhodnutiavydanéhovdedičskomkonanícelýspoluvlastníckypodielkspornýmnehnuteľnostiam,ktorý
bol predmetom dedičského konania po poručiteľovi Ing. Miroslavovi Majeríkovi. Teda žalovaná II. sa
po právoplatnosti predmetného osvedčenia o dedičstve stala výlučnou vlastníčkou v celosti sporných
nehnuteľností. Ďalej žalovaná I. uviedla, že dňa 20.05.2009 bola uzavretá medzi žalovanou II. ako

predávajúcou a ňou ako kupujúcou kúpna zmluva o prevode vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam,
podľa ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Žilina v celosti, t. j. v 1/1-ine
v prospech nej. Nadobudla sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva v celosti, nakoľko tieto
nehnuteľnosti nadobudla z finančných prostriedkov: - finančného daru vo výške 750.000,- Sk a -
z predaja jej darovaného dvojizbového bytu s príslušenstvom, ktoré tvorili jej výlučné vlastníctvo

a boli nadobudnuté na základe darovacích zmlúv. Správa katastra Žilina na základe predmetného
právneho úkonu - kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 20.05.2009 v konaní
vedenom pod spis. zn. E. XXXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva a zapísala výlučné vlastníctvo,
t. j. vlastníctvo v celosti - v 1/1-ine k sporným nehnuteľnostiam v jej prospech od 15.06.2009 a
takto bolo evidované v katastri nehnuteľností až do roku 2018, pričom žalobca túto skutočnosť -

evidenciu jej výlučného vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam nikdy nenamietal v rámci námietky
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nakoľko všetky tieto skutočnosti mu boli dôverne známe a
bol s nimi uzrozumený. Kataster nehnuteľností ako štátny informačný systém, ktorý je verejný, musí
poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach a o právach k nim. Žalovaná I. ďalej zdôraznila,
že v Slovenskej republike platí pri vlastníckych právach k nehnuteľnostiam tzv. intabulačný princíp, pri

ktorom sa práva k nehnuteľnostiam evidujú v katastri nehnuteľností. Táto zásada je vymedzená v ust.
§ 70 a nasl. Katastrálneho zákona. Údaje z katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak, čím je vyjadrená zásada materiálnej publicity katastra nehnuteľností. Žalobca odo
dňa evidovania vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a to jej výlučného vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam od 15.06.2009, napriek skutočnosti, že tento zoznam je verejne dostupný, a

teda mal možnosť sa s jej vlastníckym právom k sporným nehnuteľnostiam riadne oboznámiť a prípadne
namietať relatívnu neplatnosť, sa neplatnosti tohto právneho úkonu nedovolával, pričom tak nikdy pred
podaním žaloby v tomto konaní a následných právnych úkonov tak neučinil. Údaje zapísané v katastri
nehnuteľnosti pri sporných nehnuteľnostiach nie sú teda v rozpore s verejnou listinou a táto verejná
listina je v zhode so skutkovým stavom, ktorý bol ňou opísaný. V danom konkrétnom prípade sa právo -

dovolanie relatívnej neplatnosti, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov mohlo vykonať po 15.06.2009, kedy účinky právneho úkonu nastali až rozhodnutím príslušnej
správy katastra o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu tak vznáša námietku
premlčania dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2009.Ďalej žalovaná I. uviedla, že v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka platí, že vec, ktorá bola
získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov z prostriedkov patriacich výlučne jednému
z manželov (napríklad z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal

darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je vo výlučnom
vlastníctve toho, kto ju takto získal. Nie bezvýznamnou v tomto konaní je aj skutočnosť, že zo svojich
finančných prostriedkov, ktoré tvorili jej výlučné vlastníctvo, a to z finančných prostriedkov vo výške
1.250.000,- Sk získaných z predaja jej bytu, ktorý patril do jej výlučného vlastníctva, financovala
rekonštrukciu sporných nehnuteľností. Všetky tieto skutočnosti sú žalobcovi dobre známe. Zároveň

žalovaná I. dala súdu do pozornosti, že na Okresnom súde Žilina na základe jej návrhu proti žalobcovi
prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletým deťom a konanie je
vedené pod spis. zn. 37P/230/2018. Má za to, že s ohľadom na uvedené skutočnosti je žaloba zo strany
žalobcu účelová v snahe dosiahnuť majetkový profit v prípade konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, hoci na tento majetok žalobca nemá zákonný nárok z vyššie uvedených
dôvodov. Žalovaná I. tak navrhovala súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu

nahradiť jej trovy konania.
6. Do dispozície súdu sa duplika žalovanej II. do času vyhlásenia tohto rozsudku nedostala. (pozn. táto
sa dostala do dispozície sudcu až po vyhlásení tohto rozsudku, ale zásadne korešpondovala s obsahom
dupliky žalovanej I.)
7. Súd sporovú vec prejednal na pojednávaní dňa 08.02.2019 v prítomnosti strán sporu, ako aj ich

právnych zástupcov.
8. Strany sporu zásadne zotrvali na pojednávaní na svojich písomných vyjadreniach v spore, pričom
ďalšie ich významné vyjadrenia na pojednávaní sú nižšie uvedené v rámci právneho posúdenia sporovej
veci.
9. Súd vykonal dokazovanie listinných dôkazmi produkovanými stranami sporu a výsluchom strán sporu,

pričom dospel k ďalej výslovne uvedeným skutkovým zisteniam, resp. uvedeným v rámci samotného
posúdenia sporu.
10. Zo sobášneho listu vydaného dňa 28.09.2005 Matričným úradom mesta Žilina vyplýva, že v knihe
manželstiev Matričného úradu mesta Žilina je vo zväzku 43, ročník 2005, na strane 229, pod poradovým
číslom 356, zapísané manželstvo žalobcu a žalovanej I. uzavreté dňa 24.09.2005 v Žiline.

11. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného pre k. ú. J. zo dňa 25.01.2018 vyplýva, že
v časti ALV boli ku dňu datovania výpisu z toho LV evidované nehnuteľnosti: stavba rodinného domu
súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela T.-Q. Č.. XXX/XX a pozemok parcela T.-Q. Č.. XXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2. V časti BLV bola ku dňu datovania tohto výpisu z LV
evidovaná ako výlučný vlastník nehnuteľností uvedených v časti ALV pod B2 žalovaná I., a to titulom

nadobudnutia: kúpna zmluva č. E. XXXX/XX zo dňa 15.06.2009 pod položkou výkazu zmien č. XXX/
XXXX.
12. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného pre k. ú. J. zo dňa 01.10.2018 vyplýva, že
v časti ALV boli ku dňu datovania výpisu z toho LV evidované nehnuteľnosti: stavba rodinného domu
súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela T.-Q. Č.. XXX/XX a pozemok parcela T.-Q. Č.. XXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2. V časti BLV bola ku dňu datovania tohto výpisu z LV
evidovaná ako výlučný vlastník nehnuteľností uvedených v časti ALV pod B3 žalovaná II., a to titulom
nadobudnutia: E. XXXX/XXXX - darovacia zmluva, vklad povolený dňa 09.08.2018 pod položkou výkazu
zmien č. XXX/XXXX.
13.Dňa14.06.2006(zmluvajesícedatovanádňa07.06.2006,aledarcoviatútozmluvupodľaoverovacej

doložky osvedčenia pravosti ich podpisu podpísali pre pracovníkom povereným notárom JUDr. Ľudmilou
Chodelkovou až dňa 14.06.2006) uzavreli manželia W.. C. C.Í. a žalovaná II. na strane darcov a
žalovaná I. na strane obdarovanej darovaciu zmluvu, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Ž. evidovaným v katastri nehnuteľností Správou katastra
Žilina na LV č. XXXX ako: byt č. XXX na X. p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX postaveného

na pozemku parcela T.-Q. Č.. XXX/XX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4120/348971 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parcela T.-Q. Č..
XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 510 m2. Podľa rozhodnutia Správy katastra Žilina
vyznačenom na tejto zmluve pod č. E. XXXX/XX zo dňa 10.07.2006 došlo k vkladu vlastníckeho práva
žalovanej I. k predmetu daru do katastra nehnuteľností.

14. Podľa prevodného príkazu otca žalovanej I. C. C. zadaného v Slovenskej sporiteľni, a. s. dňa
02.06.2008, tento prikázal previesť zo svojho bankového účtu č. XXXXXXXX vedeného v Slovenskej
sporiteľni, a. s. na bankový účet č. XXXXXXXXXX vedený v Tatra banke, a. s. sumu 750.000,- Sk so
správou pre prijímaciu banku: „Kúpa bytu“.15. Podľa prevodného príkazu žalobcu zadaného v Tatra banke, a. s. dňa 05.06.2008, tento prikázal
previesť z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. na bankový účet č.
XXXXXXXXXX vedený vo VÚB, a. s. sumu 950.000,- Sk.

16. Dňa 06.06.2008 vyhotovila obchodná spoločnosť I.F.I. Development, s. r. o. faktúru č. 080070, ktorou
žalobcovi a žalovanej I. ako manželom fakturovala so splatnosťou dňa 20.06.2008 na úhradu sumu
950.000,- Sk na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve 15 % z kúpnej ceny: uhradená záloha -
rezervácia bytu. Zároveň z tejto faktúry vyplýva, že suma 950.000,- eur už bola uhradená a zostatok k
úhrade bol tak na faktúre uvedený vo výške 0,- eur.

17. Dňa 14.01.2009 bola medzi žalobcom a žalovanou I. ako pôvodnými účastníkmi 1/ a 2/ (tiež ako
postupcami 1/ a 2/), W.. I. E. ako novým účastníkom (tiež ako postupníkom) a obchodnou spoločnosťou
I.F.I. Development, s. r. o. ako ďalším účastníkom (tiež ako budúcim predávajúcim) uzavretá zmluva o
postúpení práv a povinností zo zmluvy o rezervácii bytu a zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy
spojená s dohodou o zrušení platnosti zmluvy o rezervácii. V preambule tejto zmluvy bolo uvedené,
že žalobca a žalovaná I. sú pôvodní účastníci zmluvy o rezervácii bytu uzavretej dňa 26.02.2008 a

zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2008 medzi nimi a obchodnou spoločnosťou
I.F.I. Development, s. r. o. Ďalej bolo v zmluve uvedené, že žalobca a žalovaná I. na základe zmluvy o
rezervácii bytu uhradili na zabezpečenie prednostnej príležitosti k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve a kúpnej zmluvy na účet obchodnej spoločnosti I.F.I. Development, s. r. o. rezervačný poplatok
v sume 1.659,70 eur (50.000,- Sk), ktorý mal byť v prípade uzavretia zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej

zmluvy a kúpnej zmluvy použitý ako záloha na kúpnu cenu a zároveň, že žalobca a žalovaná podľa ust.
čl. V. bodu 2.1 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uhradili na účet obchodnej spoločnosti I.F.I.
Development, s. r. o. zálohu na kúpnu cenu vo výške 31.534,22 eur (950.000,- Sk). Zároveň zmluvou
žalobca a žalovaná I. ako postupcovia previedli na W.. I. E. všetky práva a povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o rezervácii bytu zo dňa 26.02.2008 a zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa

05.06.2008, pričom sa W.. I. E. ako postupník za účelom vzájomného vyrovnania medzi postupcami -
žalobcom a žalovanou I. na strane jednej a ňou ako postupníkom na strane druhej plynúceho z prevodu
práv podľa tejto dohody zaviazala uhradiť žalobcovi a žalovanej I. na bankový účet č. XXXXXXXXXX
vedený v Tatra banke, a. s. sumu 33.193,92 eur v lehote 14 dní po podpise tejto zmluvy.
18. Dňa 25.05.2009 (zmluva je síce datovaná dňa 20.05.2009, ale podľa overovacej doložky pravosti

podpisu žalovanej II. na tejto zmluve bola podľa osvedčovacej knihy mesta Žilina podpísaná žalovanou
II. dňa 25.05.2009) uzavreli žalovaná II. ako predávajúca a žalovaná I. ako kupujúca kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. J.
evidovaným na LV č. XXX ako: stavba rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela
T.-Q. Č.. XXX/XX a pozemok parcela T.-Q. Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 504

m2. (čl. I. kúpnej zmluvy) V ust. čl. II. kúpnej zmluvy si zmluvní účastníci dojednali výšku kúpnej ceny v
sume 20.000,- eur, ktorá mala byť zaplatená kupujúcou pri podpise kúpnej zmluvy, čo svojim podpisom
na kúpnej zmluve potvrdila predávajúca. Podľa rozhodnutia Správy katastra Žilina vyznačenom na tejto
zmluve pod č. E. XXXX/XX zo dňa 15.08.2009 došlo k vkladu vlastníckeho práva žalovanej I. k predmetu
kúpy do katastra nehnuteľností.

19. Podľa ust. § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
281/2001 Z. z. účinnom od 01.10.2001, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
20. Podľa ust. § 143 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z

manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. [3) napr.: zákon 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd

v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku]
21. Podľa ust. § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.22. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „KZ“), údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

23. Podľa ust. § 70 ods. 2 KZ v znení zákona č. 103/2010 Z. z. účinnom od 01.05.2010, údaje
katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,
výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj

štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.
24. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
25. Žalobca sa tak žalobou domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bolo deklarované (určené) jeho a
žalovanej I. vlastnícke právo ako bezpodielových spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v k. ú. J. evidovaným v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX ako stavba rodinného domu súp. č. XXX
postavená na pozemku parcela T.-Q. Č.. XXX/XX a pozemok parcela T.-Q. Č.. XXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 504 m2 (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“). Žalobu žalobcu tak súd posúdil
ako žalobu podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP.
26. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je to, že
strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho

zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu žaloby.
27. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva,
o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka. Predmetom určenia súdu tak
malo byť deklarovanie vlastníckeho práva žalobcu a žalovanej I. k sporným nehnuteľnostiam. Súd tak
vychádzal z toho, že žalobca je vo veci vecne legitimovaný, keďže tvrdí, že sporné nehnuteľnosti sú

v jeho a žalovanej I. BSM. Z tohto dôvodu sa požadované určenie dotýka tak právnej sféry žalobcu,
ako aj žalovanej I. Rovnako žalovaná II. je v spore vecne legitimovaná, keďže požadované určenie sa
dotýka jej vlastníckeho práva, toho času evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. J.,
v časti B LV pod B3.
28. Ako už bolo vyššie uvedené, druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137

písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento
záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty
žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu
viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je
preto daný súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav

právnej neistoty žalobcu na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať
naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže
domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené

v príslušných právnych predpisoch. V danom prípade žalobca tvrdil svoj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení tak, že len prostredníctvom určovacieho výroku súdu môžu dosiahnuť vlastnícke
právo, ktoré mu prislúcha, keďže aj napriek pokusom o mimosúdne riešenie nebola dosiahnutá medzi
stranami sporu dohoda.
29. Súd mal tak v prejednávanom spore za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na

požadovanom určení, keďže bez požadovaného určenia, vzhľadom k záväznosti údajov katastra (cit.
ust. § 70 ods. 2 KZ), ktoré svedčia v prospech vlastníckeho práva žalovanej II., nie je možné zaevidovať
vlastnícke právo žalobcu a žalovanej I. v katastri nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam, keďže
žalované I. a II. namietajú žalobcom tvrdené vlastnícke právo žalobcu a žalovanej I. k sporným
nehnuteľnostiam. Iba na základe žalobcom požadovaného určovacieho rozhodnutia súdu o žalobcom

tvrdenombezpodielovomspoluvlastníctvežalobcuažalovanejI.kspornýmnehnuteľnostiammôžedôjsť
v zmysle ust. § 34 KZ k zápisu žalobcu a žalovanej I. ako bezpodielových spoluvlastníkov sporných
nehnuteľností do katastra nehnuteľností.30. Súd sa tak zaoberal meritórne žalobou, teda otázkou, či sporné nehnuteľnosti sú v BSM žalobcu
a žalovanej I.
31. Zásadnou spornou otázkou bola otázka subjektu/subjektov nadobudnutia vlastníckeho práva

k sporným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.05.2009 (datovanej dňa
20.05.2009) medzi žalovanou II. ako predávajúcou a žalovanou I. ako kupujúcou, ktorých predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
32. Z ust. čl. 6 až 8 CSP vyplýva, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú
je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je povinnosťou strán

sporu. Okrem povinnosti tvrdenia majú strany sporu dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje
tú stranu sporu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, stranou
sporu tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto
povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu sporu, ktorá
tzv. dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok

sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostal do dôkaznej
núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali
pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje strany sporu, ale obsah
tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore,
v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený.

Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci
samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade.
Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane

tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
33. Pokiaľ zákon vyslovuje určitú právnu domnienku, znamená to, že sa vychádza z takejto domnienky,
pokiaľ nie je vyvrátená. Na jednej strane OZ zásadne stanovuje, že veci (vrátane majetkových práv)

nadobudnuté počas trvania manželstva (resp. trvania BSM) aj iba jedným z manželov patria do BSM,
avšak zároveň z toho ustanovuje výnimku, že do BSM nepatria veci získané dedičstvom alebo darom,
ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z
manželov, a vecí vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka. Možno tak konštatovať, že zákon zásadne prezumuje, že vec získaná manželom/
manželmi počas trvania manželstva (resp. BSM) patrí do BSM, pokiaľ nebola nadobudnutá manželom/
manželmi niektorým z vyššie uvedených spôsobov. V kontexte prejednávaného sporu je potrebné
zdôrazniť, že veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola v osobnom vlastníctve
jedného z manželov, sú naďalej v osobnom vlastníctve tohto manžela. Nejde tu totiž v takom prípade

o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale o
zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu týchto vecí ako predmetu osobného vlastníctva. (tzv. transformácia
veci) Pri nadobudnutí veci pomocou prostriedkov, ktoré boli vzaté jednak z BSM a jednak z osobného
majetku niektorého z manželov, sa však stávajú veci takto nadobudnuté predmetom BSM bez ohľadu na
rozsah použitých prostriedkov z BSM. (k tomu stanovisko Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. Cpj 86/1971

zo dňa 03.02.1972 publikované v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR pod
publikačným č. R 42/1972) Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, z princípu materiálnej publicity údajov katastra
nehnuteľností, ako je tento zakotvený v ust. § 70 KZ, vyplýva, že údaje katastra nehnuteľností (vrátane
údaja o vlastníkovi) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
34. Z predchádzajúceho zápisu na LV č. XXX vedenom pre k. ú. J. (ktorý existoval aj ku dňu 25.01.2018,

ako to vyplýva aj z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 25.01.2018) vyplývalo, že
ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností bola v katastri nehnuteľností vedená žalovaná I. (pred
tým, ako bola dňa 09.08.2018 zapísaná zmena v časti B LV č. XXX pod B3 spočívajúca v zápise
vlastníckeho práva žalovanej II. pod položkou výkazu zmien č. XXX/XXXX). Rovnako ďalej možno tiež
s ohľadom na súčasný zápis údaja v časti B LV č. XXX o spoluvlastníckom práve žalovanej II. k spornej

nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti vyvodiť z ust. § 70 KZ záver o hodnovernosti tohto údaja, pokiaľ
nie je preukázaný opak, t. j. pokiaľ žalobca nepreukázal právne skutočnosti spôsobujúce ním tvrdenú
relatívnu neplatnosť (podľa ust § 40a v spojení s ust. § 145 ods. 1 OZ) darovacej zmluvy uzavretej
medzi žalovanou I. ako darcom a žalovanou II. ako obdarovanou. Nevyhnutným predpokladom pre závero dôvodnosti tvrdení žalobcu je súčasne preukázanie tvrdenia žalobcu, že sporné nehnuteľnosti boli
kúpnou zmluvou uzavretou dňa 25.05.2009 medzi žalovanou II. ako predávajúcou a žalovanou I. ako
kupujúcou nadobudnuté do BSM žalobcu a žalovanej I.

35. Zo vzájomného spolupôsobenia cit. ust. § 143 OZ a § 70 KZ možno vyvodiť, že v danom prípade
zaťažovalo dôkazné bremeno v spore žalobcu. Inak povedané žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno
pre úspešnosť v spore preukázať, že sporné nehnuteľnosti boli žalovanou I. nadobudnuté zmluvne
počas trvania manželstva (resp. BSM) žalobcu a žalovanej I., odplatne a (aspoň čiastočne) za peňažné
prostriedky patriace do BSM žalobcu a žalovanej I.

36. Zásadnou spornou skutkovou otázkou v spore tak bolo to, či kúpna cena v sume 20.000,- eur
dojednaná v kúpnej zmluvou uzavretej dňa 25.05.2009 medzi žalovanou II. ako predávajúcou a
žalovanou I. ako kupujúcou bola uhradená z (čo i len čiastočne) peňažných prostriedkov patriacich
do BSM žalobcu a žalovanej I. Od zodpovedania tejto otázky tak záležalo posúdenie otázky, či
sporné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.05.2009 medzi žalovanou II. ako
predávajúcou (a výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností v čase uzavretia tejto kúpnej zmluvy,

čo vyplýva z predloženého osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Ľubicou Jonekovou, notárom ako
súdnym komisárom povereným Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 15D/1162/2008, Dnot 265/2008
zo dňa 22.04.2009) a žalovanou I. ako kupujúcou nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná I.,
alebo nadobudli žalobca a žalovaná I. do ich BSM. Ohľadom tejto skutočnosti žalobca tvrdil, že na
úhradu kúpnej ceny boli použité čiastočne peňažné prostriedky pochádzajúce z jeho príjmu - mzdy

vyplácanej mu na základe jeho pracovného pomeru u obchodnej spoločnosti A.S.A. SLOVENSKO, spol.
s r. o., čiastočne z peňažných prostriedkov vyplatených žalobcovi a žalovanej I. W.. I. E. v celkovej
sume 33.193,92 eur na základe zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o rezervácii bytu
a zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy spojenej s dohodou o zrušení platnosti zmluvy o
rezerváciizodňa14.01.2009anapokončiastočnezpeňažnýchprostriedkovzískanýchzpredajabytuvo

výlučnom vlastníctve žalovanej I. Žalované I. a II. tvrdili, že kúpna cena bola v danom prípade uhradená
z peňažných prostriedkov v celkovej sume 1.250.000,- Sk (41.492,40 eur), ktoré získala žalovaná I.
predajom bytu v jej výlučnom vlastníctve a z peňažných prostriedkov v celkovej sume 24.895,44 eur
(750.000,- Sk), ktoré nadobudla žalovaná I. darom od svojich rodičov, resp. iba z peňažných prostriedkov
v celkovej sume 24.895,44 eur (750.000,- Sk), ktoré nadobudla žalovaná I. darom od svojich rodičov.

37. Súd na podklade vykonaného dokazovania dospel k nasledovným záverom ohľadom pôvodu
a vlastníctva peňažných prostriedkov, ktoré boli následne použité na zaplatenie kúpnej ceny v
sume 20.000,- eur dojednanej v kúpnej zmluve uzavretej dňa 25.05.2009 medzi žalovanou II. ako
predávajúcou a žalovanou I. ako kupujúcou.
38. Súd vychádzal zo zhodných skutkových tvrdení žalobcu a žalovanej II. (a nerozporovaných

žalovanou I.), že v období od začiatku roku 2019 do dňa uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanou II.
ako predávajúcou a žalovanou I. ako kupujúcou, t. j. do dňa 25.05.2009 bola vykonávaná rekonštrukcia
sporných nehnuteľností.
39. Z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.05.2009 medzi žalovanou II. ako predávajúcou a
žalovanou I. ako kupujúcou vyplýva (ust. čl. II. bod 1 a 2), že dojednaná kúpna cena v sume 20.000,-

eur bola zaplatená žalovanou I. žalovanej II. v hotovosti v deň podpisu tejto kúpnej zmluvy, t. j. dňa
25.05.2009.
40. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, že na zaplatenie kúpnej ceny v sume 20.000,- eur dojednanej
v kúpnej zmluve uzavretej dňa 25.05.2009 medzi žalovanou II. ako predávajúcou a žalovanou I. ako
kupujúcou, boli použité peňažné prostriedky získané žalovanou darom od jej rodičov v celkovej sume

24.895,44 eur (750.000,- Sk), poukázané otcom žalovanej dňa 02.06.2008 na bankový účet. žalovanej
I. č. XXXXXXXXXX vedený v Tatra banke, a. s., súd poukazuje na to, že tieto peňažné prostriedky
boli nesporne z tohto bankového účtu žalovanej I. spolu s peňažnou sumou 200.000,- Sk (6.638,78
eur) predisponované dňa 05.06.2008 na bankový účet č. XXXXXXXXXX vedený vo VÚB, a. s. majiteľa
I.F.I. Development, s. r. o. ako úhrada faktúry č. XXXXXX vystavenej dňa 06.06.2008 obchodnou

spoločnosťou I.F.I. Development, s. r. o. na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi
touto obchodnou spoločnosťou ako budúcim predávajúcim a žalobcom a žalovanou I. ako budúcimi
kupujúcimi dňa 05.06.2008. Išlo tak o plnenie spoločného peňažného záväzku žalobcu a žalovanej I. ako
budúcich kupujúcich uhradiť budúcemu predávajúcemu obchodnej spoločnosti I.F.I. Development, s. r.
o. zálohu na kúpnu cenu budúceho predmetu kúpy. Súčasne žalobca a žalovaná I. na základe zmluvy

o rezervácii bytu uzavretej medzi nimi na jednej strane a na druhej strane obchodnou spoločnosťou
I.F.I. Development, s. r. o. dňa 26.02.2008 zaplatili obchodnej spoločnosti I.F.I. Development, s. r. o.
peňažnú sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eur) ako rezervačný poplatok. Celkovo tak žalobca a žalovaná I.
uhradili obchodnej spoločnosti I.F.I. Development, s. r. o. titulom plnenia ich peňažných záväzkov vočitejto obchodnej spoločnosti peňažnú sumu 1.000.000,- Sk (950.000,- Sk + 50.000,- Sk = 31.534,22 eur
+ 1.659,70 eur = 33.193,92 eur). Následne na základe zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o
rezervácii bytu a zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy spojenej s dohodou o zrušení platnosti

zmluvy o rezervácii uzavretej dňa 14.01.2009 medzi žalobcom a žalovanou I. ako pôvodnými účastníkmi
1/ a 2/, W.. I. E.Í. ako novým účastníkom a obchodnou spoločnosťou I.F.I. Development, s. r. o. ako
ďalším účastníkom došlo k postúpeniu práv a povinností žalobcu a žalovanej I. zo zmluvy o rezervácii
bytu zo dňa 26.02.2008 a zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2008 uzavretých
medzi žalobcom a žalovanou I. na jednej strane a obchodnou spoločnosťou I.F.I. Development, s.

r. o. na strane druhej na W.. I. E. a vzniku pohľadávky žalobcu a žalovanej I. (ako postupcov) voči
W.. I. E. (ako postupníkovi) vo výške 33.193,92 eur titulom vzájomného vyrovnania medzi postupcami
a postupníkom plynúceho z prevodu práv podľa zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o
rezervácii bytu a zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy spojenej s dohodou o zrušení platnosti
zmluvy o rezervácii zo dňa 14.01.2009. Ak teda následne došlo k plneniu W.. I. E.T. dňa 02.02.2009
v rozsahu sumy 26.554,- eur v prospech bankového účtu žalovanej I. č. XXXXXXXXXX vedeného v

Tatra banke, a. s. a bližšie neurčeného dňa v rozsahu sumy 6.640,- eur v hotovosti k rukám žalobcu a
žalovanej I., išlo o plnenie jej zmluvného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke žalobcu a žalovanej I.
zo zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o rezervácii bytu a zo zmluvy o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy spojenej s dohodou o zrušení platnosti zmluvy o rezervácii zo dňa 14.01.2009. Peňažnú
sumu 33.193,92 eur tak nadobudol žalobca a žalovaná I. do ich BSM, keďže v tomto prípade bola

prijatá titulom odplatného prevodu práv a povinností žalobcu a žalovanej I. zo zmluvy o rezervácii bytu
zo dňa 26.02.2008 a zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2008 uzavretých
medzi žalobcom a žalovanou I. na jednej strane a obchodnou spoločnosťou I.F.I. Development, s.
r. o. nadobudnutých ako majetkové právo žalobcom a žalovanou I. do BSM. V tomto prípade tak
nemožno vychádzať z toho, že časť vyplatených peňažných prostriedkov žalobcovi a žalovanej I. W..

I. E. v sume 24.895,44 eur zodpovedajúcej sume 750.000,- Sk, ktorú mala žalovaná I. podľa ňou
produkovaných, avšak medzi stranami sporných, tvrdení nadobudnúť do výlučného vlastníctva darom
od svojich rodičov, bola nadobudnutá do výlučného vlastníctva žalovanej I. V tomto prípade totižto
nedošloktzv.transformáciihodnôtvovýlučnomvlastníctvežalovanejI.,keďžepeňažnásuma24.895,44
eur ako súčasť celkovej peňažnej sumy 33.193,92 eur nebola vyplatená W.. I. E. ako odplata za

prevedený majetok vo výlučnom vlastníctve žalovanej I., ale za prevedený majetok (majetkové právo) v
BSM žalobcu a žalovanej I. Príjem celej peňažnej sumy 33.193,92 eur tak pripadol do BSM žalobcu a
žalovanej I. Sporné skutkové tvrdenie žalovaných I. a II., že časť zálohy na kúpnu cenu v sume 750.000,-
Sk (24.895,44 eur) bola uhradená z peňažných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovanej I., môže
mať právnu relevanciu len pri prípadnom vyporiadaní zaniknutého BSM žalobcu a žalovanej I. podľa

zásad uvedených v ust. § 150 OZ (v zmysle ktorých každý z manželov je oprávnený požadovať, aby
sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok). Súd sa tak preto ani v ďalšom nezaoberal
tým, či v danom prípade rodičia žalovanej I. darovali peňažnú sumu 750.000,- Sk, resp. išlo o pôžičku
dojednanú medzi otcom žalovanej I. a žalobcom (ako to tvrdil žalobca), keďže vzhľadom k záveru, že
peňažná suma obdržaná titulom plnenia peňažného záväzku W.. I. E. patrí do BSM žalobcu a žalovanej

I. bez ohľadu na vlastníctvo peňažných prostriedkov v sume 750.000,- Sk použitých na uhradenie zálohy
na kúpnu cenu podľa zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2008 uzavretej medzi
žalobcom a žalovanou I. na jednej strane a obchodnou spoločnosťou I.F.I. Development, s. r. o.
41. Žalovaná I. v ďalšom pri svojom výsluchu ako strany sporu (§ 195 CSP) vypovedala, že peňažnú
hotovosť v sume 20.000,- eur, ktorú použila na zaplatenie kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve

uzavretej dňa 25.05.2009 medzi žalovanou II. ako predávajúcou a žalovanou I. ako kupujúcou, pribežne
vyberala z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. na jej meno. Žalovaná I.
zároveň vypovedala, že na bankový účet č. XXXXXXXXXX vedený v Tatra banke, a. s. na jej meno
bola poukázaná z kúpnej ceny za predaj bytu v jej výlučnom vlastníctve vo výške 1.250.000,- Sk
(41.492,40 eur) len čiastka 8.300,- eur, pričom zvyšná čiastka tejto kúpnej ceny jej bola kupujúcim

vyplatená na účet vedený v KONTINUITE poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group. Skutočnosti, o
ktorých tak vypovedala žalovaná I. pri svojom výsluchu tak nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky
získané žalovanou z predaja bytu v jej výlučnom vlastníctve, teda v zmysle už uvedeného výkladu
v odseku č. 33 odôvodnenia tohto rozsudku (transformácia majetkových hodnôt), neboli nad rozsah
sumy 8.300,- eur použité na zaplatenie kúpnej ceny v sume 20.000,- eur dojednanej v kúpnej zmluve

uzavretej dňa 25.05.2009 medzi žalovanou II. ako predávajúcou a žalovanou I. ako kupujúcou. Takýto
záver možno vyvodiť z toho, že ak žalovaná I. peňažnú hotovosť v sume 20.000,- eur, ktorú použila na
zaplatenie dojednanej kúpnej ceny, pribežne vyberala z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v
Tatra banke, a. s. na jej meno, pričom na tento účet jej bola poukázaná z kúpnej ceny za predaj bytuv jej výlučnom vlastníctve vo výške 1.250.000,- Sk (41.492,40 eur) len čiastka 8.300,- eur, nemohla by
na zaplatenie kúpnej ceny v sume 20.000,- eur dojednanej v kúpnej zmluve uzavretej dňa 25.05.2009
použiťpeňažnéprostriedkyzodpovedajúcezvyškukúpnejcenyzapredajbytuvjejvýlučnomvlastníctve,

keďže sa na bankovom účte žalovanej I. č. XXXXXXXXXX vednom Tatra banke, a. s. nenachádzali.
Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného v tomto odseku odôvodnenia tohto rozsudku a záveru uvedeného v
predchádzajúcomodsekuodôvodneniatohtorozsudku,bybolomožnédospieťkzáveru,žezpeňažných
prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovanej I. mohla byť žalovanou použitá na zaplatenie kúpnej
ceny v sume 20.000,- eur dojednanej v kúpnej zmluve uzavretej dňa 25.05.2009 medzi žalovanou II.

ako predávajúcou a žalovanou I. ako kupujúcou len maximálne čiastka 8.300,- eur.
42. Aj napriek uvedenému v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku súd považuje za
potrebnépoukázaťnaďalšiezisteniavyplývajúcezvykonanéhodokazovania.Zvýpisuzbankovéhoúčtu
žalovanej I. č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. za obdobie od 01.01.2019 do 25.05.2009,
vyplýva, že ku dňu 01.01.2009 bol stav na tomto bankovom účte vo výške 1.991,03 eur. Ku dňu
25.05.2009 boli na tento účet pripísané kreditné platby v celkovej sume 59.164,47 eur [z toho celkovo

suma 4.893,52 eur poukázaná nesporne na tento bankový účet zamestnávateľom žalobcu obchodnou
spoločnosťou A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r. o. (dňa 09.01.2009 v sume 805,75 eur, dňa 10.02.2009
v sume 729,99 eur, dňa 10.03.2009 v sume 1.501,49 eur, dňa 09.04.2009 v sume 911,72 eur a dňa
11.05.2009 v sume 944,57 eur); ďalej suma 16.600,- eur (dňa 17.04.2009 v sume 6.640,- eur, dňa
04.05.2009 v sume 6.640,- eur a dňa 06.05.2009 v sume 3.320,- eur) predisponovaná na tento bankový

účet z účtu č. 142313007 vedeného v KONTINUITE poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group; ďalej dňa
05.05.2009 suma 8.300,- eur poukázaná E. B. (vychádzajúc z výšky úhrady sa je možné domnievať, že
mohlo ísť o úhradu, ktorá bola vykonaná E. B. ako kupujúcou na zaplatenie kúpnej ceny za predaj bytu
vo výlučnom vlastníctve žalovanej I., ako to žalovaná I. uviedla pri svojom výsluchu, že časť kúpnej ceny
v sume 8.300,- eur jej bola kupujúcim poukázaná na jej bankový účet vedený v Tatra banke, a. s.); ďalej

dňa 02.02.2009 suma 26.554,- eur nesporne titulom plnenia peňažného záväzku W.. I. E. zo zmluvy o
postúpení práv a povinností zo zmluvy o rezervácii bytu a zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy
spojenej s dohodou o zrušení platnosti zmluvy o rezervácii zo dňa 14.01.2009; ďalej celkovo suma
896,28 eur poukázaná na tento účet od VÚ ŠR ÚPSVR ZA (dňa 15.01.2009 v sume 176,60 eur, dňa
16.02.2009 v sume 179,92 eur, dňa 16.03.2009 v sume 179,92 eur, dňa 15.04.2009 v sume 179,92 eur

a dňa 14.05.2009 v sume 179,92 eur); ďalej celkovo suma 3,74 eur pripísaná na tento účet bankou ako
úroky; ďalej suma 219,16 eur poukázaná na tento účet S. C. (zrejme žalovanou II.); ďalej suma 1.697,77
eur poukázaná na tento účet obchodnou spoločnosťou AMSLICO AIG LIFE a. s.]. Ku dňu 25.05.2009
boli z tohto bankového účtu vykonané debetné operácie v celkovej sume 60.006,55 eur z toho v sume
52.200,- eur hotovostné výbery vykonané či už žalobcom, alebo žalovanou I. Ku dňu 25.05.2009 bol tak

zostatok na tomto bankovom účte v sume 1.148,95 eur. Vzhľadom k tomu, že poslednými kreditnými
operáciami na tomto bankovom účte do dňa 25.05.2009 boli platba od obchodnej spoločnosti A.S.A.
SLOVENSKO, spol. s r. o. v sume 944,57 eur a platba od VÚ ŠR ÚPSVR ZA v sume 179,92 eur, spolu
teda platby v sume 1.124,49 eur, možno dospieť k záveru, že z bezprostredne predchádzajúcej kreditnej
operácie na tomto bankovom účte v sume 3.320,- eur, predisponovanej z účtu č. 142313007 vedeného v

KONTINUITE poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group, zostal ku dňu 25.05.2009 zostatok v sume 24,46
eur [zvyšná suma 3.295,54 eur (3.320,- eur - 24,46 eur) bola ku dňu 25.05.2009 buď z bankového účtu
vybraná v hotovosti, resp. z tejto peňažnej sumy boli vykonaného bezhotovostné platby realizované z
tohto bankového účtu v období od 07.05.2019 do 25.05.2009]. Z uvedeného možno konštatovať, že
zásadne všetky peňažné prostriedky spomínané stranami sporu počas konania nachádzajúce sa na

bankovom účte žalovanej č. XXXXXXXXXX vedenom v Tatra banke, a. s. s výnimkou mzdy žalobcu
vyplatenej mu v mesiaci máj 2009 vo výške 944,57 eur boli buď žalobcom a žalovanou I. spotrebované
na bezhotovostné úhrady ich záväzkov, alebo hotovostne vybraté z uvedeného bankového účtu, teda
s výnimkou sumy 1.148,95 eur.
43. V kontexte s uvedeným v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku a vychádzajúc

zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v podanej replike (podanie žalobcu doručené súdu dňa
07.12.2018), že tretím zdrojom na pokrytie nákladov na rekonštrukciu sporných nehnuteľností a na
pokrytie nákladov budúcej kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti boli finančné prostriedky, ktoré na
spoločný účet (účet vedený v Tatra banke, a. s. na meno žalovanej I. č. XXXXXXXXXX) prevádzala
žalovaná I. z predaja bytu v jej výlučnom vlastníctve, a to zo svojho účtu vedeného v KONTINUITE

poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group, sa je možné však domnievať (na rozdiel od záverov uvedených
v odseku č. 41 odôvodnenia tohto rozsudku), že v období od 01.01.2009 do 25.05.2009 boli na bankový
účet žalovanej I. č. XXXXXXXXXX vedený v Tatra banke, a. s. pripísané peňažné prostriedky vo
výlučnom vlastníctve žalovanej I. (nadobudnuté z predaja bytu v jej výlučnom vlastníctve) v celkovejsume 24.900,- eur (kreditné operácie na bankovom účte žalovanej I. č. XXXXXXXXXX vedenom v Tatra
banke, a. s.: zo dňa 17.04.2009 v sume 6.640,- eur, zo dňa 04.05.2009 v sume 6.640,- eur a zo dňa
06.05.2009 v sume 3.320,- eur - všetko peňažné prostriedky prevedené z účtu vedeného v KONTINUITE

poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group a zo dňa 05.05.2009 suma 8.300,- eur prevedené na základe
prevodného príkazu E. B.; 6.640,- eur + 6.640,- eur + 3.320,- eur + 8.300,- eur). Ako už bolo uvedené,
tieto peňažné prostriedky boli celkovo v sume 24.875,54 eur (24.900,- eur - suma 24,46 eur, ktorá
zostala na tomto bankovom účte ku dňu 25.05.2009 z transakcie zo dňa 06.05.2009 v sume 3.320,- eur
= 24.875,54 eur) z bankového účtu žalovanej I. č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. buď

vybraté v hotovosti, alebo boli z nich realizované bezhotovostné (debetné) operácie na tomto bankovom
účte (rozsah použitia týchto peňažných prostriedkov vybratých z tohto bankového účtu a rozsah
peňažných prostriedkov z tohto bankového účtu bezhotovostne predisponovaných na účty platobných
partnerov nie je možné presne určiť, keďže sa na bankovom účte žalovanej I. nachádzali aj iné peňažné
prostriedky ako peňažné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve). Súčasne súd poukazuje na to, že v
období od začiatku vykonávania rekonštrukcie sporných nehnuteľností (od januára 2009) do 25.05.2009

boli z bankového účtu žalovanej I. č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. vykonané hotovostné
výbery v celkovej sume 52.200,- eur, teda v sume prevyšujúcej sumu peňažných prostriedkov, ktoré boli
prípadne vo výlučnom vlastníctve žalovanej I., t. j. prevyšujúcej sumu 24.900,- eur. Dá sa predpokladať,
že tieto peňažné prostriedky boli v danom období žalobcom a žalovanou I. spotrebované či už na
rekonštrukciu sporných nehnuteľností alebo na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur dojednanej

v kúpnej zmluve uzavretej dňa 25.05.2009 medzi žalovanou II. ako predávajúcou a žalovanou I. ako
kupujúcou alebo na iné výdavky žalobcu a žalovanej I. Keďže na bankovom účte žalovanej I. č.
XXXXXXXXXX vedenom v Tatra banke, a. s. došlo ku kumulácii peňažných prostriedkov patriacich
jednak do BSM žalobcu a žalovanej I. a jednak do výlučného vlastníctva žalovanej I., nie je možné
bez ďalšieho posúdiť, na ktoré účely boli použité peňažné prostriedky v BSM žalobcu a žalovanej I.

a na ktoré účely peňažné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovanej I., resp. aká bola dohoda
medzi žalobcom a žalovanou I. o použití peňažných prostriedkov na tomto účte patriacich do ich BSM.
Súd však poukazuje na vyjadrenie žalovanej I. zo dňa 09.01.2019 (dupliku), v ktorom produkovala
skutkové tvrdenie, že z finančných prostriedkov, ktoré tvorili jej výlučné vlastníctvo, a to z finančných
prostriedkovvovýške1.250.000,-Sk(41.492,40eur)získanýchzpredajabytuvjejvýlučnomvlastníctve,

financovala rekonštrukciu sporných nehnuteľností (čo zopakovala aj právna zástupkyňa žalovaných I.
a II. vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 08.02.2019), resp. (tvrdenia žalovanej I. na inom
mieste jej vyjadrenia) že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve uzavretej dňa 25.05.2009 medzi
žalovanou II. ako predávajúcou a žalovanou I. ako kupujúcou bola uhradená jednak z finančných
prostriedkov vo výške 750.000,- Sk (24.895,44 eur) darovaných žalovanej I. jej rodičmi (ide o peňažné

prostriedky, prostredníctvom ktorých bola následne uhradená záloha na kúpnu cenu podľa zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi touto obchodnou spoločnosťou ako budúcim predávajúcim a
žalobcom a žalovanou I. ako budúcimi kupujúcimi dňa 05.06.2008) a jednak z finančných prostriedkov
obdržanýchžalovanouI.vovýške1.250.000,-Sk(41.492,40eur)získanýchzpredajabytuvjejvýlučnom
vlastníctve. Toto skutkové tvrdenie zásadne korešpondovalo zo skutkovým tvrdením žalobcu, že aj tieto

peňažné prostriedky (spoločne s peňažnými prostriedkami pochádzajúcimi z jeho mzdy vyplácanej mu
na základe jeho pracovného pomeru u obchodnej spoločnosti A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r. o., a s
peňažnými prostriedkami vyplatenými žalobcovi a žalovanej I. W.. I. E. v celkovej sume 33.193,92 eur
na základe zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o rezervácii bytu a zo zmluvy o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy spojenej s dohodou o zrušení platnosti zmluvy o rezervácii zo dňa 14.01.2009)

boli použité na rekonštrukciu sporných nehnuteľností. Dokonca právna zástupkyňa žalovaných I. a II.
na pojednávaní dňa 08.02.2019 v prednese vyjadrenia žalovaných I. a II. k prednesenej žalobe uviedla,
že kúpna cena vo výške 20.000,- eur dojednaná v kúpnej zmluve uzavretej dňa 25.05.2009 medzi
žalovanou II. ako predávajúcou a žalovanou I. ako kupujúcou bola uhradená zo sumy 750.000,- Sk, ktorú
žalovaná I. získala darom od svojich rodičov (opäť ide o peňažné prostriedky, prostredníctvom ktorých

bola následne uhradená záloha na kúpnu cenu podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi
touto obchodnou spoločnosťou ako budúcim predávajúcim a žalobcom a žalovanou I. ako budúcimi
kupujúcimi dňa 05.06.2008). Vychádzajúc z nespornosti skutkových tvrdení strán sporu bolo možné
potom dospieť k záveru, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve uzavretej dňa 25.05.2009 medzi
žalovanou II. ako predávajúcou a žalovanou I. ako kupujúcou bola uhradená v hotovosti s určitosťou

čiastočne aj z peňažných prostriedkov nadobudnutých žalobcom a žalovanou I. do ich BSM titulom
plnenia peňažného záväzku W.. I. E. zo zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o rezervácii
bytu a zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy spojenej s dohodou o zrušení platnosti zmluvy
o rezervácii zo dňa 14.01.2009.44. Vychádzajúc tak zo záveru, že na úhradu kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve uzavretej dňa
25.05.2009 medzi žalovanou II. ako predávajúcou a žalovanou I. ako kupujúcou boli čo i len čiastočne
použité peňažné prostriedky v BSM žalobcu a žalovanej I. a odkazujúc na výklad uvedený v odseku

č. 33 odôvodnenia tohto rozsudku (viď odkaz na stanovisko Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. Cpj
86/1971zodňa03.02.1972publikovanévZbierkestanovísknajvyššíchsúdovarozhodnutísúdovČSSR
pod publikačným č. R 42/1972) tak súd dospel k právnemu záveru, že sporné nehnuteľnosti boli na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2009 uzavretej na strane predávajúcej žalovanou II. a na strane
kupujúcej žalovanou I. nadobudnuté do BSM žalobcu a žalovanej I., keďže nesporne v danom čase

(od uzavretia manželstva žalobcu a žalovanej I. dňa 24.09.2005) existovalo BSM žalobcu a žalovanej I.
Uvedeným záverom bola zároveň vyvrátená domnienka správnosti údajov katastra (presne povedané
predchádzajúceho zápisu výlučného vlastníckeho práva žalovanej I. k sporným nehnuteľnostiam).
45.NámietkažalovanýchI.aII.,žežalobcasavpremlčacejdobe,ktorámalazačaťplynúťod15.06.2009
(t. j. od vkladu vlastníckeho práva žalovanej I. k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností
rozhodnutím Správy katastra Žilina pod č. E. XXXX/XX zo dňa 15.06.2009 na podklade kúpnej zmluvy

uzavretej dňa 25.05.2009 na strane predávajúcej žalovanou II. a na strane kupujúcej žalovanou I.),
nedovolal relatívnej neplatnosti (podľa ust. § 40a v spojení s ust. § 145 ods. 1 OZ) kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 25.05.2009 na strane predávajúcej žalovanou II. a na strane kupujúcej žalovanou I., čím
malo byť vo svojej podstate potvrdené výlučné vlastnícke právo žalovanej I. k sporným nehnuteľnostiam
(až do momentu prevodu jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na žalovanú II. spornou

darovacou zmluvou) je zjavne nedôvodná. Žalobca sa totižto nikdy relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 25.05.2009 na strane predávajúcej žalovanou II. a na strane kupujúcej žalovanou I. nikdy
nedovolal a ani v konaní dovolávať nemienil, keďže mal za to (k rovnakému záveru dospel i súd), že
sporné nehnuteľnosti nadobudnuté žalovanou I., minimálne čiastočne za peňažné prostriedky z BSM
žalobcu a žalovanej I., na podklade kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.05.2009 na strane predávajúcej

žalovanou II. a na strane kupujúcej žalovanou I. (ako jedným z manželov) za trvania manželstva žalobcu
a žalovanej I. sa stali priamo v zmysle cit. ust. § 143 OZ súčasťou BSM žalobcu a žalovanej I. Preto
žalovanými I. a II. vznesená námietka premlčania práva žalobcu dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 25.05.2009 na strane predávajúcej žalovanou II. a na strane kupujúcej žalovanou
I. zjavne nemá akúkoľvek právnu relevanciu.

46. Ďalšou zásadnou prejudiciálnou otázkou v spore bola otázka platnosti darovacej zmluvy uzavretej
medzi žalovanou I. ako darcom a žalovanou II. ako obdarovanou, na podklade ktorej došlo rozhodnutím
Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru č. E. XXXX/XXXX zo dňa 09.08.2018 k vkladu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej II.
Žalobca sa žalobou dovolával proti obom žalovaným I. a II. ako účastníkom tohto právneho úkonu

relatívnejneplatnostitohtospornéhoprávnehoúkonutvrdiac,žežalovanáI.darovalaspornoudarovacou
zmluvou sporné nehnuteľnosti žalovanej II. ako obdarovanej bez jeho súhlasu. Žalobca sa tak žalobou
dovolávalvočiobomžalovanýmI.aII.akoúčastníkomspornejdarovacejzmluvyjejrelatívnejneplatnosti
v zmysle cit. ust. § 40a v spojení s cit. ust. 145 ods. 1 OZ.
47. Ak k právnemu úkonu jedného z manželov týkajúceho sa spoločných vecí a ktorý súčasne nie je

možné považovať za bežnú vec, nedal súhlas druhý z manželov, je takýto právny úkon relatívne neplatný
(§ 40a OZ) a dotknutý manžel (teda ten, ktorý nedal k tomuto právnemu úkonu súhlas) sa môže dovolať
tejtorelatívnejneplatnosti.Ideojednostrannýprávnyúkon,ktorýsamusíadresovaťvšetkýmúčastníkom
relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho
úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Inými slovami

povedané, kým nedôjde k účinkom dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, na tento právny
úkon sa hľadí ako na platný právny úkon so všetkými právnymi účinkami ním vyvolanými. Dovolanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu treba urobiť v písomnej forme vždy, ak je zákonom ustanovená
alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Ak teda dôjde k účinnému
dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno

uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. Následné rozhodnutie
súdu, v ktorom by bola vyslovená neplatnosť takéhoto právneho úkonu, má povahu len deklaratórnu
(teda nejde o konštitutívne rozhodnutie), keďže k neplatnosti relatívne neplatného právneho úkonu
dochádza už v momente dovolania sa tejto neplatnosti voči všetkým jeho účastníkom.
48. Pre účely rozhodnutia o prejednávanom spore možno bez najmenších pochybností vychádzať z

toho, že prevod nehnuteľností v BSM (obzvlášť nie nehnuteľností slúžiacich na bývanie manželov, ako
tomu bolo v prejednávanom prípade) nie je bežnou vecou týkajúcou sa spoločnej veci v zmysle cit. ust.
§ 145 ods. 1 veta prvá OZ. V danom prípade tak prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
(keďže tieto boli vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu v čase uzavretia spornej darovanej zmluvyv BSM žalobcu a žalovanej I.) tak bol podmienený súhlasom oboch manželov, t. j. žalobcu a žalovanej
I. V konaní nevyšlo najavo a ani to netvrdila ani jedna zo sporových strán, že by žalobca dal súhlas
žalovanej I. k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam darovaním na žalovanú II.

Sporná darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou I. ako darcom a žalovanou II. ako obdarovanou
je tak relatívne neplatným právnym úkonom. Je zrejmé, že žalobca sa relatívnej neplatnosti spornej
darovacej zmluvy dovolal voči obom jej účastníkom žalobou (§ 124 ods. 2 CSP), ktorá bola doručená
obom žalovaným I. a II. dňa 02.11.2018, čím došlo v zmysle uvedeného v predchádzajúcom odseku
odôvodnenia tohto rozsudku k neplatnosti spornej darovacej zmluvy s účinkami ex tunc (od počiatku).

Žalovaná II. nemohla na základe neplatného právneho úkonu nadobudnúť vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam ani v tom prípade, že bolo katastrálnym úradom, ešte pred dovolaním sa relatívnej
neplatnosti spornej darovacej zmluvy zo strany žalobcu, už rozhodnuté o vklade jej vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie
platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie

príslušného katastrálneho úradu o povolení vkladu (modus acquirendi). Ak bol príslušným katastrálnym
úradom povolený vklad vlastníckeho práva na základe neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus,
avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe neplatného právneho úkonu takto
nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
49. Na podklade vyššie uvedeného tak súd uzaviera, že ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku sú sporné

nehnuteľnosti naďalej v BSM žalobcu a žalovanej I. (keďže ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, hoc
na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 37P/230/2018 začalo konanie o rozvod manželstva žalobcu a
žalovanej I., nedošlo ešte vôbec k rozhodnutiu súdu o rozvode ich manželstva a nedošlo ani k inému
rozhodnutiu o zrušení ich BSM, resp. nedošlo ani k dohode podľa ust. § 143a ods. 1 a 2 OZ o zúžení
zákonom určeného rozsahu ich BSM alebo o vyhradení vzniku ich BSM ku dňu zániku ich manželstva;

§ 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia), a preto súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel a vo výroku tohto rozsudku deklaroval bezpodielové spoluvlastníctvo
žalobcu a žalovanej I. k sporným nehnuteľnostiam.
50. Pre úplnosť dôvodov tohto rozsudku súd považuje za potrebné uviesť, že nevykonal dokazovanie
(§ 185 ods. 1 CSP) výsluchom svedka E. G., ktorý mal preukázať skutkové tvrdenia žalovaných I. a II.

o peňažnom dare žalovanej I. od jej rodičov, keďže vzhľadom na uvedené v odseku č. 40 odôvodnenia
tohto rozsudku, skutočnosť, či peňažné prostriedky v sume 750.000,- Sk boli v danom prípade darované
žalovanej I. do jej výlučného vlastníctva, alebo boli poskytnuté titulom pôžičky obom manželom, t. j.
žalobcovi a žalovanej I., nebola v spore právne významná.
51. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
52. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
54. Súd napokon rozhodol v zmysle cit. ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to
s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
proti žalovaným I. a II. nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
55. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).