Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agnesa Hvastová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813211547
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813211547.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu R. R., K.. XX. XX.

XXXX, O. P., S. XXXX, právne zastúpený JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom so sídlom v
Rožňave, Akademika Hronca 3, proti žalovaným 1/ F. U., K.. XX. XX. XXXX, O. X., Z. XXX, 2/ K. U.,
K.. XX. XX. XXXX, O. X., Z. XXX, právne zastúpení JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v
Rožňave, Čučmianska dlhá 21, o zaplatenie 4.513,14 Eur takto

r o z h o d o l :

zaväzuje žalovanéhov1.radezaplatiťžalobcovi780,73Eur,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku,

žalobu o zaplatenie 2.383,01 Eur z a m i e t a,

žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a,

konanie o zaplatenie 1.350,- Eur z a s t a v u j e.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia 4.513,14 Eur z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia a náhrady trov konania od žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.

Žalobu odôvodnil nasledovne:

Žalobca v septembri 2009 požičal žalovanému v 1. rade sumu 15.000,- Eur. Žalovaný v 1. rade vedel, že
žalobca si tieto finančné prostriedky zadovážil prostredníctvom úveru z banky. Pred uzavretím zmluvy
o úvere žalobca sa pýtal od žalovaného, na aké obdobie má uzavrieť úverovú zmluvu, žalovaný mu
povedal, že je to jedno, pretože žalovaný v1. rade bude žalobcovi uhrádzať úverové splátky ním

zaplatené a celý dlh vráti v plnom rozsahu spolu s poplatkami a úrokmi vyplývajúcimi z úveru v termíne
dvoch mesiacov. Žalovaný zaplatil žalobcovi dve splátky úveru a následne prestal platiť. Nemal peniaze
na vrátenie dlhu a nákladov súvisiacich s úverom, preto v pôvodne dohodnutej lehote dvoch mesiacov
nezaplatil žalobcovi dlh a náklady úveru. Následne účastníci konania sa dohodli, že žalovaný zaplatí
žalobcovi dlh aj s poplatkami a úrokmi z úveru na jar 2010, pričom konkrétny termín plnenia nebol
dohodnutý. Žalovaný v 1. rade svoj dlh v časti 15.000,- Eur splnil v splátkach do 05. 09. 2011 a to
spoločne so žalovanou v 2. rade, o čom svedčí čestné prehlásenie žalovanej v 2. rade zo dňa 11. 10.

2010, že plnila na účet žalobcu. Toto prehlásenie žalobca považoval za pristúpenie k záväzku podľa §
533 Občianskeho zákonníka.Žalobca dňa 05. 09. 2011 splatil úver voči peňažnému ústavu a následne ústne a formou SMS správy
vyzval žalovaného, aby mu zaplatil ešte na náklady úveru 2.906,- Eur, ktorú sumu žalovaný žalobcovi
neuhradil.

Dňa 07. 09. 2013 písomne vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na splnenie dlhu vo zvyšnej časti pohľadávky
vo výške 4.513,14 Eur, ktorú sumu žalovaní neuhradili a preto žalobca podal žalobu na súd dňa 07.
11. 2013.

Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili.

V písomnom vyjadrení k žalobe uviedli nasledovné:

Žalovanýv1.radepotvrdil,žesiodžalobcupožičalsumu15.000,-Eur,notútosumumuvcelomrozsahu
vrátil a to nielen v časti požičanej sumy, ale aj v prevyšujúcej časti, ktorá bola prejavom jeho vďačnosti za

požičané finančné prostriedky v úhrnnej sume 16.350,- Eur, ktorá suma prevyšuje požičaných 15.000,-
Eur o 1.350,- Eur. I keď na zaplatenie tejto sumy žalobca nemal právny nárok, žalovaný sa rozhodol
nepožadovať vrátenie sumy 1.350,- Eur. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že so
žalobcom sa dohodli na tom, že žalobcovi uhradí aj náklady vzniknuté v súvislosti s čerpaním úveru,
preto povinnosti žalobcu voči banke nemôžu zaťažovať žalovaných. Žalovaný poukázal na to, že výška

odplaty v žalobe požadovanej v čase uzavretia zmluvy o pôžičke žalobcovi nemohla byť známa, preto
žalovaní neuznávajú žalobcom uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu.

Žalovaná v 2. rade poukázala na to, že čestné prehlásenie zo dňa 11. 10. 2010 nemožno považovať
za pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, tak ako sa to snaží kvalifikovať

žalobca. Žalovaná so žalovaným sa dohodla, že v rámci rodinných vzťahov uhradí časť jeho dlhu
priamo žalobcovi. Aby mala o úhrade časti pohľadávky potvrdenie, rozhodla sa formou čestného
prehlásenia nechať si veriteľom potvrdiť prevzatie finančnej sumy, spolu vo výške 9.750,- Eur. Toto
čestné prehlásenie neobsahuje výslovnú dohodu žalovanej, že za dlžníka splní jeho peňažný záväzok,
obsahuje len konštatovanie o už uhradenej časti pohľadávky. Na základe týchto skutočností žalovaná

v 2. rade vzniesla námietku svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore a navrhovala voči nej žalobu
zamietnuť.

Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatneného návrhu.

Žalovaný v 1. rade v ústnom vyjadrení uviedol, že v roku 2009 boli dobrí kamaráti so žalobcom a počas
cesty v aute mu hovoril o tom, že má veľa dlhov, že jeho mama je chorá a že potrebuje si požičať
15.000,- Eur. Žalobca na to uviedol, že nevie mu požičať takúto sumu, ale opýta sa od svojho ďalšieho
kamaráta. Následne mu oznámil, že ani kamarát žalobcu nevie žalovanému požičať peniaze, preto
žalovaný navrhol žalobcovi, či by situáciu nevedeli vyriešiť tak, že si žalobca zoberie úver z banky. Tak

sa aj stalo, zobral si úver z banky, pretože mu chcel pomôcť a v septembri 2009 mu zavolal už iba vtedy,
keď peniaze boli na účte žalovaného.

Podľa pôvodnej dohody účastníci sa dohodli tak, že celú požičanú sumu žalovaný v 1. rade vráti
žalobcovi do dvoch mesiacov a zaplatí mu ešte 1.000,- Eur, pretože si myslel, že keď do dvoch mesiacov

žalobcovi vráti požičanú sumu, 1.000,- Eur bude stačiť na úhradu úrokov a poplatkov vzniknutých v
súvislosti s čerpaním úveru žalobcom. Žalovaný v 1. rade však do dvoch mesiacov žalobcovi nevedel
vrátiť požičané peniaze a následne sa dohodli, že požičanú sumu žalobcovi vráti vtedy, keď bude
môcť čerpať úver v takej výške, z ktorého žalobcovi môže dlh zaplatiť. V skutočnosti žalovaný v 1. rade
nečerpal žiaden úver na zaplatenie požičanej sumy, ale k zaplateniu istiny úveru zo strany žalovaného

žalobcovi došlo pomocou jeho sestry a matky. Okrem sumy 15.000,- Eur žalovaný zaplatil žalobcovi
1.350,- Eur a tvrdil, že túto sumu mu dal navyše z dôvodu vďačnosti za to, že mu pomohol. Žalovaný
potvrdil, že v roku 2011, potom ako žalobca zaplatil celý úver v banke, formou SMS správy ho vyzval,
aby mu zaplatil ešte 2.906,- Eur.

Žalovaná v 2. rade so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že o požičaní peňažní jej bratom - žalovaným v
1. rade od žalobcu sa dozvedela od tretej osoby, ktorá jej to telefonicky oznámila, nakoľko pracuje v
zahraničí. Žalovaná v 2. rade čerpala úver do výšky 7.000,- Eur a tieto peniaze poskytla na splatenie
dlhu žalovaného voči žalobcovi. Vedela o tom, že žalobca pôžičku poskytol jej bratovi z peňazí, ktorépochádzali z úveru, ktorý žalobca čerpal z banky. Uviedla, že podľa jej vedomostí, dohoda o splatení
dlhu medzi účastníkmi bola taká, že jej brat má vrátiť žalobcovi 15.000,- Eur. O tom, kto zaplatí náklady
úveru za jej prítomnosti nehovorili.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - výpisom z úveru č. XXXXXXXXXX, čestným prehlásením,
zmluvou o úvere, potvrdením od W. W., U..W.., správou od W. W., U..W..

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi W. W., U..W.. so sídlom v O. a

žalobcom vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytnutie splátkového úveru v sume 15.000,- Eur, pri
výške úrokovej sadzby 13,30 %, spracovateľský poplatok bol dohodnutý vo výške 189,17 Eur uhradený
priuzatvorenízmluvy,poplatokzasprávuúveruboldohodnutývovýške1,99Eurmesačne,výškasplátky
a splatnosť úveru bola dohodnutá tak, že od prvého čerpania do 30. 09. 2009 vo výške 46,32 Eur a
od 15. 10. 2009 vo výške 229,85 Eur mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Ročná percentuálna
miera nákladov bola v zmluve uvedená 14,98 %. Zmluva bola uzavretá a podpísaná dňa 23. 09. 2009.

Z potvrdenia od peňažného ústavu W. W., U..W.., O. zo dňa 27. 10. 2014 vyplýva, že na úvere č.
XXXXXXXXX boli za obdobie od 23. 09. 2009 do 05. 09. 2011 zaplatené splátky vo výške 19.513,14
Eur. Úroky za uvedené obdobie predstavujú sumu 3.724,36 Eur, poplatok za správu úveru 61,75 Eur,
spracovateľský poplatok 189,17 Eur a poplatok za predčasné splatenie 537,86 Eur.

Z prehľadu transakcií úveru za obdobie od 23. 09. 2009 do 05. 09. 2011 vyplýva, že dňa 23. 09. 2009 bola
uzavretá úverová zmluva na sumu 15.000,- Eur, toho istého dňa bol predpis poplatku za spracovanie
úveru 189,17 Eur a bezhotovostné čerpanie úveru bolo uskutočnené v sume 15.000.- Eur. Úver bol
predčasne splatený dňa 05. 09. 2011 v celkovej sume 13.984,56 Eur.

Z čestného prehlásenia zo dňa 11. 10. 2010 podpísaného žalovanou v 2. rade a žalobcom vyplýva,
že žalovaná v 2. rade prehlasuje, že dňa 11. 10. 2010 poukázala sumu 7.000,- Eur na číslo účtu
XXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je žalobca a sumu 2.750,- Eur žalobca prevzal osobne v
hotovosti.

V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

V zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania bolo preukázané, že účastníci konania v
septembri 2009 uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie 15.000,- Eur.

Súčasne uzavreli aj ústnu zmluvu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola úhrada
nákladov úveru žalovaným v 1. rade žalobcovi vzhľadom na to, že suma 15.000,- Eur pochádzala
z úveru čerpaného žalobcom od peňažného ústavu na podnet žalovaného. Žalovaný v 1. rade vo
svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že on sám požiadal žalobcu, aby čerpal úver z peňažného
ústavu za tým účelom, aby z tohto úveru jemu mohol žalobca poskytnúť finančné prostriedky. Žalovaný

potvrdil, že prvotná dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že celú požičanú sumu žalovaný
uhradí žalobcovi do dvoch mesiacov s tým, že zaplatí žalobcovi ešte ďalších 1.000,- Eur, pretože si
myslel, že táto suma stačí na úhradu úrokov a poplatkov, ktoré vznikli za obdobie dvoch mesiacov
trvania úverového vzťahu medzi žalobcom a peňažným ústavom v súvislosti s čerpaním úveru. Z tohto
vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný uzavrel so žalobcom dohodu o úhrade nákladov úveru ako

aj z toho, že žalovaný potom, ako žalobcovi zaplatil istinu úveru - sumu 15.000,- Eur, zaplatil mu ďalších
1.350,- Eur, ktoré nežiadal od žalobcu vrátiť, hoci v priebehu konania tvrdil, že na zaplatenie sumy
1.350,- Eur žalobca nemal právny nárok.
Žalovaný v dohodnutom dvojmesačnom termíne požičanú sumu žalobcovi nevrátil, čo bolo dôvodom
toho, že náklady úveru sa zvýšili a zvyšovali sa až do splatenia celého úveru žalobcom, až do 05. 09.

2011. Z prehľadu čerpania a splácania úveru ako aj z potvrdenia od peňažného ústavu o nákladoch
úveru vyplýva, že náklady úveru činili 4.513,74 Eur, ktorá suma pozostávala z úrokov v sume 3.724,36
Eur, poplatku za správu úveru v sume 61,75 Eur, spracovateľského poplatku v sume 189,17 Eur,
poplatku za predčasné splatenie úveru v sume 537,86 Eur. Istina úveru činila 15.000,- Eur.Žalovaný zaplatil žalobcovi okrem istiny úveru v sume 15.000,- Eur aj ďalších 1.350,- Eur, ohľadom
ktorej sumy žalobca žalobu vzal späť a so späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil, preto súd konanie o
zaplatenie 1.350,- Eur v zmysle § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil.

Po späťvzatí žaloby o sumu 1.350,- Eur, suma neuhradených nákladov úveru činí 3.163,74 Eur.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanými ohľadom celého žalobcom uplatneného
nároku, súd skúmal dôvodnosť tejto námietky. Žaloba bola podaná dňa 07. 11. 2013 na súde. V danom

prípade nárok uplatnený žalobcom súd právne kvalifikoval ako právo na plnenie zo zmluvy - dohody
uzavretej medzi účastníkmi konania a preto pre daný prípad bolo potrebné vychádzať z trojročnej
premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Začiatok
plynutia premlčacej lehoty je viazaná na splatnosť dlhu žalovaného voči žalobcovi.

Žalovaná suma pozostáva z úrokov a poplatkov, ktoré boli súčasťou jednotlivých mesačných splátok
úveru, ktoré sa stali zročnými mesačne, preto premlčanie jednotlivých splátok nákladov úveru vo forme
úrokov a poplatkov bolo potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 103 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

V zmysle § 112 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na
súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto

uplatnenia po dobu konania neplynie.

Žaloba bola podaná na súde dňa 07. 11. 2013, čím došlo k zastaveniu plynutia premlčacej lehoty .

V danom prípade premlčacia lehota zaplatených splátok úrokov a poplatkov je trojročná, ktorá začala

plynúť odo dňa nasledujúceho po zaplatení každej mesačnej splátky úveru žalobcom a uplynula po
troch rokoch od zaplatenia danej splátky.

Jednotlivé mesačné splátky úrokov a poplatkov zaplatené pred 07. 11. 2010 sú premlčané, teda
námietka premlčania žalovaných je čiastočne dôvodná do výšky 2.383,01 Eur, ktorá suma pozostáva

zo sumy 189,17 Eur zaplatenej dňa 23. 09. 2009 z titulu spracovateľského poplatku za čerpanie úveru,
sumy 2.164,98 Eur zaplatenej z titulu úrokov z úveru za obdobie od 23. 09. 2009 do 07. 11. 2010 a
sumy 28,86 Eur zaplatenej z titulu poplatku za správu úveru za obdobie od 23. 09. 2009 do 07. 11. 2010.

Po späťvzatí žaloby o sumu 1.350,- Eur, predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 3.163,74 Eur.

Po vykonanom dokazovaní súd žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť
žalobcovi sumu 780,73 Eur. Žalobu o zaplatenie sumy 2.383,01 Eur zamietol, pretože dospel k záveru,
že žalobcom uplatnený nárok v tejto časti je premlčaný.

Súd žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade z dôvodu nedostatku jej pasívnej legitimácie v konaní
zamietol, nakoľko dospel k záveru, že z čestného prehlásenia zo dňa 11. 10. 2010 nevyplýva, že by
žalovaná v 2. rade uzavrela so žalobcom písomnú dohodu, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok,preto súd toto čestné vyhlásenie žalovanej nepovažoval za pristúpenie k záväzku v zmysle § 533
Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.