Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216216510
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216216510.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: žalobcu: Intrum Slovakia,
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: K., v konaní zastúpenej W. A., bytom
E. XXXX/XX, J., o zaplatenie sumy 2.739,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Komárno č.k. 14Csp/162/2016- 62 zo dňa 12. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
2.739,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.769,60 eura od 25.10.2013

do 3.10.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.759,60 eura od 4.10.2016
do 2.11.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.749,60 eura od 3.11.2016
do 25.11.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.739,60 eura od 26.11.2016
do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 497, §499 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1,5, § 100 ods. 1 §

101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. Zo zisteného skutkového mal za preukázané, že žalovaná dňa 18.7.2012 podala
právnemu predchodcovi žalobcu žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky vo výške 3.000 eur, ktorá mala
byť splatená 60 splátkami po 93,56 eura mesačne. Celkové náklady spojené s pôžičkou boli v žiadosti
vyčíslené na sumu vo výške 2.613,60 eura a teda žalovaná mala titulom pôžičky uhradiť celkove sumu
5.613,60 eura. Ročná úroková sadzba bola v žiadosti ustálená vo výške 32 % ročne, RPMN vo výške 32

%pripriemernejRPMNvovýške21,68%.Kuzavretiuzmluvydošlodňa18.7.2012akceptovanímnávrhu
žalovanej právnym predchodcom, žalobcu. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo
dňa 16.10.2013, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovanej túto vyzval na úhradu
dlžnej sumy naraz vo výške 4.706,08 eura do 3 dní od doručenia upomienky. Z predloženého prehľadu
splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná celkove uhradila sumu 1.285,60 eura do podania žaloby a po
podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 60 eur. Súd prvej inštancie uviedol že zástupca žalovanej

na pojednávaní dňa 12.2.2018 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, dôvodiac, že k
zosplatneniu úveru došlo dňa 16.10.2016 pre neuhradenie splátky splatnej dňa 20.8.2013. Preto podľa
jeho názoru došlo k uplynutiu premlčacej doby dňa 20.8.2016, teda pred podaním žaloby na súd.

2. Súd prvej inštancie sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku Považoval za
dôležité ustáliť, že predmetom sporu je nárok na zaplatenie dlžnej sumy z titulu zmluvy o pôžičke č.

7111240 zo dňa 18.7.2012, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej za odplatu
finančné prostriedky vo výške 3.000 eur. Poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou sa žalovanázaviazala splatiť 60 mesačnými splátkami po 93,56 eura. Uviedol, že predmetná zmluva podlieha
režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom
ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a

pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Skutočnosť, že v danom
prípade bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver medzi stranami sporná nebola. Poznamenal, že
pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, zástupca žalovanej začiatok plynutia premlčacej doby
ustálil na deň 20.8.2013, kedy bola splatná splátka, pre omeškanie úhrady ktorej podľa jeho názoru

došlo k zosplatneniu celého spotrebiteľského úveru. Súd v tejto súvislosti uviedol, že ustanovenie §
103 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť dohody zmluvných strán o splnení dlhu v splátkach. Na
túto dohodu potom nadväzuje aj taká dohoda (veta druhá ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka),
podľa ktorej, ak dlžník nesplní niektorú zo splátok, stane sa zročným celý dlh (dohoda o strate výhody
splátok), v takom prípade premlčacia doba vo vzťahu k celému dlhu začne plynúť odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Poukázal na to, že ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka treba vykladať vo

väzbe na právne dôsledky upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré obmedzuje veriteľa v práve
požadovať splatenie celého dlhu. Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ využiť len
do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak toto svoje právo v tejto lehote nevyužije, premlčacia
doba pokračuje len vo vzťahu k neuhradenej splátke. Konštatoval, že veriteľ využil svoje právo žiadať
zaplatenie celého dlhu naraz v dôsledku riadneho neuhradenia splátok až písomným podaním zo dňa

16.10.2013, pričom vychádzajúc z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zosplatneniu poskytnutého
spotrebiteľského úveru došlo až po splatnosti splátky splatnej dňa 20.10.2013. Súd mal za to, že
predmetné podanie obsahujúce právo veriteľa z titulu dohody o strate výhody splátok bolo žalovanej
doručené až po splatnosti splátky splatnej dňa 20.10.2013, preto začiatok plynutia premlčacej doby
vo vzťahu k zosplatnenej pohľadávke je potrebné viazať na deň 20.10.2013, ku ktorému nastala

splatnosť aj vo vzťahu k splátkam splatným po 20.10.2013. V danej veci, nakoľko predmetom konania
je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, aj vo vzťahu k otázke premlčania je potrebné aplikovať
aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Premlčacia doba podľa
Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo mohlo

byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom
návrhu na začatie konania. Uviedol, že v danom prípade vo vzťahu k neuhradeným splátkam splatným
do 20.10.2013 treba posudzovať plynutie premlčacej doby jednotlivo vo vzťahu ku každej splátke
počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivej splátky a vo vzťahu k zosplatnenej pohľadávke
počnúc od 21.10.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky splatnej dňa 20.10.2013, pre

neuhradenie ktorej došlo k zosplatneniu zostatku pohľadávky, resp. k využitiu práva veriteľa z titulu
dohody o strate výhody splátok. Súd konštatoval, že od tohto momentu do momentu podania žaloby na
súd (dňa 10.10.2016) neuplynula lehota viac ako tri roky, preto mal súd za to, že vznesená námietka
premlčania uplatneného nároku dôvodná nie je.

3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere ohľadne
zákonných náležitostí zistil, že preskúmavaná zmluva obsahuje správne uvedený údaj RPMN. Zmluva
síce neobsahuje jednoznačný údaj o momente konečnej splatnosti úveru (keď v zmluve je tento údaj
uvedený ako: 7/2017), v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, poskytnutý úver ale nie je možné vyhlásiť za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva mala

písomnú formu a tiež obsahovala ostatné zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže
žalovaná riadne neplnila svoje zmluvné povinnosti, keď poskytnutý úver riadne a včas nesplácala,
súd ju zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou, ktorú žalovaná titulom
poskytnutého úveru mala uhradiť (ide o sumu 4.055,20 eura, ktorá suma je nižšia, než žalovanej
vyplynulo uhradiť z titulu poskytnutého úveru, ak by tento riadne splácala) a sumou 1.315,60 eura,

ktorú už titulom úveru uhradila, t.j. na zaplatenie sumy 2.739,60 eura. Súd tiež zaviazal žalovanú na
zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy prihliadnuc na čiastočné úhrady žalovanej realizované v
období od 3.10.2016 do 25.11.2016, keď žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd rozhodol v
zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní plne úspešnou stranou sporu bol žalobca. O výške trov

konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§
262 ods. 2 CSP).4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd nesprávne posúdil premlčanie žalovaného nároku. Poukázala na to, že
k zosplatneniu došlo dňa 16.10.2013 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.08.2013, keďže zo

splátkového kalendára vyplýva, že posledná splátka bola zaplatená dňa 29.07.2013 a následne prestala
s uhrádzaním splátok, trojročná premlčacia doba teda uplynula 20.08.2016. Žaloba bola podaná dňa
10.10.2016, v ktorom čase už bol žalovaný nárok premlčaný. Poukázala na ustanovenie § 103 OZ
stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (teda nie od splatnosti celého dlhu). Súd prvej inštancie

v odôvodnení napadnutého rozsudku síce poukázal na ustanovenie §101, §103 a §565 OZ, avšak
opomenul v danom prípade na ustanovenie §53 ods. 9 OZ, ktoré je rozhodujúce pre správne právne
posúdenie veci a to z hľadiska ustálenia začiatku premlčacej lehoty. Právne posúdenie súdu je v
rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, nakoľko poskytuje žalobcovi dlhšiu ako trojročnú lehotu na
uplatnenie jeho práva. Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/35/2015 zo dňa
25.01 2016, Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 19Co/274/2016 zo dňa 13.10.2016 a rozhodnutie sp.zn.

19Co/211/2016 zo dňa 13. 10.2016. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu
v celom rozsahu zamietol.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej voči rozsudku nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť
vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s.) doručenou súdu dňa 10.10.2016 domáhal uloženia povinnosti
žalovanejzaplatiťmusumu2.811,60euraspríslušenstvomanáhradutrovkonania.Svojnárokodôvodnil
tým, že so žalovanou uzavrel dňa 18.7.2012 zmluvu o pôžičke č. 7111240, na základe ktorej jej

boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 5.613,60 eura, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť 60
mesačnými splátkami po 93,56 eura. Žalovaná titulom pôžičky uhradila len sumu 1.285,60 eura. Keďže
žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 16.10.2013 ju vyzval na okamžitú úhradu
celej dlžnej sumy naraz. Súd prvej inštancie rozhodol o zmene účastníka na strane žalobcu uznesením
č.k. 14Csp/162/2016-26 zo dňa 30.1.2017. Následne žalobca písomným podaním zo dňa 21.6.2017

vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 42 eur s príslušenstvom späť a to titulom nákladov na
vymáhanie pohľadávky a v časti o zaplatenie sumy 30 eur titulom úhrad žalovanej a konanie žiadal
v tejto časti zastaviť. Súd vo veci vydal dňa 25.7.2017 platobný rozkaz č.k. 14Csp/162/2016-32. Proti
tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor. V podanom odpore namietala aktívnu vecnú
legitimáciužalobcu,keďvčasepostúpeniapohľadávkyžalobcanebolsubjektomregistrovanýmvregistri

veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery a takéto povolenie získal až dňa 5.8.2016.
Z dôvodu podania odporu súd vydaný platobný rozkaz uznesením č.k. 14Csp/162/2016-44 zo dňa
22.9.2017 zrušil v celom rozsahu. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že medzi
ním a jeho právnym predchodcom existoval v čase pred postúpením pohľadávky zmluvný vzťah majúci
charakter mandátnej zmluvy, na základe ktorej vykonával pre mandanta činnosť spojenú s vymáhaním

jeho pohľadávky. Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadne povolenia poskytovania spotrebiteľských
úverov konštatoval, že on nebol poskytovateľom spotrebiteľského úveru žalovanej, keď jeho právny
predchodca ako subjekt, ktorý žalovanej spotrebiteľský úver skutočne poskytol, takéto povolenie mal.

8. Podstatou odvolania žalovanej je jej námietka proti záveru súdu prvej inštancie o premlčaní

žalovaného nároku. Súd prvej inštancie stanovil začiatok plynutia premlčacej doby nároku žalobcu
odo dňa splatnosti splátky úveru splatnej dňa 20.10.2013 s odôvodnením, že pre nezaplatenie
tejto splátky vyhlásil právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť úveru, a tak sa podľa § 103
Občianskeho zákonníka premlčacia doba počíta od tohto dňa. Uvedené závery súdu prvej inštancie
však nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie

doposiaľ vyplynulo, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý však žalovaná nesplácala podľa dohodnutých podmienok.
Právny predchodca žalobcu ako veriteľ výzvou zo dňa 16.10.2013 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý
úver v dôsledku neuhrádzania dojednaných splátok úveru riadne a včas. Záver súdu prvej inštancie,že úver bol zosplatnený na základe nesplatenej splátky zo dňa 20.10.2013 nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Súd prvej inštancie pri tomto závere vychádzal z predloženého prehľadu splátok a úhrad,
z ktorého však nevyplýva, že žalovaná sa odstala do omeškania až neuhradením splátky zo dňa

20.10.2013. Podľa uvedeného prehľadu sa žalovaná dostala do omeškania už neuhradením splátok za
máj, jún 2013, čomu zodpovedá aj vyjadrenie žalobcu v písomnom zosplatnení úveru zo dňa 16.10.2013
- „Napriek našej snahe ste nevzali vážne naše predchádzajúce upozornenie týkajúce sa zmluvy č.
7111240, ktorým sme Vám poskytli poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky a prelo Vás
dôrazne žiadame...“ Je potrebné zdôrazniť, že pôvodný žalobca mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, avšak v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva), to znamená, mohol tak
urobiť po tom, čo bola žalovaná minimálne po dobu troch mesiacov v omeškaní so splatnou splátkou.
Z uvedeného vyplýva, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že k zosplatneniu došlo až na základe

nesplatenej splátky zo dňa 20.10.2013 nie je správne. Navyše pôvodný žalobca ani nemohol vyhlásiť
zosplatnenie úveru dňa 16.10.2013 pre splátku, ktorá mala byť splatná až dňa 20.10.2013, pretože
nemohol dopredu vedieť, či táto splátka nebude žalovanou uhradená. Na základe uvedeného je potom
potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalovanej, že plynutie premlčacej doby sa nemohlo začať od
20.10.2013.

9. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na
dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom

v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu),
ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Ako už
bolo uvedené vyššie, v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka)
ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba

sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta
Občianskeho zákonníka), teda začína plynúť skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu.

10. V danom prípade je potrebné uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu
záveru ohľadom plynutia premlčacej doby, pričom v konaní nemal riadne preukázaný ani skutkový stav,

t.j. na základe ktorej nesplatenej splátky došlo veriteľom k zosplatneniu žalovanej pohľadávky. Rovnako
z dokazovania nevyplýva, kedy právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na omeškané splátky
a na možnosť zosplatnenia dlhu. Odvolací súd tiež uvádza, že zo žaloby žalobcu vôbec nevyplýva
z čoho pozostáva žalovaná suma, ktoré neuhradené splátky a v akej výške boli do nej zahrnuté. S
poukazom na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové

konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude doplniť
dokazovanie a opätovne preskúmať nárok žalobcu v zmysle uvedených záverov odvolacieho súdu a vo
veci rozhodnúť. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa
§ 396 ods. 3 CSP.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).