Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Veselá
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6Csp/41/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419201323
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2020:5419201323.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom 829 90 Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom 036 01 Martin, Jilemnického
4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. XXXX/X,
o zaplatenie 628,65 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou na tunajší súd dňa 02.10.2019, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 628,65 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 04.03.2017 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 11.07.2013 zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXX/XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1.100,- eur („schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke
mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 35,30 eur, a to až do
celkovej sumy pôžičky vo výške 2.118,- eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej
zmluvy sumu 1.366,40 eur. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako “OZ”), „ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Podľa § 565 OZ „ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.“ Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,
žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom zo dňa 29.12.2016 - predžalobná upomienka,
vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie
viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej
omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej
lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a
dňa 19.02.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 26.02.2017 - „oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí
dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred
zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto
však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnejupomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo
v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku
zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca
počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému žalobca poukazuje na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.4 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu
podania návrhu predstavuje sumu 628,65 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z
omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko
oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. V
zmyslečlánku15.2zmluvnýchpodmienoksazásielkapovažujezadoručenúpiatymdňomodpodaniana
poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „pokuta“ v
sume 71,28 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný
uhradiť sumu 1.995,05 eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „splátka“/. Uvedenú sumu
(ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po
zosplatnení: počet splátok výška splátky suma splátok (počet*výška). Suma po zosplatnení spolu istina
(eur) 4.235,30 1482,60 512,45 = 1.995,05. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu
1.366,40eur,ktorésúriadnymisplátkamiposkytnutéhofinančnéhoplnenia.Uvedenásumajevprehľade
splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu
vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0,-
eur / označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“/. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú
príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením, t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi
náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy
žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: istina + náklady na vymáhanie - prijaté úhrady = žalovaná suma
1.995,05 eur + 0 eur - 1.366,40 eur = 628,65 eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v prehľade splátok a
úhrad /stĺpec „zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 71,28 eur /stĺpec „pokuta“/, ktorú si žalobca
v tomto konaní neuplatňuje: zostatok - pokuta = žalovaná suma 699,93 eur - 71,28 eur = 628,65 eur.
3. Žalovanému bola žaloba spolu s uznesením zo dňa 11.11.2019, č.k. 6Csp/41/2019-48 doručená dňa
18.11.2019. K tejto sa nevyjadril, hoci predmetným uznesením bol vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od
doručenia žaloby k nej písomne vyjadril a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby uviedol
vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 13.02.2020, na ktoré predvolal obe strany
sporu. Právny zástupca žalobcu, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 16.01.2020, v podaní
doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.01.2020, svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní
ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Žalovaný, ktorý
predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 20.01.2020, svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že súhlasil s
pojednávanímvjehoneprítomnosti.Vzhľadomnauvedené,keďžežiadnazostránnežiadalaoodročenie
pojednávania, boli splnené podmienky pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti strán sporu.
Súd na pojednávaní, za neprítomnosti strán sporu, vykonal dokazovanie, ktoré spočívalo v dokazovaní
listinami, ktoré do spisu predložil žalobca spolu so žalobou, pretože iné dôkazy navrhnuté neboli a súd
nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ vykonať nenavrhol (§ 295
CSP).
Súd uvedené ustanovenie aplikoval z dôvodu, že nárok uplatnený žalobou posúdil ako nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, keďže pri uzavieraní a plnení zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX zo
dňa 11.07.2013 žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a
naopak spoločnosť Y., takto konala (§ 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy).
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe, ktoré žalovaný
nijako nepoprel, súd zistil, že dňa 08.07.2013 žalovaný ako “klient” podpísal žiadosť o pôžičku s
nasledovnými požiadavkami: pôžička vo výške 1.100,- eur, vrátenie pôžičky v 60 mesačných splátkach
vo výške 34,31 eur, s poistením vo výške 35,30 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 32%, RPMN 32
%, priemernej hodnote RPMN 26,38%, celkových nákladoch spotrebiteľa 958,60 eur, celkovej sumepôžičky 2.058,60 eur a termíne konečnej splatnosti (mesiac/rok) 8/2018. V závere žiadosti je uvedené,
že jej neoddeliteľnou súčasťou a po jej akceptácii, zmluvy, sú Všeobecné obchodné podmienky,
formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Formulár informácie o finančnom
sprostredkovaní. V čl. VII odsek 2 a 3 žiadosti je uvedené, že podpisom žiadosti klient potvrdzuje
slobodný a vážny prejav vôle uzatvoriť zmluvu o pôžičke za podmienok uvedených v žiadosti. V prípade
akceptáciežiadosti(návrhuklientanauzatvoreniezmluvy)saspoločnosťzaväzuje,žeposkytneklientovi
za podmienok dohodnutých v tejto žiadosti, vo Všeobecných obchodných podmienkach peňažné
prostriedky (spotrebiteľský úver) a klient sa zaväzuje, že poskytnuté prostriedky vráti, zaplatí úroky a
splní ďalšie záväzky podľa tejto žiadosti/zmluvy.Akceptáciou návrhu klienta na uzatvorenie zmluvy zo
strany spoločnosti dochádza k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, o čom spoločnosť zašle klientovi písomné
potvrdenie o uzatvorení zmluvy o pôžičke (č.l.12 spisu).
Spoločnosť Y. následne vyhotovila list adresovaný žalovanému, v ktorom sa uvádza, že jeho žiadosť o
poskytnutie Najľahšej pôžičky číslo XXXXXXX bola dňa 11.07.2013 schválená, čím došlo k uzatvoreniu
zmluvy o poskytnutí Najľahšej pôžičky medzi ním a ich spoločnosťou s tým, že potvrdzujúci list je
súčasťou zmluvy, ktorá má nasledovné parametre: pôžička: 1.100,- eur, celková suma pôžičky: 2.058,60
eur, celkové náklady spotrebiteľa: 958,60 eur, splátka: 34,31 eur, splátka s poistením: 35,30 eur, počet
splátok: 60, ročná úroková sadzba: 32,01%, RPMN: 32,01%, priemerná hodnota RPMN: 48,52%,
termín konečnej splatnosti úveru: 7/2018, splatnosť prvej mesačnej splátky: 20.08.2013 a splatnosť
každej nasledujúcej splátky je v zmysle dohodnutých zmluvných ustanovení k 20-temu dňu príslušného
kalendárneho mesiaca (č.l. 13 spisu).
Listom zo dňa 29.12.2016 označeným ako predžalobná upomienka spoločnosť Y. žalovaného vyzvala
k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2016 s tým, že ak nedôjde k jej úhrade do 05.02.2017, tak
spoločnosť je oprávnená úver zosplatniť. Upomienka bola žalovanému doručovaná prostredníctvom
doporučenej zásielky na adresu žalovaného uvedenú v zmluve. Žalovaný zásielku neprevzal v odbernej
lehote a Slovenská pošta, a.s. spoločnosti Y. zásielku vrátila dňa 27.01.2017 (č.l. 14, 16-17 spisu).
Spoločnosť Y. vystavila s dátumom 26.02.2017 list označený ako oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti dlhu vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXX, a to vo výške 628,97 eur.
Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad na č.l. 18 spisu žalovaný uhrádzal mesačné splátky pôžičky
(vrátane mesačného poplatku za poistenie), t.j. celkovo poukazoval sumu 35,30 eur mesačne do
18.04.2016, následne 13.09.2016 zaplatil sumu 141,20 eur a potom so splácaním pôžičky prestal.
Celkovo tak zaplatil sumu 1.366,40 eur.
Okrem toho, že zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, ku ktorej uzavretiu došlo dňa 11.07.2013
(kedy spoločnosť Y. schválila žiadosť žalovaného zo dňa 08.07.2013 o poskytnutie pôžičky) má
povahu spotrebiteľskej zmluvy, ide tiež o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, a to v zmysle jeho ust. § 2 písm., a), b) a d).
Na základe uvedeného súd na prvom mieste skúmal, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré tento
zákon (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) vyžadoval v ust. § 9 ods. ods. 2 písm.
a) až k), r) a y) na to, aby išlo o úver s úrokmi a poplatkami (§ 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona).
Súd pritom zistil, že daná zmluva o poskytnutí pôžičky neobsahuje dve z náležistosti potrebné k tomu,
aby išlo o pôžičku/úver s úrokmi a poplatkami. Na prvom mieste zmluva neobsahuje termíny splatnosti
splátok, ktoré boli uvedené až v akceptácii žiadosti, ktorá ohľadne termínov splatnosti splátok nič
neuvádzala, takže akceptácia je v tomto smere novým návrhom a aby došlo k vzniku zmluvy by bolo
potrebné, aby ho žalovaný ohľadne tohto navrhovaného dojednania akceptoval, a to písomne (§ 9
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Pokiaľ termíny splatnosti splátok boli uvedené vo VOP, či v iných
súčastiach zmluvy, žalobca túto skutočnosť nepreukázal, pretože so žalobou predložil len Zmluvné
podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - občanov, platné od 01.01.2013
(č.l. 21 spisu), ktoré však ako súčasť zmluvy, resp. žiadosti o poskytnutie pôžičky uvedené nie sú,
takže neboli inkorpované do zmluvy, resp. nestali sa jej súčasťou. Pokiaľ ide o druhú náležistosť, tou
je termín konečnej splatnosti úveru, ktorý je uvedený v žiadosti o poskytnutie pôžičky údajom “8/2018“
a v akceptácii údajom “7/2018”. Aj v tomto prípade, ak akceptácia obsahuje iný údaj než je uvedený
v žiadosti, pre vznik dojednania tejto podmienky pôžičky by bolo potrebné, aby žalovaný písomneakceptoval termín uvedený v akceptácii, k čomu však, podľa výsledkov dokazovania, nedošlo. Aj v
prípade, keby sa tak stalo, je toto vymedzenie neurčité, pretože je síce zrejmé, že ide o mesiac júl alebo
august v roku 2018, ale vymedzenie konečnej splatnosti úveru celým mesiacom neumožňuje ustáliť,
kedy presne ktorým dňom sa úver stáva splatným. Neurčité vymedzenie termínu konečnej splatnosti
úveru je de facto absenciou tohto údaja a nakoľko tento údaj je uvedený v ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, takýto nedostatok zmluvy má za následok, že
poskytnutý úver (pôžička) je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, bezúročný a bez poplatkov, rovnako ako nedostatok spočívajúci v neuvedení
splatnosti termínu splátok pôžičky (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy). Taktiež je potrebné poukázať na to, že žiadosť o pôžičku a akceptáciu sa líšia vo
výške úroku a RPMN, keď v žiadosti je uvedená táto výška 32% a v akceptácii 32,01%. Vzhľadom
na uvedené je akceptácia novým návrhom, ktorý podľa dokazovania nebol žalovaným písomne prijatý,
čo opäť predstavuje absenciu dohody o výške úroku a ide o nedostatok spôsobujúci bezúročnosť a
bezpoplatkovosť pôžičky podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojední s § 9 ods. 2 psím. i) z.č. 129/2010 Z.z.
V súvislosti s vymedzením údaja o konečnej splatnosti úveru súd poukazuje na právny názor Krajského
súdu v Žiline vyslovený v rozsudku č.k. 9Co/24/2019-51 zo dňa 28.02.2019, podľa ktorého “ údaj o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, či
počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek
matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti úveru.”
Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 1.100,- eur, pričom žalovaný doposiaľ uhradil sumu
1.366,40 eur. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi
žalobcu vyššiu sumu, než na ktorú mu vznikol nárok, pretože mu vznikol nárok len na vrátenie istiny
a prípadného zákonného úroku za omeškanie sa s platením mesačných splátok. Pokiaľ potom žalobca
ako právny nástupca spoločnosti Y. (A.) žiadal voči žalovanému zaplatenie sumy 628,65 eur vrátane
5% úroku z omeškania ročne od 04.03.2017, súd žalobu ako nedôvodnú, v celom rozsahu, zamietol,
pretože táto predstavovala časť zosplatnených a nezaplatených splátok pôžičky zodpovedajúcu úrokom
a poplatkom.
Vzhľadom na takýto výsledok konania, kedy bola žaloba úplne zamietnutá, možno konštatovať, že
v spore bol plne úspešný žalovaný, ktorému tak vzniklo právo na náhradu trov konania v celom ich
rozsahu, a to podľa § 255 ods. 1 CSP.
Nakoľko žalovaný sa sporu fakticky nezúčastňoval a v konaní nebol zastúpený, trovy konania mu
vzniknúť nemohli. Z uvedeného dôvodu mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.