Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114217046
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7114217046.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu, v spore žalobcu: G. V., nar. X.X.XXXX, bytom E.
Y., P. XX, zastúpeného Mgr. Valérom Podoľskim, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody
1, proti žalovanej: Ingrid G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. T., Š. XX, zastúpenej JUDr. Mariánom
Vojčíkom, advokátom so sídlom AK v Košiciach, Mäsiarska 3, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 10. novembra 2017, sp. zn. 19C/193/2014

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 10. novembra
2017 č. k. 19C/193/2014-258 určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou a O. Š., na základe
ktorej O. Š. previedol na žalovanú spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam, a to pozemku parcela

registra „C“ č. 4697/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 519 m2 a stavbe - rodinný dom súp.
č. 790, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Terasa, obec Košice - Západ, okres Košice II,
je voči žalobcovi právne neúčinná. (výrok I.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu
(výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej určenia, že predmetná darovacia

zmluva tak ako je označená vo výroku rozhodnutia, je voči žalobcovi právne neúčinná s odôvodnením,
že právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Košice II č. k. 28Ro/155/2013
zo dňa 6.6.2013 boli I.. O. Š., nar. X.X.XXXX a I. Š.Ý., nar. XX.X.XXXX ako odporcovia v 1. a v 2. rade
voči žalobcovi spoločne a nerozdielne zaviazaní na úhradu 31.534,22 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 31.534,22 € od 2.10.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania v sume
2.846,70 €. Dlžníci pohľadávku doposiaľ neuhradili. I.. O. Š. ako jeden z dlžníkov uzatvoril dňa 24.4.2014

so žalovanou darovaciu zmluvu, ktorou na žalovanú previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4
na predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že dlžník s úmyslom vyhnúť sa uspokojeniu žalobcovej
pohľadávky podal dňa 17.3.2014 (5 dní po nadobudnutí právoplatnosti, resp. vykonateľnosti platobného
rozkazu) návrh na začatie katastrálneho konania, vklad bol povolený dňa 24.4.2014 (V - 2583/2014).
Dlžník tak darovacou zmluvou previedol svoje vlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti na žalovanú,
ktorá je jemu blízkou osobou - sestrou v čase, keď pohľadávka bola nielen súdne vymáhateľná, ale

dokonca už aj súdom priznaná (teda exekučne vymáhateľná). Takýmto konaním sa snažil zbaviť svojho
majetku a úmyselne sa snažil vyhnúť uspokojeniu pohľadávky zo strany veriteľa.

3. Súd vec právne posúdil podľa § 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 1, 2 a 4, § 511 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka, pričom považoval za nesporné to, že O. Š. predmetnú nehnuteľnosť (s určenou hodnotou
139.140 €) nadobudol rovným dielom spolu so žalovanou, každý v 1/2 (bez povinnosti vyplatenia

dedičského podielu ustupujúcej dedičke) v dedičskom konaní Okresného súdu Košice II vedenom pod
sp. zn. 24D/140/2012, spolu s ďalším majetkom so stanovenou hodnotou cca 14.285 €. Nebolo tiežsporným, že darovacia zmluva bola podaná na zavkladovanie do katastra nehnuteľností dňa 17.3.2014,
pričomvkladbolpovolenýdňa24.4.2014.Rovnakonebolosporným,žeplatobnýmrozkazomOkresného
súdu Košice II sp. zn. 28Ro/155/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.3.2014 boli I.. O. Š. a I. Š.

ako odporcovia v 1. a 2. rade voči žalobcovi spoločne a nerozdielne zaviazaní na úhradu 31.534,22 €
spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 31.534,22 € od 2.10.2011 do zaplatenia a na náhradu
trov konania v sume 2.846,70 €.

4. Súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že pokiaľ predmetným platobným rozkazom boli zaviazaní

voči žalobcovi I.. Š. S. G.. Š.W. spoločne a nerozdielne, tak na ustálenie spôsobilosti I.. O.. Š. splatiť
predmetnýdlhvočižalobcovijepotrebnéposudzovaťmajetkovépomeryuobochdlžníkovspoločne.Súd
pri posúdení tejto obrany vychádzal z výrovej časti platobného rozkazu, ktorým žalobcovi bola priznaná
pohľadávka voči dvom solidárnym dlžníkom, ktorí boli zaviazaní spoločne a nerozdielne. Uvedené
znamená, že žalobca ako veriteľ je oprávnený požadovať priznané plnenie od ktoréhokoľvek z nich bez
zreteľa na ich vnútorný podiel na dlhu; vychádza sa zo zásady, že každý z dlžníkov je zaviazaný na

celý dlh. Veriteľovi prislúcha právo voľby, či bude požadovať a vymáhať plnenie od oboch dlžníkov alebo
iba od niektorého z nich. Na základe uvedeného mal súd za to, že pokiaľ veriteľ má na výber, či bude
požadovať priznané plnenie iba od jedného solidárneho dlžníka alebo od oboch solidárnych dlžníkov,
znamená to, že pre posúdenie či predmetným právnym úkonom bol žalobca ukrátený, je irelevantné
zaoberať sa majetkovými pomermi na strane ďalšie dlžníka (jeho solventnosťou), tak ako to navrhovala

žalovaná.

5. Žalovaná sa v konaní ďalej bránila tým, že v čase darovania jej brat vlastnil aj iný majetok postačujúci
na uspokojenie žalobcovej pohľadávky, pričom vyšpecifikovala majetok svojho brata a ohodnotila ho
na celkovú sumu 25.400 €. K tejto obrane súd uviedol, že pokiaľ pohľadávka žalobcu predstavovala

v zmysle právoplatného platobného rozkazu iba na istine sumu 31.534,22 € (k tomu ešte úroky z
omeškania a náhradu trov konania), žalovanou ohodnotený majetok jej brata v skutočnosti nepostačoval
na uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Navyše súd poukázal na to, že žalobca rozporoval tvrdenie
žalovanej o hodnote majetku jej brata (v podaní zo dňa 9.3.2017), na základe čoho v tomto smere
žalovaná neuniesla dôkazné bremenom minimálne ohľadne tvrdenej hodnoty obchodného podielu v

spoločnosti Santa Join s.r.o. Okrem toho žalovaná sa nesprávne domnieva, že dlh jej brata predstavuje
iba polovicu z priznanej pohľadávky s odôvodnením, že na pohľadávku boli dvaja dlžníci.

6. S poukazom na obsah výpovede O.. Š. (dlžníka), ktorý uviedol, že žalovaná vedela o predmetnom
záväzku, tiež že dlh patril popri ňom ešte ďalšiemu dlžníkovi, súd neuveril, že by žalovaná nebola

zo strany brata uzrozumená aj o tom aké právne následky má zaväzujúci výrok plniť dlh spoločne a
nerozdielne. Žalovanej nesprávna vedomosť, respektíve jej nesprávna interpretácia vedomosti o tom,
či ďalší majetok jej brata postačoval na uspokojenie priznanej pohľadávky žalobcu a o tom, že dlh jej
brata predstavuje iba polovicu z celého záväzku, podľa súdu prvej inštancie znamená, že žalovaná
nevynaložila náležitú starostlivosť na to, aby musela rozpoznať bratov úmysel ukrátiť svojho veriteľa

predmetným právnym úkonom. Podľa názoru súdu predmetným právnym úkonom, ktorý urobil dlžník
žalobcu so žalovanou ako blízkou osobou v posledných troch rokoch, došlo k ukráteniu uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, pričom žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno, ktorým by
preukázala, že vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, na
základe čoho súd žalobu posúdil ako dôvodnú a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.

8. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) CSP. Navrhla aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne
v celom rozsahu a prizná žalovanej náhradu trov konania. Žalovaná má za to, že v tomto prípade
nie sú splnené zákonné predpoklady pre odporovateľnosť právneho úkonu, keďže v konaní nebola
preukázaná existencia úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, t. j. vedomie dlžníka, že svojím právnym úkonom
ukráti veriteľovu pohľadávku a vôľa tak urobiť (keďže úmyslom ukrátiť veriteľa sa rozumie úmysel

priamy). Podľa žalovanej dlžník nemal v úmysle ukrátiť predmetným právnym úkonom žalobcu ako
svojho veriteľa, nakoľko aktuálna výška jeho dlhu voči žalobcovi v čase realizovania darovacej zmluvy
bola nižšia ako bola výška jeho ostatného majetku.9. Žalovaná zároveň má za to, že v konaní preukázala, že urobila všetko pre to, aby zistila skutočný
stav veci, teda právny stav a výšku dlhu svojho brata voči žalobcovi ako aj sumár ostatného jeho
majetku z pohľadu toho, či tento ostatný majetok postačí na krytie jeho ostatných dlhov, ako aj na

to, aby odhalila prípadný úmysel svojho brata ukrátiť svojho veriteľa. Žalovaná však napriek náležitej
starostlivosti nezistila úmysel svojho brata, pričom naďalej tvrdí, že jej brat takýto úmysel ani nemal.
Zdôraznila, že vôľa uzavrieť predmetnú darovaciu zmluvu vyplynula z dohody členov rodiny a iniciatívy
samotnej žalovanej (ešte predtým ako sa dozvedela o existencii pohľadávky žalobcu voči jej bratovi) z
dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť potrebovala nutne nemalé investície na opravu a údržbu, ktorými

disponovala žalovaná. Žalovaná mala v úmysle spolu so svojou rodinou aj matkou, ktorá tam stále
bývala predmetný byt užívať. Naopak O. Š. v tom čase nemal rodinu, vykonával podnikateľské aktivity
aj v Českej republike, kde sa zvažoval presťahovať. O. Š. neinicioval uzatvorenie predmetnej darovacej
zmluvy. Žalovaná namietala záver súdu, že nevynaložila náležitú starostlivosť na spoznanie prípadného
úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa uzatvorením predmetnej zmluvy, ktorý záver súd ani náležite nevysvetlil,
preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný.

10. Ďalej odvolateľka opakovane vyjadrila názor, že hodnota majetku O. Š. v čase uzavretia zmluvy vo
výške 25.400 € prevyšovala zvyšok dlhu, teda sumu 21.534 €, počítanú po odpočítaní už uhradenej
čiastky 10.000 € (31.534,22 € - 10.000 €). Tento argument procesnej obrany žalovanej konajúci súd
nezohľadnil a v odôvodnení rozhodnutia sa s ním nevysporiadal. Namietala, že sa súd prvej inštancie

riadne nevysporiadal s jej tvrdením, že v čase uzavretia darovacej zmluvy mala vedomosť o tej
skutočnosti, že dlh jej brata O. Š. bol čiastočne uhradený v rozsahu 10.000 €. Brat ju informoval, že
odovzdal pánovi Š.S. sumu 10.000 €, ktorú ju mal odovzdať žalobcovi ako veriteľovi (keďže medzi
žalobcom a pánom Š. je príbuzenský pomer, v dôsledku ktorého sa častejšie stretávali). Rovnako
sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal ani s informáciou z exekučného konania, že pán Š.

už uhradil na predmetný záväzok 15.000 €. Aktuálna výška dlhu a majetkové pomery dlžníkov sú
relevantnými skutočnosťami pre posúdenie predmetu tohto sporu, s ktorými sa konajúci súd musí
vysporiadať. Nakoľko tak v napadnutom rozsudku neurobil, je predmetný rozsudok podľa žalovanej
nepreskúmateľný.

11. K hodnote majetku jej brata vo vzťahu k vlastníctvu obchodného podielu v spoločnosti Santa Join
s.r.o.žalovanápoukázalanahodnotupodielu3.319€,ktorávšakbolanavýšenáajoinýmajetok-osobné
motorové vozidlo v hodnote minimálne 7.000 €. Tieto žalovanou tvrdené skutočnosti neboli žalobcom
relevantnými tvrdeniami, resp. dôkazmi vyvrátené.

12. Žalovaná nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, že pre posúdenie či predmetný právny
úkon ukrátiť žalobcu ako veriteľa, je irelevantné zaoberať sa majetkovými pomermi na strane ďalšieho
solidárneho dlžníka, tak ako to navrhovala žalovaná. Žalovaná sa naďalej domnieva, že je potrebné
posudzovať majetkové pomery u oboch dlžníkov spoločne vo vzťahu k posúdeniu otázky, či došlo
k ukráteniu veriteľa. Podľa žalovanej, rozsah majetku, ktorý má postačovať na uspokojenie záväzku

voči veriteľovi, je potrebné posudzovať u solidárnych dlžníkov spoločne tak, aby sa dosiahol účel, t.j.
zamedzenie ukrátenia veriteľa (neuspokojením pohľadávky). Ak veriteľ má možnosť v rámci exekúcie
realizovať nútený výkon aj z iného majetku iného solidárneho dlžníka, ktorý postačuje na úhradu dlhu
veriteľa v celom rozsahu, tak nedochádza k ukráteniu veriteľa, ak niektorý z dlžníkov disponuje svojím
majetkom. Z uvedeného dôvodu sa súd mal zaoberať majetkovými pomermi druhého dlžníka žalobcu

a na základe takéhoto posúdenia majetkových pomerov oboch dlžníkov posúdiť, či došlo k ukráteniu
veriteľa.

13. Žalovaná poukázala na to, že nie je osobou perfektne znalou práva, čo však neznamená, že
sa svojimi schopnosťami a možnosťami nesnažila získať všetky relevantné informácie na zistenie

existencie prípadného úmyslu jej brata ukrátiť veriteľa (ak sa nesprávne domnievala, že dlh jej brata
predstavujeibapolovicuzpriznanejpohľadávky).Napokonžalovanánamietala,žesasúdnevysporiadal
s jej argumentáciou, keď poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 30 Cdo 64/2006, 21 Cdo
313/2002 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach 6 Co 214/2014, ktoré sú podľa nej aplikovateľné na
predmet sporu.

14. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že ho považuje za účelové a
tendenčné, pretože podľa jeho názoru ide o úplne jasný prípad darovania - bezodplatného prevodu
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti medzi blízkymi osobami, ktorý bol iniciovaný už 5 dnípo nadobudnutí právoplatnosti, resp. vykonateľnosti platobného rozkazu, čo považuje za exemplárny
prípad poškodzovania veriteľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania.

15. V odvolacej replike žalovaná zotrvala na svojej námietke o nepreskúmateľnosti predmetného
rozsudku a na svojom návrhu, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, resp.,
aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

16. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojom návrhu, aby odvolací súd rozsudok potvrdil v celom
rozsahu ako vecne správny.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k
záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP.

18. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.d/, f/ a h/ CSP.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (t.j. konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie
také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide
predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1
písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom

vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

21. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §

133 až 135 O.s.p.).

22. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

24. Predmetom konania je určenie že predmetná darovacia zmluva tak ako je označená vo výroku
rozhodnutia, je voči žalobcovi právne neúčinná.

25. Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

26. Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstrane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

27.Zcitovanýchustanovenívyplýva,žepreúspešnéuplatnenieodporovateľnostiprávnehoúkonumusia
byť splnené nasledovné podmienky, na ktoré správne poukázal aj súd prvej inštancie:
1/ že dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky,
2/úmyseldlžníkaukrátiťsvojhoveriteľaavedomosťotomtoúmysle(vovšeobecnosti),kdevšpecifickom

prípade právneho úkonu uzatvoreného medzi blízkymi osobami sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá,
pričom osoba blízka sa môže brániť tvrdením, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, hoci
vyvinula náležitú starostlivosť na spoznanie tohto úmyslu dlžníka.

28. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky pritom predpokladá také skrátenie (zmenšenie)

majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Ten, kto odporuje
právnemu úkonu, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, pričom nestačí, že sa
majetok dlžníka zmenšil, ale musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň
čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Musí dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu veriteľa.
Úmysel sám o sebe bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa nestačí na vznik nároku na odporovanie.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon definuje dva druhy odporovateľných právnych úkonov, ktoré sa
líšia skutkovou podstatou a dôkazným bremenom, z ktorých prvý je taký, ktorý dlžník urobil s akoukoľvek
osobou v úmysle ukrátiť veriteľa, ak musel byť tento úmysel druhej strane známy (tento úmysel dlžníka a
vedomosť druhej strany musí byť veriteľom tvrdený a aj dokázaný). Druhým prípadom sú právne úkony,

ktorými boli veritelia dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, v ktorých
prípadoch zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu
priamo predpokladá. V týchto prípadoch blízka osoba musí preukázať (ona znáša dôkaznú povinnosť a
dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka nemohla ani pri vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať. Aj v
tomto prípade je však potrebné skúmať, či došlo k ukráteniu veriteľa. Dlžníkove právne úkony ukracujú

pohľadávku veriteľa hlavne vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, ktoré má za následok, že veriteľ
nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci, ak by týchto úkonov nebolo,
bol by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že
právny úkon objektívne ukracuje veriteľa (jeho uspokojenie) znáša veriteľ.

30. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovanej o nedostatočnom odôvodnení
predmetného rozsudku vo vzťahu k posúdeniu či dlžníkov právny úkon ukracuje pohľadávku veriteľa,
pretože sa nevysporiadal s relevantnými skutočnosťami pre posúdenie tejto otázky, a to na jednej strane
ustálením aktuálnej výšky dlhu a majetkovými pomermi dlžníka na strane druhej. V danom prípade súd
prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky

žalobcu, avšak dostatočne nevysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k takémuto záveru.

31. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva iba vysvetlenie vo vzťahu k solidárnosti dlžníkov (I.. Š. S.
G.. Š.), avšak absentuje akékoľvek ďalšie vysvetlenie vzťahujúce sa na majetkové pomery I.. Š. (v
čase uskutočnenia právneho úkonu, resp. v čase zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti,

ani v čase rozhodovania súdu). Ako nedostatočné vyhodnotil odvolací súd konštatovanie súdu prvej
inštancie, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno minimálne ohľadne tvrdenej hodnoty obchodného
podielu, keďže žalobca rozporoval tvrdenie žalovanej o hodnote majetku jej brata v písomnom podaní
zo dňa 9.3.2017. Z takejto konštatácie nie je zrejmé, aký majetok súd prvej inštancie považoval za
preukázaný, čo všetko do tohto majetku zahrnul, resp. nezahrnul a z akého dôvodu a akým spôsobom

stanovil hodnotu majetku dlžníka.

32. Zároveň na druhej strane z odôvodnenia rozhodnutia nie je vôbec zrejmé ako sa súd prvej inštancie
vysporiadal s tvrdením žalovanej a O. Š., že dlh bol už v časti uhradený (suma 10.000 €), ani s obranoužalovanej, že druhý z dlžníkov p. Š. už uhradil na predmetný záväzok 15.000 €. Nie je teda zrejmé,
ako súd prvej inštancie ustálil výšku pohľadávky ku dňu uzatvorenia predmetného právneho úkonu (tak,
aby následne mohol vykonať porovnanie, či majetok dlžníka postačuje na uspokojenie pohľadávky v

konkrétnej výške). Bez takejto konkretizácii výšky pohľadávky totiž nie je možné vysloviť záver o tom, či
došlo k zmenšeniu majetku dlžníka do takej miery, že zostávajúci majetok nepostačuje na uspokojenie
pohľadávky veriteľa, a teda záver o tom, že došlo k ukráteniu je v takomto prípade predčasný.

33. Rovnako nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s námietkou žalovanej, že pohľadávka žalovaného

bola čiastočne uspokojená aj prostredníctvom exekúcie, kde súd prvej inštancie nezisťoval, kedy a v
akej výške už došlo k uspokojeniu, t.j., či výkon exekúcie neovplyvnil výšku pohľadávky veriteľa v čase
uskutočnenia právneho úkonu.

34. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pre posúdenie, či došlo k ukráteniu uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky sú relevantné majetkové pomery v čase uzavretia právneho úkonu, a preto

poukaz na to v akej výške boli speňažené nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka následne v exekučnom
konaní nie je relevantný, ale je potrebné zamerať dokazovanie na hodnotu majetku v čase uskutočnenia
právneho úkonu (napríklad znaleckým dokazovaním, ak takýto návrh z niektorej strany sporu bude
predložený).

35. Súd prvej inštancie v dostatočnej miere nevysporiadal ani s jednotlivými tvrdeniami žalovanej vo
vzťahu k preukázaniu toho, že o úmysle svojho brata (tvrdenom úmysle) nemohla vedieť, hoci vyvinula
náležitú starostlivosť na spoznanie. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vynaloženie náležitej
starostlivosti sa netýka zistenia pohľadávok, ktoré majú voči dlžníkovi jeho veritelia, ale týka sa poznania
úmyslu dlžníka ukrátiť napadnutým právnym úkonom uspokojenie jeho veriteľov, teda poznania toho,

že dlžník urobil právny úkon práve a iba so zámerom (s úmyslom priamym alebo nepriamym), aby sa
zbavil majetku a tým, aby ukrátil veriteľa v uspokojení jeho pohľadávok.

36. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, osoba blízka dlžníkovi, v prospech ktorej bol právny úkon urobený,
sa môže odporovacej žalobe úspešne brániť len, ak bude tvrdiť a preukáže, že o úmysle dlžníka ukrátiť

veriteľa nevedela ani nemohla a ani nemohla vedieť, hoci v tomto smere vyvinula potrebnú starostlivosť,
pričom rozhodným pre záver, či sa jej podarilo ubrániť je stav, aký tu existoval v dobe, kedy dlžník
právny úkon urobil (resp., ak predmetom dlžníkovho právneho úkonu je nehnuteľnosť evidovaná v
katastri nehnuteľnosti, je to stav, aký tu bol ku dňu, kedy nadobudli účinky vkladu práva do katastra
nehnuteľnosti). Osoba dlžníkovi blízka nemôže rozpoznať úmysel dlžníka priamo, ale len z okolností

vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorého sa vnútorný psychický stav dlžníka k jeho právnemu úkonu
prejavuje navonok, teda iba z takých okolností, z ktorých je možné vyvodiť, či dlžník naozaj pri svojom
právnom úkone sledoval ukrátenie veriteľa v priamom alebo v nepriamom úmysle.

37. V kontexte uvedeného je potrebné hodnotiť obranu žalovanej, a to jednak vo vzťahu k jej vedomosti

o tom, či dlh bol v tom čase už v časti uhradený (či už jej bratom alebo ďalším z dlžníkov), jej vedomosť o
sumáre ostatného majetku O. Š. vrátane hodnoty obchodného podielu v spoločnosti Santa Join s.r.o., a
aj dôvodnosť jej domnienky vzťahujúcej sa na solidárnych dlžníkov (a tým ovplyvnený rozsah povinnosti
jej brata uhradiť dlh).

38. Bez dôsledného vyhodnotenia všetkých tvrdení a dôkazov predložených alebo označených na
ich preukázanie vo vzťahu k záveru, či došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky a či
žalovaná nevedela ani nemohla vedieť pri vynaložení náležitej starostlivosti o prípadnom (tvrdenom,
resp. predpokladanom) úmysle dlžníka, je predčasné uzavrieť, či žaloba bola podaná dôvodne.

39. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že žalovaná dôvodne v odvolaní namietala
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a vzhľadom na uvedené (vzhľadom na nedostatok
odôvodnenia rozhodnutia) odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

40. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vykonať dokazovanie (v zmysle návrhov strán
sporu) potrebné na posúdenie, či v danom prípade došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej
pohľadávky žalobcu a zároveň aj na posúdenie, či žalovaná v čase uzatvorenia právneho úkonu dlžníka
(predpokladaný) úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať, t.j. dôslednesa vysporiada s tým, aká bola výška pohľadávky v čase uskutočnenia právneho úkonu, aký bol súbor
majetkudlžníkavčaseuskutočneniaúkonu azároveňsadôslednevysporiadasovšetkýmiokolnosťami,
o ktoré žalovaná opiera svoje tvrdenie, že úmysel nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať.

41. V novom rozhodnutí rozhodne súd o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania podľa celkového výsledku sporu (§ 396 ods. 3 CSP).

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).