Opravné uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Kolcun

Forma rozhodnutia – Opravné uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/1265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812204932
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7812204932.1

Opravné uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov : 1/ E. H., bývajúci v S., 2/ I. H., bývajúca v S., obaja
zastúpení JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovaným : 1/ E.
M., bývajúci v S., 2/ I. M., bývajúca v S., obaja zastúpení JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou v
Košiciach, Moldavská cesta 21/a, o zrušenie vecného bremena, vedenom na Okresnom súde Rožňava
pod sp. zn. 9 C 81/2012, o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20.

februára 2014 sp. zn. 3 Co 102/2013, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. februára 2014 sp. zn. 3 Co 102/2013 v
jeho zmeňujúcom výroku a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava rozsudkom z 20. novembra 2012 č. k. 9 C 81/2012-87 v prvom výroku určil,
že dohoda o zriadení vecného bremena spočívajúca vo vyhradení práva vstupu žalovaných 1/ a 2/

na pozemok s parcelným číslom KN-C č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 107 m2 za účelom
udržiavania a čistenia na tomto pozemku nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu v trvalom užívaní
žalovaných 1/ a 2/ zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie S. v časti C - ťarchy, uzavretá
medzi žalobcami 1/ a 2/ ako jednou zmluvnou stranou a žalovanými 1/ a 2/ ako druhou zmluvnou
stranou uvedená v článku V. kúpnej zmluvy zo dňa 7.8.2007 - V 1147/07 je neplatná. V druhom
výroku určil, že vecné bremeno spočívajúce vo vyhradení práva vstupu žalovaných 1/ a 2/ na pozemok

s parcelným číslom KN-C č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 107 m2, za účelom udržiavania
a čistenia na tomto pozemku nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu v trvalom užívaní
žalovaných 1/ a 2/ zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie S. v časti C - ťarchy neexistuje.
Zaviazal žalovaných 1/ a 2/ uhradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v sume 99,50 € z titulu zaplateného
súdneho poplatku a 799,85 € z titulu trov právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne na účet
právneho zástupcu žalobcov do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd

prvej inštancie uviedol, že dohoda o zriadení vecného bremena obsiahnutá v článku V. kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 7.8.2007 je neplatná pre rozpor s ustanoveniami § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko je neurčitá, pretože na pozemku žalobcov sa kanalizačný vpust nenachádzal a nenachádza
sa ani toho času. V čase uzavretia tejto dohody išlo o obchádzanie zákona, a to ustanovení § 23 ods.
2 a ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, v dôsledku čoho ide o
absolútnu neplatnosť právneho úkonu - dohody o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve

vstupužalovaných1/,2/napozemokžalobcov1/,2/zaúčelomúdržbyačistenia„kanalizačnéhovpustu“.
V danom prípade nie je možné oddeľovať právo vstupu žalovaných na pozemok žalobcov a existenciu
žumpy, nakoľko právo vstupu žalovaných na pozemok žalobcov bolo dohodnuté iba z dôvodu čistenia
a údržby „kanalizačného vpustu“, ktorému vymedzeniu v skutočnosti zodpovedá prietočná žumpa. Z
obsahu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.8.2007 vyplýva, že články I., II., III. sa týkajú predmetu kúpnej
zmluvy a kúpnej ceny a tieto zmluvné dojednania boli uzavreté medzi predávajúcimi 1/ až 5/ a kupujúcimi

1/ až 2/. Predmetom článku V. kúpnej zmluvy je dohoda o zriadení vecného bremena uzavretá medzi
predávajúcimi 3/ až 5/ na jednej strane a kupujúcimi 1/ a 2/ v danom spore, žalobcami 1/ a 2/. Z obsahulistiny označenej ako kúpna zmluva vyplýva, že obsahuje dve zmluvy, a to kúpnu zmluvu a v článku V.
dohodu o zriadení vecného bremena. Obidve zmluvy boli zapísané do katastra nehnuteľností a preto
žalobcovia majú naliehavý právny záujem o určenie neplatnosti článku V. predmetnej kúpnej zmluvy -

dohody o zriadení vecného bremena v záujme dosiahnutia zhody medzi skutočným právnym stavom
a evidenciou v katastri nehnuteľností. Žalobcovia eventuálnym petitom sa domáhali určenia neplatnosti
dohody o zriadení vecného bremena a určenia, že vecné bremeno neexistuje, eventuálne sa domáhali
zrušenia vecného bremena. Dospel k záveru, že dohoda o zriadení vecného bremena dohodnutá
v článku V. kúpnej zmluvy V 1147/07 zo dňa 7.8.2007 je absolútne neplatná v zmysle ustanovení

§ 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením § 23 ods. 2 a ods. 7 zákona č.
442/2002 Z.z. a nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od začiatku, určil, že vecné
bremeno neexistuje, preto nerozhodoval o ďalšom eventuálnom nároku uplatnenom žalobcami, ktorým
sa domáhali zrušenia vecného bremena. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods.
1 O.s.p.
2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaných rozsudkom z 20. februára 2014 č. k. 3 Co

102/2013-247 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil, že neexistuje vecné
bremeno spočívajúce vo vyhradení práva vstupu žalovaných 1/ a 2/ na pozemok s parcelným KN-C
č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 107 m2, za účelom udržiavania a čistenia na tomto pozemku
nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu v trvalom užívaní žalovaných 1/ a 2/ zapísané na LV č. XXXX
pre katastrálne územie S. v časti C - ťarchy, a to tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Vo zvyšujúcej

časti, t. j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že dohoda o zriadení vecného bremena je neplatná
a vo výroku o trovách konania, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o zmeňujúci výrok, odvolací súd uviedol, že súd prvej
inštancie si neujasnil, čo je predmetom konania, nakoľko celá argumentácia účastníkov i súdu sa týkala
platnosti či neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom súd prvej inštancie v prvom výroku

napadnutého rozsudku určil, že dohoda o zriadení vecného bremena uzavretá medzi žalobcami 1/, 2/
ako jednou zmluvnou stranou a žalovanými 1/, 2/ ako druhou zmluvnou stranou uvedená v článku
V. kúpnej zmluvy zo 7.8.2007 - V 1147/07 je neplatná. Z uvedeného dôvodu je požadované
určenie, že predmetné vecné bremeno neexistuje zjavne nadbytočné a to aj v prípade, ak by žalobcovia
boli v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena plne úspešní. Právnym

dôsledkom určenia neplatnosti zmluvy je, že absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne
právne následky, hľadí sa na naň ako keby neexistoval. V tejto časti preto odvolací súd rozsudok zmenil
vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že neexistuje vecné bremeno spočívajúce vo vyhradení práva
vstupu žalovaných 1/, 2/ na pozemok s parcelným číslom KN-C č. XXXX/XX - zastavaná plocha o
výmere 107 m2 za účelom udržiavania a čistenia na tomto pozemku nachádzajúceho sa kanalizačného

vpustu v trvalom užívaní žalovaných 1/ a 2/, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie S. v časti
C - ťarchy a to tak, že žalobu v tejto časti zamietol pre nedostatok naliehavého záujmu na tomto určení.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu do jeho zmeňujúcej časti podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/,
ktorého prípustnosť odôvodňovali ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241
ods. 2 písm.c/ O.s.p. Namietali, že odvolací súd v rozpore s ustálenou judikatúrou nesprávne právne

vec posúdil, v dôsledku čoho je nutné považovať jeho rozhodnutie za prekvapivé. Poukázali na to, že
naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit, pričom tento záujem je potrebné zisťovať
a skúmať so zreteľom na cieľ, ktorý žalobcovia sledujú podaním žaloby a konečný zmysel
navrhovaného rozhodnutia. Naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa konkrétnou
žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho

právnom postavení. Preto je dôležité položiť otázku, ktorý výrok žalobcami podanej žaloby, a to a/ určiť
neexistenciu vecného bremena alebo b/ určiť neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena, je možné
považovať za určenie, ktoré má „iba“ povahu predbežnej otázky, a ktorý výrok je možné považovať
za posúdenie, či tu právny vzťah je alebo nie je. Je evidentné, že určenie neplatnosti zmluvy o
zriadení vecného bremena možno považovať jedine za vyriešenie predbežnej otázky vo veci určenia

existencie, resp. neexistencie vecného bremena, ktorého určenia (neexistencie) sa primárne domáhali
žalobcovia svojou žalobou. Navrhli dovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcov navrhli dovolanie zamietnuť ako nedôvodné.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z.

(ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.
(ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala
včas strana sporu, zastúpená advokátom, proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie

žalobcov 1/, 2/ je dôvodné.
7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 C.s.p. a prípustnosť
dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 O.s.p. a § 238 O.s.p.
8. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi.
Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv.
inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom
neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

9. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm.a/ až g/ O.s.p. (t. j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde
konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať alebo
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
10. Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
11. Dovolatelia nenamietali, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 ods. 1 písm.a/
až e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.
12. Dovolací súd vzhľadom na dôvod dovolania a svoju zákonnú povinnosť osobitne skúmal, či v konaní
(ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 237 ods. 1

písm.f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd nečakane založil svoje rozhodnutie na inom právnom ustanovení.
Dospel pritom k záveru, že konanie je takouto vadou postihnuté.
13. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada

konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
14. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva.
15. Podľa § 213 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak je odvolací súd
toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému
použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

16. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že v prejednávanej veci odvolací súd vec
posúdil (v jeho zmeňujúcej časti) podľa ustanovenia § 80 písm.c/ O.s.p. nedostatok naliehavého záujmu
na tomto určení, ku ktorému sa účastníci dovtedy nevyjadrovali.
17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neexistencii vecného bremena mal za to, že žalobcovia majú
naliehavý právny záujem na takomto určení, naproti tomu odvolací súd žalobu v tejto časti zamietol pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení bez toho, aby vyzval účastníkov, či majú
záujem vyjadriť sa k otázke naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
18. Podľa § 213 ods. 2 O.s.p. musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to 1. musí ísť o ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a 2. toto ustanovenie musí
byť pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy,

keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.
Ak sú súčasne splnené obe podmienky, je odvolací súd povinný vyzvať účastníkov, aby sa k
možnej aplikácii tohto ustanovenia vyjadrili. Za danej právnej úpravy je porušenie povinnosti zo
strany súdu potrebné kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom. Občianskysúdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie,
ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by
nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené

tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu
dôkazy. Sudcov iný právny názor než je názor účastníkov konania môže súd účastníkom v priebehu
konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbežným právnym posúdením
veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu
potvrdil alebo vyvrátil. Úmyslom zákonodarcu novelou § 213 ods. 2 O.s.p. od 15. októbra 2008, ako

to vyplýva z dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku, bolo v praxi zabrániť
vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť
vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový
stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné
rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu. Odvolací súd je povinný v prípade, že
mieni vec posúdiť podľa iného právneho ustanovenia, vyzvať účastníkov, aby sa k možnému použitiu

tohto ustanovenia vyjadrili. Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej
(poučovacej) povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať
pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní
odvolania. Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2 O.s.p.
súvisísozameranímsanadokazovaniespornýchskutočností,atotýmspôsobom,abyúčastnícikonania

dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa mohol
predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť (III. ÚS 446/2010).
19. V preskúmavanej veci, z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie, odvolací súd založil
svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než súd prvej inštancie.
Účastníkom konania tak v danej procesnej situácii odňal možnosť namietať správnosť „nového“

právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní.
20. V súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. mal odvolací súd vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili k možnému
použitiu ustanovení iného právneho predpisu, podľa ktorých mienil danú vec posúdiť. Zo spisu vyplýva,
že odvolací súd takto nepostupoval a účastníkom nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii §
80 písm.c/ O.s.p. v otázke nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie vecného

bremena, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci
rozhodujúce. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle § 237 ods. 1
písm.f/ O.s.p.
21. Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených zrušil rozsudok odvolacieho súdu
v jeho zmeňujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 449
ods. 1 C.s.p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný (§ 455 C.s.p.).
23. Záverom dovolací súd dáva do pozornosti odvolacieho súdu podanie žalovaných zo dňa 22.7.2014

(č. l. 266), kde na č. l. 267 žalovaní tvrdia, že parcela KN-C č. XXXX/XX evidovaná v katastri
nehnuteľností S. (t. j. parcela, na ktorej sa nachádza inkriminovaná žumpa a ku ktorej je zriadené vecné
bremeno, ktorého sa tento spor týka) bola kúpnou zmluvou zo dňa 7.10.2013 vrátane jej Dodatku č. 1 zo
dňa 25.11.2013 prevedená na inú osobu, spoločnosť MM ALFA, s.r.o., so sídlom Dopravná 2, Košice.
Rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2013.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.