Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/363/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208936
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114208936.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov 1/ U. Y., O. XX.X.XXXX R. X/ Z. Y.D., O.
XX.XX.XXXX, D. V. M., R. XX, zastúpených JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom, Košice, Zvonárska 8,
proti žalovanému Mestu Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, o určenie neplatnosti výpovede
z nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 37C/126/2014-156 z 27.4.2017 Okresného súdu

Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že výpoveď z nájmu bytu č. 6 na R. H. Č.. XX X. M. zo dňa
10.12.2013 daná žalovaným žalobcom je neplatná a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania
v plnej výške.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že výpoveď z nájmu bytu č. 6 daná im
žalovaným zo dňa 10.12.2013 je neplatná, čo odôvodnili tým, že dlhodobo a z objektívnych dôvodov
boli v ťaživej situácii, o čom žalovaný mal vedomosť a tak jeho postup bol v rozpore s dobrými mravmi,
keď navyše žalovaný odmietol na nich previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu, čo nesie znaky
šikanózneho konania, pričom naviac spochybnili i vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnosti. Vzal

do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý žalobu navrhol zamietnuť s tým, že žalobcom výpoveď z nájmu
bytu bola daná pre neplnenie si povinností spočívajúcich v riadnom uhrádzaní nájomného za obdobie 5
rokov a poukázal na to, že žalobcovia nepreukázali, aby boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Z
vykonanéhodokazovaniamuvyplynulo,žemedzistranamisporunazákladezmluvyonájmebytuzodňa
15.1.2007vznikolnájomnývzťahnadobuneurčitúažalovanýakovlastníkbytuč.6nachádzajúcehosav
podkrovínaR.H.Č..XXX.M.dalžalobcomvýpoveďznájmupodľa§711ods.1písm.d/Obč.zákonníka.

Vychádzajúc z predložených rozhodnutí starostu mestskej časti M.C. - F. U., primátora mesta Košíc a
z rozhodnutí stavebného úradu chronologicky popísal, akým spôsobom v podkroví objektu na R. H. Č..
XX, došlo k vytvoreniu samostatnej bytovej jednotky. Citoval § 3 ods. 1, § 39, § 710 ods. 1 až 3 a § 711
ods. 1 písm. d/, ods. 5 Občianskeho zákonníka a za nepochybné pokladal, že žalobcovia uzatvorili so
žalovaným ako prenajímateľom zmluvu o nájme bytu č. 6 na R. H. XX X. M. a nebolo sporné ani to,
že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 10.12.2003 bola žalobcom riadne doručená a títo v stanovenej lehote

doručili žalobu o určenie jej neplatnosti. V súlade s judikatúrou uviedol, že je možné odoprieť právnu
ochranuprávuuplatnenémualebovykonávanémuvrozporespodmienkamiuvedenýmiv§3ods.1Obč.
zákonníka a vo všeobecnosti charakterizoval pojem dobrých mravov, a to aj s odvolaním sa na vybrané
rozhodnutia súdov v Slovenskej a Českej republike. Posudzujúc náležitosti preskúmavanej výpovede
pokladal ju za platnú, keď je nepochybné, že žalobcovia porušili povinnosti nájomcov a naplnili uplatnený
výpovedný dôvod. Následne posudzoval, či tento úkon je v súlade s dobrými mravmi. Prihliadol na to, že

k vzniku predmetného bytu prispeli žalobcovia vlastnou činnosťou a z vlastných prostriedkov byt vytvorili
rekonštrukciou, resp. vstavbou zo spoločných priestorov meštianskeho domu a dôvodne očakávali, žesa ako stavebníci stanú vlastníkmi bytu. Práve z dôvodu týchto jedinečných okolností dospel k záveru,
že výpoveď z nájmu daná žalobcom je v rozpore s dobrými mravmi, keďže by viedla k neprimeraným
dôsledkom pre žalobcov v tom zmysle, že by stratili nárok na prevod tohto bytu do ich vlastníctva, keďže

by už neboli jeho nájomcami. Vzhľadom na uvedené žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol v
súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť,
uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Mal za to, že konajúci súd mu

nesprávnym procesným postupom znemožnil vykonávať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Upozornil, že súd prvej inštancie v priebehu
konania neprezentoval svoj právny názor, ako sa mu súdny spor javí a ani žalobcovia sa v konaní
dobrých mravov nedovolávali, a preto nemal dôvod vyvracať rozpor výpovede z nájmu s dobrými mravmi
a v tomto kontexte sa mu rozsudok javí ako prekvapivý a nepredvídaný. Na základe predložených
dokladov, hlavne z výpisu z listu vlastníctva Č.. XXXXX pre kat.územie F. U. je zrejmé, že jemu svedčí

vlastnícke právo k bytu č. 6 v podkroví domu R. XX X. M. a žalobcovia sa nikdy necítili a nesprávali ako
jeho vlastníci. Ohľadom tohto bytu uzavreli zmluvu o nájme a do 1.1.2009 aj platili zaň nájomné, ako aj
príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Trval na tom, že žalobcom nedoručil výpoveď z nájmu
bytu preto, aby nemohli odkúpiť byt podľa zákona č. 182/1993 Z.z. do svojho vlastníctva, ale preto, že si
ako spoloční nájomcovia bytu neplnili povinnosti a viac ako 5 rokov neplatili nájomné. Odôvodňovanie

dobrých mravov „ekonomickými nárokmi žalobcov“ (t.j. možnosťou alebo nemožnosťou odkúpenia bytu)
podľa jeho názoru neobstojí, keďže existujúci stav si žalobcovia sami zavinili svojou nečinnosťou. Bol
toho názoru, že súd nevykonával dokazovanie v súlade s ním citovanou judikatúrou, dokonca neskúmal
ani hmotnú núdzu žalobcov, a to aj napriek tomu, že títo na svoju nepriaznivú finančnú situáciu priamo
poukazovali.

4.Žalobcoviavovyjadreníkodvolaniužalovanéhonavrhlinapadnutýrozsudokpotvrdiťapriznaťimtrovy
odvolacieho konania. Zotrvali na tom, že rozhodnutie žalovaného dať im výpoveď bolo vyvolané práve
existenciou konania vedeného Okresným súdom Košice I o nahradenie prejavu vôle, kde sa domáhajú
prevodu vlastníctva k spornému bytu na seba.

5.Žalovanývovyjadreníkstanoviskužalobcovzodňa29.11.2017upozornil,žeakbybolojehozáujmom
ukončiť nájomný vzťah so žalobcami len preto, aby sa nemohli domáhať prevodu predmetného bytu do
ich vlastníctva, nečakal by na „príležitosť“ 5 rokov, ale k výpovedi by prikročil okamžite. Žalobcovia mali

dostatok šancí a času na to, aby si nedoplatky na nájomnom vysporiadali a aby predišli súdnemu sporu.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa
ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté výroky rozsudku ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Odvolateľ použil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. f/ a písm. h/ CSP.

Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie
procesnépráva,ktoré jej zákonpriznáva.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru,
že tento odvolací dôvod je naplnený.

8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné
ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody,
na základe ktorých je založené. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy
je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na

zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej
vecisovšetkýmišpecifikamicharakterizujúcimidanýspornevysporiadal.Zprincípuprávanaspravodlivý
proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov,
ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie
presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III.

ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ustanovením §
220 ods. 1 CSP.

9. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade
sa súd prvej inštancie neriadil celkom dôsledne všetkými uvedenými pravidlami, nevysporiadal sa so
všetkými pre vec podstatnými okolnosťami, čím založil nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia

pre nedostatok jeho dôvodov a zvýraznením iba otázky dobrých mravov v rozsudku tento urobil pre
žalovaného vo veľkej miere aj prekvapivým a nepredvídaným. Takýmto postupom prvoinštančný súd
znemožnilžalovanémuuskutočňovaťjemupatriaceprávavtakejintenzite,žedošlokporušeniuprávana
spravodlivý súdny proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť ani v odvolacom konaní. Odvolací
súd pre čiastočnú nepreskúmateľnosť rozsudku nemôže ani dostatočne posúdiť, či došlo k správnemu

právnemu posúdeniu veci.

10. Niet sporu o tom, že predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, danej
žalovaným žalobcom dňa 10.12.2013. Žalovaný pritom použil výpovedný dôvod upravený v § 711 ods.1
písm.d/ Obč.zák., spočívajúci v porušovaní povinností tým, že žalobcovia neplatili nájomné za čas

dlhší ako 3 mesiace. Neuhradené nájomné žalovaný vo výpovedi vyčísloval za obdobie január 2009 až
november 2013 a teda za obdobie takmer piatich rokov. Podľa textu žaloby sa žalobcovia „dlhodobo a z
objektívnych dôvodov nachádzali v ťaživej finančnej situácii“ a žalovaný podľa nich v rozpore s dobrými
mravmi sa len snažil vyhnúť svojej povinnosti previesť na nich vlastnícke právo k predmetnému bytu. V
priebehu konania (na pojednávaní 6.10.2016) žalobcovia svoju argumentáciu zmenili a spochybňovali

vôbec existenciu nájomnej zmluvy vzťahujúcej sa na sporný byt, neskôr (na pojednávaní 6.4.2017)
namietali, že sa o samostatný byt ani nejedná, že žalovaný nemá byť vedený ako jeho vlastník, resp.
mal splniť dohodu a byt na nich previesť.

11. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pre žalovaného dozaista prekvapivo prioritný

význam kládol na otázku súladu preskúmavanej výpovede s dobrými mravmi, pokladajúc ju za
platnú, vychádzajúcu z porušovania povinností žalobcami, keďže títo neplatili predpísané nájomné. Za
odporujúce dobrým mravom prvoinštančný súd označil fakt, že žalobcovia z vlastných prostriedkov
zrekonštruovali spoločný priestor - podkrovie, pričinili sa o to, že tento priestor bol zapísaný v katastri
nehnuteľností ako byt a dôvodne očakávali, že sa stanú jeho vlastníkmi a ak by preto žalobu zamietol,

ako nájomcovia by stratili nárok na prevod tejto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva.

12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX kat.úz. F. U. je nepochybné, že ako vlastník bytu č. 6
nachádzajúceho sa na R. H.. Č.. XX X. M. je vedený žalovaný, čo berúc do úvahy aj kolaudačné
rozhodnutie a prezumpciu správnosti (hodnovernosti) verejnej listiny evokuje, že sporný priestor je

bytom, toho času vo vlastníctve žalovaného.

13. Pre správne rozhodnutie veci je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné sa prioritne vysporiadať
s existenciou výpovedného dôvodu, uplatneného v preskúmavanej výpovedi z nájmu. V tejto súvislosti
žalobcovia síce v žalobe poukazovali na svoju „ťaživú finančnú situáciu“, toto svoje tvrdenie však podľa

obsahu spisu počas konania už dôkazmi dostatočne neverifikovali. Pri posudzovaní otázky neplatnosti
výpovede z nájmu bytu pre rozpor s dobrými mravmi sú pritom právne významné iba skutočnosti,
ktoré boli objektívne dané v čase, kedy prenajímateľ uvedený právny úkon (výpoveď z nájmu) doručil
nájomcom. Podľa zaužívanej súdnej praxe navyše neplatnosť výpovede bez ďalšieho nevyplýva iba
z nepriaznivej finančnej či sociálnej situácie nájomcu bytu. Pri posudzovaní uvedenej otázky totiž

nemožno izolovane zdôrazniť iba jednu okolnosť a úplne opomenúť ďalšie právne významné okolnosti,
hlavne na strane žalovaného (prenajímateľa bytu). Ide predovšetkým o jeho záujem na riadnom platení
nájomného; keď platenie nájomného za byt je jedným z významných predpokladov riadneho chodu
subjektu vlastniaceho či spravujúceho bytový fond tak, aby záujmy osôb riadne si plniacich povinnostineboli ohrozované postupom tzv. neplatičov. Otázkou záujmov žalovaného sa však súd prvej inštancie
vôbec v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal, čo predstavuje najväčšiu vadu jeho postupu.

14. Ak súd prvej inštancie na situáciu žalobcov aplikoval § 3 ods.1 Obč.zák., musel svoju úvahu vo
vzťahu k tomuto ustanoveniu smerovať aj voči žalovanému. Posudzovanie výkonu práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1
Obč.zák.), avšak takýto záver súdu musí byť podložený konkrétnymi zisteniami a to s prihliadnutím
na situáciu nájomcov, no i prenajímateľa. Ak nie je právne posúdenie dôvodnosti aplikácie § 3 ods.1

Obč.zák. podložené úvahou zaoberajúcou sa všetkými relevantnými okolnosťami, ide o posúdenie
neúplné a teda nesprávne.

15. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude opätovne vyhodnotiť okolnosti, za ktorých žalobcovia sporný
bytužívaliazaoberaťsavprvomradetým,prečozajehoužívanieneplatilipredpísanénájomné.Platenie
nájomného pritom je evidentne základnou povinnosťou nájomcu a tak bude potrebné urobiť záver, či

dlhodobé porušovanie tejto povinnosti žalobcami bolo spôsobilé žalovaného výrazne poškodiť. Len po
takejto úvahe je možné dopracovať sa k výsledku, či by realizácia výpovede viedla k neprimeraným
dôsledkomprenájomcov,kýmpreprenajímateľa(žalovaného)bynemuselaznamenaťpodstatnýprínos.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods.3 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).