Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/178/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117216692
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117216692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o., IČO: 45
684 618, so sídlom Bratislava, Košická 56, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
47 255 706, so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovanej: W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom J., o
zaplatenie 151,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 19Csp/121/2017-28 - v lehote splatnosti (v poradí prvý výrok), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej lehote splatnosti (v poradí prvý výrok)
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 151,92
Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 29,99 Eur od 4.7.2014 do zaplatenia, zo sumy
11,99 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 11,99 Eur od 4.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 11,99
Eur od 4.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 11,59 Eur od 4.11.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku (v poradí prvý výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (v poradí druhý výrok).

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 44 ods. 1, 11 písm. b) zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods.
2. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie na základe preukázané skutkového stavu tvrdeného žalobcom právne uzavrel,

že žaloba je dôvodná, preto priznal žalobcovi sumu 1511,92 Eur, ktorá pozostáva z ceny nezaplatených
služieb vyúčtovaných faktúrami žalobcu. Žalovaná nezaplatila pohľadávku žalobcu v lehote splatnosti
jednotlivých faktúr, preto žalobca má právo aj na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s citovaným
zákonným ustanovením, keď výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v období od 11.6.2014
do 9.9.2014 bola 0,15 %, od 10.9.2014 do 15.3.2016 bola 0,05 %, preto vyhovel žalobe aj v časti úroku
z omeškania.

4. Žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti lehoty splatnosti (v poradí prvý výrok) podala odvolanie
žalovaná, pričom navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť. Poukázala naodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentovala tým, že
nesúhlasí s lehotou splatnosti, nakoľko má exekúciu na plat u zamestnávateľa, žije zo životného minima
a po vyrovnaní záväzkov je schopná priznanú sumu zaplatiť.

6. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej sa nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou,

v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým

stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.3CSP), adospelkzáveru,žeodvolaniu
nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej lehote splatnosti

(v poradí prvý výrok) vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
napadnutom rozsahu v zmysle § 387 CSP.

8. Vzhľadom na to, že žalovaná odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie (len) v lehote
splatnosti, vo zvyšnej časti, t.j. vo vyhovujúcej časti (suma 151,92 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 29,99 Eur od 4.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 11,99 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia, zo
sumy11,99Eurod4.9.2014dozaplatenia,zosumy11,99Eurod4.10.2014dozaplatenia,zosumy11,59
Eur od 4.11.2014 do zaplatenia), v časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak prisúdenú sumu (v poradí prvý výrok) uložil
žalovanej zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia

o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia ak ide o
opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa
stanú splatnými až v budúcnosti.

11. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak, ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, ods. 4 ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

12. Vyššie citované procesné ustanovenia umožňujú súdu, aby v určitých odôvodnených prípadoch určil
dlhšiu paričnú lehotu ako je 3 dni, pričom pri širšom výklade citovaných ustanovení v ich vzájomnom
kontexte je nutné dospieť k záveru, že súd môže umožniť uhradenie dlhu aj v splátkach, ktorých rozsah
a podmienky zročnosti musí v rozhodnutí určiť. Pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať

v splátkach, resp. pri určení dlhšej lehoty na splnenie povinnosti, je nutné vychádzať z konkrétnych
okolností prípadu. Súd pritom musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného
plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie, dobu, po ktorú by došlo k
zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa,
pričom závery súdu o určení dlhšej ako zákonnej paričnej lehoty musia byť vždy náležite odôvodnené.

13. V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na to, že pred súdom prvej inštancie sa žalovaná
k žalobe žalobcu doručenej jej dňa 31.10.2018 nevyjadrila, teda ani nežiadala povolenie zaplatiť
žalovanú sumu v splátkach, či dlhšiu lehotu splatnosti, netvrdila, že by jej osobné a majetkové pomeryneumožňovali zaplatiť žalovanú sumu v prípade rozhodnutia naraz. Svoju námietku k lehote splatnosti
predostrela až v podanom odvolaní, pričom argumentovala s tým, že má exekúcie na plat, že žije
so životného minima. Avšak tieto skutočnosti ani na výzvu súdu prvej inštancie (uznesenie č. k.

19Csp/121/2017-33 zo dňa 18.4.2018) nijakým spôsobom nepreukázala.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že prihliadnutie na skutočnosť, že žalovaná (majúca splniť povinnosť)
nedisponuje podľa jej tvrdení takým príjmom (alebo úsporami), pri ktorých by bolo možné očakávať
zaplatenie žalovanej sumy naraz bez rizika ohrozenia vlastnej výživy, bez ďalšieho by však z výnimky

uvedenej v zákone (z výhody splátok) urobilo pravidlo, ktorý úmysel zákonodarca nepochybne nemal.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv
oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci (že žalovaná požiadavku
na zmenu lehoty splatnosti nijako nepreukázala) zodpovedá lehota na plnenie určená súdom prvej
inštancie, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP súdom prvej inštancie lehotu splatnosti

v poradí prvom výroku ako vecne správnu potvrdil.

16. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez
návrhurozhodnúťodvolacísúd,keďžetýmtorozhodnutímsapredmetnékonaniekončí.Ovýškenáhrady

trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si žalobca náhradu trov konania si neuplatnil, ani
nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

18. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

19. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v

konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

20. S poukazom na uvedené odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).