Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/64/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200964
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8320200964.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky H. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpenej JUDr. Ľudmilou Kavuličovou,
advokátkou, so sídlom 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, proti povinnému manželovi F. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Valériou Brečkovou,
advokátkou, so sídlom Daľkovská 470/14, Snina, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
povinného manžela proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 12Pc/8/2020-31 zo dňa 02.04.2020
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch I. a IV..

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala voči manželovi
platenia výživného na manželku vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred,
a to odo dňa podania návrhu až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu manželky na plnenie
vyživovacej povinnosti medzi manželmi.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol,
cit.

„I. Súd u k l a d á povinnému manželovi F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. W. XXX/XX, XXX XX
X., povinnosť platiť navrhovateľke manželke H. E., nar. X.X.XXXX, bytom X XXX XX X., výživné na
manželku vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, a to odo dňa podania
návrhu až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu manželky na plnenie vyživovacej povinnosti
medzi manželmi.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Súd u k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia podala proti povinnému návrh na začatie konania vo veci samej o určenie výživného pre
manželku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 360 ods. 1, 2, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok.

4. Navrhovateľka uviedla, že je nezamestnaná a stará sa o maloleté deti. Poberá rodinné prídavky vo
výške 48,68 eur. Nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani finančné dávky v nezamestnanosti. Býva v byte,
ktorý patrí jej rodičom a sama financuje všetky náklady súvisiace s bývaním, chodom domácnosti i
výživou maloletých detí. Jej dlhodobé zdravotné problémy neumožňujú nájsť si prácu, zároveň vyžadujú
zvýšené náklady na podpornú liečbu ako sú masáže, rehabilitácie a výživové doplnky, ktoré si ale
nemôže dovoliť. Manžel na domácnosť navrhovateľky neprispieva, na mal. deti uhrádza iba súdom
určené výživné.

5. Manžel je zamestnaný vo Východoslovenská vodárenská spoločnosť Košice, prevádzka Snina, ako
pracovník čističky, s čistým príjmom 750-800 eur mesačne. Navrhovateľka však nedisponuje dokladmi
o súčasnom príjme manžela, domnieva sa však, že manžel má aj vedľajšie neoficiálne príjmy, a to vo
výške, ktorá mu postačuje na financovanie svojho života a úhradu 100,- eur mesačne deťom, s čím sa
pred navrhovateľkou nikdy netajil.

6. Podľa názoru súdu navrhovateľka osvedčila podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
v danej veci, pričom je potrebné zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa
zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je
súčasne limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah
meritórneho rozhodnutia, výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy
výživného. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nevyhnutná miera výživného pre navrhovateľku
predstavuje sumu 100,- eur, preto vyhovel návrhu iba do tejto výšky.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.

III. Obsah odvolania povinného manžela
8. Proti výroku I. uznesenia podal odvolanie manžel, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade oprávnená manželka neuvádza pravdivé
skutočnosti. je dlhodobo nezamestnaná a dlhodobo nejaví záujem, resp. nemá snahu zamestnať
sa, pričom jej v tom nebránia žiadne vážne zdravotné problémy ani iné skutočnosti. Oprávnenej
manželke nevyhovovala žiadna práca, aj napriek snahe povinného manžela, ktorý sa jej usiloval nájsť
zamestnanie. Možno sa dôvodne domnievať, že o finančné prostriedky nemá núdzu. Potvrdzuje to
napríklad skrášľujúci zákrok, absolvovaný a hradený navrhovateľkou v roku 2018. Manželka uvádza
náklady na domácnosť v celkovej výške 450,- eur, pričom je nepravdepodobné a otázne, z akých
finančných prostriedkov uhrádza tak vysoké mesačné náklady bez potreby zamestnať sa. Manžel
pracuje ako strojník, jeho jediný mesačný príjem predstavuje sumu približne 540,- eur netto. Je vo veku
54 rokov a nie je v jeho možnostiach nájsť si lepšie platené zamestnanie. Každý mesiac platí inkaso,
platby za internet a televíziu mesačne, spolu vo výške 150,- eur, výživné a mal. deti účastníkov konania
spolu vo výške 150,- eur. Ďalšie nevyhnutné mesačné výdavky predstavuje nákup liekov v sume 15,00,-
eur, so stravou, oblečením a hygienickými potrebami má povinný manžel spojené výdavky v sume
150,00,- eur mesačne. Raz ročne platí miestnu daň z nehnuteľností v celkovej výške 38,00,- eur, drevo
na kúrenie v sume 700,00,- eur, čo pri rozpočítaní na mesačné náklady bude predstavovať sumu 54,-
eur. Uvedené nevyhnutné výdavky predstavujú sumu spolu vo výške 557,- eur, čo svedčí o tom, že nie
je v možnostiach povinného manžela platiť výživné na manželku. Takto určené výživné je v rozpore s
dobrými mravmi, nielen s poukazom na uvedené dôvody, ale aj so zreteľom na to, že povinný manžel
nie je v žiadnom kontakte s oprávnenou manželkou, pričom manželka mu zabraňuje aj v akomkoľvek
kontakte s ich maloletými deťmi. Napadnuté uznesenie navrhol zrušiť.

9. Matka vo svojom vyjadrení vecne argumentuje svoju dlhodobú nezamestnanosť poukazom na
skutočnosť, že 16 rokov pracovala ako administratívna pracovníčka, po ukončení druhej materskej
dovolenky, sa na pôvodné miesto po organizačných zmenách vrátiť nemohla. Od toho času pracovala
striedavo na dohodu alebo nevýhodnú pracovnú zmluvu. Dlhodobo stabilné zamestnanie sa jej doteraz
nepodarilo nájsť. Napriek zdravotným problémom, navrhovateľka má snahu sa zamestnať, aktívne

spolupracuje s úradom práce, kde je zaradená do projektu na zhodnotenie schopností a možností na
pracovnom trhu, prípadne zaradenie do rekvalifikačných kurzov. V roku 2018 neabsolvovala skrášľujúci
zákrok, šlo o preventívnu liečbu laserom s cieľom predísť vzniku možného onkologického ochorenia
v budúcnosti. Náklady na domácnosť a starostlivosť uhrádza zo svojej životnej poistky, pokiaľ tieto
finančné prostriedky boli. Manžel má určite k svojmu príjmu aj stravné lístky a rôzne príplatky, uplatňuje
si aj daňový bonus a daňové úľavy. Náklady na domácnosť nedoložil vierohodnými dokladmi. Na základe
uvedeného navrhla manželka napadnuté uznesenie potvrdiť a rozhodnúť o trovách odvolacieho konania
v jej prospech.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v spojení s ust. § 2
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto
povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov
bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť
detí voči rodičom.

12. V preskúmavanom prípade bol zo strany navrhovateľky - manželky podaný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie návrhu sčasti vyhovel, viazaný pritom dikciou ust. § 366
CMP a nevyhnutnou mierou platenia výživného. Posudzovaným nárokom je manželské výživné, právna
úprava ktorého je obsiahnutá v citovanom ust. § 71 zákona o rodine. Vecný prieskumom napadnutého
uznesenia odvolací súd posúdi osvedčenie nároku na platenie manželského výživného, jeho trvanie a
dôvodnosť. Životná úroveň manželov by mala byť zásadne rovnaká, obdobne ako súd prvej inštancie,
aj odvolací súd, však bude viazaný nevyhnutnou mierou platenia výživného, ktorá by mala slúžiť na
zabezpečenie základných životných potrieb oprávnenej manželky.

13. Zhrnúc skutočný stav veci, vyplývajúci z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, účastníci
konania uzavreli manželstvo dňa 04.09.2004, toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Pre dlhodobé
nezhody, fyzické a psychické útoky manžela, navrhovateľka opustila v roku 2017 spoločnú domácnosť,
spolu s mal. deťmi. Je nezamestnaná, vzhľadom na jej zdravotné problémy má problém sa aj napriek
snahe zamestnať. Od júla 2019 manžel na mal. deti ani chod domácnosti neprispieva. Navrhovateľka
poberá rodinné prídavky vo výške 48,68 eur, nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani finančné dávky
v nezamestnanosti. Manžel je zamestnaný vo Východoslovenská vodárenská spoločnosť Košice ako
pracovník čističky, s predpokladaným príjmom 750-800,- eur mesačne. Má údajne aj vedľajšie príjmy,
z ktorých je schopný financovať svoj život a uhrádzať 100,- eur mesačne deťom. Finančné možnosti
navrhovateľky jej neumožňujú mimo nákladov na domácnosť a mal. deti čokoľvek si kúpiť, aj keď
to potrebuje. Dlhodobé zdravotné problémy si vyžadujú zvýšené náklady na podpornú liečbu ako sú
masáže, rehabilitácie a výživové doplnky.

14. Trvanie nároku na platenie manželského výživného odvodzuje súd zo stále trvajúceho manželského
zväzku účastníkov konania. Dôvodnosť a nevyhnutnú výšku platenia výživného posúdi súd v kontexte
skutočného stavu, vyplývajúceho z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj vznesených
odvolacích námietok manžela.

15. Manžel v podanom odvolaní namieta, že navrhovateľka neuvádza pravdivé skutočnosti, dlhodobo
je nezamestnaná, nemá snahu sa zamestnať, pričom jej v tom nebránia žiadne vážne zdravotné
problémy. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd uvádza, že navrhovateľka predložila súdu
lekárske správy, vypovedajúce o jej zhoršenom zdravotnom stave, ktorý jej objektívne môže brániť
vo výkone určitých druhoch práce. Obsahom súdneho spisu sú aj žiadosti navrhovateľky o prijatie
do zamestnania, smerované viacerým zamestnávateľom, navrhovateľka je súčasne zaradená do
poradenského programu pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie s názvom „Bilancia

kompetencií“. Usudzujúc z vypovedaného, odvolací súd sa nestotožnil s uplatnenou námietkou manžela,
keďže sa nateraz dostáva do rozporu s predloženými listinami.

16. V nasledujúcom texte manžel spochybňoval výšku svojho príjmu tak, ako to uviedla navrhovateľka.
Podľa jeho vyjadrenia jeho jediný mesačný príjem predstavuje sumu540,- eur netto. Je vo veku 54 rokov
a nie je v jeho možnostiach nájsť si lepšie zamestnanie. Keďže odvolací súd má prístup k evidencii v
Sociálnej poisťovni, vykonanou lustráciou zistil, že priemerný hrubý mesačný plat manžela za obdobie
posledného roka, predstavuje sumu 1,131,- eur. Prostredníctvom internetovej kalkulačky, so vstupnými
údajmi o výške hrubého príjmu, o manželke bez príjmu v roku 2019 a dvoch deťoch, čistý príjem manžela
predstavuje sumu 978,58 eur
(zdroj: https://openiazoch.zoznam.sk/kalkulacky/vypocet-cistej-mzdy).

17. Vyššie uvedené osvedčuje, že je to skôr manžel, ktorý uvádza súdu nepravdivé informácie a z tohto
dôvodu nemožno považovať jeho odvolaciu námietku za dôvodnú.

18. Čo sa týka deklarovaných výdavkov manžela, tieto vyčíslil na sumu 557,- eur mesačne. Zdôrazniť
je potrebné, že manžel žiadnym spôsobom nepreukázal súdu existenciu výdavkov, uvedené však
nepovažuje odvolací súd za relevantné pre posúdenie vecnej správnosti uznesenia. Matematickým
výpočtom možno dospieť k záveru, že aj po úhrade pravidelných výdavkov, ostáva manželovi
disponibilná suma prevyšujúca 400,- eur, čo je neporovnateľný rozdiel s pomermi manželky. Tá poberá
len rodinné prídavky vo výške 48,68 eur. Za jej príjem nemožno považovať výživné na mal. deti,
ktoré platí manžel v celkovej výške 150,- eur. Výživné na mal. dieťa je svojou povahou určené na
uspokojovanie potrieb detí, žiadnym iných osôb, pričom vzhľadom na výšku výživného možno rozumne
predpokladať, že celá suma je skonzumovaná na účel sledovaný platením výživného.

19. Navrhovateľka nemá dostatok finančných prostriedkov, ktoré je nútená vynakladať na úhradu
nákladov, spojených s bývaním, stravou ošatením a pod., preto odvolací súd zhodne s názorom súdu
prvej inštancie konštatuje osvedčenie nároku na platenie manželského výživného. Viazaný rozsahom
odvolania a oprávnenosťou osoby na podanie odvolania, odvolací súd považuje sumu 100,- eur za
primeranú pomerom účastníkov konania, veď len náklady na bývanie navrhovateľky činia celkovo 450,-
eur, v tom ešte nie je zahrnutá strava, ktorá pri dospelej osobe aj pri skromnosti stravovania dosiahne
sumu 100,- eur mesačne.

20. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.
ÚS 209/04). Odvolací súd sa vyporiadal s ťažiskovými odvolacími námietkami manžela, tie ostatné
považoval za nedôvodné pre zmenu prijatého právneho záveru, zároveň v preskúmavanej veci nezistil
rozpor platenia manželského výživného s dobrými mravmi v zmysle ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine.

21. Záverom odvolací súd uvádza, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je charakteristické
zúženým rozsahom dokazovania, na tzv. osvedčenie nároku, pričom súd vychádza predovšetkým z
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listín. Vykonaným dopytom bolo zistené,
že navrhovateľka dňa 20.04.2020 podala na Okresný súd Humenné návrh na začatie konania vo veci
samej, o určenie manželského výživného. V rámci tohto konania je súdu prvej inštancie poskytnutý
dostatočný časový priestor na vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré bude podkladom pre prijatie
spravodlivého rozhodnutia. Neodkladným opatrením nedochádza k prejudikovaniu veci samej, nemožno
preto vylúčiť, že súd v konečnom dôsledku dôjde k záveru o nedôvodnosti nároku navrhovateľky na
platenie manželského výživného, resp. inej výške jeho platenia.

22. Nateraz odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom rozsahu postupom vyplývajúcim z ust. § 387
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd

zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.