Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/39/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899310
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7104899310.48

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: P.. A. K., H.. XX.X.XXXX, C.

N. E., Š. X, zastúpeného: JUDr. Jarmila Machová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti
žalovanej: A.. B. K., H.. XX.X.XXXX, C. N. E., Š. X, zastúpenej JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so
sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Priznáva žalovanej náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

Priznáva žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré boli procesne
zavinené žalovanou v rozsahu 100 %.

Žalovaná je povinná nahradiť štátu trovy konania, ktoré boli procesne zavinené žalovanou, v rozsahu
100 %.

Žalobca je povinný nahradiť štátu trovy konania, ktoré boli procesne zavinené žalobcom, v rozsahu 100

%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.1.2004 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú vrátiť mu dar
a to spoluvlastnícky podiel v rozsahu 9/16 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Košiciach v kat.úz. D., T.
H. F. Č.. XXXXX, C.. Č.. XX H. X.S. X. M. K..Č.. XXXX nachádzajúceho sa na pozemku S..Č.. XXXX/
XX, zastavané plochy o výmere 479 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a k pozemku.2.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že darovacou zmluvou zo dňa 22.11.2002 previedol na žalovanú
spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech

žalovanej bol povolený dňa 15.1.2003. K darovaniu došlo počas trvania manželstva sporových strán.
Potom, čo žalovaná dňa 17.6.2003 podala návrh na rozvod manželstva, žalobca zistil, že žalovaná
už v čase podpísania darovacej zmluvy mala intímny vzťah s dvomi, tromi mužmi, plánovala rozvod
manželstva a uzavretie ďalšieho manželstva, nestarala sa o domácnosť, o žalobcu, ani o ich syna, iba v
nevyhnutnej miere. Žalobca preto listom zo dňa 10.12.2003 vyzval žalovanú na vrátenie daru. Žalobca
mal za to, že svojim správaním žalovaná hrubo porušila dobré mravy, čím došlo k naplneniu zákonných
dôvodov podľa ust. § 630 Obč. zákonníka umožňujúcich darcovi domáhať sa vrátenia daru. Žalobca

uviedol, že o zámeroch žalovanej v čase darovania nemal potuchy, hoci už v tom čase ich manželstvo
bolo len formálne (sám si pral, žehlil, varil a pod.).
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Namietala, že žalobcom uvádzané tvrdenia sa nezakladajú
na pravde. Poprela, že by udržiavala mimomanželské vzťahy s inými mužmi. Práve naopak, hrubéagresívne správanie žalobcu zapríčinilo rozpad manželstva a bolo dôvodom podania návrhu na rozvod.
Mala za to, že samotná skutočnosť, že podala návrh na rozvod manželstva, sama o sebe nie je
dôvodom, na základe ktorého by mohol žiadať žalobca o vrátenie daru, pretože rozvod je zákonom

predpokladaný legitímny spôsob ukončenia manželského vzťahu. Žalovaná ďalej namietala, že výzva
žalobcu na vrátenie daru je z vecného hľadiska, čo do vymedzenia dôvodov pre vrátenie daru, značne
nejasná a neurčitá. Z jej obsahu sa dá iba obtiažne zistiť, ktoré konkrétne správanie žalovanej považuje
žalobca za také, ktorým malo dôjsť k hrubému porušeniu dobrých mravov, ako aj, že vo výzve na vrátenie
daru žalobca neidentifikoval osobu resp. osoby, s ktorými mala údajne plánovať uzavretie manželstva

a udržiavať intímny vzťah.
4. Vo vzťahu k námietkam žalovanej žalobca upresnil, že o vrátenie daru žiada predovšetkým z dôvodu,
že žalovaná plánovala rozvod manželstva, spoločný život ako aj uzavretie ďalšieho manželstva s M.. F.
Q. a mala intímny vzťah s M..F. Q., P..S. K. B. K. P..Z. E..
5. Na podporu svojho tvrdenia o mimomanželských stykoch žalovanej s inými mužmi žalobca predložil
ako dôkaz časť e-mailovej korešpondencie žalovanej s M.. Q. B. K. P.. K. a navrhol vypočuť svedkov U.

R., Z. L. B. A. K. Z.., ktorí na jeho žiadosť žalovanú sledovali, pričom podľa výsledkov tohto sledovania
sa žalovaná mala viackrát stýkať s P.. Z. E. N. C. H. R. H. N. E..
6. Žalovaná namietala, že bez ohľadu na to, že tvrdenia žalobcu o permanentnom intímnom vzťahu
s inými mužmi, spriadanie plánov na rozvod manželstva a uzavretie ďalšieho manželstva už pred
uzavretím darovacej zmluvy nie sú pravdivé, tieto skutočnosti mali podľa tvrdenia žalobcu nastať ešte

pred uzavretím darovacej zmluvy a z tohto dôvodu nemôžu byť akceptovanými dôvodmi pre vrátenie
daru. Žalobcom predložená e-mailová korešpondencia, až na štyri výnimky, nespadá do relevantného
obdobia, t.j. do obdobia od uzavretia darovacej zmluvy až do napísania výzvy na vrátenie daru. Mala za
to, že z tohto dôvodu uvedená korešpondencia, bez ohľadu na kritérium jej pravdivosti a vierohodnosti,
nemôže byť dôvodom pre vrátenie daru. Vo vzťahu k e-mailovej komunikácii predloženej žalobcom sa

žalovaná bránila tvrdením, že žalobca z ich spoločného počítača vybral hard disk a stiahol celú jej
korešpondenciu a túto zmanipuloval, pozmenil. Niektoré slovné spojenia sú jej vlastné, teda pôvodné,
avšak sú v nej dopísané slová a vety tak, aby to dávalo iný, než pôvodný význam. Potvrdila, že s mužmi,
ktorých žalobca uviedol, už roky komunikovala a to pred darovaním ako aj v súčasnosti, avšak intímny
vzťah s nimi nemala. Vo vzťahu k F. Q. poukázala na vek tohto muža, ktorý mal v rozhodnom čase 70

rokov, teda na značný vekový rozdiel medzi nimi, s tým, že išlo o rodinného priateľa nielen žalovanej, ale
celej jej rodiny, s čím súvisela aj jej návšteva v USA. Poprela, že by s ním niekedy plánovala uzavretie
manželstva, čomu nasvedčuje a zodpovedá aj realita, pretože doposiaľ neuzavrela manželstvo ani s
ním, ani so žiadnym iným mužom.
7. Žalobca k obrane žalovanej uviedol, že s textom e-mailovej korešpondencie nijako nemanipuloval, ani

nevie, ako by sa to dalo urobiť. Prvýkrát sa dostal k počítaču v lete, kedy žalovaná odišla do USA a doma
nechala vymazaný počítač. Jeho priateľ, P.. F. Z., ktorý je odborníkom v danej oblasti, sa na žiadosť
žalobcu dokázal dostať k časti jej e-mailovej korešpondencie, keďže vymazanie nebolo dostatočné.
8. V priebehu konania, návrhom zo dňa 23.6.2011 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby, na
základe ktorej sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 90.000 EUR. Návrh

na zmenu odôvodnil skutočnosťou, že v priebehu konania (v roku 2004) žalovaná previedla predmet
sporu, t.j. darovanú nehnuteľnosť na svoju matku darovacou zmluvou, preto od žalovanej už nemôže
žiadať reálne vrátenie daru, ale len trhovú hodnotu daru. Z výpisu z LV č.XXXXX súd zistil, že vklad
vlastníckeho práva k predmetu sporu v prospech matky žalovanej Z. K. bol v katastri nehnuteľností
povolený na základe darovacej zmluvy V-425/04 zo dňa 30.7.2004. Súd pripustil uvedenú zmenu žaloby

uznesením č.k. 24C/39/2004-463 zo dňa 18.10.2011.
9. Vo vzťahu k zmenenej žalobe žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Mala za
to, že zmenený návrh vychádza z iného právneho titulu a to z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom
objektívna trojročná lehota začala plynúť momentom, kedy previedla nehnuteľnosť na svoju matku,
pričom táto lehota ku dňu zmeny žaloby už uplynula.

10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné a v konaní bolo preukázané, že žalobca ako
darca a žalovaná ako obdarovaná uzavreli dňa 22.11.2002 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej
bol spoluvlastnícky podiel k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Žalobca nadobudol vlastníctvo k
tejto nehnuteľnosti titulom dedenia. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej bol v katastri
nehnuteľností povolený dňa 15.1.2003. V konaní taktiež nebolo sporné, že sporové strany uzavreli

manželstvo dňa 3.10.1997, ako aj, že ich manželstvo v čase darovania trvalo.
11. V konaní taktiež nebolo sporné, že listom zo dňa 10.12.2003 žalobca prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne vyzval žalovanú na vrátenie daru, a že predmetnú výzvu žalovaná prevzala dňa 23.12.2003.
Vo výzve žalobca uviedol, že v čase uzavretia darovacej zmluvy, resp. už dávno predtým žalovanáspriadala plány o tom, že sa so žalobcom rozvedie a uzavrie ďalšie manželstvo. Dňa 2.7.2003 bez
predchádzajúceho oznámenia vycestovala aj so synom Q. do USA, pričom už rok predtým vedela, že
rozvod je nezvratný a že má zvoleného ďalšieho partnera pre budúci život. Víza na vycestovanie do USA

jej pritom pomohol získať žalobca, ktorý spolu s ňou navštívil Veľvyslanectvo USA v Bratislave. Od apríla
2003 mala zabezpečené letenky. Svoje rozhodnutie vycestovať do USA oznámila žalobcovi telefonicky,
s tým, že je aj so synom v Amerike a že tento týždeň zároveň obdrží návrh na rozvod a domov sa vráti,
až keď budú rozvedení. Požiadala ho, aby opustil byt a kľúče odovzdal jej matke. Na žiadosť žalobcu,
aby mu umožnila telefonát s ich synom, reagovala ukončením hovoru. Podľa vedomostí a vyznania P..

K., od roku 2001 mala žalobkyňa permanentne intímny vzťah s iným mužom. Dňa 27.8.2003 o 24,00
hod. sa telefonicky kontaktovala so žalobcom, aby mu oznámila, že ich syn zajtra potrebuje auto. Od
uvedeného dňa mu odmieta umožniť stretnutie so synom napriek uzneseniu Okresného súdu Košice
I sp.zn. 21P/263/2003-11 zo dňa 10.10.2003 (predbežné opatrenie o úprave styku), ktoré žalovaná
prevzala dňa 21.10.2003. Nakoľko sa žalovaná správala tak, že hrubo porušovala dobré mravy, žalobca
sa domáha vrátenia daru.

12. Napreukázanieexistenciedôvodovnavráteniedarusúdvykonaldokazovanievýsluchomsporových
strán, oboznámením prepisu e-mailovej korešpondencie žalovanej, obsahujúceho odoslané a prijaté
správy označené dátumami od júna 2002 do apríla 2003, výsluchom svedkov P..Z. E., U. R., P..F.
Z., A. K. Z.., Z. L., znaleckými posudkami Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
č.PPZ-1704/KEU-BA-EX-2009 zo dňa 27.7.2009 a zo dňa 11.3.2010, výsluchom súdneho znalca P..

A. S., tzv. staršieho experta Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru SR, čestnými
prehláseniami P..S. K. B. M..F. G. Q., správami realitných kancelárií, znaleckým posudkom P..F. H.
č.34/2013 z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 25.3.2013, výsluchom
súdneho znalca P..F. H., ako aj oboznámením ďalších listinných dokladov a obsahu pripojených súdnych
spisov.

13. Súd však v odôvodnení tohto rozsudku nepoukazuje na skutkové zistenia, plynúce z vyššie
uvedených dôkazov a nezaoberá sa vyhodnotením vykonaného dokazovania z dôvodu, že obrana,
ktorú uplatnila žalovaná v závere konania, sa ukázala ako dôvodná a po vyhodnotení vykonaného
dokazovania viedla k rozhodnutiu, ktorým súd žalobu zamietol.
14. Žalovaná svoju novú obranu založila na argumentácii, že za predpokladu, že by súd na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sa dopustila konania v rozpore s dobrými mravmi,
odôvodňujúceho vrátenie daru (hoci ona naďalej trvá na tom, že sa takéhoto konania nedopustila),
situáciu je potrebné vnímať v kontexte s celkovým stavom vzťahov sporových strán počas trvania
manželstva v rozhodnom čase. V tejto súvislosti poukázala na znalecký posudok z odboru psychológie
vyhotovený S.. Ľ. O. v rámci konania o rozvod manželstva a súvisiacej úpravy rodičovských práv

a povinností k mal. dieťaťu, kde sa na strane 14 nachádza vyjadrenie samotného žalobcu k jeho
aktuálnej situácii, kedy žalobca znalkyni uviedol, že už tri roky má partnerský vzťah s inou ženou ako
žalovanou, avšak s touto partnerkou nežije v spoločnej domácnosti, pretože táto partnerka má dve
dcéry skoro v dospelom veku. Z uvedeného potom vyplýva, že dňa 12.3.2005, teda v čase vyhotovenia
tohto znaleckého posudku žalobca uviedol, že má už tri roky mimomanželský vzťah s inou ženou, čo

znamená, že takýto vzťah mal už od marca 2002, teda aj v čase darovania. Na túto skutočnosť žalovaná
viackrát poukázala v rámci konania o rozvod manželstva, kde však táto skutočnosť nebola predmetom
dokazovania. Mimomanželský vzťah žalobcu teda existoval ešte predtým, ako došlo k samotnému
darovaniu. Napriek tomu, že žalobca sám udržiaval mimomanželský vzťah, rovnaké správanie vytýka
žalovanej v konaní o vrátenie daru, čo žalovaná pokladala za neakceptovateľné. Na záver dodala, že

v rámci psychologického vyšetrenia vykonaného v trestnom konaní žalobca taktiež uviedol, že jeho
citový vzťah k žalovanej nebol taký intenzívny a emotívny a, že dôvodom pre uzavretie manželstva bolo
predovšetkým tehotenstvo žalovanej.
15. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 26 C 166/2003, predmetom ktorého bol rozvod
manželstva sporových strán a úprava ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd zistil,

že bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom úlohou znalca bolo posúdiť citový vzťah maloletého
dieťaťa k obom rodičom, jeho vnímanie aktuálnej situácie v rodine, posúdiť, ktorý z rodičov má lepšie
osobnostné a charakterové predpoklady pre výchovu dieťaťa, či maloletý odmieta žalobcu, svojho otca
a z akých dôvodov, či sporové strany negatívne ovplyvňujú dieťa proti druhému rodičovi a uviesť ďalšie
okolnosti, podstatné pre rozhodnutie vo veci.

16. Zo znaleckého posudku č.4/2005, vyhotoveného dňa 12.3.2005 S..Ľ. O., súdnou znalkyňou z odboru
Psychológia, odvetvia Klinická psychológia detí, poradenská psychológia súd zistil, že žalobca sa v
rámci psychodiagnostického riadeného interview vyjadroval k manželskému spolužitiu so žalovanou, k
osobe žalovanej, k svojmu vzťahu k maloletému synovi a k svojej aktuálnej situácii. K svojej aktuálnejsituácii uviedol, že „Tri roky má partnerský vzťah, avšak nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ona má
dcéry, ktoré sú už skoro v dospelom veku. Býva v podnájme u priateľa“ (str.14 posudku). V časti posudku
označenom „Z klinického pozorovania správania“ súdna znalkyňa vo vzťahu k žalobcovi uvádza, že

žalobca najskôr povedal, že s nikým vzťah nenadviazal, neskôr pripustil, že jeho vzťah už trvá tri roky,
že manželka ho odmietala, preto mal vzťah s inou ženou.
17. Žalobca poprel, že by v rozhodnom čase mal mimomanželský a intímny vzťah s inou ženou. Na
objasnenie svojho vyjadrenia v znaleckom posudku vyhotovenom S..Ľ. O. žalobca uviedol, že bol
konsternovaný vtedajším vývojom situácie a keď sa ho znalkyňa pýtala, či vôbec má nejakú spriaznenú

dušu, s ktorou by o situácii komunikoval, uviedol, že takú spriaznenú dušu má vo N. S.. Zoznámili sa
v zamestnaní v roku 1998. Žalobca nevedel vysvetliť prečo na otázku znalkyne uviedol, že keby N. S.
nemala dcéry, tak by s ňou žil v spoločnej domácnosti.
18. Svedkyňa N. S., nar. XX.X.XXXX poprela, že by mala intímny vzťah so žalobcom. Ich vzťah
charakterizovala ako priateľský. Bližšie sa spoznali v zamestnaní, najprv išlo o profesionálny pracovný
vzťah, ktorý sa postupne vyvinul do hlbokého priateľského vzťahu, ktorý pretrval až doposiaľ. V roku

2002 sa rozviedla a na ich vzťahu to nič nezmenilo. Na otázku, ako sa v praxi prejavovalo priateľstvo, kde
sa stretávali, aké spoločné aktivity spolu vykonávali, svedkyňa uviedla, že bolo to normálne, ako bežní
priatelia, chodievali si posedieť na kávu. Na ďalšiu otázku, či bol žalobca niekedy u svedkyne doma,
svedkyňa uviedla, že žalobca bol u nej niekoľkokrát na návšteve. Potvrdila, že má dve, už dospelé dcéry.
19. Súd vypočul súdnu znalkyňu S.. Ľ.Í. O. (ako svedka), ktorá uviedla, že pri interview s vyšetrovanými

osobami si píše veľmi podrobné poznámky, takmer doslovné odpovede, takže text, ktorý uviedla
v posudku, zodpovedá presne tomu, čo uviedla vyšetrovaná osoba. Otázka vzťahujúca sa k
aktuálnej situácii predstavuje štandardnú otázku, ktorú kladie pri diagnostickom rozhovore každému
vyšetrovanému rodičovi maloletého dieťaťa. Smeruje k zisteniu, či rodičia aktuálne majú partnerský
vzťah s inou osobou, čo je veľmi dôležité pre posúdenie celkovej situácie rodičov vo vzťahu k úprave

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Na otázku, ako vnímala odpoveď žalobcu k jeho
aktuálnej situácii, svedkyňa uviedla, že jeho odpoveď bola jasná; v danom čase žil s inou ženou.
Svedkyňa odpoveď žalobcu vnímala jednoznačne, t.j. že ide o partnerský vzťah so všetkým, čo k tomu
patrí. Dodala, že zrejme išlo o ten istý vzťah, ktorý popisovala pri diagnostickom interview žalovaná
ako matka mal. dieťaťa. Žalovaná opisovala vzťah žalobcu s jeho kolegyňou, ktorý sa mal začať ešte

predtým, ako žalobkyňa otehotnela.
20. Z obsahu znaleckého posudku č.4/2005, vyhotoveného dňa 12.3.2005 S..Ľ. O., súd zistil, že
žalovaná sa v rámci psychodiagnostického riadeného interview vyjadrovala k manželskému spolužitiu
so žalobcom a okrem iného uviedla, že „v manželstve ju žalobca podvádzal so svojou kolegyňou a to
už počas jej gravidity, na čo žalovanú upozornil manžel tejto ženy, s ktorým sa potom rozviedla. Teraz

žalobca býva u nej na S. ulici, jeho priateľka má 16 a 14 ročnú dcéru“.
21. Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
22. Vyššie cit. ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný spôsob zániku darovacieho
vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému,

ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo k členom jeho rodiny. Ust. § 630
Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania
- súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky
a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za
jeho správanie, hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené právo darcu na vrátenie daru

však nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri
prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov
obdarovaným. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré
vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len

také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny
pocit a úsudok darcu.
23. V predmetnej veci malo hrubé porušenie dobrých mravov spočívať predovšetkým v nevere žalovanej
počas trvania manželstva so žalobcom.
24. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
25. Vyššie citované ustanovenie § 18 Zákona o rodine sa často charakterizuje ako proklamatívne,
t.j. také, ktoré neumožňuje v ňom stanovené povinnosti vymáhať, resp. ich porušenie sankcionovať.Uvedené zákonné ustanovenie je príkladom toho, ako sa navzájom prelínajú normy právne s normami
morálnymi, mravnými, ktoré je ťažko navzájom oddeliť. V citovanom zákonnom ustanovení je zakotvená
povinnosť manželov byť si verní. Uvedená povinnosť je vlastne premietnutím zásady monogamie

manželstva. Najčastejšie sa jej porušenie chápe ako nadviazanie sexuálneho vzťahu s iným, než
manželským partnerom. Nevera vnáša do intímneho vzťahu medzi manželmi nedôveru a tým môže
ohroziť ďalšie trvanie manželstva.
26. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že manželskú neveru je nepochybne potrebné považovať
za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nevera jedného z manželov však nemusí v každom

prípade znamenať kvalifikované porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 Obč.zákonníka. Správanie
spočívajúce v nevere jedného z manželov je totiž nutné skúmať v každom prípade individuálne, so
zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať
do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotnému darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je
príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti).
27. Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z

hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme zreteľ tiež na správanie darcu
za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo
členom jeho rodiny.
28. Vyhodnotením vyššie uvedených výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sám žalobca v

rozhodnomčase,t.j.včasedarovaniaakoajpotom,konkrétneodmarca2002udržiavalmimomanželský
vzťah s inou ženou. Hoci žalobca a táto žena (N. S.) uvedenú skutočnosť popreli, vychádzajúc
zo znaleckého posudku a výpovede súdnej znalkyne mal súd uvedenú skutočnosť za nesporne
preukázanú. Žalobca sa v tomto konaní snažil súd presvedčiť, že išlo čisto len o priateľský vzťah. Avšak
v znaleckom posudku, vyhotovenom v rámci konania o rozvod manželstva a úprave rodičovských práv

a povinností sporových strán k maloletému dieťaťu žalobca tento vzťah jednoznačne charakterizoval
ako partnerský, o čom svedčí aj jeho vyjadrenie, že by s touto ženou žil v spoločnej domácnosti, nebyť
takmer dospelých dcér tejto ženy. Žalobca v marci 2005 sám uviedol, že tento partnerský vzťah trvá
tri roky, čo znamená, že uvedený vzťah s inou ženou mal charakter partnerského vzťahu už od marca
2002. Vyjadrenie žalobcu v znaleckom posudku je v súlade s nespornou skutočnosťou, ktorú uviedol

žalobca ako aj svedkyňa N..S., t.j. že sa poznajú od r.1998, ako aj v súlade s vyjadrením žalovanej, ktorá
v rovnakom čase, t.j. v marci 2005 počas psychodiagnostického interview riadeného súdnou znalkyňou
k manželskému spolužitiu so žalobcom uviedla, že žalobca ju počas manželstva (už v čase jej gravidity)
podvádzal so svojou kolegyňou. Záver súdu vo vzťahu k skutočnosti, že žalobca v rozhodnom čase
udržiaval mimomanželský vzťah s inou ženou podporuje aj výpoveď súdnej znalkyne S.. Ľ. O., ktorá

uviedla, že odpoveď žalobcu k jeho aktuálnej situácii bola jasná; v danom čase mal žalobca partnerský
vzťah s inou ženou, vrátane intímneho. Pri interview s vyšetrovanými osobami si znalkyňa píše veľmi
podrobné poznámky, takmer doslovné odpovede, takže text, ktorý uviedla v posudku, zodpovedá
presne tomu, čo uviedol žalobca. Otázka vzťahujúca sa k aktuálnej situácii predstavuje štandardnú
otázku, ktorú kladie pri diagnostickom rozhovore každému vyšetrovanému rodičovi maloletého dieťaťa.

Smeruje k zisteniu, či rodičia aktuálne majú partnerský vzťah s inou osobou, čo je veľmi dôležité pre
posúdenie pomerov rodičov, výchovného prostredia, ktoré môžu poskytnúť dieťaťu a ktoré môže zahŕňať
aj prítomnosť iných osôb, ktoré by mohli mať vplyv na ďalší vývoj a výchovu dieťaťa. Ide o skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V neposlednom
rade súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu v rámci daného znaleckého vyšetrenia, keď ozrejmoval, že

vzťah s inou ženou mal z dôvodu, že žalovaná ho odmietala.
29. Z hľadiska intenzity porušenia dobrých mravov bolo v posudzovanej veci nevyhnutné zohľadniť
tiež mieru narušenia vzťahov medzi sporovými stranami počas trvania ich manželstva. Uvedené je
zrejmé z prednesov sporových strán nielen v tomto, ale aj v iných súdnych konaniach a predovšetkým
z odôvodnenia rozsudku č.k.26 C 166/2003-165 zo dňa 11.10.2005, ktorým súd manželstvo sporových

strán rozviedol.
30. Sám žalobca v tomto konaní uviedol, že už v čase darovania bolo manželstvo len formálne; tvrdil,
že žalovaná sa nestarala o domácnosť, o neho a o ich syna sa starala iba v nevyhnutnej miere, sám
si pral, žehlil, varil a pod..
31. Žalovaná vypovedala, že manželstvo so žalobcom bolo nefunkčné a rozpadnuté už od roku 2000.

Nespali v spoločnej izbe, neviedli spoločný manželský život, netrávili spoločný voľný čas, nechodili
spolu na dovolenky. V roku 2001 sa nasťahovali do bytu na Škultétyho ulici a od počiatku žili aj spávali
oddelene. Žalovaná mala vedomosť o mimomanželskom vzťahu žalobcu už v roku 2000. Už vtedy dala
žalobcoviultimátum,abysarozhodol,čovlastnechce.Išloojehokolegyňu,pričommanželtejtokolegynežalovanú informoval o tom, že vzťah medzi nimi naďalej pokračuje, napriek tomu, že v roku 2001 obaja,
žalobca aj jeho kolegyňa prišli o zamestnanie. V podstate už začiatkom roka 2002 boli obaja manželia
uzrozumení s tým, že ich manželstvo nefunguje a že zotrvávajú spolu len kvôli spoločnému synovi.

32. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 26 C 166/2003, predmetom ktorého bol rozvod
manželstva, žalovaná v návrhu na začatie konania zo dňa 17.6.2003 uviedla, že nezhody medzi
manželmi sa začali prejavovať po narodení syna (4.4.1998), ich vzťahy sa neustále zhoršovali, došlo
k citovému odcudzeniu, rozpory prerástli do stále častejších verbálnych útokov a postupne aj do
ponižovania jej osoby zo strany žalobcu. Už dva roky (t.j.od r.2001) pretrváva stav, kedy manželia spolu

intímne nežijú, netrávia spolu dovolenky, každý má vlastné záujmy. Keď sú spolu, žalobca žalovanú
neustále ponižuje a nadáva jej aj v prítomnosti dieťaťa. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 2.12.2003
uviedol, že k verbálnym hrubým útokom z jeho strany došlo len asi štyri krát, niekedy nekomunikovali
spolu aj dva týždne, zo spálne sa vysťahoval na žiadosť žalobkyne, ktorá po narodení syna chcela, aby
syn spal vedľa nej. Posledné dva roky (t.j. od r.2001) si sám žehlil, žalovaná mu nevarila a neponúkla ho
jedlom ani pred synom. V časti I. znaleckého posudku č.4/2005, vyhotoveného dňa 12.3.2005 S..Ľ. O.,

sa žalovaná vyjadrila, že so žalobcom sa prestala intímne stýkať v roku 2001 po tom, ako sa dozvedela,
že žalobca nadviazal mimomanželský vzťah s kolegyňou v práci, ktorá bola jeho zástupkyňou. Žalobca
uviedol, že vzťah so žalovanou vnímal racionálne, manželstvo uzatváral hlavne z dôvodu, že bola
tehotná a tak to vnímal ako svoju povinnosť; žalovaná sa s ním odmietala intímne stýkať a keď v roku
2001 stratil zamestnanie, žalovaná odišla na dovolenku so synom a nenechala mu peniaze, vtedy mal

nábeh na infarkt, ona však nepočkala ani na výsledky od lekárov.
33. Okresný súd Košice I v rozsudku č.k.26 C 166/2003-165 zo dňa 11.10.2005, ktorým rozviedol
manželstvo sporových strán konštatoval, že manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené, neplní svoj
spoločenský účel, o čom svedčia skutočnosti, že manželia asi 2 roky nežijú v spoločnej domácnosti,
nehospodária spolu, asi 4 roky nežijú spolu intímne a došlo medzi nimi k citovému ochladeniu a

odcudzeniu.
34. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20 C 323/2003, predmetom ktorého bolo vypratanie
bytu, žalovaná v návrhu na začatie konania zo dňa 2.12.2003 poukázala na dlhodobé zhoršenie vzťahov,
pretrvávajúcemanželskénezhody,citovéodcudzenie,početnéhádky,verbálneútokyžalobcuaneustále
ponižovanie. Na pojednávaní konanom dňa 29.6.2004 žalovaná vypovedala, že návrh na rozvod podala

z dôvodu, že žalobca má milenku, svoju spolupracovníčku N. S., s ktorou udržiava vzťah; asi dva
roky manželia nežijú riadnym manželským životom. Žalobca na tomto pojednávaní vypovedal, že byt
žalovanej daroval na základe jej naliehania a aby pochopila, že má vzťah k rodine, k maloletému synovi
a nemá záujem o pani S.. O mimomanželskom vzťahu žalovanej sa dozvedel v júni 2003 a až potom
prestal k nej byť galantný; uviedol, že v manželstve sa viac menej spolu ani nerozprávali, vzťah medzi

nimi odumrel a on nevedel, kvôli čomu sa tak stalo.
35. Na základe vyššie uvedeného je možné jednoznačne konštatovať, že v čase, kedy došlo k nevere,
resp. v čase, kedy došlo k darovaniu, boli vzťahy medzi sporovými stranami už značne narušené,
resp.rozvrátené, pričom na rozvrate manželstva mali významný podiel obaja manželia.
36. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že aj za predpokladu, že sa skutočne žalovaná správala

spôsobom, ktorý jej žalobca vytýka v konaní o vrátenie daru, jej správanie nemožno kvalifikovať ako
hrubo porušujúce dobré mravy za situácie, kedy jednak manželské vzťahy medzi sporovými stranami
boli dlhodobo narušené a rozvrátené a jednak sám žalobca sa v rovnakom čase správal spôsobom, ktorý
vytýka žalovanej, pretože sám v rozhodnom čase udržiaval mimomanželský vzťah. Za daných okolností
potom správanie žalovanej nenapĺňa z hľadiska intenzity porušenia znaky hrubého porušenia dobrých

mravov, a preto nezakladá právo navrhovateľa domáhať sa vrátenia daru podľa ust. § 630 Občianskeho
zákonníka. Súd preto žalobu zamietol.
37. Vzhľadom na vyššie uvedený záver sa súd už nevyjadruje k obrane žalovanej, spočívajúcej v
námietke premlčania nároku a v námietke nezákonne a v rozpore s dobrými mravmi získanému dôkazu
v podobe predloženej e-mailovej korešpodencie žalovanej.

38. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39.Súdonáhradetrovkonaniarozhodolpodľazásadyúspechuvkonaní,vyjadrenejvovyššiecitovanom
ust. § 255 ods.1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto súd žalovanej priznal náhradu účelne

vynaložených trov v rozsahu 100 %.
40. Podľa ust. § 256 ods.2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
súd prizná náhradu týchto trov protistrane.41. Zákonodarca konštatoval, že podľa zásady procesného zavinenia môže dôjsť aj k tzv. separácii trov
konania podľa ust. § 256 ods.2 CSP, keď náhradu trov konania môže znášať aj strana, ktorá mala v
konaní úspech, ak protistrane vzniknú trovy procesným zavinením inak v spore úspešnej strany. Súd

môže uložiť náhradu trov podľa citovaného ustanovenia len strane sporu, pričom musí mať preukázané,
že ku vzniku trov konania došlo v príčinnej súvislosti s jej konaním. Na úspech v konaní sa neprihliada;
jediným predpokladom pre priznanie trov je zavinenie ich vzniku.
42. Súd konštatoval, že v posudzovanej veci došlo k situácii, kedy v spore úspešná žalovaná procesne
zavinila vznik určitej časti trov konania. Súd totiž žalobu zamietol a teda, rozhodol v prospech žalovanej

až na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané v súvislosti s jej obranou, ktorú uplatnila až po
tom, čo bol vykonaný celý rad procesných úkonov vrátane dokazovania, zameraných na preukázanie
existencie dôvodov na vrátenie daru. Ako už súd uviedol vyššie, na preukázanie existencie dôvodov
na vrátenie daru súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením prepisu e-
mailovej korešpondencie žalovanej, obsahujúceho odoslané a prijaté správy označené dátumami od
júna 2002 do apríla 2003, výsluchom svedkov P..Z. E., U. R., P..F. Z., A. K. Z.., Z. L., znaleckými

posudkami Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č.PPZ-1704/KEU-BA-EX-2009
zo dňa 27.7.2009 a zo dňa 11.3.2010, výsluchom súdneho znalca P.. A. S., tzv. staršieho experta
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru SR, čestnými prehláseniami P..S. K. B. M..F.
G. Q., správami realitných kancelárií, znaleckým posudkom P..F. H. č.34/2013 z odboru: Stavebníctvo,
odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 25.3.2013, výsluchom súdneho znalca P..F. H., ako

aj oboznámením ďalších listinných dokladov a obsahu pripojených súdnych spisov. Toto dokazovanie
bolo vykonané od začatia sporu (29.1.2004) až do 5.4.2016, kedy na pojednávaní žalovaná prvý
krát uplatnila obranu založenú na argumentácii a tvrdení, že jej správanie nemožno kvalifikovať ako
hrubo porušujúce dobré mravy za situácie, kedy jednak manželské vzťahy medzi sporovými stranami
boli dlhodobo narušené a rozvrátené a jednak sám žalobca sa v rovnakom čase správal spôsobom,

ktorý vytýka žalovanej, pretože sám v rozhodnom čase udržiaval mimomanželský vzťah. Súd je toho
názoru, že pokiaľ by túto obranu žalovaná uplatnila skôr (pričom objektívne jej v tom nič nebránilo),
pre rozhodnutie vo veci by v podstate postačovalo vykonanie dokazovania približne v rozsahu, ako aj
bolo reálne vykonané v čase od uplatnenia tejto obrany žalovanou (5.4.2016) do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej (6.9.2016). Súd dodáva, že aj žalobcovi je možné vytknúť zavinenie, spočívajúce v

neobozretnosti pri uplatňovaní svojich práv, pretože až dňa 23.6.2011 požiadal o pripustenie zmeny
žaloby potom, čo zistil, že v priebehu konania (v roku 2004) žalovaná previedla darovanú nehnuteľnosť
na tretiu osobu. Súd je však toho názoru, že aj keby žalobca o zmenu žaloby požiadal skôr, nemalo by to
vplyv na postup súdu pri vykonávaní dokazovania. Ako to totiž vyplýva z teórie práva a súdnej judikatúry,
obdarovaný je v prípade danosti dôvodov na vrátenie daru povinný vydať všetko, čo bolo predmetom

daru. Pokiaľ už predmet daru nemá (napr.predmet daru scudzil), musí darcovi poskytnúť peňažnú
náhradu podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Aj pri uplatnení tohto režimu je však povinnosť vydania
bezdôvodného obohatenia viazaná na splnenie podmienok podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka,
t.j. musí byť preukázané, že obdarovaný sa správal k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo
porušoval dobré mravy. Trovy, ktoré procesne zavinila žalovaná, vznikli jednak žalobcovi (spočívajú

najmä v trovách zastúpenia, pretože žalobcu v spore zastupoval advokát a jednak štátu.
43. Zhrnúc vyššie uvedené, súd priznal žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov zastúpenia, ktoré
vznikli v dôsledku procesného zavinenia žalovanej.
44. V predmetnej veci vznikli trovy aj štátu, v súvislosti s trovami vykonaných dôkazov. Štát má v tomto
prípade rovnaké postavenie, ako každý iný oprávnený subjekt, ktorému v súvislosti s dokazovaním

takéto trovy vznikli. Preto má štát podľa ust. § 255 ods.1 CSP právo na náhradu trov, ktoré platil.
Základným princípom pri rozhodovaní o náhrade trov štátu je výsledok konania vo veci samej. Súd
preto povinnosť nahradiť štátu trovy ukladá obvykle tej sporovej strane, ktorá v spore nebola úspešná. V
predmetnej veci žalobca úspech nemal, preto súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť štátu trovy,
okrem trov, ktorých vznik procesne zavinila žalovaná (viď odôvodnenie pod bodom 42 rozsudku). Súd

preto zároveň rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť štátu trovy, ktoré procesne zavinila žalovaná.
45. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).