Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Tdo/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212010256
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Harabin
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6212010256.2

Uznesenie

Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Štefan Harabin 30. mája 2016, v trestnej
veci obvinenej V. O. stíhanej sčasti samostatne a sčasti v spolupáchateľstve pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák., v konaní o dovolaní obvinenej, takto

r o z h o d o l :

Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava), §§ 379 ods. 3, 283 ods. 5 per

analógiám Tr. por. p r e r u š u j e konanie o dovolaní obvinenej V. O.,

vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Tdo 40/2015, ktoré podala z dôvodov
uvedených v § 371 ods. 1 písm. e/, i/ Tr. por. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7.
augusta 2013, sp. zn. 4 To 18/2013 a rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 5. decembra 2012, sp.
zn. 8 T 116/2012, ktorými bola uznaná vinnou z v bodoch 1 - 2/ rozsudku z časti samostatne a sčasti

ako spolupáchateľka zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov,ichdržaniaaobchodovaniasnimipodľa§§20,172ods.1písm.a/,d/Tr.zák.,naskutkovom
základe vyjadrenom v rozsudku, bol jej uložený v zmysle §§ 172 ods. 1, 36 písm. j/, 38 ods. 3, 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní štyri a pol roka nepodmienečne so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bola 8. apríla 2016 podmienečne

prepustená na slobodu rozhodnutím Okresného súdu Nitra z 8. apríla 2016, sp. zn. 4 Pp 13/2016

až do doby, kedy bude najvyššiemu súdu doručený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúci
sa toho, či všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily je v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou a

súčasne v zmysle článkov 144 ods. 2, 125 ods. 1 písm. a) 130 ods. 1 písm. d) Ústavy v spojení s § 18
ods. 1 písm. d) a § 37 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len zákon o ústavnom súde)

podáva návrh na začatie konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky o výklad ustanovení:
§ 5 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 4, 5, 6, § 18 ods. 1 písm. a/ zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov č. 385/2000 Z. z. (ďalej len zákon o sudcoch),
či sú v súlade s ustanoveniami
článkov 141 ods. 1, 2, 144 ods. 1, 2, 145 ods. 2, 4, 147 ods. 1 Ústavy,
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd - spravodlivý proces,

článkov 47, 49 ods. 2, 51 Charty základných práv Európskej únie (2012/C 326/02) z 26. októbra 2012
hlavy VI (spravodlivosť) - právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces a hlavy VII
(Všeobecné ustanovenia upravujúce výklad a uplatňovanie Charty - rozsah pôsobnosti) a
podporne aj článkov 10, 13 a 18 Siedmeho kongresu OSN o prevencii zločinu a zaobchádzania s
páchateľmi, Miláno, 26. augusta - 6. septembra 1985, Dokument OSN A/COF.121/22/Rev. 1.59 (1985),
vo vzťahu k existencii a trvaniu spôsobilosti a bezúhonnosti sudcu členského štátu Európskej únie, ktorý

bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin súdmi iného členského štátu Európskej únie, ktorénebolo predmetom uznávacieho konania, a či tieto predpoklady na výkon funkcie sudcu v dôsledku toho
v domovskom štáte a aj v celej Európskej únii, stratil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napáda zákon o sudcoch v ustanoveniach § 5 ods. 1 písm. d/, e/,
ods. 4, 5, 6, § 18 ods. 1 písm. a/ a navrhuje, aby v zmysle článku 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy a § 37 až
41 zákona o ústavnom súde, vydal Ústavný súd Slovenskej republiky tento
n á l e z

ustanovenia § 5 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 4, 5, 6, § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o sudcoch nie sú v súlade s
článkami 141 ods. 1, 2, 144 ods. 1, 2, 145 ods. 2, 4, 147 ods. 1 Ústavy,
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd - spravodlivý proces (ďalej len
Dohovor),
článkami 47, 49 ods. 2, 51 Charty základných práv Európskej únie (2012/C 326/02) z 26. októbra 2012
hlavy VI (spravodlivosť) - právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces a hlavy VII

(Všeobecné ustanovenia upravujúce výklad a uplatňovanie Charty - rozsah pôsobnosti) a
podporne aj článkami 10, 13 a 18 Siedmeho kongresu OSN o prevencii zločinu a zaobchádzania s
páchateľmi, Miláno, 26. augusta - 6. septembra 1985, Dokument OSN A/COF.121/22/Rev. 1.59 (1985).

o d ô v o d n e n i e :

I. skutkový stav:

1/ Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš - predseda senátu Mgr. W. O. - z 5. decembra 2012, sp.
zn. 8 T 116/2012 bola obvinená V. O. uznaná za vinnú v bodoch 1 - 2/ rozsudku sčasti samostatne a
sčasti ako spolupáchateľka zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák., na

skutkovom základe uvedenom v rozsudku. Za to bola odsúdená podľa §§ 172 ods. 1, 36 písm. j/, 38
ods. 3, 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní štyri a pol roka nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

2/ Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. augusta 2013, sp. zn. 4 To 18/2013 bolo odvolanie

obvinenej podľa § 319 Tr. por. zamietnuté. Obvinená uložený trest odňatia slobody v trvaní štyri a pol
roka so započítaním väzby od 28. januára do 27. júna 2012 nastúpila 7. augusta 2013. Z výkonu trestu
bola 8. apríla 2016 podmienečne prepustená na slobodu rozhodnutím Okresného súdu Nitra z 8. apríla
2016, sp. zn. 4 Pp 13/2016.

3/ Obvinená proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. augusta 2013, sp. zn. 4 To 18/2013
a súčasne aj proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 5. decembra 2012, sp. zn. 8 T 116/2012
podala 20. júla 2015 dovolanie aj z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por., (ak vo veci konal alebo
rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania
úkonov trestného konania), o ktorom má rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod

sp. zn. 1 Tdo 40/2015. Obvinená argumentovala tým, že na Okresnom súde Veľký Krtíš rozhodoval
predseda senátu Mgr. W. O., ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

4/ Najvyšší súd mal nepochybne preukázané, že sudca Mgr. W. O. bol rozsudkom Okresného súdu
Frýdek - Místek z 19. januára 2011, sp. zn. 5 T 113/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Ostrave z 8. apríla 2011, sp. zn. 6 To 130/2011 (právoplatný 8. apríla 2011), uznaný za vinného z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky, na tom skutkovom
základe, že

5. apríla 2010 okolo 12.20 hod. vo J. riadil v podnapitom stave po ulici Z. osobné motorové vozidlo tov.

zn. O. L. (SK), pričom bol kontrolovaný hliadkou Polície Českej republiky a v dobe riadenia bolo v krvi
obžalovaného zistené najmenej 1 % alkoholu.

Za to mu boli podľa §§ 274 ods. 1, 67 ods. 2 písm. a/, 68 ods. 1, 2, 69 ods. 1, 73 ods. 1, 3 Tr. zák. Českej
republiky uložené tresty, peňažný vo výmere 40 denných sadzieb vo výške 700,- Kč a pre prípad jehonevykonania v lehote i náhradný, odňatia slobody v trvaní troch mesiacov a zákazu činnosti spočívajúci
v zákaze riadenia motorových vozidiel v trvaní osemnásť mesiacov.

5/ Rozhodnutia súdov Českej republiky neboli predmetom uznávacieho konania súdom Slovenskej
republiky,pretožeMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepublikynepodalonávrhnauznávaciekonanie
cudzích rozhodnutí, pretože v tej dobe konanie sudcu nebolo v Slovenskej republike trestným činom.
Orgány prokuratúry Slovenskej republiky neprevzali trestné stíhanie sudcu Mgr. W. O. z Českej republiky
na disciplinárne konanie.

6/ Disciplinárny súd pri Najvyššom súde Slovenskej republiky uznesením z 21. novembra 2011, sp. zn.
1 Ds 1/2011 disciplinárne stíhanie sudcu Mgr. W. O. (pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116
ods. 1 písm. d/ zák. č. 385/2000 Z. z.) podľa § 124 písm. f/ zák. č. 385/2000 Z. z. zastavil (právoplatne
25. januára 2012), pretože o skutku, pre ktorý sa disciplinárne konanie viedlo, sa právoplatne rozhodlo
v trestnom konaní (v Českej republike).

7/ Podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán
činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania.

8/ Predseda dovolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pred rozhodnutím o tomto
dovolaní obvinenej bol povinný obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky, pretože použitie
citovaných ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich sú rozhodujúce pre rozhodnutie o dovolaní
obvinenej. Ide o posúdenie, či príslušné ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich sú v súlade s
príslušnými ustanoveniami článkov Ústavy a ustanoveniami článkov medzinárodných zmlúv, ktorými

je Slovenská republika viazaná. Či právoplatné odsúdenie sudcu za úmyselný trestný čin súdmi
iného členského štátu Európskej únie, bez uznávacieho konania ale za konanie, ktoré zakladá
znaky závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s výkonom funkcie sudcu má alebo nemá
automaticky za následok stratu spôsobilosti a bezúhonnosti vykonávať funkciu sudcu (národný sudca je
súčasne sudcom Európskej Únie) a statusových sudcovských atribútov vyžadovaných medzinárodnými

dokumentmi.

9/ V záujme zosúladiť rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s ústavným
poriadkom Slovenskej republiky, právom Európskej únie a právom Rady Európy, predseda senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prerušil dovolacie konanie a zároveň podal návrh na začatie

konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle čl. 144 ods. 2 Ústavy § 379 ods. 3 Tr.
por., analogicky aj podľa § 283 ods. 5 Tr. por.

II. právny rozbor veci:

1/Najvyššísúdnemáinformáciuojudikáteztejtooblasti,ktorýbyriešil,otázku,čiprávoplatnéodsúdenie
sudcu za úmyselný trestný čin súdom iného členského štátu Európskej únie, ktoré nebolo predmetom
uznávacieho konania, má za následok stratu jeho spôsobilosti a bezúhonnosti vykonávať funkciu sudcu
v domovskom členskom štáte Európskej únie. Teda či okamihom právoplatnosti takéhoto rozsudku už
nesmie funkciu sudcu vykonávať.

2/ZodpovedanietejtovýlučneprávnejotázkyzpohľadurozhodovacejpraxeÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie je potrebné pre konečné
rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní obvinenej (odmietnuť ho alebo mu vyhovieť), proti ktorému
zákon nepripúšťa už žiadny opravný prostriedok.

3/ Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k inštitútom spôsobilosti a bezúhonnosti,
ktoré sú trvalým predpokladom na výkon funkcie sudcu v zmysle medzinárodných dokumentov, uvádza,
že ak k strate týchto predpokladov dochádza aj za situácie, keď sa na sudcu hľadí akoby nebol pre
úmyselný trestný čin odsúdený (v dôsledku zahladenia), o to viac to platí ak k zahladeniu odsúdenia

nedošlo.

Pre posúdenie spôsobilosti a bezúhonnosti je rozhodujúci fakt, že sa sudca takého skutku dopustil.
Tento skutok musí byť u sudcu posudzovaný prioritne podľa kritérií morálky a nie meniaceho saobsahu právnej normy, ktorá raz takéto amorálne konanie postihuje ako trestný čin a inokedy
miernejšie. Pojmy spôsobilosti a bezúhonnosti z hľadiska morálky sú oveľa širšie, než ich trestnoprávne
vyjadrenie a obligatórne musia byť trvalo prítomné počas celého výkonu funkcie sudcu. Vyplýva to aj

zo zásady nulovej tolerancie právnických povolaní. Nasvedčuje tomu aj to, že sudca nemôže ďalej
vykonávať funkciu sudcu napr. aj pri strate štátneho občianstva alebo pri získaní trvalého pobytu mimo
územia domovského štátu. Teda aj za situácie, keď sa žiadneho protiprávneho činu nedopustí, avšak
administratívno-správnym aktom zmení štátnu príslušnosť alebo získa trvalý pobyt v cudzine.

V článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách v rámci práva na spravodlivý
proces sú kladené prísne kritériá na bezúhonnosť sudcu, ktoré sa musia aplikovať i za situácie, že štát
(zastúpený jeho orgánmi) zlyhal v otázke realizovania všetkých potrebných krokov v smere zabránenia
tomu, aby naďalej rozhodovala ako sudca osoba, ktorá preukázateľne spáchala úmyselný protiprávny
skutok, ktorý ho diskvalifikoval z vykonávania funkcie sudcu.

III. vnútroštátna právna úprava :

a/ Ústava (zákon č. 460/1992 Zb.) stanovuje :

Článok 141

ods. 1 v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy,
ods. 2 súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov,

Článok 144
ods. 1 sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným

zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom,

ods. 2 ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé
ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej
zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl.

125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný,

Článok 145
ods. 2 za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej
rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a spĺňa

predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne.
Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov
ustanoví zákon,

ods. 4 sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a

svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem
vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne".

Článok 147 ods. 1 prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu

odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol
právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu
trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s
výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.

b/ Zákon o sudcoch ustanovuje :

§ 5
ods. 1 za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý
písm. d/ je bezúhonný,

písm. e/ spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude
vykonávať riadne (ďalej len "predpoklady sudcovskej spôsobilosti"),ods. 4 predpoklady na vymenovanie sudcu uvedené v odseku 1 písm. c/ až f/ a podmienku štátneho
občianstva Slovenskej republiky musí sudca súčasne spĺňať po celý čas trvania funkcie sudcu,

ods. 5 za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne
odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin
zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená podľa osobitného
predpisu. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace,

ods. 6 predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý a
zodpovedný výkon jeho funkcie,

§ 18 ods. 1 písm. a/ prezident na návrh súdnej rady sudcu odvolá
a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin.

c/ Trestný poriadok - zákon č. 301/2005 Z.z. ustanovuje :
§ 283 ods. 5 súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis
nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste,
je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou
zmluvou, a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je pre súd

záväzný.

§ 379 ods. 3 predseda senátu dovolacieho súdu preruší dovolacie konanie, ak požiada Európsky súd
pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo
uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd .

6/ Subjektívny pocit sudkyne V. z ohrozenia prípadným disciplinárnym postihom za jej odlišný právny

názorsazrejmepodpermanentnýmstresomastrachomzbudúcnostipreniesolajdorovinyosobnostnej,
rapídnym zhoršením zdravotného stavu v podobe zvýšeného krvného tlaku, dôsledku ktorého je od 11.
apríla 2016 práceneschopná doposiaľ.

7/ Trestné kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo 29. septembra 2015 Stanovisko

95/2015, ktorého základ tvorí uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júla 2015, sp.
zn. 5 Tdo 42/2015, v ktorom bez toho, aby bol príslušný senát v pozícii nadriadeného súdu s právom
preskúmať právoplatný - konečný rozsudok sp. zn. 1 Tdo 8/2015 z 23. februára 2015, bez jeho
elektronického pridelenia a bez opravného prostriedku, vyslovil, že tento rozsudok je nezákonný.
Stanovisko obsahuje a contrario v podstate záver, že slovenský sudca právoplatne odsúdený za

úmyselnýtrestnýčinvcudzinenestratilztohtodôvodubezúhonnosťaanispôsobilosťnaďalejvykonávať
funkciu sudcu v Slovenskej republike.

8/ V záujme zosúladiť rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s ústavným
poriadkomSlovenskejrepubliky,právomEurópskejúnieaprávomRadyEurópy,bolopotrebnédovolacie

konanie v trestnej veci obvinenej V. O. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1
Tdo 40/2015 prerušiť a Ústavnému súdu Slovenskej republiky podať návrh na začatie konania o výklad
súladu zákona o sudcoch a prísediacich s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami,
ktorými je Slovenská republika viazaná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa opravný prostriedok.