Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/131/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415221480
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4415221480.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: K.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F.. X. XXX/XX, XXX XX L., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so
sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanej: H. H., predtým P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, XXX XX X. B., zastúpenej Mgr. Helenou Farkašovou, advokátkou so sídlom
Žerotínova bašta 1, 940 02 Nové Zámky, o zaplatenie sumy 1.742,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/718/2015-232 zo dňa 21.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi sumu 131,72 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 39,08 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 530,69
eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na
náhradutrovkonaniavrozsahu64%.Vodôvodnenírozsudkuuviedol,žežalobcasadomáhalzaplatenia
sumy 1.742,44 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že bol podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľností v podiele 1/2-ice, na predaj ktorých splnomocnil žalovanú. Nehnuteľnosti boli predané
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.07.2014 za kúpnu cenu 50.000 eur, z ktorej bola vo výške 1.800
eur poskytnutá odmena realitnej kancelárii. Po odpočítaní odmeny predstavuje jeho podiel kúpnej ceny,
ktorý mu mala žalovaná vyplatiť, vo výške 24.100 eur. Žalovaná mu však dňa 06.07.2015 uhradila len
17.264,21 eura, čo odôvodnila tým, že svojej dcére R. P. vyplatila z jeho polovice kúpnej ceny dňa
10.10.2014 sumu 6.000 eur na základe osvedčenia o dedičstve č. k. 8D/538/2013-31 zo dňa 17.03.2014
a súčasne si odpočítala sumu 835,79 eura ako polovicu prevádzkových nákladov vynaložených na

nehnuteľnosti. Z dokladov zaslaných žalovanou však žalobca zistil, že na úhradu prevádzkových
nákladov bytu bola uhradená len suma 641,58 eura, a nie 1.671,58 eura, ako to žalovaná tvrdila.
Žalovaná mu teda neoprávnene zadržala časť kúpnej ceny na úhradu prevádzkových nákladov na
nehnuteľnosti, pretože on jej vo februári 2014 dal 400 eur práve za týmto účelom. Výška nákladov
však predstavovala len 641,58 eura, a keďže on ako podielový spoluvlastník sa mal na nich podieľať v
jednej polovici, t. j. sumou 321,79 eura, mala mu ešte vrátiť 79,21 eura (400 eur - 321,79 eura). Žalobca
sa domáhal aj zaplatenia sumy 827,44 eura titulom úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo

sumy 18.100 eur za obdobie od 15.08.2014 do 05.07.2015, pretože žalovaná prevzala kúpnu cenu dňa
15.08.2014 a časť kúpnej ceny 17.264,21 eura mu zaplatila až dňa 06.07.2015. Suma 1.742,44 eura,
ktorej sa domáhal, predstavovala súčet súm 835,79 eura, 79,21 eura a 827,44 eura.2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 9C/718/2015-118 zo dňa 29.03.2017 tak, že
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 398,97 eura, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

3. V odvolacom konaní odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie svojím rozsudkom č. k.
12Co/161/2017-172 zo dňa 9.10.2018 vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby týkajúcom sa zaplatenia
sumy 906,65 eura potvrdil a vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby týkajúcom sa zaplatenia sumy 436,82
eur ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom

zrušenia rozsudku v časti bolo nevysporiadanie sa súdu s tvrdením žalobcu o výdavkoch spojených
s prevádzkou bytu v sume 641,58 eura, lebo súd sa nevysporiadal s tým, prečo vychádzal z tvrdení
žalovanej o výdavkoch, a nie z tvrdení žalobcu o ním udávanej výške výdavkov.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie prijal záver, že spolu všetky náklady za nájom bytu,
SIPO, dodávku plynu, dodávku elektriny a iné predstavujú sumu 906,91 eura. Od tejto sumy odpočítal

preplatky preukázané žalobcom v sume 296,70 eura a dospel k sume 610,21 eura, ktorá predstavuje
náklady súvisiace s prevádzkou predmetného bytu. Podiel žalobcu ako podielového spoluvlastníka tak
na úhradách spojených s užívaním bytu predstavuje sumu 305,10 eura. Žalovaná z kúpnej ceny, ktorú
dostala z predaja nehnuteľnosti, vyplatila žalobcovi dňa 06.07.2015 sumu 17.264,21 eura. Vychádzala
pritom z kúpnej ceny 50.000 eur, od ktorej odpočítala odmenu realitnej kancelárie 1.800 eur. Z takto

vypočítanej sumy 48.200 eur predstavoval podiel žalobcu na kúpnej cene 24.100 eur. Zo sumy 24.100
eur si však žalovaná odrátala sumu 6.000 eur, ktorú vyplatila svojej dcére R. P., a tiež si odrátala
polovicu prevádzkových nákladov spojených s bytom, ktorý vlastnil poručiteľ, pričom tieto náklady podľa
jej tvrdenia predstavovali 835,79 eura. Žalobcovi tak vyplatila sumu 17.264,21 eura. Súd prvej inštancie
však na základe doplneného dokazovania ohľadne nákladov súvisiacich s prevádzkou bytu dospel k

záveru, že žalovaná mala žalobcovi vyplatiť sumu 17.794,90 eura (24.100 eur - 6.000 eur - 305,10
eura). Rozdiel sumy, ktorú žalovaná vyplatila a ktorú mala vyplatiť po odrátaní skutočných nákladov, tak
činí 530,69 eura (17.794,90 eura - 17.264,21 eura), o ktorú sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor
žalobcu, pretože nezohľadnila správnu výšku prevádzkových nákladov spojených s bytom. Preto súd
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 530,69 eura a vo zvyšku do zaplatenia sumy 835,79 eura,

ktorá bola predmetom konania po rozhodnutí odvolacím súdom žalobu zamietol, pretože ju považoval
za nedôvodnú.

5. Náklady spojené s obstaraním pohrebu vo výške 990 eur a s vyrytím písma vo výške 40 eur, ktoré
hradila tretia osoba - dcéra žalovanej, R. P., tiež boli zohľadnené v sume 6.000 eur, ktorú R. P. obdržala

titulom osvedčenia o dedičstve č. k. 8D/538/2013-32 zo dňa 17.3.2014 od žalobcu, preto súd nevidel
dôvod, aby tieto náklady v sume 1.030 eur boli zahrnuté do celkových nákladov žalovanej na prevádzku
bytu. Poukázal aj na e-mailovú komunikáciu, v ktorej sa dcéra žalovanej vyjadrila o hradení nákladov
pohrebu a nákladov súvisiacich s vyrytím písma do kameňa ako aj s vysporiadaním ohľadne dedičstva.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca mal
v konaní úspech iba pomerný, a to v percentuálnom vyčíslení 64 %. Úspech žalobcu (906,65 eura +
398,97 eur = 1.437,34 eura) predstavuje 82 %. Neúspech predstavuje 305,10 eura (1.724,44 eura -
1.437,34 eura), t. j. 18 %. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom je 64 %.

7. Proti tomuto rozsudku podala vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania odvolanie žalovaná,
ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedla, že nárok žalobcu neuznáva.
Podľa nej súd vôbec nezobral do úvahy náklady na pohreb poručiteľa. Doklady o ich úhrade sú vedené
na meno jej dcéry, avšak táto bola v čase smrti poručiteľa študentkou vysokej školy a bola bez príjmu.
Finančné prostriedky na zabezpečenie pohrebu poskytla dcére práve ona. Súd prvej inštancie mal pri

výpočte náhrady trov konania vychádzať z predmetu sporu 1.742,22 eura. Jej úspech pri povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu 530,97 eura predstavuje potom 70 % a úspech žalobcu len 30 %.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že náklady spojené s pohrebom poručiteľa neboli
predmetom žaloby, žalovaná nepodala ani protinávrh, ktorým by sa domáhala úhrady polovice tejto

sumy. Tieto náklady nemožno zarátať do spoločných nákladov strán sporu, pretože tieto vyplatila tretia
osoba, dcéra žalovanej, ktorá zároveň od oboch dedičov obdržala spolu celkom 12.000 eur. V tejto sume
boli zohľadnené aj náklady, ktoré vynaložila v súvislosti s pohrebom poručiteľa. Uvedenú skutočnosť
potvrdila aj dcéra žalovanej v e-mailovej komunikácii zo dňa 05.03.2014 ako aj samotná žalovaná napojednávaní dňa 25.01.2017. Jeho úspech v spore nepredstavoval len sumu 530,69 eura ako tvrdila
žalovaná v odvolaní, ale predstavoval celkovo sumu 929,66 eura (398,97 eura + 530,69 eura), preto
navrhol priznať mu náhradu trov konania v rozsah 100 % a rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1,
§ 219 ods. 3 CSP) urobil záver, že odvolanie je v časti opodstatnené. Preto tento rozsudok v napadnutej

vyhovujúcej časti podľa § 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel len v časti 131,72 eura. Rozsudok v druhom
výroku, ktorým súd žalobu zamietol, nadobudol v dôsledku absencie odvolania žalobcu právoplatnosť.

10. Zobsahuspisuvyplývatenskutkovýstav,ktorýopísalsúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutého
rozsudku.Bolopreukázané,žežalobcasplnomocnilžalovanú,abyhozastupovalaprivšetkýchprávnych
úkonoch spojených s predajom nehnuteľností, ktoré strany sporu nadobudli v dedičskom konaní po

neb. Tiborovi Dibusovi, každý v podiele 1/2-ice. Žalovaná uzatvorila dňa 28.07.2014 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj daných nehnuteľností za kúpnu cenu 50.000 eur, z čoho časť z kúpnej ceny
vo výške 1.800 eur bola odmena realitnej kancelárie za sprostredkovanie predaja. Žalovaná z kúpnej
ceny, ktorú obdržala z predaja nehnuteľností, vyplatila žalobcovi dňa 06.07.2015 sumu 17.264,21 eura.
Vychádzala pri tom z kúpnej ceny 50.000 eur, od ktorej odpočítala odmenu realitnej kancelárie 1.800

eur, čo predstavuje sumu 48.200 eur a podiel žalobcu činí 24.100 eur. Z tejto sumy si žalovaná odrátala
sumu 6.000 eur, ktorú vyplatila svojej dcére R. P., pretože k vyplateniu sa žalobca zaviazal v osvedčení
o dedičstve č. k. 8D/538/2013-31 najneskôr do dňa 30.06.2015 a svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil.
Rovnako si odrátala polovicu prevádzkových nákladov, ktoré vynaložila na prevádzané nehnuteľnosti,
t. j. sumu 835,79 eura (24.100 eur - 6.000 eur - 835,79 eura = 17.264,21 eura). S uvedeným postupom

žalovanej žalobca nesúhlasil a žalobou podanou dňa 16.11.2015 žiadal zaplatiť mu sumu 1.742,44 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 915 eur od 07.07.2015 do zaplatenia.
Žalovaná istina predstavovala súčet troch súm (835,79, eura, 79,21 eura a 827,44 eura).

11. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi rozsudkom č. k. 9C/718/2015-118 sumu 398,97 eura a vo

zvyšku žalobu zamietol. Priznaná suma 398,97 eura predstavovala časť z nároku 835,79 eura. Zvyšok
žaloby, ktorý súd zamietol, bol tvorený sumou 436,82 eura (835,79 eura - 398,97 eura) a tiež sumami
79,21 eura a 827,44 eura. Súčet priznanej sumy a zamietnutých súm spolu predstavuje žalobcom
uplatnený nárok 1.742,44 eura (398,97 eura + 436,82 eura +79,21 eura + 827,44 eura).

12. Odvolací súd rozsudkom č. k.12Co/161/2017-172 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, týkajúcom sa zaplatenia sumy 906,65 eura s príslušenstvom (79,21
eura a 827,44 eura) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a vo výroku o zamietnutí
zvyšku žaloby, týkajúcom sa zaplatenia sumy 436,82 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi žalobcom
uplatnenou sumou 835,79 eura a súdom priznanou sumou 398,97 eura, ako aj vo výroku o trovách

konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Predmetom ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie tak zostal len nárok vo
výške 436,82 eura, pretože len v tejto zamietajúcej časti bol rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím
súdom zrušený. Súd prvej inštancie však nesprávne vychádzal z toho, že predmetom žaloby zostala
celá suma 835,79 eura, ako vyplýva aj zo záhlavia napadnutého rozsudku a tiež z odôvodnenia

rozsudku. Predmetom žaloby však nemohla byť celá suma 835,79 eura, pretože časť z tejto sumy vo
výške 398,97 eura už bola žalobcovi právoplatne priznaná prvým rozsudkom súdu prvej inštancie č.
k. 9C/718/2015-118. Predmetom žaloby teda zostala už len zvyšná časť v sume 436,82 eura (835,79
eura - 398,79 eura). Preto súd prvej inštancie v ďalšom konaní novým rozsudkom už nemohol žalobcovi
priznať viac, ako si uplatňoval v rámci sumy 835,79 eura. Tiež mu nemohol priznať vyšší nárok (530,69

eura), ako ten, ktorý zostal predmetom ďalšieho konania (436,82 eura).

13. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že náklady na byt predstavovali
610,21 eura. Na týchto nákladoch sa mal žalobca ako podielový spoluvlastník v 1-ici podieľať sumou
305,10 eura (610,21 eura : 2). Žalovaná tak podľa názoru súdu prvej inštancie nesprávne odpočítala od

kúpnej ceny sumu 835,79 eura, pričom mala správne odpočítať len sumu 305,10 eura. Rozdiel týchto
dvoch súm (530,69 eura) následne súd prvej inštancie zaviazal žalovanú žalobcovi zaplatiť.14. Tento postup však odvolací súd nepovažoval za správny, pretože časť zo sumy 835,79 eura už
žalobcovi bola priznaná, konkrétne vo výške 398,97 eura. Po zohľadnení tejto žalobcovi už priznanej
sumy, tak žalovanej vzniká povinnosť zaplatiť žalobcovi len 131,72 eura (530,69 eura - 398,97 eura).

Žalovaná tak mala z kúpnej ceny 24.100 eur po odrátaní sumy 6.000 eur, odpočítať náklady na byt len v
sume305,10euraanieažvsume835,79eura.Žalobcovitakmalavyplatiťsumu17.794,90eura(24.100
eur - 6.000 eur - 305,10 eura), a nie sumu 17.264,21 eura, ktorú mu v skutočnosti vyplatila. Rozdiel
medzi týmito dvoma sumami predstavuje 530,69 eura, o ktoré sa žalovaná bezdôvodne obohatila na
úkor žalobcu, keď vychádzala z nesprávneho výpočtu výšky prevádzkových nákladov na byt. Táto suma

530,69 eura je súčtom už priznanej sumy 398,97 eura a sumy 131,72 eura, o ktorej nebolo právoplatne
rozhodnuté a ktorú bolo potrebné žalobcovi priznať.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. zmenil a žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi už len sumu 131,72 eura. Rozsudok súdu prvej inštancie nad rámec tejto
sumy prekračoval žalobný petit a z toho dôvodu bol v tejto časti úplne nesprávny. Žalovaná voči záveru

súdu o výške prevádzkových nákladov na byt nevzniesla žiadne námietky, preto odvolací súd z týchto
záverov súdu prvej inštancie o výške nákladov aj vychádzal. Súd prvej inštancie síce správne vo svojom
rozsudku v bode 14. odôvodnenia uviedol sumu 530,69 eura, o ktorú sa žalovaná bezdôvodne obohatila,
avšakprirozhodovaníužnesprávnevychádzalzosumy,ktorávskutočnostizostalapredmetomďalšieho
konania, a nezohľadnil, že časť nároku uplatňovaného žalobcom mu už bola právoplatne priznaná

(398,97 eura).

16. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala, že je potrebné zohľadniť aj náklady spojené s pohrebom
poručiteľa, ktoré v skutočnosti hradila ona a nie jej dcéra, v tom čase študentka. S týmto tvrdením sa
odvolací súd nestotožnil, pretože ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dcéra potvrdila hradenie

sporných nákladov v e-mailovej komunikácii zo dňa 05.03.2014. Rovnako tak hradenie nákladov dcérou
nepriamo potvrdila aj samotná žalovaná na pojednávaní dňa 25.01.2017, keď sa žalobcu spýtala, „či
by on súhlasil s tým, aby jeho deti zaplatili pohreb starých rodičov“. Žalovaná v konaní nepreukázala,
že by náklady spojené s pohrebom hradila ona a nie jej dcéra. Pokiaľ má jej dcéra nejakú pohľadávku
voči žalobcovi, túto si môže vlastným menom voči nemu uplatniť. Z konania žalovanej, ktorá z kúpnej

ceny 24.100 eur odpočítala sumu 6.000 eur a náklady spojené s bytom v sume 835,79 eura, nevyplýva,
že by voči žalobcovi evidovala aj pohľadávku z titulu pohrebných nákladov. Inak by si ju odpočítala od
kúpnej ceny, ktorú znížila aj o iné náklady a až takto níženú sumu potom vyplatila žalobcovi. Okrem toho
žalobca v konaní tvrdil, že v sume 6.000 eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť dcére žalovanej, už boli zahrnuté
aj náklady na pohreb. Aj z e-mailovej komunikácii dcéry žalovanej vyplýva, že po vyplatení sumy 5.000

eur od každého z dedičov, si od nich nebude uplatňovať žiadne ďalšie nároky. Z uvedených dôvodov súd
považoval námietku žalovanej o potrebe zohľadnenia pohrebných nákladov v tomto sporovom konaní
za nedôvodnú.

17. K námietkam žalovanej voči výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

nesprávne priznal žalobcovi úspech v spore v rozsahu 64 %. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia
sumy 1.742,22 eura s príslušenstvom a úspešný bol len v časti sumy 398,97 eura a 131,72 eura, jeho
úspech v spore nemohol predstavovať 64 %. Vo väčšom rozsahu bola úspešnou v spore žalovaná.
Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany v
spore a ak bol úspech strany v spore len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Mieru

úspechu musí súd vyjadriť ako rozdiel medzi úspechom a neúspechom. Keďže žalobcovi bola zo sumy
1.742,22 eura priznaná celková suma 530,69 eura, jeho úspech predstavuje len 30,46 %. Vo zvyšku
sumy 1.211,75 eura (79,21 eura + 827,44 eura + 305,10 eura (835,79 eura - 530,69 eura)) bola žaloba
zamietnutá,pretojehoneúspechpredstavuje69,54%.Úspechžalovanejtakpredstavuje39,08%(69,54
% - 30,46 %). Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu

trovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniavrozsahu39,08%,atonapodkladeustanovenia§255ods.
2, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1,2 CSP. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).