Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200383
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5017200383.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobkyne:
J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Z. - P., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej
č. 25674-2/2017, 25676-2/2017 zo dňa 08.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním zo dňa 27.04.2017, označeným ako „Návrh na zrušenie rozhodnutí Sociálnej poisťovne,
pobočka Žilina č. 700-1611693912-GC04/12 a č. 700-1611694012-GC04/12“ sa žalobkyňa v petite
domáhalazrušeniauvedenýchrozhodnutívydanýchdňa23.05.2012anariadeniaodpísaniapohľadávok
podľa § 150 zákona č. 461/2003 ods. 1 písm. a) a c). Žalobkyňa uviedla, že tieto rozhodnutia prevzala
dňa 21.12.2016, následne podala proti nim odvolanie, ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie vyhodnotila
ako oneskorene podané, z dôvodu, že za deň doručenia sa nepovažuje deň prevzatia, ale tretí deň
od uloženia. Žalobkyňa namietala, že doručovanie nebolo vykonané v súlade so spôsobom podľa §

212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Poukázala na ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 572/2009 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
s tým, že v danom prípade Sociálna poisťovňa nekonala pri predpise penále za oneskorené platby v
intenciách zákona a predpis č. 572/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, nezapracovala. Tiež poukázala na ust. § 150 ods. 1 písm. a), c) zákona č.
461/2003 Z.z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je
nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej

a) je pravdepodobné, že náklady na jej vymáhanie presiahnu výťažok z vymáhania; c) sa najmenej v
období troch rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu. V tej súvislosti
poukázala na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 33Er/5693/2012-54 zo dňa 30.06.2016 a obe
rozhodnutia vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Žilina dňa 23.05.2012.

2. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/13/2017-40 zo dňa 10.05.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.06.2018, bola žalobkyňa vyzvaná, aby podľa § 59 Správneho súdneho poriadku v

lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia podanie zo dňa 27.04.2017, ktoré by podľa svojho obsahu
mohlo byť správnou žalobou, doplnila v zmysle § 202 Správneho súdneho poriadku. Žalobkyňa dňa
07.06.2018 doručila Krajskému súdu v Žiline podanie zo dňa 02.06.2018, označené ako „Doplnenie
podania: Návrhu na zrušenie rozhodnutí Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina č. 700-1611694012-GC04/12 a č. 700-1611693912-GC04/12. Čiastočné späťvzatie časti návrhu a zmena návrhu.“ V tomto
podaní uviedla, že berie späť v zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku Návrh na zrušenie
rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina č. 700-1611694012-GC04/12 a č. 700-1611693912-

GC04/12 a súčasne v zmysle § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku mení, resp. upresňuje
návrh v časti označenia napadnutého rozhodnutia na rozhodnutie Ústredia Sociálnej poisťovne č.
25674-2/2017, 25676-2/2017 zo dňa 08.03.2018 (poznámka súdu správne malo byť uvedené zo dňa
08.03.2017), kde zo strany Ústredia Sociálnej poisťovne jej bolo znemožnené vyčerpať možnosť sa
riadne odvolať na rozhodnutia č. 700-1611694012-GC04/12 a č. 700-1611693912-GC04/12. Zmenu

žaloby odôvodnila tým, že doručovanie rozhodnutí č. 700-1611694012-GC04/12 a č. 700-1611693912-
GC04/12 Slovenskou poštou nebolo v súlade s poštovými podmienkami aplikovanými na Sociálnu
poisťovňu. Nebolo jej oznámené uloženie zásielky. Dostala do poštovej schránky len oznámenie, že si
má vyzdvihnúť písomnosť do 18 dní. Poštovú schránku umiestnili od bytovej jednotky vo
vzdialenosti cca 50 metrov preto, lebo im nebola doručovaná pošta vôbec pre strmú poľnú cestu k
bytovej jednotke. Obec P. nemá poštu, a tak si musí zásielky vyzdvihovať v susednej obci X., kde je

otváracia doba krátka, a tak jediný deň na vyzdvihnutie pošty je streda, kedy je predĺžená otváracia
doba, keďže je pracovne aktívna. O zásielke sa dozvedela z klasického doručovacieho žltého lístka dňa
19.12.2018 (poznámka súdu správne malo byť uvedené dňa 19.12.2016), čiže v pondelok a vyzdvihla
si zásielku na pošte v stredu 21.12.2018 (poznámka súdu správne malo byť uvedené dňa 21.12.2016),
takže považuje tento deň 21.12.2018 (poznámka súdu správne malo byť uvedené dňa 21.12.2016) aj

ako za deň doručenia. Žiadala, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým určí, že odvolanie sa proti
rozhodnutiam Sociálnej poisťovne bolo v súlade so zákonom o sociálnom poistení a za deň doručenia
sa považuje 21.12.2016, čo je v súlade so zákonom o sociálnom poistení ustanovenej 15-dňovej lehote
na podanie odvolania dňa 05.01.2017.

3. Žalovaná sa k žalobe a jej zmene vyjadrila podaním zo dňa 24.08.2018. Okrem iného uviedla, že
Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím č. 700-1611694012-GC04/12 zo dňa 23.05.2012
predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie január 2009 až december
2009 a január 2011 až apríl 2011, penále v sume 360,90 €, vypočítané z dlžnej sumy poistného na
nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do

rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v
Štátnej pokladnici alebo zaplatená v hotovosti. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového
orgánu je príloha. Ďalej Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím č. 700-1611693912-GC04/12
zo dňa 23.05.2012 predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie júl 2008

až december 2008 penále v sume 7,22 €, vypočítané z dlžnej sumy poistného vo výške 0,05 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma
poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia
prvostupňového orgánu je príloha. Proti predmetným rozhodnutiam podala žalobkyňa odvolanie, ktoré
bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina osobne doručené po zákonom ustanovenej lehote na podanie

odvolania dňa 05.01.2017. Žalovaná, ako odvolací orgán, listom č. 25674-2/2017, 25676-2/2017 zo
dňa 08.03.2017, označeným ako „Vyjadrenie“, oznámila účastníčke konania, že odvolanie je možné
podať v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. O možnosti podať odvolanie v uvedenej lehote
bola účastníčka konania upovedomená v poučení rozhodnutí prvostupňového orgánu. V danom prípade
lehota na podanie odvolania uplynula 03.01.2017. Napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka

Žilina nadobudli právoplatnosť dňa 04.01.2017. Žalovaná ďalej poukázala na ust. § 212 ods. 1, 3 a
4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s tým, že z
doručenky označených rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 23.05.2012 je zrejmé, že
prvý neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 14.12.2016, druhý opakovaný pokus o doručenie,
ktorý bol rovnako neúspešný, sa uskutočnil dňa 15.12.2016 a v tento deň bola písomnosť uložená na

pošte. Keďže tretí deň od uloženia zásielky na pošte pripadol na deň pracovného pokoja (18.12.2016 -
nedeľa), posledný deň trojdňovej lehoty sa presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. na
deň 19.12.2016. V súlade s ust. § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení dňom doručenia rozhodnutia
je 19.12.2016. Na účely sociálneho poistenia platí v prípade náhradného doručovania zásadne úložná
lehota stanovená zákonom o sociálnom poistení, a preto účinky doručenia nastávajú na tretí deň od

uloženia zásielky, na čo nemá vplyv ani prípadné prevzatie tejto zásielky adresátom po uplynutí troch
dníoduloženianapošte,resp.jejneprevzatievôbec.Zdoručenkyjezrejmé,žežalobkyňasirozhodnutia
pobočky Sociálnej poisťovne prevzala dňa 21.12.2016, pre začatie plynutia lehoty na podanie odvolania
bol však rozhodujúci deň 19.12.2016, t. j. dátum doručenia rozhodnutia v súlade s § 212 ods. 4zákona o sociálnom poistení a nie deň, kedy predmetné rozhodnutia žalobkyňa skutočne prevzala.
Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1611694012-
GC04/12 a č. 700-1611693912-GC04/12, obe zo dňa 23.05.2012, nenamietala skutočnosti, že sa v čase

doručovania predmetných rozhodnutí nezdržiavala v mieste doručenia. Sociálna poisťovňa pri uplatnení
fikcie doručenia vychádza z doručenky, pričom žalovaná naďalej zastáva právny názor, že všetky údaje
na nej uvedené postačovali na to, aby sa zásielka považovala za doručenú v súlade s § 212 ods. 4
zákona o sociálnom poistení. Námietka žalobkyne, že otváracie hodiny pošty sú krátke, nemôže mať
vplyv na uplatnenie, resp. neuplatnenie ust. § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) v ôsmom bode a deviatom bode (kde spadajú
aj napadnuté rozhodnutia) možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. V súlade
s citovaným ustanovením zákona posledný deň na podanie odvolania bol 03.01.2017. Obe rozhodnutia
po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania nadobudli právoplatnosť dňa 04.01.2017 a
žalobkyňa odvolanie proti nim doručila pobočke Sociálnej poisťovne osobne dňa 05.01.2017. Žalovaná
zastáva názor, že list, označený ako „Vyjadrenie“, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie len oznámila

účastníčke konania, že ňou napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a Sociálna poisťovňa,
ústredie nie je oprávnená rozhodnúť o oneskorene podanom odvolaní, nie je výsledkom rozhodovacej
činnosti, t. j. nie je rozhodnutím, ktorým by boli dotknuté subjektívne práva žalobkyne, pretože ním
nebolo rozhodnuté o akejkoľvek právnej otázke v konaní vo veciach sociálneho poistenia. Poukázala
pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/24/2015 zo dňa 17.09.2015. Podľa žalovanej

list Sociálnej poisťovne, ústredie, označený ako „Vyjadrenie“, č. 25674-2/2017, 25676-2/2017 zo dňa
08.03.2017 nepodlieha súdnemu preskúmavaniu, keďže nespĺňa atribúty rozhodnutia a nemožno ho
teda za rozhodnutie ani považovať, rovnako tak nie je ani opatrením orgánu verejnej správy, ktorým by
boli dotknuté subjektívne práva žalobkyne, keďže len informuje účastníčku konania, že jej odvolanie bolo
podané po zákonom ustanovenej lehote na podanie odvolania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,

s poukazom na ust. § 7 písm. a) Správneho súdneho poriadku, žalovaná navrhla, aby Krajský súd
v Žiline správnu žalobu smerujúcu proti vyjadreniu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 25674-2/2017,
25676-2/2017 zo dňa 08.03.2017 odmietol.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej repliku nepodala.

5. Správny súd vzhľadom na skutočnosť, že posudzovaná vec má charakter „sociálnej veci“, keďže ide o
rozhodovanie Sociálnej poisťovne vo veciach sociálneho poistenia a predmetom nedávkového konania
je aj rozhodovanie o penále, poukazuje na ust. § 203 ods. 1 SSP, podľa ktorého rozsah správnej žaloby
fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Pretože žaloba bola vzatá späť z časti ešte pred jej doručením žalovanej, správny súd o čiastočnom
späťvzatí nerozhodoval vôbec a ďalej pokračoval v konaní o zvyšku uplatneného nároku.

Krajský súd v Žiline preskúmal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)

a contrario, pričom nezistil ani žiaden iný dôvod na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods.
1 SSP. Konštatuje pritom, že žalobkyňa ani žalovaná nežiadali nariadenie pojednávania. O verejnom
vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica.

6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 194 a nasl. SSP,

pričom nezistil vady uvedené v § 195 SSP, na ktoré by mal prihliadnuť ex offo. Po zistení, že žaloba nie
je dôvodná, ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.Podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v znení
účinnom k 08.03.2017) rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento
zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

Podľa § 212 ods. 3 citovaného zákona rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením
rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do
vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia
a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,

c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále,
d) o prerušení konania,
e) o zastavení konania.
1) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 212 ods. 4 citovaného zákona ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si
adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje

za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa § 215 ods. 2 citovaného zákona odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia
rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a
deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

8. V prvom rade správny súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalovanej, že List Sociálnej
poisťovne, ústredie, označený ako „Vyjadrenie“ č. 25674-2/2017, 25676-2/2017 zo dňa 08. marca 2017,
nepodlieha súdnemu preskúmavaniu, keďže nespĺňa atribúty súdneho rozhodnutia a nemožno ho teda
za rozhodnutie ani považovať a rovnako tak nie je ani opatrením orgánu verejnej správy, ktorým by boli

dotknuté subjektívne práva žalobkyne, keďže len informuje žalobkyňu, že jej odvolanie bolo podané po
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. K tomu uvádza, že v správnom súdnictve je právo
na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly, kedy Správny súdny poriadok v § 6 ods. 1
všeobecne ustanovuje, čo je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.V § 3 ods. 1 SSP zákonodarca priamo definuje, čo sa považuje za rozhodnutie a čo je potrebné rozumieť
pod pojmom opatrenie orgánu verejnej správy. Pod opatrením sa v zmysle dôvodovej správy k SSP
rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a

nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní,
t. j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a ktorého účinkami môžu byť práva, právom
chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb priamo dotknuté. V praxi sú takýmito opatreniami aj
samotné listy orgánov verejnej správy, ktorými sa oznamuje, že nebolo vyhovené návrhom alebo
žiadostiam fyzických a právnických osôb, ak tým môžu byť priamo dotknuté ich práva, právom chránené

záujmy alebo povinnosti. Za opatrenie možno považovať všetky individuálne správne akty vydané v
administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie. Ide o „zberný kôš“
pre všetky nepomenované akty orgánov verejnej správy, ktoré v prípade pochybností o ich právnej
povahe nie je možné právne kvalifikovať ako rozhodnutia. Zároveň Správny súdny poriadok negatívnou
enumeráciou v § 7 SSP pristupuje k tomu, čo je z prieskumu správneho súdu výslovne vylúčené. Z
uvedeného teda vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia a opatrenia orgánov

verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.

9. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že oznámenie Sociálnej poisťovne,
ústredie Bratislava č. 25674-2/2017, 25676-2/2017 zo dňa 08.03.2017 v zmysle právnej úpravy
Správneho súdneho poriadku síce nemožno považovať za rozhodnutie, pretože nespĺňa formálne

znaky rozhodnutia, ale je opatrením preskúmateľným súdom. Zároveň toto oznámenie nie je v zmysle
§ 7 SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Podľa písm. e) § 7 SSP sú zo súdneho prieskumu
vylúčené len rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej
povahy, a to len za podmienky, že nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka
administratívneho konania.

10. Týmto oznámením Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava žalobkyni oznámila, že rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1611693912-GC04/12 z 23.05.2012 a č. 700-1611694012-
GC04/12 z 23.05.2012 jej boli v zmysle ust. § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení doručené dňa
19.decembra 2016. O možnosti podať odvolanie bola žalobkyňa poučená v predmetných rozhodnutiach

včasti„Poučenie“,kdesauvádza,žeprotipredmetnémurozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15
dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina. Označené rozhodnutia z 23.05.2012 tak
nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.01.2017. Ďalej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava
žalobkyni oznámila, že odvolanie proti obom označeným rozhodnutiam žalobkyňa osobne podala dňa
05.01.2017, t. j. po zákonom o sociálnom poistení ustanovenej lehote na podanie odvolania.

Sociálna poisťovňa, ústredie vo veci žalobkyňou oneskorene podaného odvolania proti označeným
rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1611693912-GC04/12 z 23.05.2012 a č.
700-1611694012-GC04/12 z 23.05.2012 nemôže konať, pretože platný zákon o sociálnom poistení
nepozná inštitút preskúmania oneskorene podaného odvolania. Z obsahu administratívneho spisu tiež
vyplýva, že žalobkyňa sa proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu odvolala, avšak žalovaná sa týmto

nezaoberala, pretože odvolanie vyhodnotila ako oneskorene podané. Podľa názoru správneho súdu je
potom predmetom súdneho konania podľa obsahu žaloby práve preskúmanie zákonnosti listu žalovanej
- vyjadrenia č. 25674-2/2017, 25676-2/2017 zo dňa 08.03.2017, a preto súd skúmal, či boli a kedy
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 23.05.2012 žalobkyni riadne doručené.

11. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal správny súd preukázané, že
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1611693912-GC04/12 zo dňa 23.05.2012 a
č. 700-16116994012-GC04/12 zo dňa 23.05.2012 boli žalobkyni doručované do vlastných rúk. Z
fotokópie doručenky, ktorá bola overená s originálom, pripojenej k rozhodnutiam v administratívnom
spise žalovanej, je zrejmé, že pošta vykonala prvý - neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované

doručenie dňa 14.12.2016, opakované doručenie zásielky s označenými rozhodnutiami bolo vykonané
dňa 15.12.2016, a to neúspešne, preto v súlade s § 212 ods. 4, druhá veta zákona č. 461/2003 Z.z. dňa
15.12.2016 uložila zásielku na pošte. Lehota troch dní začala plynúť prvým dňom po uložení zásielky,
t. j. 16.12.2016. Tretí deň uloženia pripadol na deň 18.12.2016 (nedeľa, deň pracovného pokoja),
preto posledný deň trojdňovej lehoty pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. na pondelok

19.12.2016. Tento deň je dňom doručenia napadnutého rozhodnutia v zmysle § 212 ods. 4, tretia veta
zákona č. 461/2003 Z.z.. Skutočnosť, že po tomto dni v odbernej lehote na pošte žalobkyňa rozhodnutie
fyzicky prevzala (dňa 21.12.2016), nemá vplyv na moment riadneho doručenia zásielky fikciou doručenia
na tretí deň po uložení zásielky na pošte, a teda ani na moment začatia plynutia lehoty na podanieodvolania. Iným spôsobom počítania lehoty by mohlo dôjsť k protiprávnemu mareniu účinkov fikcie
doručenia a k neodôvodnenému predlžovaniu lehoty na podanie odvolania. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/24/2012 zo dňa 31.07.2012, v ktorom

konštatoval, že: „Osobným prevzatím zásielky, ku ktorému došlo po uplynutí trojdňovej úložnej lehoty,
nedochádza k zmareniu fikcie, že zásielka sa považuje za doručenú v tretí deň uloženia na pošte.“

12. Riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje
pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný

opak (§ 111 ods. 1 CSP v spojení s § 25 SSP). To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka
jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje
sa len jej prípadná nesprávnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa
25.12.2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/101/2014 zo dňa 16.12.2015). Žalobkyňa v
žalobe nesprávnosť údajov uvedených na doručenke nepreukázala.

13. Podmienkou doručenia zásielky fikciou doručenia na tretí deň po uložení zásielky na
pošte je tiež skutočnosť, že adresát - žalobkyňa sa v čase doručovania zásielky v mieste bydliska
(doručenia) zdržiavala. V danom prípade táto podmienka bola splnená, nakoľko žalobkyňa v žalobe
netvrdila ani nepreukázala, že v čase doručovania napadnutého rozhodnutia žalovanej sa na adrese
bydliska nezdržiavala. Pritom dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste

doručovania nezdržiaval, znáša adresát a nie správny orgán, resp. súd. Ani čestné vyhlásenia adresáta,
že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena
nepostačuje,leboideibaotvrdenie.Jepotrebnýajobjektívnydôkazpreukazujúci,ževkritickomčasebol
na inom mieste (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16.06.2011).

14. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1611694012-GC04/12 zo dňa 23.05.2012 a
č.700-1611693912-GC04/12zodňa23.05.2012boližalobkynidoručenéfikcioudňa19.decembra2016.
V zmysle § 215 ods. 2 veta za bodkočiarkou bolo možné podať proti ním odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa oznámenia rozhodnutia. V danom prípade dňom, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty,
t. j. dňom, kedy boli označené rozhodnutia žalobkyni doručené, bol deň 19. decembra 2016. Odo dňa

19. decembra 2016 teda začala plynúť lehota 15 dní na podanie odvolania podľa § 215 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení. Posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na 03. januára
2017, tzn. že obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 04.01.2017. Z obsahu administratívneho
spisu žalovanej vyplýva, že žalobkyňa doručila odvolanie Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina osobne
dňa 05.01.2017, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Skutočnosť, že

žalobkyni nebolo oznámené uloženie zásielky, žalobkyňa žiadnym spôsobom ani relevantným dôkazom
nepreukázala. Jej tvrdenie, že obec Vranie nemá poštu, a tak si musí zásielky vyzdvihovať v susednej
obci Brodno, kde otváracia doba je krátka, a tak jediný deň na vyzdvihnutie pošty je streda, kedy
je predĺžená otváracia doba, keďže je pracovne aktívna, je irelevantné a správny súd podotýka, že
žalobkyňa mohla podať odvolanie do 03.01.2017. V tej súvislosti správny súd poukazuje aj na ust.

§ 212 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého zásielky s obsahom písomností určených
do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi alebo fyzickej osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením
na preberanie zásielok, tzn. že žalobkyňa mohla využiť i túto možnosť prebratia zásielky obsahujúcej
označené rozhodnutia. Stále je platná rímskoprávna zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva
patria bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné

oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Zmeškanie lehoty na
podanie odvolania podľa zákona o sociálnom poistení nemožno odpustiť.

15. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd, vyhodnotiac námietky žalobkyne ako neopodstatnené,
žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.

16. O trovách konania vo vzťahu k žalobkyni bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak,
že ako neúspešnej účastníčke jej náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej
podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanej správny súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli
splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.