Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203622
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:1112203622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Kopinu, v právnej veci žalobcu: C. M. M., bytom S. č. 7,
XXX XX V. proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č.
13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/73/2012-75 zo dňa 17.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcuavyslovil,žežiadenzúčastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
náhrady škody vo výške 29.500 eur, žiadanej ako priama majetková i nemajetková ujma v priamej
súvislosti so zrušením a likvidáciou bývalého zamestnávateľa žalobcu ONV v Bardejove. V súvislosti so
zrušenímjehobývaléhozamestnávateľaOkresnéhonárodnéhovýboruvBardejoveajehozlikvidovaním
mu priamo zo zákona vzniklo právo na viaceré finančné a iné náležitosti a pôžitky, ktoré mu nikto
neuspokojil.
2. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 1 ods. 1, 2, § 2, § 3, § 4, ods. 1, 2, § 22 ods. 1 - 3, zák. č.

58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom a citujúc ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 - 4 a § 19 ods. 1 - 3 zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a po
vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že zo strany žalovaného nebola
žalobcovi spôsobená žiadna škoda, či už materiálna ujma, resp. nemajetková škoda, neboli naplnené
podmienky stanovené vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach pre priznanie nároku na náhradu
škody nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím. Konštatoval, že okrem iného

podmienkou na priznanie náhrady škody je to, aby rozhodnutie súdov, ktorými bola škoda spôsobená,
boli zrušené pre ich nezákonnosť príslušným orgánom. Žalobca nepreukázal, aby boli splnené zákonné
podmienky na priznanie mu náhrady škody či už podľa zák. č. 58/1969 Zb., resp. zák. č. 514/2003
Z.z. voči žalovanému. Žiadne súdne rozhodnutie, na základe ktorého by mala žalobcovi vzniknúť
škoda, nebolo pre svoju nezákonnosť zrušené. Žalobca naviac nepožiadal žiadny ústredný orgán o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, uplatneného v tomto konaní. V danom prípade
zo strany žalobcu neboli preukázané nároky titulom nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného

rozhodnutia, ktorými by mala byť spôsobená škoda, nebol preukázaný vznik škody, nebola preukázaní
anipríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupomavznikom
škody. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že žaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava
I. dňa 03.02.2012, pričom zo žaloby vyplýva, že dňom 24.11.1990 bol zrušený bývalý zamestnávateľžalobcu Okresný národný výbor v Bardejove a následne dňom 31.07.1991 bol zlikvidovaný. Žalobca
uviedol, že v tomto okamihu a priamo zo zákona mu vzniklo právo na viaceré finančné a iné náležitosti
i pôžitky, ktoré voči jeho osobe ako štátnemu zamestnancovi nikto neuspokojil. Podľa § 22 ods. 1

- 3 zák. č. 58/1969 Zb. sa premlčí právo na náhradu škody za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou zrušené rozhodnutie, lehota plynie od jeho doručenia. Najneskôr
toto právo sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné
rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok
predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 10 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti

do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu 6 mesiacov, neplynie. Podľa § 19 ods. 1 - 3 zák.
č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušené alebo zmenené právoplatné
rozhodnutie, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené
alebo zrušené právoplatné rozhodnutie). Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola škoda spôsobená. To

neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a § 8. Ak by mal byť
nárok žalobcu dôvodný, čo nie je, tak nároky žalobcu sú premlčané vzhľadom na uplatnenie nároku
žalobou doručenou súdu až dňa 03.02.2012. výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, lebo žalobca v konaní nebol úspešný
a úspešná žalovaná strana si náhradu trov konania neuplatnila.

3. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol,
žesúdvprávnomštátejepovinnývyužiťvšetkymožnostiaprostriedkynauspokojenienárokovžalobcuv
spore, ktoré mu garantuje priamo zákon, čo je aj tento jeho prípad. V predmetnom konaní nič nezanedbal
ani neporušil. Po zrušení NV nikto s ním za štát osobne nejednal, čo sa týka jeho zákonných nárokov.
Ak na uspokojenie jeho nárokov sa nehodí zák. č. 58/1969 Zb., tak tu existujú aj iné zákony, ako

napríklad Občiansky zákonník, práce a podobne. Platí pritom zásada, že zodpovednosti za škodu sa
štát nemôže nijako zbaviť. Odstupné, či odchodné, ako jedna z náležitosti je zákonnou, čo súd týmto
svojimrozsudkomodignoroval.Totojehoprávoniejepremlčané,lebosihouplatnilažvtedy,kedymohol.
Čakal na rozhodnutie vo veci 4C/194/92. Tvrdenie súdu, že mu nevznikla žiadna škoda, je nehoráznou
drzosťou. V skutočnosti mu v tom čase vznikla škoda vo výške 10.000 eur aj so zákonným úrokom,

ktorú požaduje. V predmetnej kauze zo strany súdu došlo k vadám, majúcim za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nesprávne bol zistený skutkový stav a jeho nesprávnym právnym posúdením sú
naplnené dôvody na podanie odvolania. Podľa odvolateľa najväčším dôkazným prostriedkom je zákon,
ktorý súd nezodpovedným rozsudkom prevalcoval.
4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámila na verejnej tabuli súdu a internete dňa 04.11.2016, pričom dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd má za to, že okresný súd vo veci správne rozhodol. V odôvodnení
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie citoval príslušné právne predpisy a uviedol akými úvahami
sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,
na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje, a len na skonštatovanie správnosti napadnutého

rozhodnutia, na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.
7. K odvolateľom namietanému nesprávnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že nárok na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci je upravený zákonom č. 58/1969
Zb., ktorý nadobudol účinnosť od 01.07.1969 a následne zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým bol zákon
č. 58/1969 Zb. zrušený a ktorý nadobudol účinnosť od 01.07.2004. Uvedené právne predpisy teda

upravujú podmienky zákonnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd prvej
inštancie poukázal na znenie príslušných ustanovení oboch právnych noriem so záverom, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, aby bolo možné jeho žalobe vyhovieť. Je nutné súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti ním žiadanejnáhrady škody, ktorú vyčíslil sumou 29.500 eur, ktoré žiadal a odôvodňoval ako vzniknutú mu majetkovú
i nemajetkovú ujmu v priamej súvislosti so zrušením a likvidáciou bývalého zamestnávateľa ONV v
Bardejove. Z obsahu podaní žalobcu v predmetnej veci vyplýva, že svoj nárok označil ako nárok na

odstupné. Okrem uvedeného pomenovania jeho nároku ako odstupné svoje tvrdenia na preukázanie
oprávnenosti nároku ničím iným nepodložil.
8. V čase prejednania žaloby žalobcu bol účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej
len O.s.p., ktorý v ust. § 120 ods. 1 ukladá účastníkom povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Teda účastník má dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, je aj náležitosťou návrhu na začatie konania
podľa § 79 ods. 1 O.s.p. Dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia môže účastník konania označovať v
podaniach, vyjadreniach, či na pojednávaní. Ak teda účastník v konaní niečo tvrdí, má ponúknuť súdu
dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Ak účastník na podporu svojich tvrdení nenavrhne žiaden dôkaz,
znamená to, že účastník neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech. (V tejto súvislosti pozri uznesenie NS SR z
24.06.2010, sp. zn. 5Obo/52/2010.) Je treba jednoznačne v predmetnej veci súhlasiť s tým, že žalobca
nepreukázaloprávnenosťsvojhonároku.Onímtvrdenýchskutočnostiachnepredložilaneoznačilžiadne
dôkazy potrebné na preukázanie nároku.
9. Odvolací súd ešte uvádza, že zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa vyššie

uvedených ustanovení sú existencia nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia,
škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonným rozhodnutím
a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladom zodpovednosť žalovaného
vyplývajúca z vyššie citovaných zákonných ustanovení daná nie je.
10. Je však treba súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd pozná právo, čo znamená, že účastník konania

niejepovinnýsvojnároksubsumovaťpodpríslušnúprávnunormu.Žalobcajevšakpovinnýoprávnenosť
nároku skutkovo vymedziť tak, aby súd na skutkový stav mohol aplikovať príslušnú právnu normu. V
prejednávanom prípade však žalobca svoj nárok ani skutkovo nevymedzil ani nepodložil svoje tvrdenia
dôkazmi. Iba všeobecné formulácie, ktoré žalobca vo svojej žalobe a podaniach uvádza, nepostačujú
na preukázanie oprávnenosti jeho nároku. Odvolateľ sa tiež mylne domnieva, že najväčším dôkazným

prostriedkom je zákon. Ani Občiansky súdny poriadok, t.j. zák. č. 99/1963 Zb. účinný do 30.06.2016, ani
zák. č. 160/2015 Z.z., t.j. Civilný sporový poriadok, zákon nezaraďujú medzi dôkazné prostriedky.
11. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení

s § 255 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná plná náhrada trov
odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej
inštancie, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 CSP.
13. Toto rozhodnutie boli prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.