Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112213427
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8112213427.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
1, XXX XX J., právne zastúpeného: JUDr. Františkom Komkom, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/85/2012-321 zo dňa 14.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a IV. o trovách konania.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, s
tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol:

,,I. Žalobu v časti nad sumu 3.795,86 Eur s príslušenstvom na náhradu majetkovej škody z a m i e t a .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 3.040 Eur ,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III.Žalobcaje povinný nahradiťžalovanémutrovykonaniatitulommajetkovejškodyvrozsahu24%.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania titulom nemajetkovej ujmy v rozsahu
100 %.“

O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že
rozhodoval podľa pomeru úspechu vo vzťahu k nároku na náhradu majetkovej škody, kam patril nárok
na náhradu straty na zárobku vo výške 5.000 eur, ktorú žalobu zobral žalobca v tejto časti späť a v tejto
časti bol neúspešný, náhrady nákladov a trov obhajoby uplatnenej vo výške 4.274,54 eura + 706,94
eura a súdom priznané 3.795,86 eura. Spolu si žalobca titulom majetkovej škody uplatnil sumu 9.981,48
eura a bol úspešný vo výške 3.795,86 eura, čo je prakticky neúspech žalobcu. Úspech žalovaného

predstavuje 24%. V časti priznanej nemajetkovej ujmy rozhodnutie záviselo od posúdenia súdom, preto
je žalobca úspešný v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov III. a IV. o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný.
Namietal, že súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového
poriadku, preto mal o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť tak, že mal najskôr vypočítať pomer

úspechu a neúspechu strán v spore, náhrady trov konania pomerne rozdeliť a úspešnejšej strane priznať
nárok na náhradu trov konania v určenom rozsahu alebo nepriznať žiadnej zo strán nárok na náhradutrov konania. Žalovaný súdu prvej inštancie vytkol, že zásadu úspechu v spore neuplatňoval vo vzťahu k
veci, t.j. v rámci sporového konania ako celku, ale osobitne vo vzťahu k majetkovej škode a osobitne vo
vzťahu k nemajetkovej ujme. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil podľa § 388

Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej prizná náhradu trov konania v rozsahu 2,38 % alebo
žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania, alebo zrušil podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. sám rozhodol vo
veci v zmysle § 390 CSP tak, že žalovanej prizná náhradu trov konania v rozsahu 2,38 % alebo žiadnej
zo strán neprizná náhradu trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného okrem iného uviedol, že určenie úspechu vo veci ako
takej však nemusí byť jednoduché v prípade, ak súd súčasne rozhoduje o viacerých dielčích nárokoch.
V takomto prípade treba úspech posúdiť pri každom dielčom nároku samostatne. Uvedené konania
čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní. Je preto treba
stanoviť úspešnosť, v tom ktorom čiastkovom

nároku, ustáliť úspech (pomer úspechu) a konečnú sumu, v tom ktorom čiastkovom nároku
porovnať a z rozdielu takto zistených práv ustáliť úspech.
Navrhol, aby odvolací súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

5. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie zásadu úspechu v spore neuplatňoval vo vzťahu
k veci, t.j. v rámci sporového konania ako celku, ale osobitne vo vzťahu k majetkovej škode a osobitne
vo vzťahu k nemajetkovej ujme.

6. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP). Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

7. Odvolací súd k tomuto uvádza, že v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych

vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V
takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu strán sporu, a to samostatne vo
vzťahu ku každej z týchto vecí.

8. V prípade konaní o náhradu škody a nemajetkovej škody ide o konania v ktorých sa rozhoduje o

čiastkových nárokoch. Uvedené konania majú však spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom
konaní. Na jednej strane sú tieto nároky úplne samostatné, na strane druhej si však v istom zmysle
konkurujú, lebo sú vyvodzované zo skutkových okolností, ktoré sú sčasti totožné. Tieto nároky je ale
potrebné dôsledne odlišovať.

9. Záverom odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa
11.10.2012, cit.: ,,Hoci tieto nároky vychádzajú z toho istého protiprávneho konania (nezákonného
rozhodnutia), ide o nároky s relatívne samostatným skutkovým a právnym základom. Nemajetková ujma
predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného (nesúvisí so znížením majetku alebo jeho
nezvýšením, ak sa zvýšenie predpokladalo) a nárok na jej odškodnenie nezávisí od toho, či vznikne,

alebo nevznikne škoda v podobe majetkovej ujmy. Pri každom z týchto nárokov sa iným spôsobom
určuje jej rozsah (v prípade majetkovej ujmy sa uhrádza skutočná škoda, ušlý zisk, odškodniteľná ujma
na zdraví). Zodpovednostný vzťah môže pri splnení všetkých podmienok vzniknúť tak v prípade, ak je
dôsledkom nesprávneho výkonu verejnej moci len nemateriálna ujma, ako aj v prípade, ak vzniknú v
príčinnej súvislosti s nesprávnym výkonom verejnej moci obe ujmy (ako to je v danej veci).“

10. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a
IV. o trovách konania v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.11. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 Zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.