Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/171/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111217211
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7111217211.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobkyne: R.. G. J., Q..

XX.XX.XXXX, bytom X., D. Č.. XX, zast. advokátkou, JUDr. Melánia Kvietková, AK Košice, Tomášiková
č. 35, proti žalovanému: J. J., Q.. X.X.XXXX, bytom X., D. Č.. XX, zast. advokátkou, JUDr. Ľudmila
Raffáčová, AK Košice, Nerudova č. 6, v konaní o vylúčenie z užívania bytu takto

r o z h o d o l :

V y l u č u j e žalovaného z užívania Š. U. Č.. XX Q. X. R. obytného domu, súpisné číslo XXX, D. Č..
XX, X., zapísaného v katastri nehnuteľností na S. Č.. XXXXXX, X.. Ú. A..

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu v sume 493,94 Eur na účet tunajšieho súdu, v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 24.6.2011 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd vylúčil
žalovaného z užívania Š. U. Č.. XX Q. X. R. K. D. Y.. Č.. XXX, X., D. XX. V žalobe uviedla, že ich
manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2009
č.k. 35 C/346/2008-88. Po rozvode manželstva žili so žalovaným v predmetnom byte. Nakoľko sa
žalovaný voči nej počas trvania manželstva, ako aj po jeho zániku, dopúšťal fyzického a psychického

násilia, podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zákaz vstupu žalovaného do tohto bytu.
Následne bol predbežným opatrením Krajského súdu v Košiciach žalovanému zakázaný vstup do
predmetného bytu. Týmto rozhodnutím jej bolo zároveň uložené, aby podala na súde návrh na vylúčenie
odporcu z užívania bytu. Medzi účastníkmi konania doposiaľ nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva a žalovaný je stále vedený ako spoluvlastník bytu. Maloleté deti z rozvedeného
manželstva boli zverené do starostlivosti žalobkyne.

2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa vydávala veľmi mladá a nevedela posúdiť správanie sa žalovaného
voči nej. Bol voči nej agresívny, bral jej všetky peniaze, ktoré dostávala k sviatkom ona aj deti, sám
rozhodoval o nakladaní s peniazmi. Časom sa jeho správanie zhoršovalo a už nevedela trpieť jeho
znevažujúce správanie k nej pred deťmi a známymi, neustále kontroly, psychické a fyzické násilie. K
zmene správania žalovaného nedošlo ani po rozvode manželstva. Naďalej ju kontroluje a podáva na ňu
sťažnosti na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Sleduje všetko, čo doma robí, čo si oblieka, provokuje
ju. Žalobkyňa má za to, že toto jeho správanie je vyvolané aj jeho psychickou poruchou, ona prežíva

vnútorný strach a nevie predvídať jeho správanie. Žalovaný sa jej aj vyhrážal, keď dňa 11.4.2011 pri
odchode do práce jej povedal, že „ ťa pozdravujú môj otec a brat, a ešte U. ( riaditeľ X., kde žalobkyňa
pracuje), Ministerstvo vnútra a vedenie A. I. T. U. ( fakulta, kde žalobkyňa študuje) a nech si pripraví
poriadny balík pampersiek“. Podľa žalobkyne tým mal žalovaný na mysli, že jej znepríjemní život, žezrejmenavšetkyuvedenémiestaniečopísal,alemalnamysliajfyzickénásilie.Tým,žeježalobkyňapod
neustálym tlakom, žije v neustálom strachu a strese, má obavy o naplnenie vyhrážok fyzickým násilím
nielen voči sebe, ale aj otcovi, ktorý jej pomáha túto situáciu zvládnuť, podala na žalovaného trestné

oznámenie dňa 11.4.2011, ktoré sa vedie na OOPZ Dargovských hrdinov, pod č. PÚ-276/OPP-Dh-2011.

3. Žalovaný vo vyjadrení podanom dňa 8.9.2011 (č. l. 19) uviedol, že žalobkyňa mu v minulosti robila
rôzne príkoria a zákernosti, ktoré dospeli až do bodu, že musel vyhľadať odbornú pomoc. Počas
spoločného života vyvíjala žalobkyňa voči nemu fyzické útoky. Tie boli jej reakciou, keď jej vytýkal

neprimerané hospodárenie s finančnými prostriedkami rodiny. Žalobkyňa ho napríklad udrela kabelkou,
žehliacou doskou, obliala ho kávou.
Všetky udalosti a konflikty sú podľa neho výsledkom správania sa žalobkyne a jej otca, ktorý býva v tom
istom bytovom dome o dve poschodia nižšie. Vyhrážali sa mu a vzbudzovali v ňom dôvodné obavy z ich
útoku. V dôsledku tohto psychického tlaku a tiesne podal trestné oznámenie. Musel vyhľadať odbornú
pomoc. Tlak žalobkyne a jej otca vyvolal v rodine žalovaného neúnosnú situáciu, jeho otec je po ťažkej

mozgovej príhode a matka vo vyššom veku prežíva strach a hanbu. Navrhovateľka a jej otec vyvíjali na
odporcu nátlak, vyhrážali sa mu a vzbudzovali v ňom dôvodné obavy z ich útoku.

4. Žalovaný uviedol, že v spoločnom byte chce zotrvať, nakoľko nemá prostriedky na zabezpečenie si
iného bývania a v tomto byte žijú jeho tri deti, o ktoré sa stará a zabezpečuje im výživu. V byte obýval

jednu izbu, kde mal posteľ a pracovný kútik, aby sa nemusel stretávať so žalobkyňou. Do kúpeľne, v
čase, keď bola užívaná žalobkyňou nechodil. Podľa neho, žalobkyňa má priateľa a z tohto dôvodu chce,
aby on byt neužíval. To preukazuje aj skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobkyne mu poslala výzvu
na vyporiadanie BSM, v ktorej ho žiadala o bezodplatný prevod vlastníckeho práva k bytu a okrem toho
žiadala zaplatiť žalobkyni aj finančné vyrovnanie.

5. Žalovaný uviedol, že pracuje ako učiteľ na základnej umeleckej škole. Vyhrážky, ktoré žalobkyňa
uvádza, že jej adresoval, nikdy neodzneli. Psychická choroba na ktorú žalobkyňa poukazovala je
vlastne prejavom T. Y., W.. H.. T. O. R., ktorá znamená nestabilitu, nerovnováhu spôsobujúcu závrate.
Žalovaný bol 13 rokov členom súboru filharmónie na pozícii kontrabasistu, hrával na vyvýšenom

mieste, čo spôsobilo uvedený syndróm. Z dôvodu tohto syndrómu dobrovoľne vyhľadal odbornú pomoc.
Počas liečenia však riadne pracoval a fungoval. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že by sa žalovaný správal
nenormálne. Prvé dieťa sa im nerodilo po 9 rokoch manželstva, čo je dostatočný čas na to, aby sa
rozhodla, či s ním dieťa chce mať. Začal jej prekážať až v období, keď si našla známosť.

6. Vo vyjadrení k podaniu žalovaného zo dňa 3.10.2011 (č. l. 24) žalobkyňa uviedla, že vyjadrenia
žalovaného sú klamstvá a polopravdy. Podľa nej bol ústavne liečený na R. X. T. X. z dôvodu
nešpecifikovanej úzkostnej poruchy a poruchy osobnosti v roku 2002 a tiež v roku 2004 pre úzkostné
stavy„T.“vdôsledkujehoprácevfilharmónii.Čosatýkabitiažalovanoužalobkyňou,popisovanékonania
boli jej sebaobranou v situáciách, kedy na ňu žalovaný útočil. Žalovaný kontroluje svoje správanie pred

cudzími osobami, avšak za dverami bytu sa správa inak. Správanie sa jej rodičov k žalovanému je
primerané tomu, že psychicky a fyzicky týral ich dcéru - žalobkyňu.

7. Žalobkyňa uviedla, že na meno brata žalovaného J.. U. J., ktorý trvale býva u rodičov v U., je vedený
ďalší byt v U., ako aj 1 - izbový byt v X.. Preto žalovaný môže bývať v predmetnom byte v X.. Žalobkyňa

má navyše za to, že tento byt kúpil žalovaný z peňazí patriacich do BSM a napísal na svojho brata.
Uplatňovanie práva na vylúčenie žalovaného z užívania bytu nepovažuje žalobkyňa za šikanu, ale za
snahu o zabezpečenie pokoja a nerušeného užívania bytu s cieľom môcť sa bez psychického tlaku a
záťaže z obavy o zdravie a život venovať deťom, domácnosti a práci, ako aj možnosť zabezpečiť deťom
bezkonfliktné prostredie a zdravý psychický vývoj. Existenciu známosti žalobkyňa poprela.

8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.6.2012 (č. l. 47) uviedla, že spolužitie so
žalovaným bolo ťažké aj počas manželstva aj po rozvode manželstva. Žalovaný sa v priebehu
manželstva, aj po rozvode, správal násilníckym spôsobom v mnohých oblastiach. Šlo predovšetkým o
fyzické násilie, ktoré spočívalo v tom, že ju často krát sotil buď o stenu, alebo na zem, vykrúcal jej ruky,

kopal ju a bil. Zakazoval jej, aby jej rodina chodila k nim na návštevu. Stalo sa, že ju zavrel v kúpeľni,
nechcel ju pustiť a nútil ju vyslovovať vetu: „Dobrú noc ti prajem“. Stále si však žalovaný dával pozor na
to, aby ju neudrel, alebo nesotil tak, aby bolo vidno nejaké modriny. Robil také veci, že udieral ju napr.
mokrým uterákom po rukách. Keď zavolala aj políciu, tak vylial šálku kávy aj s mliekom na ňu, porozlievalaj po celej kuchyni, a keď prišli policajti, tak povedal, že to urobila ona. Vtedy jej však šálku sotil aj do
pery, takže bolo vidno znaky, s ktorými potom bola u lekárky. Keď ju stískal počas rozvodového konania
pred deťmi a bránila sa, pretože k nemu pociťovala neprekonateľný odpor a bránila sa rukami tak, že sa

zaprela o jeho plecia, vznikli mu modriny a toto potom predkladal ostatným, že naňho útočí a zbila ho.

9. Žalobkyňa tvrdila, že okrem fyzického násilia páchal na nej aj psychické násilie, a to spočívalo
najmä v snahe potláčať jej osobnosť. Mal taký názor, že všetky ženy treba prevychovávať a tento svoj
názor prednášal aj pred ich spoločnými známymi. Títo sa cítili potom nepríjemne. Vôbec sa pred nimi

neobmedzoval a ponižoval ju aj v ich prítomnosti. Nebol spokojný s jej výzorom, hovoril napr., že má
postavu ako sud kapusty, alebo sa mu nepáčili jej dlhé vlasy a povedal, že si ich má ostrihať a keď to
neurobí, tak že jej ich ostrihá v noci. Okrem toho selektoval jej známych, sám sa rozhodol, kto ku nim
chodiť môže, kto nie, nechcel, aby jej kamarátky ku nim chodili, aj im to dal na vedomie.

10. Okrem toho páchal na nej aj ekonomické násilie, od počiatku hospodáril s ich peniazmi sám, dokonca

ju obral aj o všetky úspory, ktoré jej dali rodičia. Mal prehľad o každej korune, ktorú zarobila, tie mu
musela odovzdávať do haliera a on jej potom vydeľoval, on hospodáril so všetkými peniazmi. Dokonca
sa stalo, že ju kontroloval aj pri príprave mlieka pre deti, tvrdil, že mrhá s potravinami a kontroloval ako
ukladá krabice do skrine, či sú zoradené a či sú na svojom mieste tam, kde mali byť. Vyhrážal sa jej
fyzickým násilím, ak to nebude tak, ako si to on predstavuje.

11. V manželstve žili 16 rokov, uzavreli cirkevný sobáš, a keďže ona je veriaca, od počiatku to brala tak,
že keď sa cirkevne zosobášili, tak musí znášať aj tie utrpenia, ktoré sú s tým spojené. Vlastne sa hanbila
s niekým sa o tieto utrpenia podeliť. Po narodení detí sa prejavy žalovaného stupňovali a ona postupne
po nástupe z materskej dovolenky do práce aj dozrela, pochopila, že je riešenie aj po cirkevnej stránke,

že existuje východisko. Preto sa rozhodla rozviesť.

12. Žalobkyňa uviedla, že aj po vydaní predbežného opatrenia zákazu vstupu žalovaného do ich bytu,
tento to plne nerešpektoval, stále si našiel zámienku, aby prišiel ku dverám, prekročil aj prah dverí, pre
svoje osobné veci si chodil postupne, stále si našiel zámienku, aby prišiel a vlastne stále chcel všetko

kontrolovať a mať pod dohľadom.

13. Žalobkyňa nemá žiadnu mimomanželskú známosť. Pokiaľ to žalovaný tvrdí, tak to pravda nie je.
Bol schopný asi pred mesiacom navštíviť jej gynekologickú ambulanciu a tam sa domáhal informácii od
sestričky, či nie je žalobkyňa tehotná, on tvrdil, že tehotná je. Tak jej sestrička volala celá šokovaná, že

kto to bol a čo to vlastne malo znamenať. Vlastne ju takýmto spôsobom neustále kontroluje.

14. Žalovaný sa jej nabúral aj do počítača, urobil si dekodér, takže vedel sa dostať aj do jej emailovej
pošty, aj do jej bankového účtu, vlastne bolo to predtým, než podala návrh na rozvod. Kontroloval jej
aj mobil, komu volala a podobne. Z toho dôvodu stále spávala, až do vydania predbežného opatrenia,

s kabelkou pod hlavou.

15. V r. 2002 bola zistená u žalovaného psychiatrická porucha, a to porucha osobnosti.

16. Pri rozvode manželstva bol upravený styk otca s deťmi bez časového obmedzenia, bolo to v čase,

keď žalovaný býval s nimi v byte, takže ináč sa ten styk vymedziť nedal. Podala nový návrh na úpravu
styku.

17. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa pamätá na jedno trestné oznámenie, ktoré bolo podávané asi v máji
2008 a týkalo sa to trestného oznámenia ohľadne poškodenia jej auta žalovaným. Iné trestné oznámenie

podávané nebolo. Boli však podávané oznámenia v priestupkovom konaní a boli asi tri, v jednom prípade
sa jednalo o priestupok týkajúci sa prípadu rozliatia kávy a rozrazenia pery, v druhom prípade, keď
ju žalovaný udieral mokrým uterákom a vykrúcal jej ruky, ďalšie nevedela špecifikovať. Všetky tieto
priestupkové oznámenia išli aj zo strany žalovaného, takže, keď boli predvolaní na úrad na vyriešenie
týchto prípadov, tak povedali, že oni to riešiť nebudú a zastavovalo sa to.

18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.4.2013 (č. l. 72) uviedol, že zo žiadneho rozhodnutia, či súdneho
alebo správneho nevyplýva záver, že by porušil v civilnoprávnej rovine akýmkoľvek spôsobom pravidlá
občianskeho spolunažívania. Žalobkyňa je povinná v konaní preukázať fyzické alebo psychické násilie zjeho strany, resp. hrozbu takéhoto násilia, neznesiteľnosť spolužitia v spoločnej domácnosti a existenciu
príčinnej súvislosti medzi týmito dvoma skutočnosťami. Podľa neho sa žalobkyni nepodarilo preukázať
existenciu násilia voči nej, nakoľko neexistuje žiadne úradne rozhodnutie, resp. rozhodnutie orgánu

činného v trestnom konaní, ktoré by jej tvrdenia podložilo. Existenciu psychickej poruchy žalovaný
nepopiera, avšak táto nemá súvis s prejednávanou vecou.

19. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.4.2013 (č. l. 74) uviedol, že predbežné
opatrenie o zákaze jeho vstupu bolo vydané na základe vymyslených a vykonštruovaných dôvodov, teda

nepravdivých tvrdení žalobkyňou. Po jeho nariadení sa z bytu na D. Č.. XX T. X. odsťahoval, a to na
základe písomnej výzvy žalobkyne, mohlo to byť niekedy v máji 2011. Jedná sa o 4-izbový byt, ktorý
predtým užívali takým spôsobom, že on mal svoju izbu pre seba, žalobkyňa mala svoju izbu a deti mali
izby podelené. Od toho času si zobral podnájom. Od času opustenia tohto bytu v predmetom byte nebol.
Už pri rozvode manželstva navrhovateľka neuviedla pravdivé údaje, pretože už vtedy mala priateľa p.
E. a s ním udržiava vzťah aj doposiaľ, napriek tomu, že to popiera.

20. Poukázal aj na súdnoznalecký posudok, ktorý bol v konaní 22P vypracovaný, kde matka detí tvrdila,
že je ohrozený zdravý vývoj mal. detí, zrejme pri kontakte s ním, avšak túto skutočnosť znalkyňa vo
svojich záveroch poprela. Stále pociťuje krivdu v tom, že pokiaľ má styk s mal. deťmi, nemôže s nimi ísť
do ich bytu. Preto v tomto konaní mu ide hlavne o to, aby mohol svoj styk realizovať aj prístupom do bytu.

21. Čo sa týka jeho zdravotného stavu uvádza, že sa cíti veľmi dobre, nenavštevuje žiadneho lekára
a neberie žiadne lieky. Žiadna choroba neovplyvňuje jeho osobnosť a pokiaľ mal nejaké zdravotné
problémypsychickéhocharakteru,bolitostavyúzkostiasúviselisvýkonompovolania.Zmenilpovolanie,
takže ten stav sa upravil.

Všetky útoky, ktoré žalobkyňa tvrdí, že voči nej viedol, sú vymyslené a nepravdivé.

22. Psychiatrička J.. T. X. vo svojej výpovedi dňa 14.6.2013 (č. l. 88) uviedla, že odporca chodil do jej
ambulancie, ktorá sa nachádza na R. I.. T. X..
Po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie uviedla, že jej pacientom bol žalovaný od r. 2001, chodil k nej

asi do r. 2003, vtedy sa liečil na úzkostnú poruchu, potom prestal k nej chodiť a opätovne začal niekedy
v r. 2008 a takto chodil asi do r. 2011. Boli to sporadické kontroly a vlastne začali kvôli problémom, ktoré
vznikli medzi ním a jeho manželkou. Už v r. 2002, keď bol hospitalizovaný, tak mu bola zistená diagnóza
Q. Ú. R. a vlastne na toto sa liečil celý čas, aj v tom nasledujúcom období. Od r. 2011 však odporca
u nej nebol.

Porucha, ktorou trpí žalovaný, nie je nejaká vážna porucha a môže sa prejaviť aj u niekoho, kto má
jednoduchoúzkostnúosobnosť.Žalovanýmalnejakéúzkosti,výkyvynálady,uviedolchvenierúk,možno
pred záťažou, pred vystúpením, pretože uvádzal, že pracoval v tom čase vo filharmónii. Ďalej uviedla,
že s touto poruchou by nemal byť odporca nebezpečný pre svoje okolie. V r. 2011 ju navštívil z dôvodu,
že bol napätý kvôli výhražným listom, že pociťoval strach, boli to výhražné listy zo strany jeho manželky

alebo rodiny.
Svedkyňa uviedla, že násilie, resp. agresívne prejavy určite nespadajú pod zmiešanú poruchu osobnosti
a je na to iná diagnóza, je to emočná labilita, alebo afektívna porucha osobnosti, emočne nestabilná
poruchaosobnostiapodobne.Sútamaleajpodskupinysagresivitou,bezagresivity,takžeažtakpresne
sa to nedá určiť, práve preto, že je to zmiešaná porucha osobnosti. Podľa nej v žiadnej diagnóze alebo

diagnostike žalovaného nebolo zistené, že má sklony k agresivite.

23. Svedkyňa J. Y. vo svojej výpovedi dňa 14.6.2013 (č. l. 91) uviedla, že sa priatelí so žalobkyňou.
Pozná sa s účastníkmi konania dlhšiu dobu, pretože spočiatku boli spolužiakmi na X. T. X. a neskôr aj
spolupracovali na jednom pracovisku. Vypozorovala, že vzťah medzi účastníkmi konania nebol dobrý,

žalovaný sa správal ku svojej manželke nevľúdne, s opovrhovaním, pohŕdal ňou a robil tak aj pred
cudzími ľuďmi. Keď už mali aj deti, dohodli sa so žalobkyňou na tom, že bude chodiť do jej domácnosti
na návštevu len vtedy, keď žalovaný doma nebude. Potom to tak aj realizovali a bolo vidieť, že žalobkyňa
v tom čase bola uvoľnenejšia a spokojná. Keby ju mal rád, tak určite jej také veci nemôže robiť, ako jej
robil. Niekoľkokrát sa od žalobkyne dozvedela aj to, že fyzicky na ňu zaútočil a stále vytýkala žalobkyni,

že prečo to znáša. Samotných útokov zo strany žalovaného však nikdy účastná nebola, čiže vie povedať
a charakterizovať iba tie útoky, ktoré jej sama žalobkyňa popísala. Žalobkyňa sa jej vlastne takýmto
spôsobom sťažovala, že došlo k psychickému nátlaku, ktorým trpela dlhé roky a k tomu sa pridružilo aj
fyzické ubližovanie. Žalobkyňa bola z toho veľmi nešťastná a dlho žila v tej svojej viere, že pokiaľ ichboh spojil, tak treba tento vzťah udržať a potom, keď sa narodili deti, aj kvôli deťom. Bola z toho však
veľmi nešťastná, ona to síce chcela riešiť, ale nevedela ako.
Žalovaný žalobkyni zakazoval návštevy, takže chodievali tam obyčajne, keď nebol doma. Vie aj o tom,

že odporca stál nad navrhovateľkou napr. keď ona telefonovala, pretože žalobkyňa povedala, že už
musí končiť, pretože nad ňou už Marcel stojí. Nikdy poranenia žalobkyne nevidela, pretože oni sa
bezprostredne po týchto útokoch nikdy nestretli.

24. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/87/2011 bolo odvolacím súdom dňa

18.5.2011 uznesením č. k. 2Co/129/2011-32 nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol zakázaný
vstup žalovaného do bytu na D. I.. Č.. XX T. X.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
6.6.2011. V odôvodnení tohto rozhodnutia Krajský súd Košice uviedol, že žalobkyňa k návrhu na
vydanie predbežného opatrenia pripojila potvrdenie OO PZ Košice - Dargovských hrdinov o tom, že
dňa 11.4.2011 urobila ústne oznámenie o narúšaní občianskeho spolunažívania zo strany bývalého
manžela. Poukázal na to, že v pripojenom spise Okresného súdu Košice I sp.zn. 35C/346/2008 o

rozvod manželstva sú založené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že odporca je evidovaný v liečbe
psychiatrickej ambulancie od augusta 2001, krátkodobo bol okrem iného liečený pre konfliktné situácie
v manželstve od decembra 2008, že navrhovateľka dňa 25.5.2009 podala písomne trestné oznámenie
na Okresnej prokuratúre Košice I vo veci úmyselného ohrozenia jej osoby konaním manžela J. J., že
na Obvodnom úrade Košice pod sp.zn. A/2009/07437 bol prejednávaný priestupok obvineného J. J.,

spočívajúcom v tom, že manželke dlhodobo znefunkčňuje motorové vozidlo. Z odôvodnenia rozhodnutia
ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené vyplýva, že súd príčiny rozvratu manželstva videl v
neustálych konfliktoch a každodenných hádkach, čo sa týka rodinného aj manželského fungovania, v
rozdielnomponímanívecíav dôvodochurčitéhopsychickéhonátlakuodporcunanavrhovateľku.Vyššie
uvádzané skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu nasvedčovali tomu, že v danom prípade, možno

konštatovať dôvodné podozrenie z násilia (formou psychického násilia) odporcu voči navrhovateľke.
V tomto konaní sa žalovaný podaním zo dňa 30.6.2011 domáhal zrušenia predbežného opatrenia,
jeho návrh bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 31.8.2011 č.k. 17C/87/2011-94.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2011

25. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/107/2011 o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností bol vypracovaný znalecký posudok č. 19/2012, dňa 18.12.2012 R.. Ľ. O. z odboru
psychológie. Súd si tento znalecký posudok pripojil do spisu. Strany sporu obsah tohto posudku poznali,
pretože boli účastníkmi konania vo veci sp. zn. 22P/107/2011. V tomto znaleckom posudku znalkyňa
okrem iného uviedla, že vzťahy medzi rodičmi nie sú v súčasnosti na dobrej úrovni, vládne medzi nimi

napätie. Navrhovateľka pri pohovore so znalkyňou uviedla, že v manželstve nebola od počiatku šťastná,
brala to však ako svoj osud a tomu sa prispôsobila. Znalkyňa uviedla, že v matke doznievajú negatívne
emócie z disharmonického a nenaplneného vzťahu v manželskom spolužití. Zároveň u nej zaznamenala
absenciu primeranej sebareflexie, nie je kritická voči svojim chybám a nedostatkom. Podriaďuje sa
najmä dominantným jedincom a autoritám, ktorých sa bojí. Neúspech ju nevyburcuje k aktivitám, skôr

ich prijíma s pokorou a vysvetľuje si to ako svoj osud, ktorý nechce meniť a podlieha emóciám. Odporca
si, podľa zistení znalkyne, nechce pripustiť, že manželstvo s navrhovateľkou je už rozvedené a on
nemôže zasahovať do jej súkromného života. Neuvedomuje si, že už nemôže prísť kedykoľvek k nim
domov. Zároveň si nepripúšťa žiadne osobné zlyhanie na rozpade manželstva. Odporca má tendenciu
ovládať iných, predovšetkým slabších jedincov, nad ktorými cíti prevahu. Neboli zaznamenané sklony

ku konfabulácii či lživosti, ale bolo prítomné mierne skresľovanie skutočností. Ako osobnosť sa odporca
javil ako instabilná osobnosť, citlivá na seba a svoje potreby, má tendenciu presadiť vlastné názory,
obzvlášť pokiaľ je v kontakte so submisívnym jedincom.. Na druhej strane sa snaží konať zmierlivo,
dosahovať kompromisné riešenia, nemá snahu za každú cenu vyvolávať konflikty, avšak nie je schopný
ustúpiť od svojho presvedčenia.

26. Znalkyňa uviedla, že odporca nie je stotožnený s rozvodom manželstva, zaskočilo ho konanie
manželky, ktorú skôr podcenil a vnímal ako nesamostatnú osobnosť, ktorá nedokáže existovať bez jeho
pomoci. Dodnes k nej prechováva skôr akýsi majetnícky vzťah a neakceptuje to, že má právo na vlastné
súkromie aj prípadný nový vzťah s iným partnerom. Cíti sa podvedený, sklamaný a má obavy z toho, že

postupne ho exmanželka úplne vylúči z ich života. Dáva najavo svoju nadradenosť. Osobnosť obidvoch
rodičov je kompaktná, ani u jedného znalkyňa nezaznamenala patologické symptómy, ani klasifikované
kontraindikácie. U oboch rodičov absentuje primeraná sebareflexia.27. Z výpovede svedka- otca žalobkyne, J.. O. X. ( č.l. 198) vyplýva, že k svojmu bývalému zaťovi
nemá dobrý vzťah, charakterizoval ho tak, že je indiferentný, ale je vždy lepší, keď ho nevidí. Uviedol,
že spočiatku do domácnosti svojej dcéry, resp. oni ku nim chodili častejšie, bývali v jednom vchode,

postupom času to však ustávalo. O tom, aké boli problémy medzi jeho dcérou a zaťom, že tie vzťahy
boli zlé, sa dozvedel až po podaní návrhu na rozvod manželstva. S ním o tom nikto nerozprával, až keď
bol podaný návrh na rozvod manželstva vyšlo najavo, že dcéru manžel bil, mlátil. Dokonca sa stalo,
že keď robila účtovníctvo dcéra u nich, prišla neskôr domov, tak ju žalovaný nechcel pustiť do bytu a asi
pol hodinu stála pred bytom. Nebol síce prítomný, keď na ňu žalovaný zaútočil, ale bol vtedy doma, keď

prišla dcéra zo svojho bytu v nočnej košeli povedala, že na ňu manžel zaútočil s kávou, že ju polial touto
kávou, a že jej narazil do pery šálkou. Pýtala sa, čo má robiť, tak jej povedal, aby zavolala políciu. Má
vedomosti aj o tom, že žalovaný pojedol tabletky, pretože ho telefonicky zavolal, nebolo mu rozumieť
a on na to reagoval tak, že keď má nejaký problém, nech sa ide vyspať. Počas rozvodového konania
svojej dcéry sa dozvedel aj o tých finančných problémoch, ktoré nastali v dôsledku toho, že bývalý zať
vybral z účtu všetky peniaze, ktoré patrili dcére a vybral aj tie peniaze, ktoré sama zarobila, aj tie, ktoré

dostala od nich. Vylúčil tú okolnosť, že by dcéra mohla útočiť na bývalého zaťa, práve naopak, bola pod
takým psychickým tlakom, že sa ho bála a nikdy na neho nezaútočila. Má vedomosti aj o tom, že bývalý
zať autom naháňal ich dcéru, pretože dcéra mu vyplašená telefonovala, že ju naháňa a vytláča z cesty.

28. Z výpovede matky žalobkyne- T. X. ( č.l. 200) vyplýva, že podľa nej, žalovaný už pred uzavretím

manželstva, ale aj počas celého manželstva sa správal voči ich dcére surovo a povýšenecký, aj pred
príbuzenstvom ju stále degradoval, zhadzoval jej osobnosť, jej názory, aj oblečenie, výzor, správal sa k
nej povýšenecky a prejavoval to aj pred nimi, aj pred ostatnými členmi rodiny. Podľa nej, v tom vzťahu
chýbala láska už od začiatku a dcéra sa od žalovaného bála. Žalovaný nemal problém vysmievať sa aj z
priateľov ich dcéry, zhadzovať jej osobnosť, názory, nebola tam ani úcta, ani rešpekt. On ju považoval za

svoj majetok, za svoje vlastníctvo. Svedkyňa uviedla, že mala vedomosti aj o tom, že keď doniesli nejaké
peniaze ako dar, bývalý zať tieto peniaze od nej hneď zinkasoval. Svedkyňa ďalej uviedla, že nebola
prítomná pri žiadnom fyzickom útoku zo strany žalovaného voči žalobkyni, ale videla, že dcéra mala
modriny na rukách a keď sa na to pýtala, od čoho to je, tak jednoducho odišla. Až po podaní návrhu na
rozvod, dcéra uviedla niektoré skutočnosti. Stalo sa vtedy raz, keď prišla zo svojho bytu celá roztrasená,

zakrvavená, poliata kávou a povedala, že na ňu manžel zaútočil, že jej rozlial horúcu kávu, rozťal jej
peru a oblial ju. Bola vo veľmi zlom psychickom stave. Svedkyňa uviedla, že do vzťahu svojej dcéry a
bývalého zaťa nevideli, nechceli sa do nich starať, pretože to nepovažovali za správne. Žalovaný sa
správal k dcére nie ako k partnerovi, ale stále ako vychovávateľ ku svojmu klientovi. Prejavoval svoj
negatívny názor na ženy tak, že ženy ani nemajú na to myslenie, aby niečo dokázali v živote. Potvrdila

aj tú skutočnosť, že dcéra volala svojho otca, že ju žalovaný naháňal autom po A.. Pamätá sa na to, že
jej manžel bol z toho dosť zronený. Potom volal otca žalovaného, aby svojho syna nejakým spôsobom
ukľudnil. Bolo to už v čase podania návrhu na rozvod. Práve to bolo najhoršie obdobie a vtedy dcéra
všade chodila s kabelkou, spávala s kabelkou pod hlavou, aj ku nim chodievala s kabelkou, pretože
žalovaný chcel všetko kontrolovať, chodil jej do kabelky, do mobilu, chránila si svoje kľúče a peniaze,

ktoré mala všetky v kabelke. Svedkyňa uviedla, že dcéra sa im nezverovala so svojimi problémami s
manželom zrejme z toho dôvodu, že nesúhlasili s tým manželstvom. Upozorňovali ju na veci, ktoré sa
im nepáčili a zrejme sa potom hanbila priznať k problémom, ktoré vznikli a tie jej boli veľmi nepríjemné.
Svedkyňa ešte konkretizovala ponižujúce a dehonestujúce výrazy, ktoré používal bývalý zať voči ich
dcére: hovoril jej, že je tučná, že sa nevie obliekať, že má úplne blbé názory na ľudí, že je naivná. Keď

niečo dcéra povedala, tak on to zosmiešňoval.

29. Súd vypočul aj brata žalobkyne J.. J. X. ( č.l. 263), ktorý uviedol, že z domácnosti svojich rodičov sa
odsťahovalvroku2006.Kusvojimrodičomvšaknaďalejchodilna návštevy.Vzťahmedzisvojousestrou
a žalovaným charakterizoval ako nerovnocenný, spočívajúci v tom, že bývalý švagor bol dominantný a

sestra submisívna. Bolo to vlastne tak od začiatku uzavretia manželstva. Keď sa mu sestra na niečo
sťažovala, obyčajne sa to týkalo toho, že žalovaný niečo neurobil, alebo niečo nepomohol, tak ho prosila,
aby to urobil on. Podľa neho, spolužitie sestry s odporcom bolo neznesiteľné, a preto vyvrcholenie
manželstva rozvodom ho ani neprekvapilo. Nebol prítomný pri nejakej konfliktnej situácií medzi sestrou
a bývalým švagrom, bol však v domácnosti svojich rodičov, keď riešili konflikt, ktorý nastal medzi

sestrou a jej manželom, keď mala poranenie na pere, alebo na brade. Čo sa týka známky psychického
násilia, alebo týrania, uviedol, že nie je psychológom, ale podľa neho spočívalo to v samotnej podstate
žalobkyne, že bola ubitá životom. Vylúčil tú skutočnosť, ktorú tvrdil žalovaný, že by on bol týraným
dieťaťom, že by týraným dieťaťom bola jeho sestra, alebo že by otec týral ich matku.30. Na pojednávaní súdu dňa 31.3.2014 ( č.l. 262) súd vypočúval svedkyňu R.. A. Z., X. R., ktorá
uviedla, že pozná oboch účastníkov konania z toho dôvodu, že sa zúčastnili terapie u nej. Túto terapiu

poskytovala žalobkyni od r. XXXX, pretože žalobkyňa sa vtedy nachádzala v zlom psychickom stave
kvôli problémom v manželstve. Uviedla, že pri prvej návšteve ju navštívili obaja manželia v ambulancii
na J. Č.. X T. X.. Priebeh terapie si nepamätala, ale uviedla, že ho má poznamenaný v karte, ktorú so
sebou nemala. Terapie sa potom uskutočnili viackrát, potom už len za prítomnosti žalobkyne, nielen
v roku XXXX, G. G. Q. T. N.. XXXX G. XXXX. Pri prvom stretnutí u žalobkyni zistila R. Y. R., ktorá

bola vyvolaná problémami v manželstve. Sťažovala sa hlavne na emočné nezhody, fyzické a psychické
týranie manželom a následne, ako sa vyvíjal jej psychicky stav, je zaznamenaný v karte. Svedkyňa
uviedla, že na prvom stretnutí s manželmi, robí predovšetkým anamnézu, rozhovorom s obidvomi
účastníkmi. Čo sa týka žalovaného, pamätala sa na to, že mala predloženú nejakú prepúšťaciu správu
z nemocnice, týkajúcu sa jeho psychického stavu.

31. Žalovaný uviedol, že podľa neho, návštevy u tejto psychologičky prebiehali úplne ináč. Najprv sa
dostavil k nej on sám, pretože vtedy žalobkyňa začala spochybňovať platnosť ich manželstva, takže
chcel vybaviť návštevu svojej manželky a on o nejakej spoločnej návšteve tejto psychologičky nevie
nič. Od žalobkyne sa následne po návštevách u psychologičky dozvedel, že zistila, že je v poriadku.
Tie závery, ktoré uviedla svedkyňa na pojednávaní sú mu neznáme, on čakal od svedkyne pomoc

ako od psychologičky a čakal vlastne záchranu svojho manželstva. Bol sklamaný výsledkom vyšetrenia
žalobkyne, pretože keď sa vrátila od psychologičky, tak povedala, že jej odporúčala, aby mu rozbila
tanier o hlavu.

32. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie, ktoré zaslala súdu svedkyňa A. po svojom výsluchu ( č.l.

278), dňa 5.5.2014 vyplýva, že prvýkrát sa žalobkyňa dostavila k nej v dekompenzovanom stave dňa
7.8.2008. Uviedla, že cíti sa smutne, depresívne, má obavy, že to nezvládne, aj keď ako veriaca
to musí brať ako kríž. Podrobne rozoberala vzťah s manželom. Udávala, že je na ňu agresívny,
ponižoval ju v tehotenstve, psychicky ju týral počas celého trvania manželstva. Bola stanovená diagnóza
ľahkej, až stredne ťažkej depresie. Ďalšia návšteva bola 21.8.2008, kedy opäť uvádzala podrobnosti z

predmanželského vzťahu, že je dôverčivá, nevidí skryté nebezpečie, no stále mala v podvedomí strach,
nikdy to nebola z jej strany láska k nemu, ako veriaca si ho musela zobrať, keďže s ním intímne žila.
Je to jej kríž. Dňa 5.9.2008 pacientka uviedla, že manžel ju naďalej psychicky vydiera, začína uvažovať
o cirkevnej anulácii manželstva a zároveň aj o rozvode. Dňa 19.9.2008 informovala psychologičku
o tom, že sa udiala v rodine hrozná vec, keď manžel zjedol väčšie množstvo liekov, ako reakciu

na jej rozhodnutie podať žiadosť o rozvod. Pri ďalších návštevách dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX G. X.XX.XXXX sa zúčastňovala žalobkyňa psychoterapie. V roku XXXX
nebola žalobkyňa na psychoterapeutickom sedení, ale informovala psychologičku niekoľkokrát o
priebehu rozvodového konania, aj o podaní trestného oznámenia na manžela za ohrozenie na zdraví.
Dňa 7.1.2010 bola pacientke poskytnutá krízová intervencia kvôli opätovnému zdekompenzovanému

stavu. Dôvodom dekompenzácie bolo spolunažívanie s bývalým manželom v spoločnej domácnosti.
Opisovala rôzne situácie fyzického a psychického týrania s tým, že sa obáva o seba, ak to
spolunažívanie bude takto ďalej pokračovať. Dňa 18.1.2010 bola vykonaná psychodiagnostika, testy
aktuálneho stavu pacientky a po vyhodnotení testov, psychologička zmenila diagnostiku na R. Y. R..
V dňoch XX.X.XXXX G. XX.X.XXXX boli ďalšie psychoterapeutické sedenia. Pacientka popisovala

napadnutie exmanželom v kúpeľni, slovné vyhrážky, fyzické napadnutia uterákom. Dňa XX.X.XXXX na
psychoterapeutické sedenie priniesla lekárske potvrdenie o tom, že ju napadol exmanžel, čo ohlásila
polícií a došla k záveru, že nemôže žiť v spoločnej domácnosti s manželom, lebo ju ohrozuje na telesnom
i duševnom zdraví. Posledné terapeutické sedenie bolo 10.3.2010.

33. Na predložený listinný dôkaz žalovaný reagoval tak, že ho považuje za neúplný, nepresvedčivý,
nevierohodný a úplne vyvrátený dôkazmi, ktoré boli doposiaľ v konaní vykonané. Predovšetkým v správe
absentujú vyšetrovacie metódy, ktorými psychologička dospela k stanoveniu diagnóz, ako dospela k
záveru o R. Y. R. po uplynutí jedného roka, počas ktorého nebolo realizované ani jedno sedenie.
Preto podľa neho, výpoveď žalobkyne je jediným dôkazom, ktorý má usvedčiť žalovaného z násilia. Aby

bolo možné na základe takého dôvodu uznať žalovaného za osobu, ktorá je pôvodcom násilia, musí
byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie
byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený ( judikát trestnoprávneho kolégia Krajského
súdu ZA, Jtk 11/09). Týmito vlastnosťami však výpoveď žalobkyne nedisponuje. Žalovaný poukázalna to, že nie je konzumentom alkoholu, ktorá okolnosť výrazne podmieňuje páchanie násilia. Nebol
odsúdený v priestupkovom, ani trestnom konaní. Údajné konanie žalovaného nebolo evidované na
maloletých deťoch, hoci podľa výpovede žalobkyne a správy R.. Z. A. sa malo jednať o sekundárne

následky údajného správania sa žalovaného. Žalobkyňa počas celej doby konania nešpecifikovala,
aké konkrétne vyhrážky a hrozby mal žalovaný adresovať voči nej ( s výnimkou údajnej vety zo dňa
11.4.2011). Ani z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi nevyplynula žiadna konkrétna vyhrážka,
hrozba a opis situácie, kedy malo dôjsť k verbálnej hrozbe, resp. vyhrážke žalovaného voči žalobkyni.
Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný ju nejakým spôsobom znevažoval a deptal v očiach pána U.,

ani kohokoľvek Z FFUK a Ministerstva vnútra. Čo sa týka fyzických útokov, teda násilia smerujúceho
voči integrite žalobkyne, všetky tvrdené fyzické útoky žalovaného, o ktorých žalobkyňa nepredložila
žiaden dôkaz, sa mali udiať v minulosti, ešte za trvania manželstva. Údajné fyzické útoky žalobkyňa
nehlásila na polícií a ani nevyhľadala ošetrenie. Trestné oznámenia žalobkyne poukazujú predovšetkým
na snahu o získanie procesnej výhody nad žalovaným, ktorý čelí vymysleným trestným oznámeniam.
Vo vzťahu k tak vážnemu obvineniu, akým je dlhodobé psychické týranie, deptanie, urážanie, žalobkyňa

zostala celkom pasívna.Na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne dôkazy ani v priestupkových
konaniach, ani v tomto konaní. Na účelovosť konania žalobkyne možno najzreteľnejšie usudzovať z
jej trestného oznámenia, ktoré podala 11.4.2011, čím zavŕšila bezútešné porozvodové jednanie so
žalovaným, cieľom ktorých bolo vyštvať ho zo spoločnej domácnosti, bez vyplatenia náhrady za byt
na ulici D. Č.. XX. Psychické a fyzické násilie, ktorého sa mal žalovaný dopúšťať, malo a mohlo

byť predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Žalobkyňa sa nemôže v žiadnom
prípade hájiť neznalosťou právne dostupných možností, pretože v predmetnom konaní je kvalifikovane
zastúpená advokátom, a ako obeť domáceho násilia a vysokoškolský vzdelaná dospelá žena, v
stave údajnej obete domáceho násilia mala najmenej k dispozícií všeobecne dostupné informácie
z televízie, časopisov, tlače, dostupnej odbornej literatúry, internetu, poučenia právneho zástupcu,

poučenie Okresnej prokuratúry a podobne. Z predloženej lekárskej správy zo dňa 5.9.2009, kedy mala
byť navrhovateľka ošetrená pre údajne napadnutie manželom ( lebo ju bolí rameno), vyplýva, že bola
zistená iba citlivosť tohto ramena, nebol zistený ani opuch, a tento listinný dôkaz nemá žiadny ďalší
korešpondujúci význam v podobe začatia konania o priestupku, resp. trestnom oznámení. Z ďalšej
lekárskej správy zo dňa 17.2.2010 vyplýva, že navrhovateľku napadol manžel a bola jej spôsobená

tržnohmoždná rana dolnej pery o veľkosti 2x1mm a palpačná citlivosť predlaktia na dotyk. Na podklade
tejto lekárskej správy nebolo vedené žiadne správne, ani trestné konanie, iba správa o výsledku
objasňovania priestupku OO PZ Košice - Dargovských Hrdinov.

34. S takto vysloveným názorom a právnym posúdením žalovaného nesúhlasila žalobkyňa, ktorá

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že práve výpis zo zdravotnej dokumentácie
predložený R.. A. poukazuje na tú skutočnosť, že zrejme v roku 2009 žalobkyňa našla v sebe toľko
síl, aby po sedeniach absolvovaných v priebehu roka 2008 našla v sebe odvahu oslobodiť sa od
žalovaného tým, že podala návrh na rozvod manželstva a tiež návrh na vyhlásenie nulity ich manželstva
cestou cirkevného súdu. Z uvedenej správy ďalej vyplýva, že 7.1.2010 sa dostavila žalobkyňa v

dekompenzovanom stave a bola jej poskytnutá krízová intervencia z dôvodu, že stále žili manželia
v jednom byte a žalobkyňa opisovala rôzne situácie psychického a fyzického týrania, kde vyslovila
obavu sama o seba. Teda psychologička nezmenila diagnózu z čista jasna na R. Y. R., ale na základe
dekompenzácie stavu žalobkyne, a zmena jej psychického stavu nastala dôsledkom traumy, ktorú
prežívala zo správania žalovaného. Výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vlastne potvrdzuje tie

skutočnosti, ktoré vo svojich výpovediach uviedli rodičia žalobkyne a svedkyňa Y.. Preto nie je pravdou,
že jediný dôkaz, ktorý hovorí o psychickom alebo fyzickom týraní je výpoveď žalobkyne.

35. Ďalej poukázala na to, že žalovaný síce nebol odsúdený ani v priestupkovom, ani trestnom konaní,
a to, že nie je konzumentom alkoholu, neznamená, že nemôže byť agresívny a násilný. Týmto tvrdením

sa snaží odpútať pozornosť od skutočnosti, že bol liečený na psychiatrii, že vedome požil väčšie
množstvo liekov aj to preto, aby žalobkyňu psychicky vydieral, teda je to opäť druh psychického násilia.
Naviac v závere lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia žalovaného zo dňa 8.9.2008 sa uvádza,
že boli u neho diagnostikované sklony k afektívnej labilite, znížená frustračná tolerancia, akcentovaná
osobnosť. To, že priestupkové konania boli zastavené, neznamená, že skutok, ktorý popísala žalobkyňa,

v tom ktorom oznámení sa nestal. Už len popisované skutočnosti, rozťatá pera a oliatie kávou, čo
následne žalovaný vydával za útok žalobkyne, pri poznaní ich telesných možností, či uvoľnenie hlavice
rozdeľovača, keď žalobkyňa ani nevie, čo to je, a kde sa to v aute nachádza, či naháňanie po meste, si
určite vymyslela, lebo sa chcela pred žalovaným predviesť. Pokiaľ R.. O. vo svojom znaleckom posudkunezistila syndróm týranej ženy, ani R. Y. R., tak ako to zistila R.. A., bolo to jeden a pol roka po vydaní
predbežného opatrenia zákazu vstupu žalovaného do bytu, teda psychický stav žalobkyne už bol v
tom čase zmenený.

36. Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že násilie nie je jednoznačne definované v
žiadnej právnej norme, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení 5MCdo 10/2012 z
15.10.2012 popísal spoločné črty násilia, kde uvádza :
Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a

sexuálneho nátlaku.
Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú dve rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana
zneužije prevahu moci.
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické

násilie môžu mať rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu, môže byť najhoršou formou násilia. Je
zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.

Násilím je aj nezabránenie násiliu.
Z uvedeného je zrejmé, že podľa popisu skutočností zo strany žalobkyne a svedkov, hlavne rodičov a
svedkyne Y., G. R.. A. sa žalovaný dopúšťal voči žalobkyni dlhodobo násilia, čo malo vplyv na psychickú
integritu žalobkyne a to v takom rozsahu, že musela vyhľadať odbornú pomoc psychológa.

37. Súd v tomto konaní nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru klinickej psychológie
dospelých a vypracovaním znaleckého posudku poveril J.. S. S.. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa
25.2.2016. Úlohou znalkyne bolo popísať osobnostnú charakteristiku a osobnostnú štruktúru účastníkov
konania, či má niektorý z účastníkov sklony k agresivite, psychickému ovládaniu, útlaku, zavádzaniu,
nátlaku akéhokoľvek druhu, ovplyvňovaniu, konfabulácii, vymýšľaniu a skresľovaniu skutočností, alebo

k absolútnej podriadenosti, závislosti a pod., či tieto osobnostné črty ovplyvňujú súčasný vzťah
medzi účastníkmi konania, aký je tento vzťah v súčasnosti, či je tento vzťah ovplyvnený aj nejakými
vonkajšími činiteľmi- akými, či trpí niektorý z účastníkov konania psychickým ochorením, či trpí niektorý
z účastníkov konania závislosťou od niečoho, od čoho, ako sa to prejavu vo vzťahu medzi nimi.
Preskúmaním zdravotnej dokumentácie Z. A., nech uvedie, k akým záverom dospela vo vzťahu

k zisteným depresívnym sklonom navrhovateľky, či sa tieto závery líšia od záverov Z. A., akými
vyšetrovacími (testovacími) metódami dospela Z. A. k zmene diagnózy žalobkyne na R. Y. R., aká je
vzájomná interakcia epizódy ľahkej až stredne ťažkej depresie a R. Y. R., a nech znalec uvedie, či u
navrhovateľky je možné konštatovať diagnózu PSP, jej príznaky, priebeh, vplyv na jej bežný život.

38. Na základe psychologického vyšetrenia žalobkyne, i žalovaného znalkyňa dospela k nasledujúcim
záverom: Čo sa týka osobnosti žalobkyne, kognitívna výkonnosť žalobkyne je v pásme ľahšieho
nadpriemeru, cielená diagnostika na takzvané“ lži skóre“ je v pásme normy, teda menovaná nemá
tendenciu skresľovať skutočnosti týkajúce sa jej osoby vo svoj prospech. Žalobkyňa je osobnosť
senzitívna, neistá, inhybovaná, submisívna, identifikovaná s feminnými schémami správania s

komplikovanejším sebaprijatím, s krehkým sebaobrazom. Takéto osoby nechávajú, nech iní preberajú
zodpovednosť za ich život. Taká osoba je submisívnejšia, málo sa presadzuje, hoci má vnútorne
pohnútky k súťaživosti, potláča ich. Vyššie skóruje aj v oblasti depresívnej symptomatiky. Emočné
prežívanie je charakterizované senzitivou, sklonom k depresívnejším rozladám, pocitom prázdna,
negatívnych stavov zmätku, emočného tlaku, zadržiavania emócií, snaží sa o moduláciu, často reaguje

hyperemotívne. Osobnostná organizácia obsahuje potenciál pre časté zážitky afektívnych narušení,
zraniteľností, dezorganizovaného prežívania, zmätku, opozície, impulzivity, striedania nálad, citovej
ambivalencie, zložitejším vzorcom ideácie. V popredí je snaha po uspokojivom adaptívnom fungovaní
v interpersonálnych väzbách, záujem o ľudí, bez tendovania k agresívno direktívnemu správaniu.
Agresivita jej osobnosti je cudzia a je malý predpoklad vyslovene agresívneho správania.

39. Osobnosť žalovaného v mentálno kognitívnej výkonnosti je v pásme ľahšieho nadpriemeru, v
čase vyšetrenia je osobnosť odporcu duševne zdravá. Je však osobnosťou nevyrovnanou. Zistený
klinický obraz zodpovedá narcistickej, pasívne agresívnej osobnosti s jadrovými ťažkosťami v sociálnejoblasti fungovania. Cielenou diagnostikou takzvanej „ lži skóre“ bolo zistené, nie je signifikantne
zvýšené, na čom sa ale odráža aj zvýšený počet vyhýbavých odpovedí, keď má žalovaný skôr sklony
disimulovať, zastierať, nechávať si zadné vrátka, teda tendencie skresľovať skutočnosti týkajúce sa

svojej osoby vo svoj prospech. Celkový profil žalovaného zodpovedá takzvanej psychasténií, je tenzný
a anxiózny, má viacero obsedantnejších obrán, nevie celkom adaptívne zvládať životné problémy a
nároky. Žije dosť sociálne izolovane a v kontakte s ľuďmi, resp. pri aktívnej snahe pri kontaktoch,
sa manifestujú problémy v správaní. Tento typ osobnosti má stabilnú štruktúru osobnosti, ktorá je
bohužiaľ aj rezistentná voči terapií. Popiera u seba agresívne a hostilné impulzy. Má však vysokú

náchylnosť na problémy so sebakontrolou. V správaní je nekonzistentný, nepredvídavý, ambitentný, ani
sám niekedy nevie, či sa rozhodne pre racionálny, alebo emocionálny prístup, čo ho robí nepredvídavým
aj v okolí. Sekundárne to môže zhoršovať jeho aj tak slabé sociálne schopnosti. Jeho interpersonálne
správanie a interakcie sú neuspokojivé, poznačené jeho snahou o súťaživosť, rigiditou, snahou o
sebapresadenie, respektíve nie sú vylúčené agresívnejšie prejavy. Celkovo jeho sociálne správanie je
menej kooperatívne - celkovo predpoklad prevahy neadaptívnych interakcií, sklony k povýšeneckému,

devalvačnému, narcistickému správaniu. Je málo vnímavý voči nuansám v prežívaní ľudí, zameraný
skôr na seba, zaujatý sebou. Od ľudí očakáva skôr potvrdzovanie svojej sebahodnoty. Aj ostatný klinický
nález je v zmysle socioemočných deficitov. Jeho prejavy sú prevažne málo srdečné, ľudsky blízke, skôr
má tendenciu k exhybovaniu, snaha komunikovať, predvádzať, získavať pozornosť a dominuje snaha
usmerňovať, direktívne tendencie smerom k okoliu „vychovávať“. Správa sa k okoliu direktívnejšie,

agresívne správanie disimuluje, snaží sa ho nepriznávať si, maskuje ho skôr do autokratických predstáv
a požiadaviek. Vnútorné prežívanie je napäté. Pohnútky k agresívnemu správaniu vytesňuje ( aj také,
ktoré by normálne mali byť zakomponované do repertoáru).

40.Právevyššieapodobnepopísanéosobnéčrtyúčastníkovkonaniaovplyvňujúminulý,ajsúčasnýstav

medzi nimi. Popisovaná situácia vzájomných interakcií podľa spisu, výpovede účastníkov pri vyšetrení
je psychologicky viac v súlade s výpoveďou žalobkyne tento opis viac psychologicky korešponduje
zo zistenými povahovými výbavami účastníkov konania. Týmto záverom však znalec nekonštatuje, že
ku konaniu dochádzalo, alebo nie, iba konštatuje, aké chovanie je typické vzhľadom k osobnostnému
nálezu.

41. Napriek tomu, že žalovaný netrpí žiadnou duševnou chorobou, u neho zisťuje znalkyňa
problematický osobnostný terén a to nevyrovnanú, narcisticko pasívne - agresívnu osobnosť s
poruchami sociálnej adaptácie. U žalobkyni znalkyňa nezistila príznaky psychického ochorenia ani také
znaky, ktoré by suspektovali z okruhu porúch osobnosti. Známky závislosti neboli zistené ani u jedného

z účastníkov konania.

42.Vodpovedinaotázkuč.5,6,7znalkyňapopisujepríznakydepresie,uzatvára,žeaktuálneužalobkyni
depresivitu nekonštatuje na klinicky významnej úrovni. Existuje však riziko dekompenzácie vplyvom
akéhokoľvek väčšieho stresu a tlaku ak, tak práve depresívnym smerom. Ďalej uvádza, aké základné

klinicképostupypoužila R..A.privyšetrenížalobkyneprizisteníepizódyľahkejastredneťažkejdepresie
a rozdiel v porovnaní s R. Y. R..

43. Znalkyňa bola v tomto konaní na návrh žalovaného aj vypočutá na pojednávaní dňa 11.11.2016
(č.l.429).Znalkyňakznaleckémuposudkuvysvetlila,žeužalovanéhonezistilažiadnuduševnúchorobu,

alebo poruchu. Bola však zistená porucha osobnosti, čo však je trvalou odchýlkou, ktorá sa vyvíja v
priebehuceléhoživotačloveka.Pokiaľuviedla,žeunehozistilaR.,žejehoosobnosťjetenzná,anxiózna,
znamená napätá a úzkostne ladená. Táto štruktúra osobnosti označuje tú stránku fungovania osobnosti,
ako vstupuje do vzťahu medzi ľuďmi. Práve v tejto vzťahovej oblasti znalkyňa zistila, že žalovaný síce
má záujem fungovať v určitých vzťahoch, ale tie vzťahy nebudú uspokojivé ani pre neho, ani pre jeho

okolie, a preto sekundárne to spôsobuje zhoršovanie prežívania. V popredí ťažkostí je jeho narcistická
problematika osobnosti, v dôsledku čoho vzťahy sú pre neho frustrujúce a nevie v nich fungovať, aj
keď o vzťahy záujem má. Nevie v tých vzťahoch fungovať zrelo, adaptívne a primerane. Komplikovaný
osobnostný terén však zistila aj na strane žalobkyne. Preto aj samotný nález v znaleckom posudku je
veľmirozsiahlyajeveľmiťažkévybraťibajednučrtuadávaťjudopopredia.Čosatýkaagresivity,uviedla

vznaleckomposudku,žežalovanýsajavíakopasívneagresívnaosobnosť,čoniejeagresivitavpravom
zmysle slova, ale pasívna agresivita znamená, že je to osobnosť, ktorá sa snaží nadmieru kontrolovať
svojeokolie,ovplyvňovaťtotookoliejednakautoritatívne,direktívne,správasapovýšenecky,devalvačne
a je povýšenecký vôbec v širšom slova zmysle. Znalkyňa zistila, že počas vyšetrenia u žalovaného,agresivita bola disimulovaná a snažil sa počas vyšetrenia ovládať a kontrolovať tie odpovede, ktoré by
mohli prezrádzať jeho agresivitu. Preto stúpol počet tzv. disimulačných odpovedí a preto je žalovaný
nie priamy agresor, ale nie je vylúčené, že v určitých situáciách by agresívne reagovať mohol. Práve

tento prejav pasívnej agresie potom sa môže prejaviť ako týranie inej osoby. Tie charakterové črty
osobnosti, ktoré zistila u žalovaného, môžu u inej osoby vyvolať pocit týrania, pričom to závisí vyslovene
od interakcie, čiže niekto iný by to nemusel pociťovať ako týranie. Pocit týrania môže byť vyvolaný u
submisívnej osoby, ale napr. dominantná osoba by išla do otvoreného konfliktu.
V osobnostnej charakteristickej črte žalobkyne agresivitu nezistila.

44. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že počas celého konania poukazoval na
dôležitosť vyjadrení maloletých detí pochádzajúcich z manželstva s ich matkou. Tieto boli vypočuté
znalkyňouR..O.aznalkyňauvádzadobrýpsychickýstavdetí,detisúdôkazomkorektnostivzťahumedzi
rodičmi. On sa aj v súčasnosti snaží udržiavať dobré vzťahy aj s deťmi aj so žalobkyňou a nepestuje voči
nej žiadne negatívne emócie. Že sú vzťahy medzi nimi zlé, sú iba účelovým tvrdením žalobkyne. Ona

vlastne koná tak, ako to chce jej otec, konala tak aj v rozvodovom konaní a aj pri podávaní trestných
oznámení. Všetko to je spôsobené snahou dostať ho z bytu a toto konanie má nadväznosť na konanie
o vyporiadanie BSM a o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Jemu záleží na vzťahu s
maloletými deťmi ako aj na osobnom príklade, ktorý ich formuje. Preto žiadal návrh žalobkyne zamietnuť.

45. Zo záverečného prednesu právnej zástupkyne žalobkyne vyplýva, že už v rozsudku o rozvode
manželstva bolo ustálené, že príčiny rozvratu manželstva videl súd v neustálych konfliktoch,
každodenných hádkach, čo sa týka rodinného, aj manželského fungovania, v rozdielnom ponímaní
veci z dôvodu určitého psychického nátlaku odporcu na navrhovateľku, čiže už tam je konštatované
psychické násilie. V tomto konaní vypracovaný znalecký posudok J.. S. S. aj jej výsluch potvrdil,

že v osobnostnej vybavenosti žalovaného zistila vlastnosti ako povrchnosť, horšie sebaovládanie,
nevyspelosť, neujasnené ciele, ťažkosti so seba prežívaním, snahu byť nápadným, exhybitývnosť,
únikové tendencie a falošné gestá. Zistila uňho R., uviedla, že takýto človek je tenzný a anxiózny,
má viacero obsedantných obrán, nevie celkom adaptívne zvládať životné problémy a nároky. Tieto
problémy môžu vážne narúšať aj interpersonálne vzťahy, charakterizuje ho ako osobnosť nevyrovnanú

a narcistickú, egoistickú, frustrovanú s neuspokojivými potrebami, ktoré narúšajú vnútorne prežívanie,
že je uňho vysoká náchylnosť na problémy so sebakontrolou a nevylúčila agresívne správanie. Týmto
je potvrdené to, čo žalobkyňa vo svojich výpovediach tvrdila, ako sa k nej žalovaný správal a ako
to ona pociťovala vzhľadom na zistenú jej osobnostnú vybavenosť- že je submisívna. Čo sa týka „ lži
skóre“, nenašla u nej znalkyňa takú výšku, aby sa dalo vyvodiť zavádzanie žalobkyne vo výpovediach

pri popisovaní skutočností, ktoré sa medzi ňou a žalovaným odohrávali a ktoré ona prežívala. Rovnako z
výpovede znalkyne bolo potvrdené aj to, že vzhľadom na jej osobnostnú vybavenosť mohla to pociťovať
ako vec neúnosnú, keď ju žalovaný jednak neustále kontroloval, jednak jej prikazoval, vychovával,
direktívne sa správal, peniaze jej nenechal, a toto sú všetko prejavy tej formy násilia, ktorá bola zo
strany žalovaného. V podstate rovnaké závery vyplývajú aj z posudku R.. O.. Osobnostnú vybavenosť

žalobkyne,ktorúpotvrdilaznalkyňaS.Y.Y.I.R..O.žalovanýdevalvovaťsvojímvyjadrením,žeopäťsúto
jej trpiteľské sklony. Žalobkyňa tieto všetky jeho konania pociťovala ako psychicky obmedzujúce, pokiaľ
jej vzal peniaze, aj za ekonomicky obmedzujúce, pretože musela si na každé aj hygienické potreby od
neho pýtať peniaze. Zo svedeckej výpovede svedkyne Y., ako aj z výpovede otca žalobkyne vyplynulo,
že pod rúškom starostlivosti o žalobkyňu, z dôvodu, že je mladá a nevedela by hospodáriť, jej vzal

všetky peniaze, tieto investoval bez jej súhlasu do nebankových inštitúcií, a samozrejme, že o tie peniaze
prišli. Čo sa týka priestupkov, ktoré sa v priebehu konania snažil žalovaný zniesť zo stola, žalobkyňa
poukazujenato,ževsúčasnosti,čiužsúto orgányčinnévtrestnomkonaní, alebookresnéúrady,pokiaľ
ide o takéto situácie, kde sú stranami manželia, alebo bývalí manželia, sa snažia do toho nemiešať,
preto buď nechajú tieto veci ležať tak, že uplynie lehota na prejednanie, alebo ich uzavrú zamietnutím.

Samozrejme, pri takýchto konfliktoch, ktoré sa odohrávajú za dverami, nie sú naporúdzi očití svedkovia.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania žiadala žalobkyňa žalobe vyhovieť. Žalobkyňa má za
to, že v prípade, ak by konajúci súd nevyhovel žalobe tak, ako ona sa domáha, mohlo by sa pri návrate
žalovaného do spoločného bytu stať, že by sa jej žalovaný mstil. Žiadala priznať náhradu trov konania
vo výške 100%.

46. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnom prednese poukázala na to, že počas celej doby
konania žalobkyňa nešpecifikovala, aké konkrétne vyhrážky a hrozby mali byť jej žalovaným adresované
s výnimkou údajnej vety, ktorú jej mal žalovaný vysloviť dňa 11.4.2011. Ani z vykonaného dokazovanianevyplynula žiadna konkrétna vyhrážka a hrozba a žalobkyňa nepreukázala ani tvrdenia o žiadnej forme
psychického násilia, a to už či svedeckou výpoveďou, alebo dôkazom listinou. Je notorický známe,
že dehonestujúci, alebo inak ponižujúci čin, ktorý má vyvolať následky očakávané, je nutné reálne

vykonať. Reálnym vykonaním, je teda potrebné aktívne konanie žalovaného prezentované pred tretími
osobami, alebo listinný dôkaz obsahujúci v materiálnej podobe zachytené dehonestujúce, znevažujúce,
alebo inak ponižujúce útoky. Žalobkyňa v konaní ani len neoznačila svedkov, pred ktorými mal žalovaný
učiniť takéto nepravdivé prehlásenia a nepredložila o konaní žalovaného ani iný materiálny dôkaz. V
konaní bol vykonaný dôkaz zadovážený súdom z opatrovníckeho konania na Okresnom súde Košice

I sp. zn. 22P/107/2011 znalecký posudok z odboru psychológie č. XX/XXXX M. R.. Ľ.I. O., v ktorom
znalkyňa. Výsledkom predmetného znaleckého dokazovania nevyplynulo, že by sa žalovaný dopúšťal
akejkoľvek formy násilia vo vzťahu k maloletým deťom. U žalobkyni podľa tohto znaleckého posudku
bola zistená iba jedna J. forma správania, ktorá je charakterizovaná citlivosťou na svoju osobu a priority.
Z negatívnych osobnostných vlastnosti psychologička konštatovala aj absenciu primeranej sebareflexie
a nedostatočnú schopnosť korigovať svoje emotívne reakcie. Žalobkyňa má sklony podriaďovať sa

autoritám a dominantným osobám, ktorých sa skôr bojí, nie je to prirodzený rešpekt, ale skôr o strach.
Čo sa týka fyzických útokov, teda násilia smerujúceho voči integrite žalobkyne, všetky tvrdené fyzické
útoky žalovaného, o ktorých žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, sa mali udiať v minulosti, ešte teda za
trvania manželstva. Údajné fyzické útoky žalobkyňa neohlásila na polícií a ani nevyhľadala ošetrenie.
Účastníci konania sú rozvedení, preto už nemôže dochádzať žalobkyňou k uvádzanému sexuálnemu,

ekonomickému, či psychickému ponižovaniu zo strany žalovaného, keďže finančná, ani intímna oblasť
u nich už nie je zachovaná.

47. Pokiaľ žalobkyňa predkladala v tomto konaní trestné oznámenia na konania žalovaného, tieto
boli postúpené na priestupkové konanie, následne zastavené. Z nich nevyplýva, že by sa žalobkyňa

sťažovala na psychické týranie, urážanie, deptanie a fyzické útoky. Z nich predovšetkým vyplýva snaha
žalobkyne vykonštruovať z akéhokoľvek podnetu, resp. aj z náhodných udalostí obvinenie žalovaného.
Toto konanie smerovalo k získavaniu procesnej výhody nad žalovaným, ktorý čelil vymysleným trestným
oznámeniam, zvlášť poukazuje na to, že vo vzťahu k tak vážnemu obvineniu, akým je dlhodobé
psychické týranie, deptanie a urážanie žalobkyňa zostala celkom pasívna. Trestným oznámením

podaným na okresnú prokuratúru sa úplne vyhla obvineniam žalovaného z psychického týrania a
hoci ich dňa 21.5.2009 spomenula, nežiadala a ani nenamietala, že policajný orgán tak závažnú
okolnosť trestného činu neprešetril. V nasledujúcich rokoch a až doposiaľ žalobkyňa netvrdila, najmä
nepreukázala, že by dlhoročné deptanie a ponižovanie, psychické týranie, ponižovanie a násilie
žalovaného zanechalo na jej psychike nejaké škody. V popise psychického a fyzického násilia úplne

absentuje konkretizácia útokov a následkov.

48. Čo sa týka návštev psychologičky a predloženého výpisu zdravotnej dokumentácie je zrejmé,
že návštevy žalobkyne priamo súviseli s jej rozhodnutím, či zotrvá v manželstve so žalovaným. Ani
zo zdravotnej dokumentácie, ani zo znaleckého posudku J.. S. S. nevyplynulo, že by u žalobkyne

boli prítomné symptómy duševnej poruchy, či reaktívneho stavu, nemá príznaky týranej osoby v jej
súčasnom psychickom prežívaní, ani v psychologickej štruktúre osobnosti žiadne duševné poruchy,
resp. osobnostné vlastnosti, ktoré by mohli súvisieť s konaním žalovaného voči jej osobe. Vzťah medzi
ňou a žalovaným nie je vzťahom obete a agresora a znalkyňa nepoužila vo svojom znaleckom posudku
pojem násilia. Žalobkyňa však vo svojej výpovedi uviedla, že voči žalovanému pociťuje odpor, hrozbu,

že jeho správanie je nepredvídateľné, a že jej neustále zasahuje do výchovy detí. Je preto zrejmé,
že žalobkyňa vníma osobu žalovaného za neznesiteľnú, ale z objektívneho hľadiska z dokazovania
nevyplynulo nič, na základe čoho by bolo možné rozhodnúť v prospech žaloby. Tvrdené útoky
žalovaného neboli podložené jediným hodnoverným dôkazom, nebolo vydané ani jedno priestupkové, či
trestné rozhodnutie, v zmysle ktorého by žalovaný bol uznaný za vinného. V zmysle vyššie uvedeného

žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila si nárok na náhradu trov konania 100 %.

49. Podľa § 146 ods. 2 OZ, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého
násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo
ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo

druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z
jeho užívania úplne vylúčiť.50. Z dikcie zákona vyplývajú nasledujúce podmienky na to, aby súd vylúčil jedného z vlastníkov z
užívania bytu:
1. preukázaná existencia fyzického alebo psychického násilia, resp. hrozby takéhoto násilia,

2. voči manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom byte,
3. ďalšie spolužitie uvedených osôb sa stalo neznesiteľným,
4. návrh jednej z uvedených osôb na vylúčenie z užívania bytu.

51. Dôkazné bremeno v tomto konaní znášala žalobkyňa, pretože podala návrh v tomto konaní a preto

musela preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia
aj v budúcnosti. Zákon zakotvil aj podmienku, že konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné
spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v dome či byte druhému manželovi a jeho deťom či iným
blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez
strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti.

52. Právo v takomto prípade musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva dať
možnosť, aby sa riešili právne situácie takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva
druhého na pokojný a zdravý život, v záujme ochrany zdravého vývoja detí, bol obmedzený aj v takých
právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie domu či bytu. Ide o pomerne veľký
zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a život druhého

manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte.

53.Občianskyzákonníkpojemnásilienevysvetľuje.Spresňujelen,žemusíísťofyzické,alebopsychické
násilie. O fyzické násilie ide, keď niekto použije fyzickú silu proti telu inej osoby, napr. bitie, kopanie,
škrtenie a podobne. Na rozdiel od fyzického násilia, ktorého následky sú spravidla viditeľné ( modriny,

rezné rany a podobne), pri psychickom násilí je to zložitejšie. Pri tejto forme násilia sa nepoužíva fyzická
silaprotiosobe,alepôsobísanapsychikurôznymiprostriedkami(najmäverbálnymi),ktorýmisaznižuje
sebavedomie druhej osoby, ponižuje, deprimuje, izoluje ju od okolitého sveta a podobne. Zo zákona
ale nevyplýva, že násilné konanie manžela musí vykazovať znaky trestného činu v zmysle trestného
zákona. Charakteristiku domáceho násilia uviedol Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5MCdo

10/2012 z 15.10.2012 popísaný v odseku 36 tohto odôvodnenia.

54. Žalobkyňa podľa zváženia súdu v konaní splnila všetky podmienky na vylúčenie žalovaného z
užívania bytu, preukázala, že žalovaný sa voči nej dopúšťal fyzického násilia, ekonomického násilia a
najmä psychického násilia tak, ako to charakterizuje vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

55. Na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania, zhodnotenia každého dôkazu jednotlivo a v
ich vzájomnej súvislosti súd dospel k tomu záveru, fyzické násilie zo strany žalovaného voči žalobkyni
páchané bolo a nie je dôležité, či žalovaný za takéto násilie bol alebo nebol postihovaný v trestnom
alebo priestupkovom konaní. O fyzickom násilí svedčia lekárske správy, ktoré žalobkyňa v tomto konaní

predložila, ako aj svedecké výpovede jej rodičov a svedkyne Y. ( jedná sa najmä o príhodu s kávou,
vykrúcanie rúk, udieranie mokrým uterákom). Sú to síce nepriame dôkazy, pretože domáce násilie sa
nedeje na verejnosti, ale za zatvorenými dverami a preto sa ťažko dokazuje, ale z týchto dôkazov súd
uveril tvrdeniu žalobkyne o fyzickom násilí páchaného žalovaným. Deti, ktoré žili s účastníkmi konania
v spoločnej domácnosti boli v tom čase v útlom veku, a naviac nemuseli byť svedkami tohto domáceho

násilia.

56. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že nie on útočil na žalobkyňu, ale ona na neho, že
jemu je násilie cudzie, čo podľa názoru súdu je vylúčené samotnou podstatou osobnosti účastníkov
konania, ale aj fyziognómiou žalobkyne a žalovaného. Zároveň súd poukazuje na tie osobnostné črty

účastníkov konania, ktoré boli zistené znaleckým dokazovaním v konaní o úpravu rodičovských práv
a povinností, ale najmä znalkyňou ustanovenou v tomto konaní. Žalovaný bol charakterizovaný ako
dominantná osoba, ktorá si presadzuje svoje, ktorá má osobnosť nevyrovnanú, narcisticko, pasívne
agresívnu, vo vzťahoch je málo srdečný, ľudský a vlastne vo vzťahoch ani nevie riadne fungovať.
Navonoksavšaksnažíjaviťinak,nežvskutočnostije.Nadruhejstranežalobkyňabolacharakterizovaná

ako osobnosť submisívna, ktorá sa málo presadzuje a necháva iných, aby rozhodovali o ich živote,
prežívanie majú senzitívne a občas reagujú hyperemotívne. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že žalobkyňa
na neho útočila a svedčia o tom aj jeho trestné oznámenia, podľa zváženia súdu tieto dôkazy nemajú
žiadnu výpovednú hodnotu, lebo je z konania žalovaného zrejmé, že si zvolil taktiku útoku a protiútoku,svoje konanie vydával za konanie žalobkyne a tak to prezentoval aj pred inštitúciami, aj v tomto konaní.
Vedel, že jeho útoky nemajú svedkov a že ich tvrdenia budú hodnotené ako tvrdenie proti tvrdeniu, bez
ďalších dôkazov, čo následne spôsobí a aj spôsobilo vždy zastavenie konania. Žalobkyňa, ktorá všetko

prežívala emotívne mohla v určitých situáciách reagovať tak, že v obrane žalovaného udrela. Nebola
však iniciátorom útokov, čo znalkyňa S. vylúčila. Znalkyňa posudzovala aj dôveryhodnosť účastníkov
konania a uviedla, že popisovanie situácií vzájomných interakcií medzi nimi je psychologicky viac v
súlade s tým, čo vypovedá žalobkyňa.

57. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala aj na ekonomické násilie, ktoré žalovaný voči nej páchal, predložila
dôkazy, ktoré preukazujú, že žalovaný hospodáril v rokoch 2002 až 2004 s veľkou sumou peňazí ( teda
nielen s tými, ktoré on zarobil) takým spôsobom, že podpísal
( iba ona sám, bez žalobkyne) množstvo rôznych zmlúv s nebankovými inštitúciami, ktorým zveril
nemalú sumu peňazí. Aj toto svoje konanie však žalovaný považoval za konanie so súhlasom, a po
dohode so žalobkyňou. Aj tieto dôkazy nepriamo nasvedčujú tomu, že žalovaný páchal na žalobkyni aj

ekonomické násilie, tak, ako to tvrdili svedkovia- rodičia žalobkyne, keď od začiatku ich manželstva sa
rozhodol, že on bude hospodáriť so všetkými finančnými prostriedkami rodiny, zobral jej všetky peniaze
s odôvodnením, že žalobkyňa hospodáriť nevie. Tvrdil, že takto odbremenil žalobkyňu od zbytočných
starostí s finančným hospodárením rodiny. Teda aj toto svoje konania považuje za pozitívny postoj v
spolužitísožalobkyňouanevidívtomžiadneekonomickénásilie.Žalobkyňavšaktvrdila,žetaktobolaod

žalovaného úplne ekonomicky závislá, lebo jej vydeľoval peniaze na každú maličkosť a sám rozhodoval
o tom, na čo sa peniaze rodiny použijú. Práve v tom sa podľa zváženia súdu prejavilo ekonomické násilie
zo strany žalovaného.

58. Z vykonaného dokazovania však, podľa zváženia súdu vyplýva aj najzávažnejšia forma násilia, ktorú

žalovaný na žalobkyni páchal: násilie psychické. Žalovaný žil v manželstve so žalobkyňou 16 rokov,
teda ju veľmi dobre poznal. On, ako dominantná osobnosť, poznal, že žalobkyňa je submisívna a jej
emocionálne prejavy považoval za prejav jej „ trpiteľskej povahy“. Takto sa o nej vyjadroval aj v tomto, aj
v iných konaniach- napr. v rozvodovom konaní, konaní o úpravu rodičovských práv a povinností. Preto
je podľa zváženia súdu zrejmé, že k žalobkyni pristupoval ako k osobe nerovnej, menejcennej, ktorú

treba vychovávať, usmerňovať, ktorá je nesamostatná v konaní a rozmýšľaní a jeho prejavy mali črty
psychického týrania, ktoré sa prejavovali jej rôznymi formami tak, ako o tom vypovedala žalobkyňa. Súd
preto uveril žalobkyni, že žalovaný ju verbálne ponižoval, nielen v súkromí, ale aj pred inými ľuďmi,
známymi a príbuznými, snažil sa o jej sociálnu izoláciu, kontroloval čo robí, ako to robí, s kým si píše,
s kým si telefonuje, čo doma robí, čo si oblieka, ako vyzerá ( opäť potvrdené nepriamym svedectvom

rodičov, brata žalobkyne a svedkyne Y.).

59. Veľmi závažné svedectvo v tomto konaní však ohľadne psychického týrania podala v tomto konaní
svedkyňa A., ktorá poskytovala žalobkyni psychologické vyšetrenie a poradenstvo v rokoch 2008 až
2010. Napriek tomu, že žalovaný aj toto svedectvo zľahčuje a snaží sa ho spochybniť ( spochybniť

odbornosť svedkyne) z výpisu zo zdravotnej karty žalobkyne jednoznačne vyplývajú dôvody, ktoré viedli
kopakovanýmnávštevámžalobkyneupsychologičky-žetonebolilenproblémysrozvodommanželstva,
ale aj jej depresívne ladenie, že je na ňu manžel agresívny, že ju ponižuje a týra sa že má obavy z
tohto, ako to všetko zvládne. Aj v priebehu rozvodového konania ( 7.1.2010) žalobkyňa popisovala
psychologičke rôzne situácie fyzického a psychického týrania zo strany žalovaného. Toto svedectvo

spolu s výpoveďou svedkyne je priamym svedectvom o psychickom zdravotnom stave žalobkyne a súd
nemá dôvod tento dôkaz spochybňovať.

60. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na hrozbu násilia zo strany žalovaného tým, že dňa 11.4.2011 vyslovil
vetu: „ pozdravujú ťa môj otec a brat, a ešte U. , Ministerstvo vnútra a vedenie FF UK v Bratislave a nech

si pripraví poriadny balík pampersiek“, súd tejto vete nepripisoval nejaký význam, pretože z obsahu tejto
vety nie je možné zistiť priamu vyhrážku a preto ju súd ani nevyhodnocoval. Žalovaný naviac vyslovenie
tejto vety popieral. Bolo to zas „ tvrdenie proti tvrdeniu“.

61. Psychické násilie sa odohráva vo verbálnej rovine, tak, to bolo aj v tomto prípade. Môže mať podobu

ustavičného kritizovania, neadekvátnych poznámok, šikanovania, ponižovania, vyhrážania, udržovania
v strese či strachu. Typickým prejavom domáceho násilia je aj vyhrážka samovraždou. V tomto prípade
žalovaný manifestoval svoj postoj k návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala žalobkyňa tak, že sa
pokúšal o samovraždu užitím veľkého množstva liekov. Tým, že rozchod je najrizikovejším obdobím zhľadiska domáceho násilia, je možné dávať konanie žalovaného do súvisu s jeho snahou aj takouto
formou žalobkyňu psychicky týrať, vyvolávať v nej zodpovednosť za všetko zlé, čo sa stane. Na tejto
skutočnosti nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že on spáchať samovraždu nechcel, iba užil väčšie

množstvo liekov.

62. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účastníci konania, ani v súčasnosti, 7 rokov po rozvode
manželstva spolu nevedia vychádzať, ako uviedla znalkyňa, žalovaný nerešpektuje právo žalobkyne na
vlastný súkromný život, nerešpektuje, že ich manželstvo bolo rozvedené. Možno preto predpokladať,

že zamietnutím tohto návrhu by žalovaný obnovil svoje zotrvanie v spoločnom byte a život žalobkyne
by sa snažil riadiť spôsobom, ako to robil pred rozvodom, čo by bolo pre žalobkyňu neznesiteľné. Nie
je prípustné, aby sa medzi účastníkmi konania zopakovalo násilie, ktoré bolo popísané v odôvodnení
tohto rozhodnutia. Naviac, postoj žalovaného k snahe vyriešiť vzájomné vzťahy so žalobkyňou je
zrejmý z toho, že sám nepodal návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva so žalobkyňou,
predmetom ktorého by mal byť aj byt patriaci do BSM, ale tento návrh musela podávať žalobkyňa, a

urobila tak, až v priebehu tohto konania, v roku 2013. Pre žalovaného bolo prednostné rozhodnutie v
tejto veci, ktoré však vzťahy medzi účastníkmi konania definitívne nerieši.

63. Na základe tohto skutkového stavu súd rozhodol tak, že vylúčil žalovaného z užívania predmetného
bytu. Vo výroku rozhodnutia súdu nebolo potrebné určovať lehotu na opustenie bytu žalovaným, lebo

žalovaný už v byte nebýva na základe nariadeného predbežného opatrenia.

64. Výrok o trovách konania sa zakladá na plnom úspechu žalobkyne v tomto konaní. O nároku na
náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( z.č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

65. Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu s prihliadnutím na výsledok tohto konania v súlade s§ 259
CSP. Trovy štátu vznikli preddavkovaním trov znaleckého dokazovania v sume 475,04 Eur a vyplatením
svedočného svedkyni Y. v sume 18,90 Eur, spolu v sume 493,94 Eur.

Poučenie:

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.