Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118206338
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118206338.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martina Žovinca a sudcov: Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Jozefa Piknu, v právnej veci oprávneného: W. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. XXX, C., zastúpený: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548,
Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, proti povinnej: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, T., o výkon
rozhodnutia týkajúceho sa maloletého: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený

procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Trnava, J. Bottu 4, Trnava, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 11Em/4/2018-200 zo dňa 15.04.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I zamietol návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia v časti úpravy styku oprávneného s maloletým, výrokom II konanie o

výkone rozhodnutia v časti informačnej povinnosti zastavil a výrokom III rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že ak sa styk maloletého s oprávneným nerealizuje v
rozsahu určenom v rozhodnutí súdu, uvedené nie je spôsobené povinnou, ktorá styku nebráni, ale
tým, že maloletý stretávanie s otcom čiastočne odmieta. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v konaní

o výkon rozhodnutia vo veci maloletých detí má, tak ako v iných konaniach týkajúcich sa maloletých
detí, v prvom rade na zreteli záujem dieťaťa. S prihliadnutím na vek maloletého nie je v jeho záujme
ho k stretávaniu s oprávneným nútiť, pretože by to mohlo ich, už i tak narušený, vzťah ešte zhoršiť.
Súd prvej inštancie má za to, že vo vykonávacom konaní nie je možné riešiť otázku, prečo maloletý
oprávneného-otcaodmieta,čijetovinoumatky,alebootca,prípadnedanéobjektívnymiskutočnosťami,
nakoľko táto otázka je otázkou, ktorú je potrebné riešiť v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie teda

dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré sa povinná nemôže podrobovať rozhodnutiu, resp. pre ktoré sa
rozhodnutie nevykonáva, sú ospravedlniteľné, pretože maloletý stretávanie s otcom odmieta, resp. sa
chce s otcom stretávať len podľa vlastnej vôle. Súd má za to, že uvedené ospravedlniteľné dôvody
sú síce odstrániteľné, avšak vzhľadom na narušenie vzťahu oprávneného s maloletým už od začiatku
konania sp.zn. 20P/57/2012 nie je v tomto vykonávacom konaní účelný postup podľa § 3 ods. 3 vyhlášky.

3. Vo vzťahu k výroku II napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie mal za preukázané, že povinná od
výzvy súdu zo dňa 24.01.2019 (č.l. 137), aby plnila svoju informačnú povinnosť, až doposiaľ, neporušila
túto povinnosť vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Z uvedeného dospel súd
prvej inštancie k záveru, že s poukazom na ustanovenie § 390 písm. e) CMP je potrebné konanie o výkon
rozhodnutia v časti informačnej povinnosti vo výroku II. uznesenia zastaviť, pretože došlo k splneniu
povinnosti. V prípade, že povinná svoju informačnú povinnosť plniť prestane, nič nebráni oprávnenému

domáhať sa výkonu rozhodnutia novým návrhom.4. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 CMP, keď vo
výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko
v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil

naplnenie žiadnej výnimky upravenej v ustanovení § 55 CMP.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami a úvahami súdu
uvádzanými v bode 24. až 26. odôvodnenia Uznesenia. V prvom rade má za to, že argumentácia súdu,

že Maloletý sa nachádza v inom vývinovom štádiu (tzv. stredná adolescencia), ako bol v čase vyhlásenia
rozsudku v konaní sp. zn. 20P/57/2012 zo dňa 16.11.2016, nijako nevylučuje, že i v súčasnom veku
je Maloletý po emočnej stránke podstatne ovplyvniteľný názormi preferenčného rodiča, t. j. Matky, je
schopný si ako adolescent negatívne, nepravdivé a opakované tvrdenia Matky na adresu jeho Otca
osvojovať si za vlastné, uvedené negatívne názory Matky na adresu Otca, s ktorými sa Maloletý
identifikuje, a ktoré prezentuje navonok ako vlastné, nie je následne schopný bližšie, racionálne a najmä

vlastnou argumentáciou odôvodniť. Súd postupoval v rozpore s § 35 a § 36 CMP, keď nevykonal všetky
dôkazy, ktoré, ako sám uvádza v odôvodnení rozhodnutia, považoval za vhodné, resp. nevyhnutné,
a ktoré boli najmä v záujme Maloletého. V zmysle týchto ustanovení CMP preto zároveň nemožno
v celom rozsahu súhlasiť s tvrdením súdu, že vypracovanie znaleckého posudku presahuje možnosti
vykonávacieho konania. Takéto tvrdenie je nielen v rozpore s uvedenými ustanoveniami CMP (resp.

s tzv. vyšetrovacím princípom uplatňujúcim sa v mimosporových konaniach), ale nemá žiadnu oporu
v zákone a je v rozpore s oprávnenými záujmami Otca Maloletého a najmä v rozpore so záujmami
samotného Maloletého na zachovanie jeho čo najúplnejšieho a hodnotného vzťahu s druhým rodičom.
Sme zároveň toho názoru, že súd nemôže nekonať v záujme úpravy styku a jeho výkonu len na základe
obsahu tvrdení Maloletého, ktoré Maloletý prevzal predovšetkým od Matky, a za ktorými je snaha, aby

sa sám svojvoľne rozhodoval, či a kedy bude rešpektovať rozhodnutie súdu o úprave styku s Otcom.
Má za to, že súd v danej veci náležitým spôsobom nezisťoval, čo je konkrétnou príčinou toho, prečo
sa podľa vyjadrení Maloletého, Maloletý nechce stýkať s Otcom, t. j. či sú to dôvody na strane Otca. Z
vyjadrení Maloletého je zrejmé, že je tu evidentný a nepopierateľný vplyv a manipulácia Matky vo vzťahu
k Maloletému, ktorý nedostáva aj pohľad „druhej strany“, ale len pohľad Matky a jej spriaznenej rodiny,

takženiejemožnépredpokladať,žebysimalMaloletýmožnosťurobiťsioveciobjektívnyúsudok.Vtejto
súvislosti poukázal na zvukový záznam z výsluchu maloletého a uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 31.03.2014, sp. zn. 17CoE/125/2013. Tvrdenie Povinnej, že údajne nebráni styku, je len
jej subjektívne a účelové tvrdenie, ktorým sa snaží ospravedlniť nezákonné nerešpektovanie súdneho
rozhodnutia o úprave styku s Maloletým. Má za to, že nie je v záujme Maloletého, aby si súd osvojoval

takéto nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia zo strany Povinnej, predovšetkým, ak Maloletý má právo na
výchovu zo strany oboch rodičov, ako aj právo na pravidelný kontakt s rodičom, s ktorým Maloletý nežije
v spoločnej domácnosti.

6. Vo vzťahu k plneniu si informačnej povinnosti má tiež za to, že Matka si túto povinnosť preukázateľne

stále nesplnila za obdobie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku súdu v rozhodnutí o
úprave styku s maloletým až do decembra 2018. Nemožno preto dospieť k záveru, že si Povinná naozaj
riadne splnila a plní svoju informačnú povinnosť.

7. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave podaním zo

dňa 09.05.2019. Uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a preto odporúča
odvolaciemu súdi napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť.

8. Povinná sa vyjadrila v podanému odvolaniu tak, že s odvolaním otca nesúhlasí a žiada odvolací súd,
aby potvrdil uznesenie prvostupňového súd v celom rozsahu.

9. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 65 a § 66 zák.
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) dospel k záveru, že odvolaním

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).10. Podľa ust. § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z. ktorou sa upravujú
podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“), súd po podaní návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez
návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa

povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže
podrobovať rozhodnutiu.

12. Podľa ust. § 3 ods. 2 vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku
1, súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri
realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

13. Podľa ust. § 3 ods. 3 vyhlášky ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa
odseku1odstrániťaplnenierozhodnutiadosiahnuťúčasťounasociálnomporadenstve,psychologickom
poradenstve, alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť
neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom

posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má
poradenstvo vykonať.

14. Podľa § 38 ods. 1,2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a

vyspelosti, podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

15. Podľa čl. 12 ods. 1,2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne
sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať

primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým
poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom, alebo administratívnom pojednávaní, ktoré
sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo jeho príslušného orgánu, a
spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrh na výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloletého
bol podaný oprávneným dňa 25.07.2018. Oprávnený žiadal nariadiť výkon rozsudku Okresného súdu
Trnava sp. zn. 20P/57/2012 zo dňa 16.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
24CoP/56/2017 zo dňa 31.05.2017, podľa ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým U. každý
párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 18:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý kalendárny

rok počas jesenných prázdnin od piatku od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas
vianočných prázdnin v čase od 26.12. od 09:00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00
hod., každý kalendárny rok počas jarných prázdnin od pondelka prázdninového týždňa od 9:00 hod.
do stredy prázdninového týždňa do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od
Veľkonočného pondelka od 9:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00hod., každý kalendárny rok

počas letných prázdnin v 27. a 28. kalendárnom týždni od pondelka 27. kalendárneho týždňa od 9:00
hod. do nedele v 28. kalendárnom týždni do 18:00 hod. a v 31. kalendárnom týždni od pondelka od 9:00
hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého U. na styk s otcom riadne pripraviť
a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska spolu s kartou poistenca zdravotnej poisťovne.
Otec je povinný maloletého v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.

17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že názor maloletého dieťaťa súd zisťuje
prostredníctvom jeho zástupcu, alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo
prostredníctvom znalca alebo výsluchom mal. dieťaťa na pojednávaní aj bez prítomnosti rodičov, alebo
iných osôb zodpovedných za výchovu mal. dieťaťa. Za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo

a emocionálne vyspelé, je nutné jeho názor považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho
záujmu. Súčasne však nie je možné, aby súd postoj maloletého dieťaťa prevzal bez ďalšieho a aby svoje
rozhodnutie založil iba na prianí dieťaťa a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov.
U mladších detí musí súd hodnotiť ich názor s prihliadnutím k ich veku a rozumovej vyspelosti18. Navrhovaný výkon rozhodnutia sa týkal maloletého, ktorý mal v čase vydania napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie 14 rokov. Vzhľadom na to, že maloletý je už vo veku, kedy si dokáže

sám vytvoriť a sformulovať vlastný názor v otázke stretávania sa otcom, postupoval súd prvej inštancie
správne, keď v súlade so súčasnou právnou úpravou na jeho názor prihliadal.

19. V danom prípade je nepochybné, že styk maloletého s oprávneným neprebieha tak, ako je uvedené
v exekučnom titule. Ako primárna príčina nerealizovania styku maloletého s oprávneným v zmysle

rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/57/2012 zo dňa 16.11.2016, sa javí predovšetkým
odmietavý postoj maloletého stretávať sa s otcom.

20. Zo spisového materiálu vyplýva, že maloletý svoj názor prezentuje buď verbálne alebo tým, že na
správy otca nereaguje alebo mu nedvíha telefón. Maloletý opakovane vo svojej výpovedi taktiež uvádzal,
že k otcovi nechcel chodiť, nemá záujem tráviť čas s otcom, pričom povinnému aj výslovne povedal,

že k nemu nechce vôbec chodiť a že nech mu nevolá, ale ten jeho rozhodnutia nerešpektuje. Na záver
uviedol, že keby k otcovi chcel ísť, tak mu zavolá, aby sa dohodli, aby to nebolo určené. Je možné
konštatovať, že maloletý by sa v budúcnosti chcel stretávať s otcom, avšak očividne mu prekáža spôsob,
akým sa otec domáha styku s maloletým. V tomto smere môžeme hovoriť aj o nevhodnom prístupe otca
k maloletému, ktorý odmieta rešpektovať a pochopiť vôľu maloletého. Maloletý je dostatočne rozumovo

vyspelý, aby vyjadril svoju vôľu a vlastný názor, ktorý je potrebné rešpektovať, tak ako to uviedol súd
prvej inštancie v napadnutom uznesením.

21. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že maloletý je zmanipulovaný povinnou a jej rodinou,
odvolací súd uvádza, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení. Nakoľko v

mladšom veku maloletého sa styk povinného s maloletým realizoval vo väčšom rozsahu a častejšie a
nedochádzalokodmietavémupostojumaloletéhovočioprávnenému,niejemožnévsúčasnostitvrdiť,že
odmietanie otca - povinného je výsledkom manipulácie alebo ovplyvňovania zo strany matky - povinnej.
Dieťa je vo všeobecnosti vo vyššej miere ovplyvniteľné práve v mladšom veku a náchylné osvojovať
si názory rodiča, avšak v tomto prípade sa jedná o takmer dospelého mladého človeka (14), ktorý si

už dokáže vytvoriť vlastný názor a odpútať sa od vplyvu rodičov. V tejto súvislosti a vzhľadom na vek
maloletého nie je možné urobiť jednoznačný záver o tom, že negatívny vzťah k povinnému je spôsobený
výlučne vplyvom matky ako povinnej.

22. Nová právna úprava vyplývajúca z CMP, týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v

spojení s vyhláškou, ktorá bližšie upravuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania, zdôrazňuje
ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia,
zároveň ukladá súdu povinnosť zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj
správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor
maloletého.

23.Súdvsúlades§3vyhláškyzisťuje,čisapovinnýpodrobujerozhodnutiuačiexistujúospravedlniteľné
dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia vyplývajú z ust. § 377 ods. 2 CMP, pričom ide o okolnosti, ktoré
svojou povahou absolútne vylučujú výkon rozhodnutia a ktorými sú, že exekučný titul nie je vykonateľný

alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
Okolnosťou spôsobujúcou zánik uloženej povinnosti môže byť zmena vo výchove maloletého dieťaťa
napríklad zverením do niektorej z foriem náhradnej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, smrť
povinného, plnoletosť dieťaťa a podobne. Samozrejme nevyhnutným predpokladom pre nariadenie
výkonu rozhodnutia je vždy nepochybné zistenie, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti uložené

vykonateľným exekučným titulom. V opačnom prípade, teda pri plnení exekučného titulu nemôže byť
výkon rozhodnutia nariadený a súd návrh zamietne.

24. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v tomto konaní nebola zistená zo
strany matky žiadna snaha brániť styku otca s maloletým, a to aj napriek zjavnej komplikovanosti

vzájomných vzťahov oboch rodičov. Povinná oprávnenému umožňuje kontakt s maloletým, avšak sám
maloletý sa odmieta kontaktovať s otcom alebo ho navštevovať. Povinná maloletého na stretnutie
s oprávneným síce nepripravuje, čo je však na vek maloletého pochopiteľné, ale tomuto žiadnym
spôsobomnebráni.Podľavyjadreniamaloletého,povinnámuvždypripomeniestretnutiesotcom,pričomvylúčil, že by mu zakázala alebo nedovolila stretnúť sa s povinným. Oprávnený teda ani podľa názoru
odvolacieho súdu nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdenú skutočnosť, že styk
otca s maloletým nie je realizovaný zavinením matky ako povinnej. Nakoľko sa súdu prvej inštancie

nepodarilo zistiť, že by k nerealizovaniu styku oprávneného s maloletým viedlo zavinené konanie
povinnej, vyhodnotil správne súd návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia ako nedôvodný

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade nejde o výkon rozhodnutia týkajúci sa splnenia
určitej materiálnej povinnosti, ale ide o výkon rozhodnutia týkajúci sa starostlivosti o maloleté dieťa

v časti úpravy styku otca s maloletým, pri ktorého nariadení nepostačuje len strohé konštatovanie
právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a jeho určitosti, ale je nevyhnutné veľmi dôsledne
skúmať dopad núteného výkonu tohto rozhodnutia na maloletého, a či existujú relevantné dôvody na
nútený výkon exekučného titulu, s prihliadnutím na všetky okolnosti existujúce v čase nariaďovania
výkonu rozhodnutia a s prihliadnutím na záujem maloletého, spočívajúci v jej zdravom a harmonickom
fyzickom a psychickom vývine, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča na realizácii styku. V tejto

súvislosti súd poukazuje na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.

26. Odvolací súd súčasne zistil, že v danom prípade je nesporné, že otec maloletého má prirodzený
záujem o udržanie citovej väzby s dieťaťom, pričom možnosť obidvoch rodičov podieľať sa na výchove

maloletého dieťaťa je právom tak rodičov, ako aj právom maloletého dieťaťa. Je však potrebné reálne
hodnotiť existujúci stav a spraviť všetko pre to, aby sa vzájomné vzťahy otca s maloletým zlepšili,
čo však nie je možné dosiahnuť ďalším vyostrovaním situácie. Je nesporné, že v detstve sa formuje
budúca osobnosť dieťaťa a jeho budúce životné postoje, každé dieťa raz dospeje a bude hodnotiť
konanie svojich rodičov už pohľadom dospelého človeka a toto hodnotenie môže byť značne kritické ku

konaniu rodičov, ktorým ovplyvnili jeho detstvo a môže ovplyvňovať vzťahy rodičov a detí aj v dospelosti.
Je preto mimoriadne dôležité, aby si túto skutočnosť obidvaja rodičia uvedomili, v závislosti od toho
korigovali svoje doterajšie vzájomné vzťahy a čo najskôr začali obaja intenzívne pracovať na zlepšení
svojej vzájomnej komunikácie, na svojej schopnosti riešiť veci konštruktívne a nielen deklarovať svoju
lásku k dieťaťu, ale túto pretaviť do konkrétnych činov, ktoré budú v záujme ich spoločného dieťaťa a

ktoré aj maloletý bude vnímať pozitívne a bude sám chcieť tráviť čas s oprávneným dobrovoľne, a nie
z donútenia.

27. V prípade, že povinný rodič nemôže plniť povinnosť stanovenú súdom z dôvodu negatívneho postoja
samotného maloletého (odmietanie otca), pričom nebolo preukázané, že by príčinou ich negatívneho

postoja bolo správanie či úmyselné ovplyvňovanie zo strany matky, je nutné považovať použitie
donucovacích opatrení za kontraproduktívne z dôvodu, že by mohlo viesť k ešte väčšej degradácii
vzťahov medzi maloletým a otcom (viď napr. rozhodnutia ESĽP: Kapr proti Českej republike, Zavřel proti
Českej republike, Pedovič proti Českej republike).

28. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom
rodiča. S prihliadnutím na terajší vek maloletého (15) nemožno považovať za primerané ani vhodné,
aby bol maloletý prostredníctvom súdnej ingerencie donucovaný proti vlastnej vôli stretávať sa s otcom.
Vzhľadom na názor maloletého, ktorý sa v súčasnej dobe odmieta s otcom stretávať, je nutné považovať
použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku za nežiadúce a neplniace zákonom

predvídaný účel, t.j. zabezpečiť splnenie povinnosti.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne postupoval, keď zamietol
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti styku oprávneného s maloletým.

30. Vo vzťahu k informačnej povinnosti povinnej o maloletom voči oprávnenému, odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil zastavenie informačnej povinnosti povinnej, nakoľko
bolo preukázané, že povinná svoju povinnosť dobrovoľne plní a súčasne je tu predpoklad na dobrovoľné
plnenie tejto povinnosti aj v budúcnosti. Námietka oprávneného, že si povinná riadne nesplnila svoju
informačnú povinnosť je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. Aj napriek tomu, že povinnej bola

informačná povinnosť uložená už rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/57/2012 zo dňa
16.11.2016, súdom nariadený výkon rozhodnutia jej bol až uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.
11Em/4/2018 zo dňa 24.01.2019, pričom v rovnaký deň bola aj vyzvaná na splnenie tejto povinnosti.
Povinná síce neplnila informačnú povinnosť od jej uloženia, t. j. rozsudkom Okresného súdu Trnavasp. zn. 20P/57/2012 zo dňa 16.11.2016, avšak od vyzvania na jej plnenie si povinná svoju povinnosť
dobrovoľne plní a preto je potrebné konštatovať, že ďalší výkon tejto povinnosti pod hrozbou sankcie
a za súčinnosti súdu nie je potrebný.

31. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie taktiež správne, nakoľko rozhodnutie o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania je založené na ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako
vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).