Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/346/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715208910
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8715208910.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcov:

1./ U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX P., 2./ C.. U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX,
XXX XX P. - B., I. republika, 3./ Bc. Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., 4./ R. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. H. XX, XXX XX F. O. X., 5./ N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 3, XXX XX P., všetci
právne zastúpení: Mgr. Róbert Kuka, LL.M, advokát, so sídlom Šustekova 23, 851 04 Bratislava, IČO:
51 168 456 proti žalovanej: E. U., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX F. X., právne zastúpená:
Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47
251 654, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v plnom
rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca L. U., R. M. a N. L. sa domáhali na tunajšom súde podanou žalobou zo dňa
17.7.2015, doručenou súdu dňa 22.7.2015, aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 z celku
nehnuteľnosti pozemku parc. reg. C XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 a pozemku parc.
reg. C XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere XX m2, nachádzajúcich sa v k. ú. F. X., Obec F. X.,

okres P., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom P. - katastrálnym odborom, patria do
dedičstva po nebohom L. Y., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom F. X. XXX
a náhrady trov konania.

2. Dňa 12.10.2018 právny zástupca žalobcov podal návrh na pripustenie zmeny účastníka konania,
žalobcu v 1./ rade, keďže L. U. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Súd vyhovel návrhu na zmenu subjektu
na strane žalobcu v 1./ rade tak, že namiesto doterajšieho žalobcu v 1./ rade vstúpili noví žalobcovia

ako právny nástupcovia z dedičského konania U. U., C.. U. V., Bc. Z. I.. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.4.2019.

3. Svoj nárok odôvodnili tým, že žalovaná je v súčasnosti evidovaná ako podielový spoluvlastník
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 z celku vyššie uvedených nehnuteľností. Nehnuteľnosti boli
pôvodne vlastníctvom starého otca žalobcov L. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorý nehnuteľnosti nadobudol
ako dedičstvo po starej mame žalobcov na základe uznesenia Štátneho notárstva v Poprade zo dňa

XX.X.XXXX, sp. zn. D XXX/XX. Nehnuteľnosti neboli v dedičskom konaní po L. Y. prejednané. L. V.,
nar. XX.XX.XXXX vyhlásil pred notárom JUDr. Igorom Čabrom do notárskej zápisnice N 529P 94,
NZ 531/94, že nehnuteľnosti, vrátane sporných nehnuteľností nadobudol neformálnym darovaním od
svojho otca L. V., nar. XX.XX.XXXX a tieto mal následne vydržať uplynutím desaťročnej vydržacej doby,čo nie je pravdivé. V zmysle rozhodnutia Správy katastra P. sp. zn. V-XXXX/XX žalovaná nadobudla
sporné nehnuteľnosti od brata L. V., na základe notárskej zápisnice zo dňa 20.11.1998, obsahujúcej
kúpnu zmluvu, uzatvorenú medzi žalovanou ako kupujúcou a L. V. ako predávajúcim. P. prevodu bol

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 z celku k nehnuteľnostiam, za čo mala žalovaná L. V. uhradiť kúpnu
cenu vo výške 1.174,- Sk (38,97 eur). L. V. nehnuteľnosti nikdy nenadobudol do svojho vlastníctva,
nikdy nemohol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previesť ani na žalovanú. Dôvodom je, že by
došlo k porušeniu zásady platnej pre nadobúdanie vlastníckeho práva, podľa ktorej nikto nemôže
previesť na druhého viac práv, ako sám má. Kúpna zmluva je absolútne neplatná a nadobudnutím

vlastníctva k nehnuteľnostiam žalovaným došlo k bezdôvodnému obohateniu v prospech žalovanej
na úkor žalobcov. Predmetné nehnuteľnosti sú predmetom dedičstva po L. Y., ktorého právoplatnými
dedičmiboližalobcovia,ktorítakmalinadobudnúťnehnuteľnostidosvojhopodielovéhospoluvlastníctva.
Žalobcovia žalovanú upozornili listom zo dňa 23.8.2013 ohľadom bezdôvodného obohatenia, výzvou na
vydanie veci, teda predžalobnou upomienkou, aby žalovaná vydala dobrovoľne nehnuteľnosti.

4. Právny zástupca žalovanej sa k žalobe nevyjadril.

5. Právny zástupca žalovanej uviedol dňa 6.6.2016 na pojednávaní, že zo záznamu o prešetrení údajov
Okresného úradu - katastrálny odbor zo dňa 28.5.2014 je zrejmé, že žalované nehnuteľnosti K-NC XXX/
X a XXX/X boli evidované v operáte pozemkovej knihy Obce F. X. pod mpč. XXX/X, na ktorú bola vedená

pozemnoknižnávložkač.XXXpreObecF.X..ZpredloženéhoLVč.XXX,ktorýpredložilprávnyzástupca
nevyplýva, aby tieto parcely boli odvodené z parcely č. XXX/a. Žiadal žalobu zamietnuť.

6. Právny zástupca žalobcov v písomnom podaní zo dňa 29.7.2016 uviedol, že titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva L. V. k nehnuteľnostiam je na predmetnom LV uvedená notárska zápisnica č. N XXX/

XX, ktorej neplatnosť bola ako prejudiciálna otázka vyriešená Okresným súdom Poprad v konaní sp.
zn. 10C/971/1997. Uviedol, že nehnuteľnosti boli pôvodne súčasťou parcely č. 360/a, pričom predmetná
parcela nie je uvedená v zápisnici. Z listu vlastníctva č. XXX, na ktorom sú v časti A uvedené okrem
iných aj sporné pozemky parc. reg. C č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 a parc. reg. C
č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XX m2, obe nachádzajúce sa v k.ú. F. X. a súčasne vedené

na LV č. XXXX, je v časti B ako vlastník uvedený, okrem iných spoluvlastníkov, aj brat žalovanej L. V..
Predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne pred tvorbou registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP)
vedené v pozemkovej knihe pre Obec F. X. pod mpč. XXX/a. Uviedol, že L. V. nehnuteľnosti nenadobudol
na základe notárskej zápisnice. LV č. XXX je verejnou listinou, čím sa potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa
na ňom osvedčuje alebo potvrdzuje, okrem prípadu ak je dokázaný opak. R. Y. (jediný syn iba M. Y. -

poznámka súdu) nehnuteľnosti v dedičskom konaní nikdy nenadobudol. Uznesením Štátneho notárstva
v Poprade zo dňa 17.4.1969, sp. zn. D XXX/XX, bolo síce potvrdené nadobudnutie dedičstva, vrátane
nehnuteľností (pôvodne označených pod mpč. XXX/a) L. Y. (manželovi M. Y. - poznámka súdu) aj R.
Y., avšak následne na základe včasného odvolania L. Y., podaného pred nadobudnutím právoplatnosti
predmetného rozhodnutia, Krajský súd v Košiciach rozhodnutie zrušil uznesením zo dňa 31.7.1969, sp.

zn. 15Co/704/69. Odôvodnil to tým, že zdedené nehnuteľnosti sú poľnohospodárskou pôdou a R. Y. žil
v Spojených štátoch amerických a podľa KS Košice nemalo zmysel, aby nehnuteľnosti nadobudol aj R.
Y.. R. Y. nemohol nijakým spôsobom zabezpečiť obhospodarovanie roľníckych pozemkov. Následným
uznesením zo dňa 23.10.1969, sp. zn. D 975/68, Štátne notárstvo v Poprade uznalo nadobudnutie
dedičstva, vrátane nehnuteľností jedinému dedičovi L. Y.. Na základe uvedených skutočností je zrejmé,

že R. Y. nemohol nehnuteľnosti darovať L. V., nakoľko ich nikdy nenadobudol. L. V. starší, nehnuteľnosti
nemohol darovať svojmu synovi L. V. a ten následne predať sestre - žalovanej kúpnou zmluvou. Kúpna
zmluva je neplatný právny úkon ako aj darovacia zmluva. Nehnuteľnosti síce patrili do dedičstva po neb.
M. Y., avšak nehnuteľnosti už v minulosti nadobudol do vlastníctva ako jediný dedič L. Y. v dedičskom
konaní sp. zn. D 975/68, na základe čoho nehnuteľnosti patria do jeho dedičstva.

7. K údajnému vydržaniu žalovanou uviedol, že ak by žalovaná nehnuteľnosti nenadobudla kúpnou
zmluvou od svojho brata L. V., nadobudla tieto vydržaním. Žalovaná nemohla užívať sporné
nehnuteľnosti dobromyseľne z dôvodov, že na pojednávaní uviedla, že nemá pochybnosti o tom, že
nehnuteľnosti patrili jej bratovi, resp. predtým jej otcovi, nakoľko predmetné prevody prebiehali formou

notárskych zápisníc. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaná bola dostatočne oboznámená
s tým, akým spôsobom nadobudol do vlastníctva sporné nehnuteľnosti jej brat a pred ním jej otec, keďže
ide o jej príbuzných a osoby v rodinnom vzťahu. Tí o sebe obyčajne majú navzájom viac informácií, ako
majú o tretích osobách, s ktorými nie sú v príbuzenskom vzťahu. Nakoľko z vyjadrení žalovanej a jejprávnehozástupcuniejepochybné,žežalovanámalavedomosťospôsobenadobudnutianehnuteľností
jej právnymi predchodcami, t.j. otcom a bratom, zároveň je podľa názoru žalobcov nepochybné, že
žalovaná vedela a minimálne s prihliadnutím na dané okolnosti mala vedieť, že už jej otec nehnuteľnosti

do vlastníctva niky nenadobudol od svojho bratanca R. Y., nakoľko jej otec zastupoval v dedičskom
konaní R. Y. a na základe výsledkov predmetného dedičského konania bolo zrejmé, že jediným dedičom
po neb. M. Y. bol L. Y.. Už otec žalovanej nemohol nadobudnúť nehnuteľnosti v dobrej viere, že mu
patria, nakoľko ako zástupca jedného z účastníkov bol s výsledkami konania oboznámený, t.j. boli si
vedomí, že nehnuteľnosti nadobudol L. Y., ktorý ich nikdy na L. V. nepreviedol z dôvodu existencie

príbuzenského vzťahu medzi právnymi predchodcami žalovanej a žalovanou. Žalovaná si bola po celý
čas vedomá, že jej právni predchodcovia nie sú dobromyseľní, na základe čoho ani ona sama nemohla
kúpiť nehnuteľnosti v dobrej viere. O nedobromyseľnosti žalovanej a jej právnych predchodcov svedčí
aj skutočnosť, že na pojednávaní uviedla, že jej rodina nehnuteľnosti užíva už desiatky rokov, pričom
pripustila aj možnosť, že je tomu tak aj od 50-tych rokov. Táto skutočnosť je dôležitá z dôvodu, že
rodina žalovanej si sporné nehnuteľnosti svojvoľne ohradila a užívala ako vlastné ešte predtým, ako

bolo ukončené dedičské konanie po neb. M. Y. a aj po jeho ukončení ich rodina žalovanej užívala
nielen v akomsi omyle, že nehnuteľnosti im skutočne patria, ale od počiatku bez existencie akéhokoľvek
právneho titulu, ktorý by svedčil ich vlastníckemu právu. Ďalej poukázal na to, že v notárskej zápisnici,
na základe ktorej si L. V. nechal osvedčiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, tieto ani nie sú uvedené
v zápisnici. Ak sporné nehnuteľnosti nie sú uvedené v zápisnici, pričom na základe tejto zápisnice

bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané v prospech právneho predchodcu žalovanej. Preto
žalovaná musela mať od počiatku pochybnosti o tom, či nehnuteľnosti skutočne patria jej právnemu
predchodcovi a či teda s nimi mohol disponovať tým spôsobom, že ich ďalej previedol na žalovanú.
Žalobcovianerozumelitomu,akomôžežalovanánajednejstranetvrdiť,ženehnuteľnostiniesúuvedené
v dokumente, ktorý je právnym titulom ich nadobudnutia (čo svedčí o tom, že o tejto vade mala

dokonca vedomosť), jej právnym predchodcom a zároveň ihneď po tom tvrdiť, že nemá pochybnosti o
tom, že nehnuteľnosti patrili jej bratovi a jej otcovi. Žalovaná síce užívala časť nehnuteľnosti po dobu
dlhšiu ako 10 rokov, avšak ani toto užívanie nebolo nikdy v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi. Žalovaná je vedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti a podiel vyjadruje mieru
akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach. Žalovaná, resp. jej rodina si oplotila

časť nehnuteľnosti, pričom na takýto spôsob hospodárenia so spoločnou vecou sa vyžaduje súhlas
spoluvlastníkov, ktorí disponujú väčšinou hlasov. Rodina žalovanej si oplotila časť nehnuteľnosti bez
akéhokoľvekprávnehotitulu,t.j.bezexistencieakejkoľvekdohodymedzispoluvlastníkmi.Vr.1970došlo
k dohode medzi rodinou žalovanej a L. Y. o zrušení podielového spoluvlastníctva k pozemkom, pričom L.
Y. previedol na rodinu žalovanej svoj spoluvlastnícky podiel k pozemkom susediacim s nehnuteľnosťami,

konkrétne k pozemkom s parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X.

8. Právny zástupca žalovanej uviedol, že v rámci predkladania listinných dôkazov žalobcovia nepredložili
žiadnu listinu, z ktorej by bolo zrejmé, že by L. Y., zomr. XX.X.XXXX, ku dňu svojej smrti bol vlastníkom
žalovaných nehnuteľností. Z identifikácie, ktorú predložili žalobcovia, vyplýva, že žalované nehnuteľnosti

boli vytvorené z mpč. parciel XXX/a a XXX/b pozemkovej knihy F. X., pričom z uznesenia D 975/68 zo
dňa 3.10.1969 vyplýva, že vlastníkom mpč. parcely XXX/a evidovanej na PKV XXX je rodina Y.. Nie je
však zrejmé z uvedenej identifikácie, kto bol vlastníkom mpč. parc. č. XXX/b evidovanej na P. XXX Obce
F. X.. Tvrdenie žalobcov že žalovaná má dokazovať opak, že jej brat L. V. parcelu XXXa nadobudol inak,
ako zápisnicou spísanou na Notárskom úrade u JUDr. Čabru, považoval za nepochopenie žalobcov, aké

sú práva a povinnosti v rámci tvrdenia a dokazovania skutočností. Nie je dokázaný opak, ak žalovaná
preukázala, že zo samotnej namietanej zápisnice nevyplýva to, čo je uvedené v katastri nehnuteľností.
Naopak, považoval za dokázaný opak, ak záver nemohol byť z predložených argumentov pri zachovaní
logických pravidiel vyvodený. Tvrdenie žalobcov, že podľa uznesenia D 975/68 z 3.10.1969 výlučným
dedičom po neb. M. Y. bol jej manžel L. Y. - starý otec žalobcov, považoval za správne, ale zároveň za

nemiestne. Socialistický štát vydedil riadneho dediča R. Y. a nepriznal mu dedičské právo kvôli tomu,
že žil v USA a preto nemohol zabezpečiť obhospodarovanie pôdy, hoci už v tomto roku pôdu v celom
katastri Obce F. X. obhospodarovalo JRD F. X.. Uviedol, že rešpektujú rozsudok KS KE ako právoplatný,
vydaný v určitej dobe, avšak určite nie za spravodlivý vzhľadom na vedomosť žalobcov o spoločnej
rodinnej i susedskej histórii. R. Y. chcel aby celý majetok, ktorý mal zdediť po svojej matke, neprevzal

jeho otčim L. Y., ale prevzal jeho bratranec L. V. a otec žalovanej. V takomto zmysle to otec žalovanej po
celý život rozprával, ale reálny dosah to nemalo žiaden, lebo do r. 1989 ale i po tomto roku túto pôdu malo
v užívaní JRD, resp. PDP F. X.. Túto pôdu fakticky JRD neužívalo (30 - 40 rokov tam ani raz uvedené
pole nepokosilo, či nepooralo), lebo celý hon týchto rolí najkvalitnejšej pôdy v obci, kde patria i žalovanénehnuteľnosti medzi hranicou jej dvora, plotom a JRD a riekou Hornád nechali „zaburaniť“ a urobili z
nej ladom nechanú pôdu. Čo sa týka nedobromyseľnosti žalovanej, vzhľadom na existujúce podklady
mali v rodine za to, že pozemky po R. Y. patria jej otcovi. Nikdy deťom v rodine nebolo povedané o

genéze rodinných vzťahov, že by to bolo ináč. V r. 1969 bola ako mladá žena, žalovaná zakladajúca si
práve rodinu a táto určite neriešila problém dedičstva rolí po neb. M. Y.. Mala mať vedomosť o existencii
uznesenia D 975/68 z 3.10.1969. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že z jej vyjadrenia je zrejmé, že vedela, akým
konkrétnym spôsobom nadobudol jej brat žalované nehnuteľnosti, tak z jej vyjadrenia určite nevyplýva,
lebo to nie je pravda. Jej styky s bratom L. V. sú veľmi obmedzené, hoci bývajú na jednej ulici. To, že

uvedené zrealizovali jej otec a brat cez spísanie notárskej zápisnice N XXX/XXXX zo dňa 6.9.1994, sa
dozvedela až z predmetnej žaloby. Hoci vedela, že medzi jej bratom a žalobcami sa vedú právne spory,
nikdypotýchtosporochnepátrala,zakýchkonkrétnychskutkovýchokolnostívychádzajú.Neskôrsasíce
dozvedela, že žalobcovia žalujú brata ohľadom určenia vlastníckeho práva k niektorým nehnuteľnostiam
po neb. M. Y., avšak napriek tomu v tej dobe a v dobrej viere odkúpila polovicu spoluvlastníckeho podielu
žalovaných nehnuteľností spolu so svojím nebohým manželom v r. 1998, preto nemohla vedieť, že ide

o nehnuteľnosti po neb. M. Y.. Ani v samotnej zmluve N XXX/XX spísanej u notára JUDr. Siskoviča nie
je nijaká odvolávka, resp. prehlásenie, že jej brat je spoluvlastníkom uvedeného pozemku na základe
zápisnice spísanej u notára. Uviedla, že spísala riadne zmluvu u notára so svojím bratom, ktorému verila.
Subjektívne vzhľadom na jej osobné vedomosti mala za to, že dedičstvo po R. Y. patrí jej otcovi. To, že
tomu tak nie je, sa dozvedela až právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu v konaniach, v ktorých jej

brat prehral. Objektívne žalobcovia, až mali za to, že žalované nehnuteľnosti im patria už od r. 1998, za
10 rokov túto vec nezažalovali. Žalobcovia sa s jej bratom súdili už od r. 1997. Nemožno vyvodzovať jej
nedobromyseľnosť z nedobromyseľnosti jej brata z titulu súrodeneckého vzťahu.

9. Čo sa týka oplotenia pozemkov, uviedla, že žalobcovia nemajú dostatočné informácie. Oplotenie,

ktoré má okolo svojho dvora, nerealizovala v r. 1998 a neskôr, ale uvedený plot je tam od 70-tych rokov
minulého storočia ako hranica ich pozemku, ktorú realizovali s manželom po výstavbe domu. Je to
hranica parc. č. XXX/X, C-KN a nie hranica parc. č. XXX/X. Tá je susediaca a je za jej plotom. Parcelu C-
KN č. XXX/X nadobudli v r. 1970 v rámci vyporiadania V. podielového spoluvlastníctva s Y.. Postaveným
plotom neporušila žiadne spoluvlastnícke práva nikoho, ohradila si iba svoj vlastný pozemok. Žalovaná

sa považuje za riadneho vlastníka na základe zmluvy spísanej u JUDr. Siskoviča N XXX/XXXX zo
dňa 20.11.1998 a doteraz nebolo preukázané, že prevodca Ján V. nebol vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu. Pokiaľ by aj bolo preukázané vyššie uvedené a ukázalo by sa, že zmluva spísaná u JUDr.
Siskoviča je neplatná, túto neplatnosť zmluvy nespôsobila. Bola pri spísaní zápisnice v dobrej viere i
počascelejzákonomstanovenej10-ročnejdoby,žekudňu26.2.2009,teda10rokovodpovoleniavkladu

sa stala polovičnou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností a to orginárnym spôsobom, vydržaním.
Jej držba bola oprávnená a dobromyseľná so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré uviedla.

10.Písomnýmpodanímzodňa9.10.2018právnyzástupcažalobcovuviedol,že dňa25.12.2017žalobca
L. U. zomrel. Uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 23.4.2018 sp. zn. 8D X/XXXX - 95, Dnot XX/

XXXX, Okresný súd Poprad okrem iného schválil dohodu dedičov po žalobcovi o vyporiadaní dedičstva.
Z predmetného uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.4.2018, je zrejmé,
že všetci žalobcovia sú zákonnými dedičmi po žalobcovi v 1./ rade ako poručiteľovi.

11. Na pojednávaní dňa 5.6.2019 právny zástupca žalobcov uviedol, rovnaké skutočnosti na podklade

skutkového a právneho základu ako v písomných podaniach.

12. Čo sa týka významnej procesnej obrany žalovanej z hľadiska dobromyseľnosti, nesúhlasili s
argumentáciou žalobcov. Právny zástupca poukázal na kúpnu zmluvu z r. 1925, notárske zápisnice
N XXX/XX, N XXX/XX, N XXX/XX, N XXX/XX a rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 10C/971/1997,

sp. zn. 20C/49/2011. Z týchto verejných listín je zrejmé, že pri maximálnej miere opatrnosti v rámci
právneho stavu pri prevode sporných nehnuteľností z brata žalovanej na žalovanú mala za to, že tieto
nehnuteľnosti nadobudla riadnym spôsobom. Neobstojí argumentácia právneho zástupcu žalobcov,
že žalovaná mala vedieť vzhľadom na prebiehajúce konania, lebo v týchto konaniach žalovaná
nevystupovala ako strana sporu a preto sa nemožno odvolávať k jej nedobromyseľnosti a ani ju

tieto rozsudky tunajšieho súdu nemôžu zaväzovať. Navyše rozsudok sp. zn. 20C/49/2011 sa vôbec
netýka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaná pri nadobudnutí svojho vlastníckeho
práva bola dobromyseľná, pretože nekonala s rizikom, že jej vec nepatrí a celý rad predchádzajúcich
verejných listín - notárskych, rozsudkov, tento stav potvrdzoval. Poukázal na rozhodnutia Ústavnéhosúdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 publikované 14.11.2018, kde nemožno žalovanej vytýkať, že sa
nesprávala obozretne s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré predchádzali nadobudnutiu vlastníckeho
práva v prospech žalovanej. K oploteniu uviedol, že právni predchodcovia sa dohodli, ako budú

užívať nehnuteľnosti a keďže žalovaná sa vydala za p. U., oni povedali, že „toto je vaše, toto sme v
rámci notárskej zápisnice vyriešili“. Notárska zápisnica NZ XXX/XX, ktorou bolo vyhlásené vydržanie,
nie je klasickou notárskou zápisnicou podľa Notárskeho poriadku, ale ide o zákonnú úpravu práv k
nehnuteľnostiam, ktorá mala iný právny režim. Preto nie je možné, aby sa od žalovanej očakávalo, ak
tátonotárskazápisnicanebolanapadnutá,abytonesvedčilovneprospechtoho,ženiejedobromyseľná.

13.Právnyzástupcažalobcovuviedol,žeichargumentácianesmerovalaknedobromyseľnostižalovanej
vsúvislostisprebiehajúcimikonaniami,ibasneplatnosťouzápisnice.Tvrdialento,žeakmalavedomosť
o tom, že jej právny predchodca nadobudol nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice, ktorá bola
napadnutá v súdnom konaní, tak mala mať minimálne pochybnosti o tom, že nemusela nadobudnúť
tieto nehnuteľnosti právom.

14. Vykonaným dokazovaním, listinnými dôkazmi, výpoveďami, výpisom z LV č. XXXX k. ú. F. X.,
uznesením D XXX/XX po poručiteľke neb. M. Y., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, rovnopisom notárskej
zápisnice N XXX/XX, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 20C/49/2011, notárskou zápisnicou N XXX/
XX, LV č. XXX, identifikáciou parciel XXX/a, XXX/b, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 15Co/704/69 z 30.7.1969, notárskou zápisnicou N XXX/XX, čiastočným výpisom z LV č. XXX,
potvrdením ohľadom užívania pôdy L. U., Poľnohospodárskym družstvom podielnikov Hornád Sp. X. zo
dňa 26.10.1998, osvedčením o dedičstve 3D XXX/XX po neb. U. U., identifikáciou parciel vyhotovenej
dňa XX.X.XXXX, rozhodnutím D XXX/XX o prejednaní dedičstva po neb. L. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, Dohodou o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, majetkovou podstatou LV

XXX, č. XXX F. X., kópiou z katastrálnej mapy, č.l. XXX - XXX, XXXa - XXXc, geometrickým plánom č.
T vyhotovený Ing. P. U. dňa 29.1.2018 za účelom obnovy hraníc z časti pôvodnej parcely KN-E XXX/X
(mpč. č. XXX/a), výkazom výmer, uznesením o schválení dohody o vyporiadaní dedičstva po neb. L. U.,
pripojeným spisom XD/X/XXXX súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 z celku
nehnuteľnosti parc.reg.CXXX/X-trvalétrávnatéporastyovýmereXXX m2aparc.reg.CXXX/X-trvalé
trávnaté porasty o výmere XX m2, nachádzajúcich sa v k. ú. F. X., Obec F. X., okres Poprad, zapísaných
na LV č. XXXX, patria do dedičstva po nebohom starom otcovi L. Y., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa
XX.X.XXXX. Poukázali na rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Poprade zo dňa 3.10.1969 sp. zn.

D XXX/XX, v zmysle ktorého nebohý L. Y. nadobudol dedením vlastnícke právo k parcelám po manželke
M. Y., rod. C.. M. Y. rod. C. bola sestrou K. V., rod. C., a spolu s D. V., L. Y. a M. Y., rod. C., sa v
roku 1925 vrátili z USA do Československa, kde spoločne kúpili pozemky. M. Y. a L. Y. neskôr uzavreli
manželstvo, z ktorého nepochádzali žiadne deti, avšak z prvého manželstva mala M. Y. syna D. - R.
Y.. Preto ďalším dedičom po M. C. bol aj jej syn R. Y. ktorý žil v USA a preto bol „vynechaný“ ako

dedič s nárokom na vyplatenie od L. Y.. (Išlo o tzv. „režimovú sankciu“, ktorá bola odôvodnená, že nie
je v jeho moci obhospodarovať pozemok, keďže bol v USA, hoci pozemok obhospodarovalo družstvo.
Preto teoreticky ho nemohol obhospodarovať ani L. Y..- poznámka súdu). Tzv. režimová sankcia bola
nedorozumením pre ďalšie nakladanie so spornými parcelami, pretože R. Y. mal na základe zmluvy
zo dňa 20.10.1969 darovať predmet dedičstva po nebohej matke L. V. -otcovi žalovanej. Neformálnou

darovacou zmluvou mal otec žalovanej previesť vlastnícke právo k parcelám na syna L. V., ktorý pre
nedostatok formálnych podmienok prevodu, následne vlastnícke právo nadobudol vydržaním. Keďže
mal L. V. mladší uviesť nepravdivé skutočnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, mal ukrátiť
žalobcov na ich vlastníckych právach. L. V. mladší si mal osvedčiť neprávom notárskou zápisnicou č.
N XXX/XXXX zo 6.9.1994 vydržanie vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. F. X.. Tieto pozemky po

vznikudružstvavobciprešlidoužívaniadružstva.ZnotárskejzápisnicenapísanejnotáromJUDr.Igorom
Čabrom Notársky úrad v Poprade pod č. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX zo dňa 6.9.1994 o osvedčení
vyhlásenia o vydržaní pozemkov L. V. súd zistil, že si nechal osvedčiť vlastnícke právo k predmetu
sporu na základe jeho nadobudnutia formálnou darovacou zmluvou od D.-R. Y. v roku 1969 otcom L. V.
mladšieho, pričom uviedol, že parcely užíval v celosti aj so svojím otcom po dobu dlhšiu ako 10 rokov,

dobromyseľne a nerušene.

16. Neskôr v rámci dedičského konania po neb. L. Y. tieto parcely už neboli prejednané, a to ani v
dodatočnom dedičskom konaní, nakoľko vlastnícke právo k nim osvedčil brat žalovanej L. V. mladší. L. V.mladší nadobudol nehnuteľnosti od otca L. V. a ten zase nadobudol sporné nehnuteľnosti neformálnym
darovaním od R. Y. (vylúčeného vlastníka - dediča). Ako dedič po nebohom L. Y. pripadala do úvahy U.
U. rod. Y., matka žalobcov (neb. L. U., R. M., N. L.) a to na základe rozhodnutia býv. štátneho notárstva v

Popradepod.sp.zn.DXXX/XX.U.U.zomreladňaX.X.XXXX.ŽalobcoviasastalidedičmiponebohomL.
Y. titulom právneho nástupníctva po jeho zomrelej dcére, matke žalobcov Následne dňa 20.11.1998 bola
spísaná Kúpna zmluva v Notárskej kancelárii JUDr. Štefana Siskoviča a uzatvorená medzi predávajúcim
L. V. a jeho sestrou E. U. rod. V.. Predmetom Kúpnej zmluvy boli aj sporné parcely č. XXX/X a XXX/X
v k.ú. F. X.. Tieto parcely žalovaná kúpila za kúpnu cenu 1.174 Sk.

17. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

18. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

19. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

20. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

21. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

22. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

23. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

25. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

26. S ohľadom na citovanú právnu úpravu súd konštatuje, že vlastnícke právo je chápané ako tzv.
absolútne právo a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym
poriadkom.

27. Dokazovaním sa odstránila spornosť o akú parcelu pôvodne išlo a zo strany žalobcov bolo
preukázané, že predmetné parcely č. XXX/X, XXX/X zodpovedajú časti pozemnoknižnej parcely č. XXX/
a zapísanej v PKV č. XXX. Taktiež nebolo sporné, že L. Y. a jeho manželka M. Y., rod. C., boli vlastníkmi
tejto parcely.

28. Naliehavý právny záujem žalobcov na určení je nepochybne daný súčasným stavom vyplývajúcim
zo zápisu vlastníckeho práva v katastri k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobcovia sú vnukmi a deťmi
U. U. rod. Y. zomrelej X.X.XXXX a v čase prejednania jej dedičstva bol podaný návrh na dodatočné
prejednanie dedičstva avšak bolo zistené že pozemky boli osvedčené L. V. a teda zapísané do jeho

vlastníctva a nemohli byť predmetom dedičstva. U. U. bola jedinou dcérou neb. L. Y., ktorý dedil po
svojej manželke M. Y..29. Súd sa zaoberal predbežnou otázkou týkajúcou sa platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.1998, ktorá
bola spísaná v Notárskej kancelárii JUDr. Štefana Siskoviča a uzatvorená medzi predávajúcim L. V. a
jeho sestrou E. U. rod. V.. Žalobcovia namietali absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Predmetom Kúpnej

zmluvy boli aj sporné parcely č. XXX/X a XXX/X v k.ú. F. X. a neplatnnosť bola namietana z dôvodu,
že ,,nikto na iného nemôže previesť viac práv ako ich má sám,,. Súd v tomto smere poukazuje na
spomínanú res iudicatae v súvislosti s konaním vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/971/1997
(týkajúca sa však iných nehnuteľností), kde už bola vyslovená nedobromyseľnosť brata žalovanej L. V.
k iným nehnuteľnostiam. Z dedičského spisu bývalého Štátneho notárstva sp.zn. D XXX/XX po nebohej

M. Y. nepochybne vyplýva, že L. V. - otec žalovanej, bol splnomocneným zástupcom dediča R. Y. a
bolo mu riadne doručené dedičské rozhodnutie, z ktorého splnomocnený zástupca R. Y., žijúceho a
zomrelého v USA, sa dozvedel, že R. Y. nie je dedičom poľnohospodárskej pôdy po neb. matke M. Y..
A teda R. Y. nemohol nadobudnúť pozemky do svojho vlastníctva. Preto synovi L. V. staršieho chýbala
dobromyseľnosť v užívaní sporných nehnuteľností po dobu 10 rokov. Sám L. V. mladší pripustil, že
pozemky užívali za života manželia Y. a neskôr družstvo. Teda žalovaný reálne nikdy žalované pozemky

ani nezačal užívať, preto ich nemohol ani vydržať. Súd dodáva, že identita skutkového základu je tá istá
ako v tomto prípade.

30. Súd však poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej platnosť nadobúdacieho právneho
titulu je rozhodujúca len pri prevode vlastníctva na základe právneho úkonu - titulu. O takúto formu

nadobudnutia vlastníctva v prejednávanej veci však nešlo. A neplatnosť kúpnej zmluvy v zmysle § 39
OZ nemá vplyv na vydržanie žalovanou a teda nadobudnutie vlastníckeho práva z toho titulu.

31. Pri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva vydržaním je nadobúdací titul ako v tomto prípade
kúpna zmluva iba okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti držiteľa veci, že je držiteľom oprávneným.

Držiteľ týmto nepreukazuje vlastníctvo k predmetnej veci - ale to na základe vstupu do oprávnenej
držby. O nadobudnutie vlastníctva na základe právneho úkonu tu nešlo. Preto nebolo ani potrebné
preukazovať platnosť uvedeného právneho dôvodu (nadobúdacieho titulu). Na rozdiel od preukazovania
vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny
prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. V tom je základný rozdiel

medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby.

32. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva,
ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného
práva. Dobrá viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ

zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva
patrí. V priebehu konania však nevyšlo najavo ani nebolo preukázané tvrdeniami žalobcov, že držiteľka,
sa v priebehu držby zoznámila s takými skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať u nej pochybnosť
o tom, že jej vec podľa práva nepatrí. Všetky skutočnosti a okolnosti v súhrne nasvedčovali tomu
že žalovaná je vlastníčkou parciel. Žalovaná preukázala, že bola oprávnenou držiteľkou. Napokon,

súd nemal žiadne pochybnosti o dobromyseľnosti žalovanej na základe toho, že vstúpila do držby s
presvedčením, že jej táto parcela patrí o to viac titulom kúpnej zmluvy pretože ju kúpila a zaplatila kúpnu
cenu.

33. Z listinných dôkazov, podaných žalôb (sp. zn. 10C/971/1997, 20C/49/2011) na tunajšom súde,

predchádzajúcich predmetnému konaniu, z výpovedi žalovanej, žalobkyne v 5. rade, vyjadrení právneho
zástupcu nebolo preukázané aby žalovaná mala mať pochybnosti o vlastníctve a užívaní parciel.
Žalovanábolasprihliadnutímnavšetkyskutočnosti,dobromyseľnáprinadobudnutívlastníckehoprávak
parcelám na základe kúpnej zmluvy v r. 1998, ktoré užívala počas ďalších 10 rokov. Žalobcovia sa počas
tejto doby vo vzťahu priamo k žalovanej nedožadovali svojho vlastníckeho práva, je síce pravdou, že sa

sporili s bratom žalovanej, avšak táto skutočnosť vzhľadom na vlastnosti spomínaných rozhodnutí tohto
súdu, nemôže byť na ťarchu žalovanej, pretože nebola procesnou stranou týchto konaní a nemohla tak
vplývať na zistenie skutkových a právnych záverov v iných konaniach. Navyše žalobcovia sa nesporili
so žalovanej bratom o predmetné pozemky.

34. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že absencia vlastníckeho práva prevodcu nevedie automaticky
k neplatnosti zmlúv o prevode vlastníckeho práva (ÚS SR 549/2015, nález zo dňa 16.3.2016). V
predmetnom prípade kúpnej zmluvy medzi žalovanou a jej bratom L. V., na základe zásady „nemo plus
iuris...“.Súdmalzato,žežalovanáakonadobúdateľkavlastníckehopráva,nadobudlatotoprávovdobrejviere a preto jej súd poskytol ochranu. Žalovaná by si nikdy nemohla byť istá svojím vlastníctvom. Vo
svetle ústavno-právnej ochrany súd postavil na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe dobrej viery. Aj keď

nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv týkajúcich sa ochrany, treba prihliadnuť na
princíp všeobecnej spravodlivosti, ako aj na individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Skutočnostinamietanéžalobcamitýkajúcesanedobromyseľnostispočívajúcejvovedomostižalovanejo
predchádzajúcichvlastníkochjejotcaabratapredsúdomneobstáloakoprocesnýútok.Súdmalzato,že
žalovaná sa k okolnostiam (ktoré mali svedčiť o jej nedobromyseľnosti a znalosti veci) ktoré predchádzali

kúpnej zmluve vyjadrovala až „po“ začatí konania na tunajšom súde „v tomto“ predmetnom spore, o
ktorom už mohla mať podrobnejšie vedomosti zvýšením svojho záujmu vo vzťahu k minulosti týkajúcej
sa vzťahov medzi oboma rodinami. To že sa až na pojednávaní vyjadrovala k nadobúdacím titulom jej
otca a brata a rozporom medzi rodinami Y. a V. neznamená, že tieto vedomosti mala pred podaním
žaloby. Ani argument, že ide o blízky vzťah medzi bratom a sestrou a teda že musela mať vedomosť
aj o sporoch týkajúcich sa iných nehnuteľností, ktoré boli vedené na tunajšom súde nemôže mať vplyv

na jej dobromyseľnosť. Súd sa stotožnil úplne s argumentáciou právneho zástupcu žalovanej, že pokiaľ
žalobcovia žalovali brata žalovanej o spornosť iných nehnuteľností nežalovali žalovanú o predmetné
nehnuteľnosti a to ani brata ako predchádzajúceho vlastníka. Teda týmto konaním sa mohla domnievať
že časť parciel jej patrí. Súd mal za to, že žalovaná „riadne“ pred notárom JUDr. Siskovičom uzatvorila
kúpnu zmluvu dňa 20.11.1998 a nemala dôvod nedôverovať legálnosti postupu.

35. Súd naopak mal za to, že vyššie riziko by mal niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere,
pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala
sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní, teda katastrálnom konaní.
Súrodeneckývzťahakovtomtoprípadeeštenemusíznamenať,žeideoblízkyvzťahsúrodencov.Takáto

špecifikácia vzťahu nemôže byť taktiež na úkor žalovanej. V konaní neboli predložené také dôkazy
ani bližšie tvrdené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali o blízkom spolunažívaní súrodeneckých rodín. A
preto nemožno vyvodzovať jej nedobromyseľnosť z nedobromyseľnosti jej brata z titulu súrodeneckého
vzťahu.

36. Žalovaná dňa 20.11.1998 uzavrela kúpnu zmluvu za účasti svojho manžela na základe ktorej jej
brat predal svoj spoluvlastnícky podiel 1-ice z celku k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX parc.
XXX/X o výmere 907 m2 a parc. č. XXX/X o výmere XX m2 za kúpnu cenu 1.174 Sk. Vklad na katastri
bol povolený dňom 25.2.1999 s tým že týmto dňom vstúpila do 10 ročnej vydržacej doby ktorá uplynula
dňom 25.2.2009. Keďže tieto parcely neboli predmetom sporových konaní, žalovaná nemala dôvod

pochybovať o svojej dobromyseľnosti. Žalovaná bola pri spísaní zápisnice v dobrej viere i počas celej
zákonom stanovenej 10-ročnej doby, že ku dňu 26.2.2009, teda 10 rokov od povolenia vkladu sa stala
polovičnou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností a to ordinárnym spôsobom, vydržaním. Jej držba
bola oprávnená a dobromyseľná so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré uviedla. Žaloba bola podaná
až dňa 22.7.2015 teda po 10 ročnej vydržacej dobe a prvá výzva k nej od žalobcov smerovala ku dňu

23.8.2013.

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. V konaní bola úspešná žalovaná, preto súd vyslovil, že neúspešný žalobcovia sú povinní nahradiť
trovy konania žalovanej v celom rozsahu spoločne a nerozdielne.

40. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.