Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Ek/384/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120246733
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120246733.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti povinnému: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/
XX, XXX XX Q., štátny občan SR, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 12.258,23 EUR s
príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 21Ek/384/2020 zo dňa 17. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.4.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
pod sp. zn. 21Ek/384/2020, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 3, 5, § 61l ods. 3, 4 zákona č.233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že súd v konaní o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na
zastavenie exekúcie je preto rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Súčasne uviedla, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v
návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Následne po preskúmaní

podaného návrhu na zastavenie exekúcie skonštatovala, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia §
61k ods. 2 Exekučného poriadku v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a teda má takto podaný návrh
odkladný účinok. Tiež uviedla, že dôvodom podania návrhu zo strany povinného je jeho nemajetnosť,
nakoľko povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a doposiaľ žiadnu exekúciu nemal. V tejto súvislosti
uviedla, že nemajetnosť a nepriaznivá finančná situácia nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie
exekúcie a skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného patria v zmysle Exekučného

poriadku do kompetencie a sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Pričom aby mohla
byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie a to zisteniami súdneho exekútora. Rovnako uviedla, že súdny exekútor
je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom
chránených záujmov účastníkov konania. Na záver skonštatovala, že po preskúmaní návrhu povinného
na zastavenie zistila, že tento neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na prebiehajúcu

exekúciu, resp. ktoré by mohli spôsobiť zastavenie exekúcie súdom, a preto návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.

3.Protitomutouzneseniupodalpovinnýsťažnosť,vktorejuviedol,žejehosťažnosťsmerujevočicelému
uzneseniu č. 21Ek/384/2020 v plnom rozsahu, pričom nesprávny postup pri rozhodovaní o zastavení
exekúcie súdu vidí v tom, že § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a teda dôvod iných skutočností,

za ktoré povinný považuje tie skutočnosti, ktoré popisoval v návrhu na zastavenie exekúcie a považujeich za dostatočne taxatívne vymedzené, a preto sa domáha zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku.

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 06.05.2020
a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo
povinnému doručené dňa 06.05.2020, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242

CSP).

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 19.02.2020, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného
titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 27Up/4/2020 zo dňa 15.01.2020,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.02.2020, dňa 03.03.2020 poverenie na

vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Eduardovi Birovi (214EX 127/2020). Dňa 29.03.2020
bol predložený súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného,
doručenkami a prílohami. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila

i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca by sa
preto mohol obmedziť len na strohé stotožnenie s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, ale
napriek tomu ešte uvádza, že jedinou obranou povinného v návrhu na zastavenie ako aj v sťažnosti
je len jeho nemajetnosť. Súd k tvrdeniu povinného, teda k jeho majetkovým pomerom uvádza, že
tvrdená nemajetnosť povinného nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v

exekučnom konaní a skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania
zo strany súdneho exekútora pričom nemajetnosť povinného musí byť v konaní riadne preukázaná.
Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie
exekúcie. Exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastavuje sám súdny exekútor, a to za splnenia
podmienok uvedených v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, exekútor vydá

upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo
príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Nazáklade uvedeného tak možno konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne postupovala, ak návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietla.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.