Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813202877
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813202877.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika
s.r.o., IČO: 24785199, so sídlom Lomnického 1705/7, Nusle, 140 00 Praha 4, Česká republika,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického č. 4012/30, 036 01 Martin,
proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 2, XXX XX Z., zastúpenému advokátom JUDr.

Jánom Halkom, so sídlom Cyrila a Metoda č. 2, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 4.418,64 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 10C/313/2013-126 z 22.4.2015 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 10C/313/2013-126 z 22.4.2015 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.340,22 € istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % od
12.05.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 271,96 € v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

4.418,64 € istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 3.179,04 € od 12.5.2010
do zaplatenia, zo sumy 395,20 € od 12.5.2010 do zaplatenia a zo sumy 158,95 € od 12.5.2010 do
zaplatenia, zo sumy 38,17 € od 12.5.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil
tým, že ako postupník uzavrel 29.11.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou Santander
Consumer Finance a.s. Praha, na základe ktorej sa stal veriteľom pohľadávky s príslušenstvom, ktorá
vznikla na základe úverovej zmluvy uzatvorenej medzi touto spoločnosťou a žalovaným dňa 7.10.2008.

Žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru vo výške 4.929,30 na kúpu motorového
vozidlaažalovanýsazaviazalsplatiťposkytnutýúverformoupravidelnýchmesačnýchsplátokvpočte36
vo výške 215,76 € splatnými vždy k 7. dňu toho-ktorého mesiaca a konečná výška úveru predstavovala
7.767,38 € (konečná výška zahŕňala aj poplatok za spracovanie úveru). Žalovaný uhradil len 16 splátok
a pretože si prestal plniť svoje povinnosti v súlade s článkom 6.3.1. Všeobecných zmluvných podmienok,
veriteľ odstúpil od zmluvy listom zo dňa 7.4.2010.

Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý potvrdil, že uzavrel úverovú zmluvu, avšak
vyjadril názor, že poskytnutý úver je spotrebiteľský. Zdôraznil, že podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zák. č.
258/2001 Z.z. zmluva musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a v
prípade jej absencie sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň vzniesol
námietku premlčania.
Aplikujúc ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1, 2 O.z. spolu s ust. § 2, § 4 zák. č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2008( t.j. v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy) súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva zo dňa 7.10.2008uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa
len režimom Obchodného zákonníka. Dôvodil.....1,2ods.str6.....Následne súd prvej inštancie uzavrel, že
úverová zmluva je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i/ a k/ zák. o spotrebiteľských úveroch,

nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. V
zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 215,76 € a je tam uvedený počet splátok 36, ktoré sú
splatné počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru,
s termínom splatnosti prvej splátky práve mesiac od prevzatia predmetu kúpy, avšak z uvedeného

nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších
poplatkov. Právny predchodca žalobcu totiž do úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej
nie je možné zistiť jednotlivé zložky. V zmluve je určený poplatok za spracovanie úveru splatný v
mesačných splátkach vo výške 595,24 Sk. Zo zmluvy teda nevyplýva aká časť z mesačnej splátky
bude použitá na úhradu istiny a aká časť na úhradu úrokov. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých
zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. V

zmluve absentovala aj priemerná hodnota RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001
Z.z. a aj táto skutočnosť spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej
inštancie považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov, poplatkov a priemernej hodnoty RPMN
za neprijateľnú podmienku, ako kto má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a
poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného prvoinštančný súd konštatoval, že žalovanému bol poskytnutý úver
vo výške 4929,30 € a žalovaný z titulu splátok úveru uhradil 3452,16 € a rozdiel predstavuje 1477,14
€. Výška mesačnej splátky bez akéhokoľvek navýšenia poskytnutého úveru o poplatok a o úrok pri 36
mesačnej splatnosti by predstavovala 136,92 €. Dohodnutá splátka v úverovej zmluve bola vo výške
215,76 €, ktorá však už zahŕňala v sebe aj navýšenie z titulu úroku z úveru a poplatku za spracovanie

úveru.
Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom splátky
úveru, ktorá bola splatná dňa 7.3.2010, nakoľko žalobca podal žalobu dňa 14.3.2013 a teda po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty a preto žalovaný úhradu tejto splátky navrhol nepriznať kvôli premlčaniu
nároku. U ostatných splátok, ktoré sa stali splatnými z dôvodu riadneho neplatenia splátok nemal

námietky voči ich úhrade. Citujúc ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a 3, § 101 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie poukázal na to, že z oboznamovaných listinných dôkazov
vyplynula povinnosť žalovaného hradiť mesačné splátky vždy k siedmemu dňu toho ktorého mesiaca,
pričom splátky mal riadne uhradené do 7.2.2010. Splátku splatnú 7.3.2010 neuhradil a teda od 8.3.2010
sa s jej neuhradením dostal do omeškania. Žalobca si mohol vymáhať uvedenú splátku už od 8.3.2010.

Trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 8.3.2013 a žalobca podal žalobu až dňa 14.3.2013. Keďže sa
žalovaný dovolal premlčania tejto splátky, súd ju z titulu premlčania nemohol priznať.
Súd prvej inštancie uzavrel, že rozdiel medzi poskytnutým úverom bez úrokov a bez poplatkov a
zaplatenými splátkami, ktorých výška by predstavovala 136,92 € bez navýšenia o úroky a poplatky
predstavoval 1477,14 € a po odpočítaní premlčanej splátky splatnej 7.3.2010 vo výške 136,92 €,

predstavuje dlh žalovaného sumu 1340,22 €. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol v súlade s
ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a v súlade s ustanovením § 100 a 101 Občianskeho
zákonníka.
Žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením zostatku úveru a preto v súlade s § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi nárok

na úroky z omeškania od 12.5.2010 do zaplatenia vo výške 9 %, nakoľko najneskôr od tohto dňa bol
povinný žalovaný zvyšok úveru uhradiť.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca
a žalovaný boli v konaní úspešní čiastočne a preto súd podľa pomeru ich úspechu rozhodol o náhrade
trov konania. Žalobca bol úspešný na 30 % a žalovaný bol úspešný na 70 %. Preto patrí žalovanému

pomerná náhrada trov konania vo výške 40 % z trov, ktoré by mu inak patrili, ak by mal vo veci plný
úspech.
Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania vo výške 1144,78 €, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za
vykonané úkony, režijného paušálu a z náhrady cestovných výdavkov a z náhrady za stratu času.
Spolu tarifná odmena vrátane režijného paušálu by predstavovala 644,04 € a 32,86 € RP = 679,90

€. Pri pomernej náhrade trov konania vo výške 40 % patrí žalovanému suma 271,96 € z titulu trov
právneho zastúpenia. Súd nepriznal žalovanému z titulu náhrady trov konania v súvislosti s právnym
zastúpením náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času právnej zástupkyne žalovaného,
ako si ju uplatnila z dôvodu, že sídlo právnej zástupkyne je síce v Humennom, ale na pojednávaní sazúčastnil advokátsky koncipient JUDr. Ján Halko, ktorý má trvalý pobyt v sídle súdu a v konaní nebolo
preukázané, že by tento koncipient vykonal pracovnú cestu v deň oboch pojednávaní zo sídla právnej
zástupkyne v Humennom do sídla súdu v Rožňave.

2.Protiuvedenémurozsudkupodalvzákonomstanovenejlehotežalobcaodvolanieprotitejčasti,ktorou
súd návrh zamietol a proti výroku o trovách konania z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/,
resp. f/ O.s.p. majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalobca dôvodil, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nemožno považovať za nárok zo
spotrebiteľskejzmluvy,pretoženiesúnaplnenézákonnéznakyspotrebiteľskéhoúveruvyplývajúcezust.
§ 2 a 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ani ďalšie predpoklady vyžadované touto
osobitnou právnou normou, aby sa predmetný vzťah podriadil právnemu režimu tohto zákona. Poukázal
na to, že priamo v zmluve je žalovaný označený obchodným menom ako fyzická osoba - podnikateľ, o
čom svedčia identifikačné údaje klienta v zmluve a žalovaný to aj sám v konaní pred súdom potvrdil. To,

že ukončil svoju podnikateľskú činnosť, je bez právneho významu. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný
sa pri podpise úverovej zmluvy prezentoval ako podnikateľský subjekt, pričom predložil živnostenský
list, výkaz o príjmoch a výdavkoch za rok 2007, výkaz o majetku a záväzkoch za rok 2007 a požadoval
poskytnutie finančných prostriedkov na výkon svojho povolania. O skutočnosti, že finančné prostriedky
z úveru mienil žalovaný použiť na iný účel, žalobca nemal vedomosť. Keby bol o tomto informovaný, je

pravdepodobné, že by mu nebol poskytol úver vôbec, alebo by ho poskytol za úplne iných podmienok. Z
tohto dôvodu nie je možné posudzovať predloženú zmluvu podľa zákonných ustanovení vzťahujúcich sa
na ochranu spotrebiteľa a jedná sa o absolútny obchod. Z uvedeného dôvodu žalobca mal za to, že ide o
chybné právne posúdenie veci, v dôsledku čoho navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, pričom si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

5. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a

námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní ) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a
vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože neboli splnené podmienky
ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia v tejto časti.

7.Žalobcav2.radepodanéodvolanieodôvodnilpodľa§205ods.2písm.a/,b/,d/af/O.s.p.,ktorédôvody
zodpovedajú dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm.a/, b/, c/, d/, h/, f/ CSP (účinného od 1.7.2016).

8. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 písm. a/ až h/ O.s.p. (a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v

konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodovalsenát,h)súd

prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,
pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený
zmier).9. Vadami konania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú
uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní, pri

posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších
nedostatkoch činnosti súdu, ku ktorým došlo počas konania a v súvislosti s rozhodovaním. Spôsobilým
odvolacím dôvodom tieto vady však nie sú sami osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom
takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také

porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v
dôsledkuktoréhoúčastníknemôžeuplatniťkonkrétneprocesnéprávapriznanémuObčianskymsúdnym
poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným
postupomsúdu,ktorýrozhodnutiupredchádza.Zároveňpodľaustálenejsúdnejpraxekodňatiumožnosti

konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale
aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov.

10. Nová úprava (CSP) prepracovala odvolacie dôvody v dôsledku zmeny koncepcie civilného procesu,

pričom v základných rysoch bola prebratá predchádzajúca úprava, došlo však k jej forulačnej úprave.
Dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového poriadku môžu byť vady konania, ako aj vady
rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods.1 písm a),b),c),d) CSP ktorý zahŕňa odlišne rozšpecifikované a
formulačne upravené dôvody obsiahnuté v § 205 ods.2 písm.a/,b/ O.s.p..
V zmysle Civilného sporového poriadku odvolanie možno okrem iného odôvodniť tým, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Tentoodvolacídôvodjepotrebnévykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa

čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom
(§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP ).
Rovnako dôvod odvolania môže spočívať v tom , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto prípade ide o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok
rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

11. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do
30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov

vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd

vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. §
192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Uvedený odvolací dôvod bol naplnený pretože súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia
nepodradil pod správne hmotnoprávne predpisy a nevyvodil z nich správne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania.

14. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy tento
zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitostí, zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa § 3 ods. 1, 2 cit. zák. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. V danom prípade z úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, vyplýva, že veriteľ uzatvoril
zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.10.2008 s klientom označeným obchodným menom Ondrej C. H.-Y.,
IČO:32999054sosídlomEdelényska2,RožňavasuvedenímprávnejformySZČOaodborupodnikania
stavebníctvo a uvedením bankového spojenia. Následne zmluva obsahuje označenie oprávnenej
osoby priezviskom a menom C. A. s uvedením rodného čísla, trvalého bydliska, č. občianskeho

preukazu, mobilného telefónu. Obdobne preberací protokol k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX
obsahuje označenie klienta obchodným menom A. C. STAV-BAR s uvedením právnej formy SZČO ,
identifikačného čísla podnikateľa , sídla a bankového spojenia, kde rovnako je uvedený ako oprávnená
osoba A. C. s údajom o rodnom čísle a trvalom bydlisku.

17. Ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka označuje spotrebiteľa ako osobu, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Fyzická osoba - spotrebiteľ môže byť aj podnikateľom (podľa ust. § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba podnikajúca na základe živnostenského
oprávnenia, osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných

predpisov, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa
osobitného predpisu, je podnikateľom), ale pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy ide o takú zmluvu,
ktorá sa netýka jeho podnikateľskej činnosti, teda o takú zmluvu, ktorá je zameraná na uspokojovanie
jeho osobných potrieb, potrieb členov jeho rodiny a domácnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR
5Obo/7/2011).

18. Odvolací súd je toho názoru, že aj keď súd prvej inštancie správne poukázal na to, že fyzická
osoba - spotrebiteľ môže byť aj podnikateľom, ak pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy ide o takú
zmluvu, ktorá sa netýka jeho podnikateľskej činnosti, teda o takú zmluvu, ktorá je zameraná na
uspokojovanie jeho osobných potrieb, potrieb členov rodiny a domácnosti, nesprávne uzavrel, že v

tomto konkrétnom prípade došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy so žalovaným ako fyzickou osobou a
nesprávne považoval predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, ktorá je
predmetom preskúmavania, odvolací súd je toho názoru, že z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že
ju uzatváral klient - podnikateľ, a údaje o žalovanom ako fyzickej osobe sú iba údajmi označujúcimi
kto za podnikateľský subjekt koná (kto je osobou oprávnenou konať za podnikateľa). Nie je možné

považovať za nevyhnutné, aby zároveň v tejto zmluve bolo uvedené, že sa jedná o úver poskytnutý v
súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného, t.j. odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej
inštancie , že iba za splnenia tejto podmienky by bolo možné považovať tento úver za úver poskytnutý
za účelom podnikania. V zmluve je jednoznačne identifikovaný klient ako podnikateľ (szčo) s uvedením
odboru podnikania, IČO, a teda z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že úver bol poskytnutý žalovanému

ako podnikateľovi.
Na uvedenom závere, že zmluva bola uzatváraná so žalovaným ako podnikateľom za účelom
poskytnutia finančných prostriedkov v súvislosti s podnikaním, nemení nič, ani skutočnosť, na čo
sa reálne predmetné motorové vozidlo využívalo v ďalšom období, nakoľko túto okolnosť žalobca,resp. jeho právny predchodca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, ani nemohol mať vedomosť o
skutočnosti, na aký účel žalovaný mieni poskytnuté finančné prostriedky použiť. Nie je relevantné, na aký
účel predmetné vozidlo v skutočnosti bolo využívané, pokiaľ zo samotnej zmluvy jednoznačne vyplýva,

že táto zmluva bola uzatvorená so subjektom - podnikateľom označeným všetkými identifikačnými
údajmi vzťahujúcimi sa na tento podnikateľský subjekt.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nesprávne právne vec posúdil, pokiaľ aplikoval na daný vzťah aj ustanovenia vzťahujúce sa na

spotrebiteľa (najmä zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) a v dôsledku uvedeného
nesprávne uzavrel, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia nezameral hodnotenie vykonaného dokazovania na posúdenie
skutkových okolností relevantných pre rozhodnutie o uplatnenom nároku ako nároku vyplývajúcom
z úverovej - nie spotrebiteľskej zmluvy a to vrátane vynesenej námietky premlčania. Odvolací súd
preto dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani zmenu rozhodnutia súdu prvej

inštancie a v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

20. V ďalšom konaní po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť uplatnený
nárok vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu a rozhodnutie náležite

odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám na rozhodnutie a aby bolo presvedčivé a úplné. V novom
rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začakonanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).