Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416210929
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416210929.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XXX/XX, XXX XX P., proti žalovaným: 1/ E.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. oslobodenia XX, XXX
XX T., 2/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. T. XXX, a 3/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ

KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/238/2016-221 zo dňa 28.10.2019
rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému
3/ p o t v r d z u j e .
Žalovanému 3/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a žalovaným 1/, 3/ priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie
§ 144, § 145 ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). Uviedol, že žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala vylúčenia veci (motorového vozidla) z exekúcie. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.

k. 4C/238/2016-143 zo dňa 02.10.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/238/2016-151 zo dňa
10.10.2017 tak, že žalobe voči žalovaným 1/, 2/ vyhovel a konanie vo vzťahu k žalovanému 3/ zastavil
z dôvodu späťvzatia žaloby. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/ a voči
rozhodnutiu len v časti trov konania podal odvolanie aj žalovaný 3/. Krajský súd v Nitre uznesením č. k.
12Co/52/2018-187 zo dňa 29.03.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, týkajúcom sa vylúčenia
veci z exekúcie a v III. výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/ zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Voči žalovanej 2/, D. G., nadobudol rozsudok právoplatnosť.

2. Písomným podaním zo dňa 24.09.2019 zobrala žalobkyňa žalobu späť a žiadala konanie zastaviť.
Zároveň žiadala, aby súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaný 3/ žiadal priznať nárok na náhradu trov konania, pretože ho žalobkyňa pred podaním žaloby

nevyzvala na odblokovanie motorového vozidla a o blokácii vozidla sa dozvedel až po podaní žaloby.
Uviedol, že ak by ho žalobkyňa vyzvala na odblokovanie motorového vozidla, nedošlo by k súdnemu
sporu a ani k vynaloženiu nákladov na konanie.

4. Na základe späťvzatia žaloby a súhlasu žalovaného 1/ so zastavením konania súd konanie zastavil
a žalovaným 1/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, pretože

zastavenie konania zavinila práve žalobkyňa.5. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 3/ podala v zákonnej
lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý výrok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie alebo zmeniť a priznať jej nárok na náhradu trov konania jej voči žalovanému 3/. Namietala

nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že o blokácii vozidla v prospech žalovaného 3/ sa dozvedela
až listom Okresného súdu zo dňa 20.01.2017, na základe toho navrhla jeho pribratie do konania a
nevyzvala ho na mimosúdne vyriešenie veci. Urobila tak na základe predchádzajúcich skúseností po
neúspešnom pokuse o mimosúdne vyriešenie veci so žalovaným 1/. Tvrdenie žalovaného 3/, že po
predžalobnej výzve by bol vozidlo odblokoval, ostáva len v teoretickej rovine. V čase keď navrhla jeho

pribratie do konania, bol návrh voči nemu dôvodný. Zo žiadneho právneho predpisu jej nevyplývala
povinnosť mimosúdne vyzývať žalovaného na odblokovanie vozidla. Keďže žalovaný 3/ dobrovoľne
požiadal súdneho exekútora o zrušenie blokácie motorového vozidla, uznal dôvodnosť jej žaloby.
Zastaveniekonaniavočinemuneznamenájehoúspechvoveci.Právenaopak,úspechvovecimalaona,
keďže žalovaný 3/ po jeho pribratí do konania požiadal o odblokovanie vozidla. Namietala aj účelnosť
trov vynaložených žalovaným 3/, pretože si bol vedomý dôvodnosti žaloby, a preto inicioval aj zrušenie

blokácie vozidla. Tiež z vyjadrenia z 19.05.2017 mu musel byť známy jej postoj, že žalobu v prípade
zrušenia blokácie zoberie späť. Poukázala na skutočnosť, že v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovaného
3/ navrhla nepriznať žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP. Dôvody hodné
osobitného zreteľa videla v tom, že žalovaného 3/ žalovala len z dôvodu, že už prebiehalo konanie a
žalovaný až počas tohto konania pristúpil k exekúcii svojej pohľadávky a až po jeho pribratí do konania

požiadal o zrušenie blokácie vozidla. Poukázala aj na jej vyšší vek 57 rokov a zárobok cca 374 eur netto,
pričom žalovaný 3/ je veľkou obchodnou spoločnosťou, ktorá musí bežne znášať podnikateľské riziko.
Súd podľa nej vychádzal striktne formálne z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, pričom vôbec nezohľadnil
skutočnosť, že pribratie žalovaného 3/ bolo dôvodné a on de facto uznal jej nárok, keď svojím konaním
naplnil účel, ktorý žalobou sledovala. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj

žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne
podanej žaloby.

6. Žalovaný 1/ uviedol, že odvolanie síce formálne smeruje voči celému výroku II. uznesenia, obsahovo
však smeruje iba voči tej časti výroku, ktorou bol priznaný nárok na náhradu trov konania žalovanému

3/. Preto povinnosť nahradiť jeho trovy konania nie je odvolaním žalobkyne dotknutá.

7. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý výrok o trovách konania ako vecne správny
potvrdiť. Namietal, že žalobkyňa ho pred podaním žaloby nevyzvala na odblokovanie vozidla, čím by
predišla súdnemu sporu a aj navyšovaniu trov konania. Tvrdenia žalobkyne, že jej zo žiadneho predpisu

nevyplýva povinnosť mimosúdne vyzvať žalovaného pred podaním žaloby, je absurdná; mala totiž konať
s rozvahou pred rozhodnutím pribrať ho do konania. V prípade, že ho navrhla pribrať do konania bez
predchádzajúcej snahy vyriešiť vec mimosúdne, musí niesť za svoje rozhodnutie aj zodpovednosť.
Nerozvážnosť konania žalobkyne nemôže ísť na jeho ťarchu a už vôbec nie je jeho povinnosťou znášať
„podnikateľské riziko“, ako sa žalobkyňa domnieva. Polemizovanie žalobkyne o tom, čo by on spravil,

keby iniciovala mimosúdne riešenie veci, nie je na mieste. Argumentácia žalobkyne, ktorou poukázala
na odbornú literatúru, je nesprávna, lebo sa vzťahuje na prípad, keď si je dlžník vedomý svojho dlhu. U
neho však nešlo o povinnosť voči žalobkyni, a tedfa nemohol vedieť o uplatňovanom práve žalobkyne.
Dozvedel sa o ňom až z uznesenia súdu, ktorým bol vyzvaný, aby sa vyjadril k žalobe. Následne začal vo
veci konať a požiadal súdneho exekútora o bezodkladné odblokovanie vozidla, na základe čoho vzala

žalobkyňa voči nemu žalobu späť. Poukázal aj na odbornú literatúru, v ktorej sa uvádza, že „Zásada
úspechu sa vzťahuje aj na konania, keď súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, napr. spoluvlastníctva
alebo bezpodielového spoluvlastníctva. Je to tak preto, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu
konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Druhá strana bude potom škodná tým, že
trvala na tom, aby vo veci rozhodol súd, čím nielen sebe, ale aj protistrane spôsobila súdne trovy“.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodujúc o podanom
odvolaní žalobkyne uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu

k žalovanému 3/ podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Uznesenie v ostatných výrokoch v dôsledku absencie
odvolania nadobudlo právoplatnosť (§ 226, § 234 ods. 2 CSP).9. Podľa obsahu spisu žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 27.06.2016 domáhala voči
žalovanému 1/ vylúčenia veci - motorového vozidla - z exekúcie. Podaním zo dňa 07.03.2017 navrhla,
aby súd na strane žalovaných pribral do konania aj žalovaného 3/, a o tomto návrhu súd rozhodol

uznesením č. k. 4C/238/2016-60 zo dňa 21.03.2017. Potom uznesením č. k. 4C/238/216-62 zo dňa
22.03.2017 súd vyzval žalovaného 3/ na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadril podaním
zo dňa 13.04.2017 s tým, že na základe žaloby doručenej mu 28.03.2017 požiadal súdneho exekútora o
bezodkladné odblokovanie vozidla. V reakcii na to žalobkyňa podaním zo dňa 18.09.2017 vzala žalobu
voči žalovanému 3/ späť.

10. Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany
v spore. Túto zásadu dopĺňa zásada zodpovednosti za zavinenie. Ak jedna procesná strana zaviní
zastavenie konania, vzniká jej povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V súvislosti
so zastavením konania sa zavinenie posudzuje len z procesného hľadiska, a nie podľa ustanovení
hmotného práva, lebo potom by šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej a súd by sa po

zastavení konania ďalej zaoberal tým, či nárok bol uplatnený dôvodne. Výrok predmetného uznesenia o
zastavení konania v dôsledku absencie podaného odvolania je právoplatný, a tak z procesného hľadiska
bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Predpokladom pre vyslovenie nároku
na náhradu trov konania žalobcovi je vo všeobecnosti správanie sa žalovanej strany, pre ktoré sa stala

žaloba bezdôvodná.

11. Odvolací súd po prejednaní odvolania žalobkyne v tejto veci zhodne so súdom prvej inštancie ustálil,
že pri posudzovaní dôvodu späťvzatia žaloby výlučne z procesného hľadiska a s ohľadom na obsah
spisu bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, a teda na rozhodnutie o povinnosti

náhrady trov konania stranou, ktorá zavinila zastavenie konania, protistrane. V predmetnom spore
žalobkyňa vzala žalobu späť po tom, čo žalovaný 3/ pristúpil k zrušeniu blokácie vozidla. Žalobkyňa
pribratím žalovaného 3/ do konania fakticky dosiahla to, čoho sa žalobou dožadovala. Dôležité vzhľadom
na posúdenie zavinenia zastavenia konania však je to, že žalovaný nemohol mať žiadnu vedomosť o
existencii nároku žalobkyne, čo znamená, že on ani skôr, než bol pribratý do konania, plniť nemohol.

Mohol tak urobiť len vtedy, keby bol žalobkyňou pred samotným návrhom žalobkyne o jeho pribratí
do konania na strane žalovaného vyzvaný, aby vozidlo odblokoval. Žalobkyňa ho však pred podaním
návrhu na pribratie do konania ani nekontaktovala, a teda sa nesnažila predísť jeho pribratiu ako ďalšej
strany do konania. Je pravdou, že povinnosť výzvy na mimosúdne vyriešenie veci pred podaním žaloby
nevyplýva zo žiadneho predpisu, no táto okolnosť môže mať vo všeobecnosti vplyv na posúdenie,

či dané rozhodnutie súdu zodpovedá aj požiadavke spravodlivosti v zmysle čl. 2 CSP. Žalovaný v
tomto prípade o požiadavke žalobkyne nevedel a hneď po tom, ako sa o nej dozvedel, jej aj vyhovel.
Možno teda s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že aj pri mimosúdnej výzve žalobkyne voči
žalovanému 3/ by jej bol vyhovel. Je teda na žalobkyni, aby znášala trovy konania, ktorým sa mohlo
v danom prípade predísť. Je vo všeobecnosti žiaduce, aby sa pred podaním žaloby na súd žalobca

pokúsil riešiť vec dohodou, čím možno predísť zbytočným trovám, ktoré v konaní pred súdom vznikajú.
Z toho hľadiska je irelevantné tvrdenie žalobkyne, že sa už viedlo konanie voči žalovanému 1/, s ktorým
sa mimosúdne nedohodla.

12. Z uvedených dôvodov bolo treba zavinenie zastavenia konania z procesného hľadiska pričítať

žalobkyni, ktorá mohla vynaloženiu nákladov na trovy právneho zastúpenia žalovaného 3/ predísť tým,
že by ho pred jeho pribratím do konania vyzvala na mimosúdne vyriešenie veci.

13. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa sa prihliada v prvom rade na
majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery

toho,ktobymaltrovykonaniazaplatiť,aletrebazohľadniťajdopadtakéhotorozhodnutianadruhústranu
sporu,tedanatoho,komubudútrovykonaniazaplatené.Významnýmizhľadiskaaplikácie§257CSPsú
tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, a aj postoj strán v priebehu konania, prípadne iné
okolnosti (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 5/2006). V tomto
prípade odvolací súd konštatoval, že tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada

trov konania žalovanému 3/ nemala byť priznaná. Skutočnosti, na ktoré poukazovala žalobkyňa v podaní
o späťvzatí žaloby ako aj v odvolaní, nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane. To, že žalobkyňa
považovalazanadbytočnémimosúdnevyzývaťžalovaného3/naplneniepredtýmakohonavrhlapribraťdo konania, nemôže založiť dôvod na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 3/. Žalobkyňa
poukazovala na svoje nízke príjmy, ktoré však nijako nepreukázala, a okrem výšky príjmu neuviedla,
aké sú jej majetkové, osobné a ďalšie pomery, či žije sama alebo s inou osobou v spoločnej domácnosti,

aké sú jej výdavky na domácnosť a podobne. Len s poukazom na výšku jej príjmu odvolací súd nemohol
posúdiť dopad rozhodnutia na jej majetkové pomery.

14. Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobkyne voči uzneseniu súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 3/ za opodstatnené, a tak uznesenie v

tejto časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. V odvolacom konaní bol žalovaný 3/ úspešný, preto podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP má
právo na náhradu trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd rozhodol tak, že ich náhradu
v zmysle § 396 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalovanému 3/ v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).