Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011009
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115011009.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovanému A. C., nar.
X.X.XXXX v R., trvale bytom R. - T., F. XXX/XX, trestne stíhaného pre spolupáchateľstvom spáchaný
prečin úverového podvodu podľa § 20, § 222 odsek 1 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí dňa 26. júna
2019 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín zo dňa 15. februára 2019, sp. zn. 6T/78/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. februára 2019, sp. zn. 6T/78/2015 bolo vo vzťahu
k obžalovanému A. C. rozhodnuté tak, že sa obžalovaný A. C. podľa § 285 písm. c) Tr. por.
oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, č. 2Pv 458/14/3309-43 zo dňa

23.6.2015, doručenú Okresnému súdu Trenčín dňa 24.6.2015, pre skutok obžalobou vo vzťahu k tomuto
obžalovanému kvalifikovaný ako spolupáchateľstvom spáchaný prečin úverového podvodu podľa § 20,
§ 222 odsek 1 Tr. zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že:
1. obžalovaný A. C. v presne nezistenom čase dňa 20. 03. 2014 využil mentálnu retardáciu A. Z., tomuto
po návštevách rôznych pohostinstiev privodil stav opitosti a presvedčil ho k uzavretiu úverových zmlúv
na odber elektroniky, tento následne spoločne s obžalovanou H. C. prišiel do predajne Nay elektrodom

v Trenčíne, Belá č. 6993, kde obžalovaná H. C. vybrala tovar a to notebook zn. Lenovo IdeaPad G710
v hodnote 749,- Eur požiadala o financovanie tohto notebooku prostredníctvom spoločnosti Consumer
Finance Holding a.s., kde ako klient vystupoval A. Z., ktorý následne v stave opitosti uzatvoril s touto
spoločnosťou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX na uvedený notebook, kde uviedol ako zamestnávateľa
firmu A.M. service s.r.o., tu však skutočnosti nepracoval, tovar po podpísaní a schválení zmluvy
prevzal obžalovaný A. C. a obžalovaná H. C., pričom úver v dohodnutých mesačných splátkach nebol

uhrádzaný, čím spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok bola spôsobená škoda vo výške
894,84,- Eur;

2. následne toho istého dňa rovnakým spôsobom v predajni Planeo elektro v Dubnici nad Váhom Jozef
Mandinec po tom, ako obžalovaná H. C. vybrala tovar a to tablet zn. S. Z. XXXXC M. BK v hodnote
94,90 Eur, chladničku BEKO RDM 6126 v hodnote 229,- Eur a počítačovú techniku HP Pav. 15-n018sc v

hodnote 659,- Eur uzatvoril so spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXX na vybratý tovar, kde uviedol ako zamestnávateľa firmu A.M. service s.r.o., tu však
v skutočnosti nepracoval, tovar po podpísaní a schválení zmluvy prevzal obžalovaný A. C. a obžalovaná
H. C., pričom úver v dohodnutých mesačných splátkach nebol uhrádzaný, čím spoločnosti Cetelem
Slovensko a.s. Bratislava bola spôsobená škoda vo výške 922,90 Eur, pretože nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor odvolanie ihneď po
vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní vo vzťahu k obžalovanému A. C.. Prokurátor
odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Okresný súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 6T 78/2015 zo dňa 15.02.2019 podľa § 285 písmeno c)
Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby A. C. pre skutok právne posúdený ako prečin úverového
podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 odsek 1 Trestného zákona, pretože nebolo dokázané,
že skutok spáchal obžalovaný.

Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a tiež v konaní
pred súdom nebolo preukázané, že by sa obžalovaný A. C. dopustil konania tak, ako mu je kladené za
vinu obžalobou. Vykonané dôkazy pred súdom neboli postačujúce a jednoznačné tak, aby bolo možné
jednoznačne konštatovať, že predmetného skutku sa dopustil obžalovaný A. C..

S rozhodnutím súdu sa nestotožňujem, podľa môjho názoru súd nedostatočným spôsobom vyhodnotil
zadovážené dôkazy či už z prípravného konania prípadne dôkazy prezentované na hlavnom
pojednávaní. V prvom rade poukazujem na výpoveď samotného A. Z. či už v prípravnom konaní ako aj
na hlavnom pojednávaní. Z jeho výpovede je jasne zreteľné, že v ten deň bol silne pod vplyvom alkoholu
a nepamätá si celý priebeh uvedeného dňa, resp. nevie určiť presne osoby, s ktorými sa v ten deň

kontaktoval. Je tiež potrebné prihliadnuť k tomu, že menovaný je mentálne retardovaný a to v pásme
ľahkej mentálnej retardácie stredného stupňa. Jeho ústny prejav na hlavnom pojednávaní bol preto v
podstate nesúvislý, na kladené otázky nevedel adekvátnym spôsobom odpovedať, čo pripisoval práve
stavu svojej opitosti.

Z výpovede svedka F. Z. však jednoznačne vyplynulo, že A.
C. bol spolu s ďalšími osobami v deň spáchania skutku u nich doma, pričom jeho
syna A. Z. vylákali z domu za účelom požívania alkoholických nápojov, pričom ho aj v skutočnosti s
neznámym motorovým vozidlom z domu odviezli. Nevie sa však vyjadriť k vlastnému skutku, ktorý sa
kladie obvinenému A. C. za vinu. Je pravdou, že lákali aj jeho dcéru s tým, aby si zobrala občiansky

preukaz, že pôjdu vybrať nejaký úver. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že na mieste prítomný
obžalovaný A. C. už v tom čase pojal úmysel využiť jednak mentálnu retardáciu a tiež stav opitosti A. Z.
a tohto zneužiť k uzavretiu zmlúv o úvere na odber elektroniky.

Ďalším dôkazným prostriedkom svedčiacim o spáchaní skutku aj obžalovaným A. C. je tiež zápisnica

o rekognícii, kde opoznávajúca osoba A. Z. v rámci vykonaných dvoch opoznaní ustálil za páchateľa
skutku práve obžalovaného A. C., keď v zápisnici o rekognícii osoby okrem iného uviedol, že opoznaná
osoba sa volá C. a tento ho naviedol na to, aby dňa 20.03.2014 v predajni NAY v Trenčianskej Turnej
- Belá a v predajni Planeo Elektro v Dubnici nad Váhom uzatvoril úverovú zmluvu na kúpu rôznej
elektroniky.

Práve uvedeným vyjadrením nepochybne A. Z. usvedčuje obžalovaného A. C. z účasti na spáchaní
skutku, ktorý bol predmetom obžaloby.

Vyhodnotením takto prezentovaných dôkazov možno dospieť k záveru, že skutky, ktoré boli predmetom

obžaloby spáchal aj obžalovaný A. C..

Na základe týchto skutočností preto navrhujem odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne, aby rozsudok
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 6T/78/2015 zo dňa 15.02.2019 podľa § 321 odsek 1 písmeno b), § 322
odsek 1, písmeno a) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil Okresnému súd Trenčín, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. V písomnom
vyjadreníobhajobauviedla,žerozsudokOkresnéhosúduTrenčínpovažujezazákonný,dôvodný,riadne
odôvodnený a presvedčivý. Uvedenému rozsudku predchádzalo dôkladné dokazovanie, po vykonaní

ktorého súd dôsledne a v súlade s postulátmi trestného procesu, Ústavy SR a Listiny základných
ľudských práv a slobôd aplikoval zásadu in dubio pro reo ako integrálnu súčasť širšieho princípu
prezumpcie neviny. Aj po vykonaní dôkazov v danej veci neboli totiž rozptýlené dôvodné pochybnosti o
vine obžalovaného, naopak tieto podľa názoru obhajoby ešte vzrástli. Dôvody uvádzané prokuratúrounemajú povahu ani len nepriamych dôkazov, majú skôr charakter teoretických predpokladov, či dohadov,
otakétodohadyvšakžiadensúdoprieťsvojverdiktnemôže.Čosatýkauvádzanejzápisniceorekognícii,
nie je pravdou, že v nej A. Z. uviedol, že opoznaná osoba A. C. ho naviedla na spáchanie skutku. A. Z. len

označil osobu v nadväznosti na výzvu vyšetrovateľa, kde práve táto výzva - dopyt bol takto formulovaný.
Tento vyšetrovateľom sformulovaný dopyt vychádzal z výpovede A. Z. v prípravnom konaní, ktorá však
bola prekonaná jeho výpoveďou pred súdom, pričom so svojou výpoveďou z prípravného konania nebol
A. Z. v tejto časti pred súdom konfrontovaný. Navyše pokiaľ obhajoba vie, zápisnica o rekognícii nebola
v konaní pred súdom oboznámená. Na základe vyššie uvedené obhajoba navrhla, aby odvolací súd

odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa
stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol mu vyhovieť. Obhajca obžalovaného
navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov

vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že prokurátor

v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť postupu
okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný
súd dospel k záveru o nepreukázaní spáchania skutku, pre ktorý bola aj na obžalovaného v
prejednávanej veci podaná obžaloba. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor teda namietal
nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom

pochybení videl prokurátor podľa dôvodov jeho odvolania vadu, spočívajúcu v nevyporiadaní sa so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných

dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých

dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov

dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým

výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdusprávnezistený,pretožesúdprvéhostupňabynehodnotilsprávnedôkazyvykonanévovecisamej,teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na
to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. bez
akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že obžalovaný A. C. spáchal skutok, pre ktorý na neho bola

podaná obžaloba.
Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v
nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných
zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného
obsahu odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania nenamieta,

že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného
hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných
dôkazov (ustáliť skutkové závery z výpovedí poškodených). Takejto požiadavke však odvolací súd v

zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu súdu
prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá
právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo
prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z
vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd môže upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých

smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne

odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj
záver o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaný je trestne stíhaný, má úplnú oporu v obsahu
vykonaného dokazovania.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotení dôkazov dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho
názoru dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné
presvedčenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba.
Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky

a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil,
prečo ho výsledky vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek pochybností o preukázaní
spáchania skutku obžalovaným. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by
mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri
hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého

rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na

vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.