Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžrk/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200582
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4018200582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej

a z členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci sťažovateľky (pôvodne
žalobkyňa): P. C., D.. XX.XX.XXXX, A. XXXX, zastúpená: JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom,
so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných
prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-NR-OOP6-2018/024474-3 zo dňa 14.06.2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/170/2018-74 zo dňa 30. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.

k. 11S/170/2018-74 zo dňa 30. apríla 2019 z a m i e t a .

Sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.
Konanie pred prvostupňovým správnym súdom

1. Krajský súd v Nitre (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11S/170/2018-74 zo
dňa 30. apríla 2019 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„S.s.p.“)zamietolžalobou,ktorousažalobkyňadomáhalapreskúmaniarozhodnutia
žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/024474-3 zo dňa 14.06.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne
a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-KN-PLO-2018/005626 zo dňa 11. 04.
2018, ktorým Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný odbor nepovolil obnovu konania vo veci

právoplatného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 2011/00044/23-Ma zo dňa
26. 04. 2011, právoplatného 13. 10. 2011 z dôvodu, že uplynula lehota podľa ust. § 63 ods. 3 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). O trovách
konania krajský súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobkyňa si v podaní zo dňa 04. 10. 2004
uplatnila na Obvodom pozemkovom úrade v Komárne nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom

v katastrálnom území Čalovec, a to v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k
pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov(ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“). Dňa 26. 04. 2011 správny orgán prvéhostupňa vydal rozhodnutie č. 2011/00044/23-Ma/000703, ktorým žalobkyni nepriznal vlastnícke právo
k tam uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území Č. z dôvodu, že nie sú splnené podmienky
na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa ust. § 2 zákona č. 503/2003 Z. z.. Správny orgán v

odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného uviedol, že z predložených dokladov mal za preukázané, že
V. Z. sa dobrovoľne vzdala prídelu, teda predmetných nehnuteľností a v konečnom prídelovom pláne je
k parcelám (ku ktorým si žalobkyňa uplatnila vlastnícke právo) zapísané vlastníctvo Československého
štátu. Rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa 04. 05. 2011. V podaní zo dňa zo dňa 12. 05. 2011
označenom ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania č. 2004/00791-F“ žalobkyňa uviedla,

že sa odvoláva proti rozhodnutiu o zastavení konania a uplatnenie nároku na vrátenie vlastníctva,
pretože všetky potrebné doklady predložila. Odvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 30.
05. 2011. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 03. 06. 2011 výzvu na odstránenie
nedostatkov podania/odvolania a v ten istý deň vydal rozhodnutie o prerušení konania. Žalobkyňa
reagovala v podaní zo dňa 15. 06. 2011 označenom ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení
konania č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011“. Následne bolo odvolanie žalobkyne spolu

so spisovým materiálom dňa 23. 06. 2011 predložené Krajskému súdu v Nitre. Krajský súd v Nitre
uznesením č. k. 19Sp/25/2011-27 zo dňa 16. 09. 2011 odmietol opravný prostriedok žalobkyne proti
rozhodnutiu č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011 z dôvodu jeho oneskoreného podania. Uznesenie
krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 10. 2011 a v ten istý deň nadobudlo právoplatnosť
i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 04. 2011. Návrh zo dňa 05. 03. 2018 na

obnovu administratívneho konania ukončeného rozhodnutím č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011
bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený dňa 12. 03. 2018, pričom navrhovateľka obnovy konania
(žalobkyňa) tvrdila, že ho podáva podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku, teda z dôvodu, že
vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa
v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Za takýto dôvod považovala skutočnosť, že čestné

vyhlásenie V. Z. zo dňa 14. 12. 1950 sa podpísalo v tiesni a pod nátlakom, o čom sa dozvedela v januári
2018 na základe rozhodnutia Okresného úradu Komárno č. OU-KN-PLO-2017/000490/7 zo dňa 31. 08.
2017. Takéto rozhodnutie však žalobkyňa nepredložila, nenachádza sa ani v administratívnom spise a
žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, kedy a akým spôsobom sa o existencii tohto rozhodnutia
dozvedela a čo bolo jeho predmetom.

3. Podľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou žalobkyne ako navrhovateľky obnovy
administratívneho konania uviesť a osvedčiť nielen dôvody na obnovu konania, ale zároveň uviesť
a osvedčiť skutočnosti, že návrh na obnovu konania bol podaný včas. V predmetnej veci žalobkyňa
nepredložila žiadny dôkaz o tom, kedy sa dozvedela o existencii dôvodu na obnovu konania, teda dôkaz

o tom, kedy začala plynúť subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Správny orgán
vychádzal z jej tvrdenia, že o dôvode na obnovu konania sa dozvedela v januári 2018 a nakoľko návrh
na obnovu konania podala v marci 2018, bola podľa názoru správneho orgánu dodržaná subjektívna
lehota troch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvodoch obnovy konania dozvedela, teda odo dňa, keď
toto právo mohla uplatniť po prvýkrát. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania však

môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty a nemôže ju prekročiť. Začiatok plynutia trojročnej lehoty
je daný objektívne a táto lehota začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu,
pričom návrh na obnovu konania musí byť podaný najneskôr do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Podmienka dodržania oboch lehôt musí byť splnená kumulatívne, pričom zmeškanie lehoty nemôže
správny orgán odpustiť. Z trojročnej objektívnej lehoty existuje jediná výnimka, vyplývajúca z ust. § 63

ods. 4 správneho poriadku, a to vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom, pričom v takomto
prípade by bolo nutné túto skutočnosť preukázať právoplatným rozsudkom súdu, ktorým sa rozhodlo o
trestnom čine. Vyššie uvedené ustanovenie však nemožno v predmetnej veci aplikovať, nakoľko nebolo
preukázané (a netvrdila to ani žalobkyňa), že by sa rozhodnutie zo dňa 26. 04. 2011 bolo dosiahnuté
trestným činom. Správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci nepovolil obnovu konania z dôvodu,

že žalobkyňa ako navrhovateľka obnovy konania podala tento návrh zo dňa 05. 03. 2018 po uplynutí
objektívnej trojročnej lehoty, konkrétne dňa 12. 03. 2018. Trojročná objektívna lehota na podanie návrhu
na povolenie obnovy konania ukončeného rozhodnutím č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 13. 10. 2011, začala plynúť dňa 14. 10. 2011 a
márne uplynula dňa 13. 10. 2014, pričom v tejto lehote návrh na povolenie obnovy konania jednoznačne

podaný nebol. Žalobkyňou uplatneným dôvodom na obnovu konania sa správny orgán prvého stupňa
nezaoberal, nakoľko v prvom rade bolo potrebné posúdiť otázku včasnosti jeho podania a dodržania
zákonom stanovených lehôt na podanie takéhoto návrhu, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti
správneho konania. Postup správneho orgánu prvého stupňa považoval žalovaný za správny a zákonuzodpovedajúci, čo bolo dôvodom toho, že žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 14. 06. 2018 potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11. 04. 2018.

4. Krajský súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa návrh na obnovu
konania jednoznačne podala po uplynutí zákonom stanovenej objektívnej lehoty. Pokiaľ žalobkyňa
v návrhu na povolenie obnovy konania namietala postup tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn.
19Sp/25/2011 (uznesenie č. k. 19Sp/25/2011-27 zo dňa 16. 09. 2011, ktorým súd odmietol jej opravný
prostriedok proti rozhodnutiu č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011 z dôvodu jeho nekoreného

podania), k tomu krajský súd uviedol, že pokiaľ žalobkyňa nebola spokojná s týmto rozhodnutím, mala
a mohla využiť opravný prostriedok, ktorý bol v tom čase prípustný proti tomuto uzneseniu, ale túto
možnosť nevyužila. V tomto súdnom konaní nie je možné sa zaoberať týmto právoplatným súdnym
rozhodnutím a rovnako sa ním nemohol zaoberať ani správny orgán. Rozhodnutia Ústavného súdu SR,
na ktoré poukazovala nebolo možné v prejednávanej veci aplikovať, nakoľko ani v jednom z nich nebola
riešená otázka uplynutia zákonom stanovenej objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania.

5. Podľa názoru krajského súdu nemožno súhlasiť s tvrdením žaloby o nezákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 14.06.2018, pretože postup žalovaného bol v súlade so správnym poriadkom, a
toto rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom predmetnou vecou
sa dôsledne zaoberal a v zmysle zákona i rozhodol. Záver, ktorý žalovaný ustálil na základe zistených

skutkových okolností vo svojom rozhodnutí zodpovedá zásadám logického myslenia, pričom toto svoje
rozhodnutie i dostatočne vecne a právne vyargumentoval.

6. Vzhľadom na uvedené krajský súd žalobu podľa § 190 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

II.

Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

7. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote žalobkyňa kasačnú sťažnosť v ktorej uviedla,
že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm.
g/ S. s. p..

8. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti uviedla, že predmetom rozhodnutia Okresného úradu Komárno

č. OU-KN-PLO-2017/000490/7 zo dňa 31.08.2017 (ktoré pripojila ku kasačnej sťažnosti) ako aj
rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sp/99/2014 zo dňa 27.02.2017 bolo vyhodnotenie čestného
prehlásenia, ktorým sa pôvodný vlastník mal vzdať svojich pozemkov v prospech štátu v čase
predchádzajúceho politického režimu. Ide o identický prípad ako je to v prípade žalobkyne, a týmito
rozhodnutiami bolo takého čestné vyhlásenie vyhodnotené ako nezákonné. Žalobkyňa tvrdí, že V. Z.

nemohla dobrovoľne podpísať toto čestné prehlásenie nakoľko nevedela čítať ani písať, čo preukazuje
Darovacia zmluva č. d. XXX/XX zo dňa 27.08.1948. Ku kasačnej sťažnosti bola priložená, okrem nej aj
čestné prehlásenie L.. U. G., z ktorého má vyplývať, že právna predchodkyňa žalobkyne sa nemohla
dobrovoľne vzdať pridelenej pôdy. Ku kasačnej sťažnosti bolo priložené aj čestné vyhlásenie O.. M. A., z
ktorého má vyplývať skutočnosť, kedy sa žalobkyňa dozvedela o dôvode na podanie návrhu na obnovu

konania.

9. Podľa názoru sťažovateľky objektívna premlčacia lehota 3 roky na podanie návrhu na obnovu
konania nie je absolútne striktná a teda nemôže sa použiť vo všetkých prípadoch ktoré nastanú.
Podľa sťažovateľky má žalobkyňa plné právo na navrátenie pozemkov a je nespravodlivé do jej

vlastníckeho práva takýmto neprimeraným spôsobom zasiahnuť len na základe prílišného formalizmu.
Správny orgán ako aj súd by mal pri posudzovaní plynutia objektívnej lehoty prihliadať na imperatív
materiálnej spravodlivosti. Žalobkyňa pritom poukázala na viaceré nálezy Ústavného súdu SR na
podporu svojej argumentácie ( napr. III. ÚS 44/2017 z 21.11.2017, II. ÚS 176/2011, IV. ÚS 542/2013).
Podľa sťažovateľky na uplynutie objektívnej lehoty nemožno prihliadať, keďže márne uplynutie tejto

lehoty nezavinila. Krajský súd mal pri svojom rozhodovaní subsumovať rozhodnutia ústavného súdu a
v tomto prípade nepriznať účinky premlčania.10. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka uviedla, že napadnutý rozsudok je porušením
ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho
štátu. Preto navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil na ďalšie

konanie, eventuálne aby ho zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a prizná žalobkyni
trovy konania pred krajským aj kasačným súdom.

11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný a uviedol, že s napadnutým rozsudkom súhlasí.

III.

Konanie na kasačnom súde

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "S. s. p.")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas
účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania
(§ 455 S. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1 S. s.
p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

13. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Nitre, preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie - opatrenia žalovaného a konanie mu predchádzajúce,
najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami

uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

14. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z ktorého
vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 12.03.2018 Okresnému úradu Komárno, Pozemkový a lesný odbor
Návrh na obnovu konania č. 2011/00044/23-Ma/000703 zo dňa 26.04.2011 v zmysle § 62 správneho
poriadku, nakoľko sa v januári 2018 dozvedela novú skutočnosť z rozhodnutia Okresného úradu
Komárno č. OU-KN-PLO-2017/000490/7 zo dňa 31.08.2017, že čestné vyhlásenie V. Z. bolo urobené

v tiesni a pod nátlakom, teda je neplatné a vlastnícke právo neprešlo na JRD Čalovec, ale prešlo len
do užívania JRD Čalovec, kde sa pôvodné vlastnícke právo zachovalo. V pôvodnom konaní, v ktorom
žalobkyňa žiadala obnoviť konanie jej nebolo priznané vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúce sa v
Pkn. Vložka Č.. XXX k. ú. Č., parcely XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X V. XXX/XX.
Okresný úrad Komárno , pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2018/005626 zo dňa

11.04.2018 obnovu konania nepovolil. Vychádzal pritom z ust. § 63 ods. 3 správneho poriadku, pretože
zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný po uplynutí 3 ročnej objektívnej lehoty.

17. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-NR-OOp6-2018/024474-3
zo dňa 14.06.2018 zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

o nepovolení obnovy konania potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný opísal doterajší priebeh
správneho a súdneho konania, ktoré sa viedlo na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Komárne
a Krajskom súde v Nitre. Obvodný pozemkový úrad v Komárne viedol konanie o návrhu žalobkyne na
navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území T.. Dňa 26. 04. 2011 vydal rozhodnutie č.2011/00044/23-Ma, ktorým nepriznal žalobkyni vlastnícke právo k žiadaným nehnuteľnostiam z dôvodu,
že nie sú splnené podmienky na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle ust. § 2 zákona č.
503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Následne žalobkyňa podala odvolanie
proti rozhodnutiu o prerušení konania č. 2004/00791-F zo dňa 22. 11. 2004 a správny orgán vydal
rozhodnutie o prerušení konania č. 2011/00044-Ma zo dňa 03. 06. 2011, ktorým žalobkyňu vyzval, aby
spresnila predložené odvolanie, nakoľko odvolanie malo smerovať voči rozhodnutiu č. 2011/00044/23-

Ma zo dňa 26. 04. 2011 a nie proti rozhodnutiu o prerušení konania č. 2004/00791-F zo dňa 22. 11. 2004.
Správnemu orgánu prvého stupňa bolo doručené odvolanie proti rozhodnutiu č. 2011/00044/23-Ma zo
dňa 26. 04. 2011, ktoré bolo predložené Krajskému súdu v Nitre spolu so spisovým materiálom. Krajský
súd v Nitre uznesením č. k. 19Sp/25/2011-27 zo dňa 16. 09. 2011 odmietol opravný prostriedok proti
vyššie uvedenému rozhodnutiu z dôvodu, že opravný prostriedok bol podaný po zákonom stanovenej
30 dňovej lehote, teda oneskorene.

18. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že rozhodnutie Okresného úradu Komárno
o nepovolení obnovy konania je zákonné, nakoľko neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy
konania. Z ust. § 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku vyplýva, že musia byť splnené súčasne viaceré
podmienky, aby bolo možné z právneho hľadiska hovoriť o existencii dôvodu na obnovu konania -

dodatočne musia vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy (ktoré nastali do vydania pôvodného
rozhodnutia, pretože len na tieto mohol správny orgán pri rozhodovaní prihliadať), pričom musí ísť
o také dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Ak by nové skutočnosti vznikli až
po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemohli by byť dôvodom na obnovu konania, mohli
by však byť dôvodom na začatie nového konania, v ktorom by sa vo veci vydalo nové rozhodnutie.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na subjektívnu a objektívnu lehotu na podanie
návrhu na obnovu konania. Trojmesačná subjektívna lehota začína plynúť odo dňa, keď sa účastník
konania dozvedel o nových dôvodoch na obnovu konania. Začiatok plynutia trojročnej objektívnej lehoty
je dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pre povolenie alebo nariadenie obnovy konania
musia byť dodržané obidve zákonné lehoty, ktoré vytvárajú určitý časový úsek na nápravu prípadnej

nezákonnosti. Žalovaný zistil, že žalobkyňa dodržala subjektívnu lehotu troch mesiacov odo dňa,
keď sa dozvedela o dôvodoch obnovy konania, nie je však dodržaná objektívna trojročná lehota
od právoplatnosti rozhodnutia, pretože rozhodnutie č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011 bolo
právoplatné dňa 13. 10. 2011. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle ust. §
27 ods. 2 správneho poriadku uplynula dňa 13. 10. 2014. Žalobkyňa mala aj možnosť podať odvolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/25/2011-27 zo dňa 16. 09. 2011, ktorým odmietol
opravný prostriedok proti rozhodnutiu zo dňa 26. 04. 2011 z dôvodu, že opravný prostriedok bol podaný
po zákonom stanovenej lehote.

19. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, nakoľko

bola toho názoru, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je teda daný dôvod na jeho
zrušenie podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ S. s. p., pričom ho taktiež považuje za nepreskúmateľné,
pretože sa v ňom žalovaný nedostatočne vysporiadal i s ďalšími dôkazmi, ktoré boli pripojené k
odvolaniu. Podľa jej názoru podala návrh na povolenie obnovy konania v trojmesačnej subjektívnej
lehote a dôvodom na zamietnutie tohto návrhu nemôže byť skutočnosť, že uplynuli tri roky od vydania

pôvodného rozhodnutia. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/170/2018-74 zo dňa 30. apríla 2019
žalobu podľa § 190 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku, účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania
žalovaného, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh

účastníka konania obnoví, ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;

c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní;d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak
sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;
e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo

trestným činom.

21. Podľa § 63 ods. 1-5 správneho poriadku

(1) Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci

rozhodol v poslednom stupni.
(2) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom,
že návrh je podaný včas.
(3) Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď
sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia;
v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno

odpustiť.
(4) Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo
obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.
(5) Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo
nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

22. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom,
tvrdila, že objektívna premlčacia lehota nie je absolútne striktná a nemôže sa použiť vo všetkých
prípadoch, ktoré nastanú. Namietala, že márne uplynutie objektívnej lehoty nezavinila s poukazom
na príslušné rozhodnutia Okresného úradu Komárno a Krajského súdu v Nitre, tiež že rozhodnutím

krajskéhosúdusapriznaliúčinkypremlčania,čosťažovateľkapovažujezaformalistickýpostupvrozpore
s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky v kasačnej sťažnosti uvedenými. Spornou
otázkou v prejednávanej veci medzi účastníkmi konania je aplikácia ustanovenia § 63 správneho
poriadku týkajúce sa lehoty na podanie návrhu na obnovu správneho konania.

23. Ustanovenie § 62 správneho poriadku taxatívne vymenúva dôvody, kedy môže byť konanie
pred správnym orgánom obnovené. Podľa písm. a/ uvedeného ustanovenia, podľa ktorého podala
návrh na obnovu konania sťažovateľka je možné podať návrh na obnovu konania ak vyšli najavo
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v
konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. „Ide o vecnú podmienku, ktorá spočíva v existencii

novoobjavených skutočností a dôkazov. Zákon v tomto kontexte nepoužíva len slovo dôkaz (rozumej
dôkazný prostriedok), ale aj slovo „skutočnosť“, čo je vo svojej podstate širší pojem. Pod pojem
„skutočnosť“ budeme zahŕňať také právne relevantné fakty, ktoré sú odlišné od dôkazov. Ide teda o
skutočnosti, ktoré majú iný charakter ako dôkazné prostriedky v užšom zmysle slova. Za dôkazy, resp.
dôkazné prostriedky v tomto zmysle považujeme akékoľvek dôkazné prostriedky, t. j. nielen tie, ktoré

správny poriadok explicitne pomenúva. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že pre potreby obnovy
konanianiejemožnéstotožňovaťpojmy„vyšlidodatočnenajavo“a„nastalidodatočne“.Nato,abymohol
byť uplatnený analyzovaný dôvod obnovy konania, pre „skutočnosti“ aj „dôkazy“ podľa tohto ustanovenia
však musia byť splnené nasledujúce podmienky:

1. Mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie - má sa tým na mysli najmä to, že keby správny orgán mal
v danom čase tieto skutočnosti, resp. dôkazy k dispozícii, v merite veci by rozhodol inak, ako nakoniec
rozhodol, prípadne aj keby nerozhodol inak, podstatným vplyvom na rozhodnutie správneho orgánu
môže byť aj to, že by napríklad došlo k podstatnému zníženiu pokuty, ktorú správny orgán uložil a pod.
Ak skutočnosť, resp. dôkaz takýto podstatný vplyv na rozhodnutie nemal, resp. nemohol mať, nebude

akceptovaný ani v režime obnovy konania ako dôvod na obnovu konania. V rámci výkladu k tomuto bodu
jepotrebnédodať,žesprávnyorgántentopodstatnývplyvvrámcikaždéhokonaniaakoby„prejudikoval“,
keďže nemá možnosť objektívne vedieť, ako sa skončí nové konanie vo veci.

2. Nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania - táto podmienka znamená, že

skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré sa majú v novom konaní použiť, neboli účastníkovi konania objektívne
známe (t. j. nevedel o ich existencii), prípadne ak o nich aj vedel, nie vlastnou vinou ich nemohol v
konaní uplatniť (nevedel dôkaz presne označiť, nevedel označiť miesto ani osobu, ktorá daným dôkazom
disponuje a pod.). Príkladom tejto situácie je prípad, keď šofér motorového vozidla vie, že pri nehodebol prítomný svedok, ale nevie ho označiť (pretože v čase konania a rozhodovania nebolo možné túto
osobu identifikovať).“ ( Zákon o správnom konaní, Komentár, 2. vydanie, 2015, Doc. JUDr. PhDr. Peter
Potasch, PhD., JUDr. Mgr. Janka Hašanová, PhD.)

24. Sťažovateľka ako dôvod na podanie návrhu na obnovu konania videla v tom, že čestné vyhlásenie V.
Z. zo dňa 14. 12. 1950 (ktorým sa mala vzdať svojich pozemkov v katastrálnom území Č.) sa podpísalo
v tiesni a pod nátlakom, o čom sa dozvedela v januári 2018 na základe rozhodnutia Okresného úradu
Komárno č. OU-KN-PLO-2017/000490/7 zo dňa 31. 08. 2017. Rozhodnutie Okresného úradu Komárno

č. OU-KN-PLO-2017/000490/7 zo dňa 31. 08. 2017 a rozsudok Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp.
zn. 23Sp/99/2017 zo dňa 27. 02. 2017 predstavujú dôvod na obnovu konania ako nové skutočnosti a
týkajú sa posúdenia dôkazu, teda čestného prehlásenia. V týchto rozhodnutiach sa správny orgán a súd
úplne rozdielne vysporiadali s obdobným čestným prehlásením ako tomu bolo v konaní, ktoré skončilo
pôvodným rozhodnutím Týmito dôvodmi obnovy konania v zmysle § 62 ods.1 správneho poriadku by sa
správny orgán zaoberal až po splnení podmienok podania návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle

§ 63 ods. 3 správneho poriadku, t.j. pokiaľ by boli dodržané lehoty v tomto ust. uvedené, keďže nejde
o prípad v zmysle ust. § 63 ods. 4 správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu je správna argumentácia
krajského súdu v napadnutom rozsudku keď uviedol, že „žalobkyňou uplatneným dôvodom na obnovu
konania sa správny orgán prvého stupňa nezaoberal, nakoľko v prvom rade bolo potrebné posúdiť
otázku včasnosti jeho podania a dodržania zákonom stanovených lehôt na podanie takéhoto návrhu, a

to s poukazom na zásadu hospodárnosti správneho konania.

25. Na to, aby správny orgán obnovil konanie, okrem jedného z dôvodov podľa § 62 správneho
poriadku (vecné podmienky) musí byť dodržaná lehota v zmysle § 63 správneho poriadku (predpoklad
časový). Návrh na obnovu konania je potrebné podať najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa

účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy. Ide o subjektívnu lehotu, ktorá sa viaže na okamih, keď
sa účastník konania dozvedel o okolnosti, pre ktorú by mohlo byť vo veci nariadené, resp. povolené
nové konanie. Čo sa týka dodržania subjektívnej lehoty, v tomto správny orgán vychádzal z tvrdenia
sťažovateľky o tom, že o dôvode na obnovu konania sa dozvedela v januári 2018 a nakoľko návrh na
obnovu konania podala v marci 2018, bola podľa názoru správneho orgánu dodržaná subjektívna lehota

troch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvodoch obnovy konania dozvedela, teda odo dňa, keď toto právo
mohlauplatniťpoprvýkrát.Vpredmetnejvecipodľakrajskéhosúdužalobkyňanepredložilažiadnydôkaz
o tom, kedy sa dozvedela o existencii dôvodu na obnovu konania, teda dôkaz o tom, kedy začala plynúť
subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Táto skutočnosť je však aj tak bezpredmetná,
pokiaľ nie je preukázané, že bola dodržaná objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania.

26. Podanie návrhu na obnovu správneho konania je však determinované aj objektívnou lehotou 3 rokov
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorú v zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 správneho poriadku nemožno
odpustiť. „Ide o kumulatívnu podmienku lehôt, a ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nie je splnená
podmienka lehôt na uskutočnenie nového konania. Predmetné lehoty sa aplikujú nielen vo vzťahu ku

konaniam, ktoré sú iniciované na návrh, ale aj správny orgán je viazaný týmito lehotami (ak ide o obnovu
konania, ktorá by mala prebehnúť ex officio). Na rozdiel od niektorých iných úkonov, v prípade obnovy
konania - najmä z dôvodu právnej istoty - nie je možné zmeškanú lehotu odpustiť. Toto, samozrejme,
platí osobitne v kontexte obnovy konania na návrh, keďže správny orgán by sám sebe zmeškanie lehoty
aj tak nemohol odpustiť. Dodávame, že uvedené lehoty sú lehotami prekluzívnymi, a ak márne uplynuli,

nie je možné úspešne sa domáhať nového konania (ani keby bol splnený zákonný dôvod). Z uvedeného
vyplýva aj to, čo je explicitne obsiahnuté priamo v analyzovanom ustanovení, t. j. že v prípade zmeškania
lehoty nemožno uplatniť postup podľa § 28 SpP.“ ( Zákon o správnom konaní, Komentár, 2. vydanie,
2015, Doc. JUDr. PhDr. Peter Potasch, PhD., JUDr. Mgr. Janka Hašanová, PhD.)

27. Trojročná objektívna lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy konania ukončeného
rozhodnutímč.2011/00044/23-Mazodňa26.04.2011,ktorénadobudloprávoplatnosťpodľavyznačenia
dňa 13. 10. 2011, začala plynúť dňa 14. 10. 2011 a márne uplynula dňa 13. 10. 2014. Návrh na obnovu
administratívneho konania ukončeného rozhodnutím č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011 bol
správnemu orgánu prvého stupňa doručený dňa 12. 03. 2018, teda po uplynutí trojročnej objektívnej

lehoty. Nie je možné prisvedčiť námietkam sťažovateľky o tom, že by krajský súd skutočnosť ohľadom
právnehoposúdeniaobjektívnejlehotynapodanienávrhunaobnovukonanianesprávneprávneposúdil.
Sťažovateľka namietala prílišný formalizmus a zrejmú nespravodlivosť v rozhodnutí krajského súdu,
pričom poukázala na viacero rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktoré však nie sú na prejednávanýprípad aplikovateľné a netýkajú sa plynutia lehôt v prípadoch návrhov na obnovu konania. Sťažovateľka
namietala, že objektívna premlčacia lehota nie je absolútne striktná a nemôže sa použiť vo všetkých
prípadoch, ktoré nastanú. Kasačný súd upriamuje sťažovateľku na skutočnosť, že objektívna lehota

na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle správneho poriadku je lehotou prekluzívnou, ktorá
je aplikovaná vo všetkých prípadoch, pre zachovanie princípu právnej istoty. Sťažovateľka v kasačnej
sťažnosti neuviedla, v čom konkrétne sa mal krajský súd dopustiť nesprávneho právneho posúdenia
veci.

28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávnym
právnym posúdením však nemožno považovať, ak krajský súd nerozhodol podľa predstáv účastníka

konania.

29. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti argumentovala ohľadom účinkov premlčania lehoty na obnovu
konania aj rozhodnutím Ústavného súdu SR III. ÚS 44/2017, ktorým súd vyslovil porušenie práva
účastníka konania na súdnu ochranu, nakoľko nezavinil márne uplynutie objektívnej desaťročnej

premlčacej doby v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. K uvedenému kasačný súd
uvádza, že v preskúmavanom prípade nejde o lehotu premlčaciu, tak ako už kasačný súd vyššie
konštatoval v prípade objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 63 ods. 3
správneho poriadku ide o lehotu prekluzívnu, ktorej márnym uplynutím t.j. neuplatnením návrhu na

obnovu konania v zákonom stanovenom čase, nie je možné obnovu konania povoliť. Na túto lehotu
je potrebné prihliadať ex offo, jej účinky neboli založené rozhodnutím krajského súdu ani správneho
orgánu.

30. Kasačný súd je toho názoru, že krajský súd v danej veci postupoval správne keď odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia založil na argumentácii, že dôvodom pre zamietnutie žaloby je tá skutočnosť,
že žalobkyňa podala návrh na obnovu správneho konania jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej
objektívnej lehoty, pričom v postupe správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného vo vzťahu k
žalobkyni nezistil žiadne pochybenia, ani porušenie základných pravidiel a zásad správneho konania

a rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 06. 2018 podľa názoru krajského súdu vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Krajský súd správne právne posúdil aplikáciu ustanovení § 63
správneho poriadku.

31. Ďalšie skutočnosti, ktorými sťažovateľka v kasačnej sťažnosti spochybňovala predmetné
rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietala už v žalobe a s ktorými sa krajský
súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalobkyne neobsahuje žiadne právne
relevantnétvrdeniaadôkazy,ktorébymohliovplyvniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkukrajského
súdu.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť zamietol podľa
§ 461 S. s. p., keďže po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.

33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ich náhradu
sťažovateľovi nepriznal podľa § 467 ods. 1 S. s. p. v spojení s § 167 S. s. p..

34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.