Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/518/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214231601
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214231601.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Košice,
Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným 1/ V.Í. Q., Z.. X.X.XXXX, 2/ F. Q., Z.. XX.X.XXXX
a 3/ A. Q., Z.. XX.XX.XXXX, všetkým trvale bytom A., A. X, žalovaným v 1. a 2. rade zastúpeným Mgr.
Ing. Petrom Holéczym, advokátom, Košice, Vojenská 5, o vypratanie bytu, o odvolaniach žalovaných v
1. a 2.rade proti rozsudku 43C/212/2014-78 z 2.5.2016 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým žalovaný v 1.rade bol zaviazaný vypratať byt č. 12
nachádzajúci sa v A. Z. A. R. Č.. X pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1.rade.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade a v tejto časti
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovaného v 1.rade vypratať byt č. 12 nachádzajúci sa v
A. Z. A. R.. Č.. X, pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a
zaviazal ho tiež nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 99,50 € v tej istej lehote, konanie voči žalovaným v 2. a 3. rade zastavil a vo vzťahu medzi nimi

a žalobcom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vypratania bytu č. 12 nachádzajúceho sa v A. Z. A.
R.. Č.. X, tvrdiac, že tento bol pridelený vlastníkom Mestom Košice žalovaným v 1. a 2. rade zmluvou č.
NZ/618/2006/soc-81 a to len na dobu určitú od 1.6.2006 do 31.12.2006 a tento naďalej bol užívaný bez
právneho titulu. Prihliadol na stanovisko zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade, podľa ktorého žalovaná v
2.radeporozvodemanželstvadňa4.5.2013opustilabytnaA.R..apresťahovalasanaPereš,vdôsledku

čoho žalobca voči žalovaným v 2. a 3. rade navrhol konanie zastaviť. Voči týmto účastníkom konanie
podľa § 96 ods.1, 2 O.s.p. zastavil. Vzal do úvahy aj prednes zástupcu žalobcu, v zmysle ktorého na
predmetnom byte viazne dlh 16.000 €, pre ktorý už ďalej nájomný vzťah so žalovanými po roku 2006
predlžovaný nebol. Reprodukoval ďalej obsah vyjadrení žalovaného v 1.rade a jeho zástupcu, podľa
ktorýchspornýbytpôvodneboldružstevnýaniejejasné,akosajehocharakterzmenil.Uviedol,žepodľa
žalobcu Mesto Košice predmetný byt nadobudlo v roku 1997 na základe zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu uzavretej so Stavebným bytovým družstvom Košice. Zo zmluvy o výkone správy zo

dňa 1.12.2008 uzatvorenej medzi Mestom Košice a žalobcom mu vyplynulo, že žalobcovi do správy
bol zverený predmetný byt a vo vzťahu k nemu je oprávnený vo vlastnom mene uplatňovať na súde aj
nároky na jeho vypratanie. Zistil tiež, že žalovaní v 1. a 2.rade sa na základe zmluvy o nájme zo dňa
11.9.2006 stali nájomcami bytu č. 12 na A. R.. Č.. X V. A. a to však len na dobu určitú od 1.6.2006do 31.12.2006. Citoval § 123, § 126 ods.1, 2, § 685 ods.1 a § 710 ods.2 Obč.zák. a dospel k záveru,
že žalovaný v 1.rade sporný byt užíva bez právneho dôvodu, nakoľko nájomný vzťah po roku 2006 s
ním už obnovený nebol. Vo vzťahu k nemu preto žalobe vyhovel a zaviazal ho vypratať byt v lehote do

15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania tohto neúspešného účastníka rozhodol podľa §
142 ods.1 O.s.p. a o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.rade rozhodol podľa § 146
ods.1 písm.c/ O.s.p.

3. Rozsudok v jeho I. a III. výroku napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 1.rade, navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa k novému prejednaniu a rozhodnutiu. Mal za to, že žalobca nie je na
podanie takejto žaloby vôbec aktívne legitimovaný a nie je žiadnym vlastníkom tohto bytu, čo vyplýva aj z
katastrálneho portálu SR. V spore vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 44C/623/05 navyše
žalobca dokazoval aj presvedčil súd, že nie je právnym nástupcom organizácie BPMK IČO: 31662579.
Aj nájomnú zmluvu zo dňa 7.9.2006 neuzatváral so žalobcom, ale s celkom inou organizáciou a to PBMK
IČO: 31662579, ktorej žalobca nie je právnym nástupcom. Tvrdil ďalej, že predmetný byt je družstevný

a je v družstevnom vlastníctve žalovanej v 2.rade a ako taký vôbec nemôže byť spravovaný žalobcom.
Mal za to, že bol nezákonne podvedený a jeho družstevné vlastníctvo „sa stratilo“ v priebehu času.
Napadnuté rozhodnutie označil za svojvoľné a spôsobilé byť napadnuté aj na Európskom súde.

4. Rozsudok v jeho IV. výroku napadla včas podaným odvolaním aj žalovaná v 2.rade, navrhla ho zmeniť

a zaviazať žalobcu nahradiť jej trovy právneho zastúpenia alebo rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť
vec súdu prvého stupňa k novému prejednaniu a rozhodnutiu v časti náhrady trov konania. Uviedla,
že žalobca na podanie takejto žaloby nebol vôbec aktívne legitimovaný, keď v konaní pred Okresným
súdom Košice II pod sp.zn. 44C/623/05 dokazoval a aj presvedčil súd, že nie je právnym nástupcom
organizácie BPMK IČO: 31662579. Poukázala tiež na to, že zmluvu o nájme bytu zo dňa 7.9.2006

neuzatvárala so žalobcom, ale s celkom inou organizáciou a to PBMK IČO: 31662579. Podobne ako
žalovaný v 1.rade trvala na tom, že predmetný byt bol v jej družstevnom vlastníctve a nie je jej jasné,
ako sa družstevné vlastníctvo k jej bytu stratilo v priebehu času. Uvítala, že žalobca vzal voči nej žalobu
späť, požadovala však priznať náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1.rade navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok a
odvolanie zamietnuť. Svoju aktívnu legitimáciu v spore vyvodzoval zo zmluvy o výkone správy č.
1336/2008 uzavretej medzi Mestom Košice a jeho právnym predchodcom Bytovým podnikom mesta
Košice, príspevkovou organizáciou. Trval na tom, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX jediným
vlastníkom predmetného bytu je Mesto Košice, ktoré ho nadobudlo v roku 1997.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2.rade navrhol potvrdiť napadnutý výrok rozsudku
týkajúci sa trov konania. Poukázal na to, že samotný návrh na vydanie rozkazu na plnenie - vypratanie
bytu bol podaný už 5.12.2014 a právny zástupca žalovanej v 2.rade súdu predložil žiadosť o odhlásenie
z bytu podanú až dňa 11.3.2016, na základe čoho nemalo už zmysel pokračovať voči nej v konaní o

vypratanie bytu.

7. Žalovaní podali odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

8. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovaného v 1.rade uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1.rade nie je dôvodné, preto rozsudok
v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je
vecne správny .10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

13. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v 1.rade podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného
v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v
§ 365 ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov

vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd

vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

16. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený ,
keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas

konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

17.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.h/CSP(ust.§205ods.2písm.f/O.s.p.účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
19. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej

inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania. Odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.20. Žalovaný v 1.rade vo svojom odvolaní spochybnil predovšetkým aktívnu legitimáciu žalobcu na
podanie žaloby o vypratanie bytu.

21. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta.

22. Odvolací súd má za to, že žalobcovi v danom prípade svedčí aktívna vecná legitimácia. Podľa výpisu
z listu vlastníctva (ako verejnej listiny, o správnosti ktorej bez vážnych dôvodov pochybovať bez ďalšieho
nie je možné), č. XXXXX, kat. úz. E. (č.l. 70-75 spisu) vlastníkom bytu č.12 na A. R. Č.. X V. A. je Mesto
Košice. Mesto Košice zmluvou o výkone správy zverilo sporný byt do správy žalobcu a tento je preto

oprávnený vo vlastnom mene uplatňovať na súde aj nároky na vypratanie zverených bytov. Odvolaciemu
súdu z jeho praxe (úradnej činnosti) je známe, že žalobca v obdobných sporoch koná za Mesto Košice a
o jeho aktívnej vecnej legitimácii v podobných veciach pochybnosti nie sú (viď napr. konania tunajšieho
súdu 11Co/466/2015, 11Co/124/2010, či 6Co/106/2015).

23. Žalovaný v 1.rade nepreukázal, že vypratávaný byt je bytom družstevným a že je v „družstevnom
vlastníctve žalovanej v 2.rade“. Na toto svoje tvrdenie nepredložil žiaden dôkaz. Naopak žalobca
predložil zmluvu o nájme bytu NZ/618/2006/soc-81, ktorú 11.9.2006 uzavreli Mesto Košice ako
prenajímateľ a žalovaní v 1. a 2.rade ako nájomcovia, podľa ktorej byt č. 12 na A. R.. Č..X V. A. bol
prenajatý len na dobu určitú od 1.6.2006 do 31.12.2006. Od tej doby byt bol užívaný evidentne bez

právneho dôvodu.

24. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou účastníkov
konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v
sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť

tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo
sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na
základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno).
Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného

na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo
k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon tu vymedzuje tzv.
dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O.s.p.) ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká

predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívni účastníci bezozbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia,
aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda
v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto
skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí

súd rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať
tvrdenú skutočnosť.

25. Nakoľko žalovaný v 1.rade nepreukázal družstevný charakter vypratávaného bytu a o aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu nemožno pochybovať, nie je jeho odvolanie dôvodné.

26. Iná situácia však je vo vzťahu k odvolaniu žalovanej v 2.rade, ktorá spochybnila správnosť výroku o
trovách konania. Súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania v jej vzťahu voči žalobcovi odôvodnil
len poukazom na § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Takéto stručné odôvodnenie rozhodnutia,

obmedzujúce sa len na citáciu príslušného ustanovenia zákona nemožno považovať za postačujúce.

27. Podľa § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. (účinného do 30.6.2016) žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.28. Podľa § 146 ods.2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý

bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

29. Ak došlo k zastaveniu konania podľa ust. § 96 O.s.p. v prípade, že žalobca vzal účinne žalobu späť,
nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku. Iba výnimočne bolo možné (§ 146 ods. 2 O.s.p.) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť

nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu
z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety tohto ustanovenia
žalovanému v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.

30. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo by potom
išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej tak, žeby už po zastavení konania súd ďalej skúmal

dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak žalobca vzal späť žalobu, z procesného hľadiska zásadne
platí (ak nejde o prípad cit. ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť
zastavené a je preto povinný nahradiť jeho trovy. Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu
trov podľa cit. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. bola jednak dôvodne podaná žaloba a jednak správanie
žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou, pričom v praxi išlo najčastejšie o

prípad, že žalovaný po podaní žaloby uspokojil nárok žalobcu, ktorý bol žalobou uplatnený. Aby bolo
možné priznať náhradu trov konania podľa tohto ust. museli byť splnené súčasne obidva predpoklady.

31. S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách
konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade a svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo

preskúmateľné. Zohľadní pritom dôvody, ktoré žalobcu viedli k späťvzatiu žaloby voči žalovanej v 2.rade,
dôvodnosť samotnej žaloby voči nej smerujúcej ako aj jej správanie vo väzbe k predmetu konania a
dobu, kedy predmetný byt opustila.

32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).