Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712206617
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7712206617.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr.

Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Q. B. S., so sídlom B. S., J. č. X, zast. JUDr.
Mariánom Lenhardom, advokátom, so sídlom Michalovce, M. Gorkého č. 1, proti žalovanému Ing. V. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. S., V..R..Z. č. XX/XX, zast. JUDr. Dušanom Szabóm, advokátom, so sídlom
Kráľovský Chlmec, Nemocničná č. 7, o zaplatenie 414,96 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
14C 150/2013-248 z 9.9.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu ako aj späťvzatie návrhu v časti 39,80
€ a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou si žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie istiny vo výške
414,96 € s prísl., za vyúčtovanie dodávky tepla za roky 2007, 2008, 2009 a nájomné za roky 2009, 2010.

3. Proti platobnému rozkazu vydanému vo veci dňa 15.5.2012 pod sp. zn. 7Ro/114/2012-20, podal

žalovaný včas odôvodnený odpor, v ktorom namietal, že ako nájomcovi bytu č. XXX na X. poschodí v
bytovom dome č.súp. XX k.ú. B. S. mu žalobca v roku 2007, 2008, 2009 nedodával a ani v súčasnej dobe
nedodáva žiadne teplo z dôvodu, že v byte má zabezpečené vlastné vykurovanie. Podotkol, že žalobca
žiada, aby mu zaplatil na základe vyúčtovania za rok 2007 sumu 48,62 €, pričom uvedené vyúčtovanie
mu bolo doručované 4.7.2008. Uplatnil preto námietku premlčania práva žalobcu na zaplatenie tejto
sumy, pretože všeobecná 3-ročná premlčacia lehota, uplynula 5.7.2011 a návrh žalobcu bol podaný
po tomto dátume. Vo vyúčtovaní za rok 2008 je uvedená položka poistné vo výške 600,- Sk, a vo

vyúčtovaní za rok 2009 je uvedená položka iné vo výške 19,88 € - podľa jeho zistení jedná sa o
platby, ktoré je povinný žalobca ako vlastník bytu platiť správcovi za výkon správy bytového domu. Túto
sumu nie je možné zo strany vlastníka prenášať na nájomcu bytu. Namietal vyúčtovania rokov 2008
a 2009, podľa ktorých nedoplatok mal vzniknúť na vodnom, stočnom a za odvedenie dažďovej vody,
pričom vo vyúčtovaní však chýbajú presné údaje o spôsobe výpočtu, o cene za jednotku, koeficienty na
výpočet, preto sú tieto vyúčtovania neurčité, nepreskúmateľné a nespĺňajú základnú podmienku, ktoré
vyúčtovanie musí spĺňať. Uviedol, že ďalší nedoplatok mal vzniknúť titulom nezaplateného nájomného

za rok 2009 v celkovej výške 27,56 € a za rok 2010 vo výške 129,96 €. Z oznámení žalobcu jednoznačne
vyplýva, že nájomné od 1.1.2009 bolo mesačne vo výške 39,40 € a také isté nájomné bolo aj v roku
2008, až do 28.2.2010, teda v roku 2009 a za mesiace január a február 2010 nedošlo k zmene výšky
nájomného. Žalobca od 1.3.2010 zmenil mesačné nájomné na 43,34 € bez toho, aby akýmkoľvekspôsobom odôvodnil výšku nájomného, berúc do úvahy tú skutočnosť, že v nájomnej zmluve o nájme
bytu zo dňa 16.6.2003 bolo určené podľa výmer MF SR č.: R-1/1996 v znení opatrenia MF SR, č.:
R-11/1999. Uviedol, že opakovane namietal spôsob vyúčtovania u žalobcu. Žiadal žalobu zamietnuť a

zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca zmluvou zo 16.6.2003 o nájme mestského bytu
prenajal na neurčito žalovanému vo B. S. 3-izbový byt č. XXX na X. podlaží v obytnom bloku V.. Mesačné
nájomné bolo určené v bode 1. zmluvy podľa položky 16 výmeru MF SR č. R-1/1996 v znení opatrenia

MF SR č. R-11/1999 a preddavky na úhradu za plnenia - služby, poskytované s užívaním bytu boli
určené podľa predpokladaných nákladov. Mesačné nájomné vrátane preddavkov na plnenia - služby
poskytované s užívaním bytu boli stanovené v evidenčnom liste. Podľa vyúčtovania dodávok tepla TÚV
a ostatných služieb za rok 2009 dlhoval žalovaný 351,29 €, za rok 2007 dlhoval 3.254,- Sk, za rok
2008 dlhoval 258,18 €. Podľa zálohového predpisu na výpočet úhrady za používanie bytu a nebytových
priestorov z 5.8.2009 boli mesačné zálohy spolu 52,51 €, v zálohovom predpise zo dňa 8.3.2010 sú

mesačné zálohy vo výške 56,45 €. Z uznesenia Mestského zastupiteľstva vo B. S. z 22.2.2010 č. 402/
B/1 súd ďalej zistil, že bolo schválené zvýšenie cien nájmu mestských bytov 1. kategórie o 5 % mesačne,
2. kategórie o 10 % a 3. kategórie o 10 % mesačne, s účinnosťou od 1.3.2010. Zo svedeckej výpovede
zamestnankyne žalobcu p. V. súd zistil, že mesto (žalobca, pozn. odvolacieho súdu) má podpísanú
zmluvu o správe bytov so spoločnosťou Q. s.r.o. B. S., ktorá zasiela zálohový predpis na výpočet

úhrady mestu a mesto ho následne zasiela konkrétnemu občanovi. Žalovanému bolo zasielané nielen
vyúčtovanie mesta, ale aj vyúčtovanie spoločnosťou Q.. Podľa svedkyne nedoplatok za rok 2007 v sume
48,62 € bol za vodné a stočné, deratizáciu, nedoplatok za rok 2008 v sume 117,16 €, je za vodné, stočné,
odvod dažďovej vody, deratizáciu a suma 225,15 €, je nedoplatok za zvyšnú časť, nedoplatok za nájom
a služby spojené s užívaním bytu podľa ročného vyúčtovania bol 91,60 €. Teplo žalovanému nebolo

dodávané. Uviedla, že pokiaľ je uvedené vo vyúčtovaní 351,29 €, tak je to zostatok nájmu, pretože
žalovaný naďalej platil mesačne nájom len po 45,62 €. Za užívanie bytu bol nájom v roku 2009 vo výške
27,56 € a za rok 2010 vo výške 129,96 €. Potvrdila, že žalovanému nemala byť účtovaná suma 600,-
Sk za rok 2008 a suma 19,88 € za rok 2009.

5. Po právnom posúdení podľa § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) súd uzavrel, že podľa predložených poštových poukážok žalovaný platil za byt poplatky
riadne a včas po 45,62 €. Súd poukázal na žalobný návrh, podľa ktorého sa žalobca od žalovaného
domáha zaplatenia sumy 257,44 € za vyúčtovanie dodávky tepla za roky 2007, 2008, 2009 a nájomného
za roky 2009 a 2010 v celkovej výške 157,52 €. Žalobca však žalovanému nedodával žiadne dodávky

tepla, pretože tento mal samostatné vykurovanie (čo napokon potvrdil aj žalobca a svedkyňa V.). Súd
konštatoval, že žalobca nijakým relevantným spôsobom nepodložil svoje skutkové tvrdenia ako aj
okolnosť, na základe čoho žaloval žalovaného za nedoplatky na dodávke tepla. Súd mal preto za to,
že žalobca dostatočne nepreukázal, čoho sa vlastne od žalovaného domáha, teda neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal svoj nárok čo do dôvodu a do výšky, nekonkretizoval a nešpecifikoval, z čoho

presne pozostávala žalovaná suma a v žalobnom návrhu sa odvolával na dôkazy a to na výpisy z
účtovného listu za roky 2007, 2008, 2009, ktoré účtovné listy súdu v konečnom dôsledku ani nepredložil.
Súd argumentoval, že je viazaný žalobným návrhom a to nielen navrhovaným petitom, ale aj skutkovými
dôvodmi, z ktorých žalobca odvodzuje svoju pohľadávku. Skutkové tvrdenia sú významné pre posúdenie
predmetu sporu, a preto sú významné aj z hľadiska dispozície s vecou počas konania. Žalobu preto

súd zamietol.

6.Vpriebehukonaniažalobcazobralžalobuspäťvčastipoistnéhozarok2008vovýške600,-Skazarok
2009 vo výške 19,88 € a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Uznesením z 19.6.2015 súd prvej inštancie
konanie v časti 39,80 € zastavil a nárok v prevyšujúcej časti 375,16 € vylúčil na samostatné konanie, s

tým, že ňom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania. Po odvolaní sa žalovaného proti uzneseniu
o zastavení konania v časti o zaplatenie 39,80 €, Krajský súd v Košiciach uznesením z 23.2.2016 sp.zn.
2Co/523/2015-228 zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu
prvej inštancie vytkol, že sa nevysporiadal s tým, či dôvody, pre ktoré žalovaný nesúhlasil s čiastočným
späťvzatím, sú tak závažné dôvody, ktoré opodstatňujú nesúhlas so späťvzatím návrhu.

7. Súd prvej inštancie zamietol späťvzatie žaloby v časti poistného 39,80 € dôvodiac, že žalobca
nemal dispozičné oprávnenie na späťvzatie žaloby v časti poistného v sume 39,80 €, pretože dlh
poistného v sume 39,80 € nie je predmetom konania a dispozičné právo žalobcu je obmedzené napredmet konania. Súd ďalej argumentoval, že pokiaľ by zastavil konanie v tejto časti, právne postavenie
žalovanéhoohľadomnedoplatkupoistnéhozaroky2008a2009byzostalonaďalejneistéanedoriešenie
oprávnenosti žalobcom tvrdených pohľadávok tvoria prekážku brániacu tomu, aby si žalovaný mohol

prenajatý byt od žalobcu odkúpiť za zvýhodnenú cenu.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov v plnom rozsahu.

9. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm.
f/ a h/ CSP, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu 375,16 € a
konanie v časti 39,80 € zastaví, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vytýkal súdu, že pri hodnotení dôkazov nebral do úvahy skutočnosti,

ktoré vyplývali z vykonaných dôkazov pri právnom posudzovaní vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
a neprihliadol na zistené skutočnosti vo vzťahu k obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov.
Žalovaný ako nájomca bytu bol povinný uhrádzať preddavky za nájomné a za plnenia spojené s
nájmom bytu. Tieto povinnosti si za roky 2007-2010 riadne neplnil, preto mu za uvedené obdobie vznikol
nedoplatok 375,16 €. Namietal, že z predloženej zmluvy o nájme zo 16.6.2013, z výpisov z účtovných

listovzaroky2007-2009azpredpisovnavýpočetúhradyzapoužívaniebytovanebytovýchpriestorovz
1.8.2009az1.3.2010nepochybnevyplýva,vakejvýškeazaakéobdobiebolžalovanýpovinnýuhrádzať
pravidelné platby za nájom a zálohové platby za služby poskytované s nájmom bytu. Súd pochybil
pri hodnotení dôkazov, ak s zameral len na parciálne zistenia a nebral do úvahy obsah predložených
listinných dôkazov a skutočnosti vyplývajúce z výpovede svedkyne V.. Je nesprávny záver súdu, že

žalobca sa domáha úhrady 257,44 € za vyúčtovanie dodávky tepla za roky 2007 - 2009, pretože táto
skutočnosť nevyplýva ani z obsahu predložených listinných dôkazov - zálohových predpisov, kde v
položkách dodávka - ÚK a ohrev vody sú uvedené nulové hodnoty. Nie je zrejmé, ako sa sú vysporiadal
s výpoveďou svedkyne V., ktorá vysvetlila spôsob vyhotovovania vyúčtovania a obsah jednotlivých
vyúčtovaní. Vytýkal ďalej súdu, že nezistil riadne a úplne skutkový stav a dospel k nesprávnemu

právnemu záveru, nevykonal a nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, uveril a vykonal
iba dôkazy, produkované žalovaným a nevysporiadal sa s dôkazmi a prednesmi žalobcu, urobil
logický rozpor v hodnotení dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku je tak neúplné, keď právne závery súdu nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré
boli v konaní preukázané ale vyplývajú z nesprávneho hodnotenia dôkazov. Odvolateľ mal za to, že súd

tiež pochybil, ak dospel k záveru, že žalobca nemal dispozičné oprávnenie na späťvzatie poistného v
sume 39,80 € a na žiadanie zastavenia konania v tejto časti, pretože pri posudzovaní existencie vážnych
dôvodov žalovaného na nesúhlas s čiastočným späťvzatím, nezohľadnil všetky skutkové okolnosti
prípadu a povahu uplatňovaného nároku.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že žalobca v konaní nepredložil výpisy z
účtovných listov za roky 2007 - 2009 a predpisy na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových
priestorov z 1.8.2009 a z 1.3.2010 a pokiaľ ide o zmluvu o nájme zo 16.6.2003, túto predložil neúplnú,
nakoľko nepredložil jej neoddeliteľnú súčasť a to platný evidenčný list pre výpočet mesačnej úhrady
za byt. Zdôraznil, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uviedol skutkové okolnosti, od

ktorých odvodzuje svoje právo. Žalobca v návrhu a neskôr aj na pojednávaní, kedy uviedol, že trvá
na návrhu, tvrdí, že mu žalovaný dlhuje na vyúčtovaní dodávky tepla za roky 2007 - 2009 v celkovej
výške 257,44 € a nájomné za roky 2009 a 2010 v celkovej výške 157,52 € Žalobca však nepredložil
vyššie uvedené doklady, preto jeho tvrdenie v návrhu nie je podložené listinným dôkazom. Dodatočne
žalobca predložil ročné vyúčtovania, ktoré žalovanému bolo doručené po pojednávaní, z ktorého takisto

nevyplýva, že by žalobcovi dlhoval na vyúčtovaní dodávky tepla za roky 2007 - 2009 celkovo sumu
257,44 €.. Žalobca v priebehu konania navrhol čiastočné späťvzatie v takej časti, o ktorej v návrhu na
vydanie platobného rozkazu ani nežiadal rozhodnúť. Takýmto procesným úkonom žalobcu nedošlo k
zmene predmetu konania, teda k zmene totožnosti veci. Poukázal na to, že žalobca neurobil v konaní
taký prejav, ktorý môže mať za následok zmenu predmetu konania. Preto je správny záver súdu prvej

inštancie, že žalobca sa v konaní domáha úhrady sumy 257,44 € z vyúčtovania dodávky tepla za
roky 2007 - 2009, pretože predmet konania je naďalej určený skutkovými okolnosťami uvedenými v
návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na tomto nič nemení, že v dodatočne predkladaných zálohových
predpisoch v položkách dodávka ÚK a ohrev vody sú uvedené nulové hodnoty. V skutočnosti zuvedeného vyplýva to, že žalobca ani dodatočne predkladanými listinami nepreukázal svoje tvrdenia,
že mu žalovaný dlhuje za dodávku tepla v sume 257,44 €. Oponoval tvrdeniu žalobcu, že súd pri
hodnotení dôkazov nebral do úvahy obsah predložených listinných dôkazov a výpoveď svedkyne V..

Tvrdil, že na poštových doručenkách, ktorými chcel žalobca preukázať, že mu vyúčtovania za sporné
roky boli doručené, sú jednoznačne znaky falšovania listinného dôkazu a to dodatočnej manipulácie
dátumu prevzatia písomnosti a falšovania dátumu uloženia zásielky, správnosť týchto údajov spochybnil
a navrhol aj vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Namietal jednostranné zvýšenie
nájomného v rokoch 2008, 2009 argumentujúc, že žalobca ani dodatočne predkladanými zálohovými

predpismi na výpočet úhrady za používanie bytov a uznesením č. 402/B/1 nepreukázal dôvodnosť
a oprávnenosť jednostranného zvýšenia dohodnutého nájomného. Napokon na základe uvedených
skutočností navrhol, aby odvolací súd „odvolanie žalobcu zamietol“.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) s tým, že
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 11.1.2018 na úradnej tabuli súdu v súlade s §
378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému
sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)
platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania
(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

15. Žalobca žalobu podal 4.5.2012, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie
spor rozhodol dňa 9.9.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a teda aj
odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP.

16. Podľa § 696 ods. 1 OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť
nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,
ustanovuje osobitný právny predpis.

17.Nájombytuvznikánájomnouzmluvou,ktorouprenajímateľprenechávanájomcovizanájomnébytdo
užívania (§ 685 ods. 1 OZ). Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s nájmom bytu alebo spôsob ich výpočtu (§
686 ods. 1 veta prvá OZ). Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 696 až § 699 (nájomné a
úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu) neupravuje spôsob výpočtu nájomného, úhrady za

plnenia poskytované s užívaním bytu a spôsob ich platenia a nevymedzuje ani prípady, v ktorých je
prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu
a ďalšie podmienky nájomnej zmluvy. Ustanovenie § 696 ods. 1 OZ predpokladá, že tieto otázky upraví
osobitný predpis. Zákonodarca však bol v tejto oblasti nečinný a doposiaľ tieto otázky, v praxi často sa
vyskytujúce a problematické, osobitný predpis neupravuje. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka,

že Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky R-11/1999, ani výnos Ministerstva výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov a ani predošlé, resp.
následné opatrenia, ktorými sa regulovala, resp. reguluje cena nájmu bytov a ani zákon č. 18/1996
Z.z. o cenách nepredstavujú osobitný právny predpis, ktorý predpokladá ust. § 696 ods. 1 OZ ako
predpis upravujúci okrem iného prípady, v ktorých prenajímateľ bytu má právnu možnosť jednostranne

zvýšiť nájomné za prenajatý byt a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu (viď rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 6/2008, sp. zn. 5 Cdo 138/2009). Právny vzťah
založený zmluvou o nájme (tak ako v prejednávanom prípade) je záväzkový vzťah, ktorý bez súhlasu
zmluvných strán nie je možné meniť. Nie je preto bez dohody prenajímateľa s nájomcom možné zmeniťvýšku pôvodne dohodnutého nájomného, pokiaľ právny predpis nestanovuje niečo iné (viď rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 35/2008 z 25.6.2009). Prenajímateľ teda nie je
oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ibaže by mu táto možnosť vyplývala priamo z nájomnej zmluvy.

Zmluvné strany sa však môžu kedykoľvek dohodnúť na zmene nájomného, napr. vo forme dodatku k
nájomnej zmluve. Nájomca však nie je povinný súhlasiť so zvýšenou cenou, musí ísť vždy o dohodu
zmluvných strán.

18.Žalobcaakoprenajímateľažalovanýakonájomcasavzmluveonájmemestskéhobytuzo16.6.2003

dohodli, že mesačné nájomné je určené podľa bodu 1, položky 16 Výmeru MF SR č. R-1/1996 v znení
opatrenia MF SR č. R-11/1999 a preddavky na úhradu za plnenia - služby poskytované s užívaním bytu
sú určené podľa predpokladaných nákladov. Mesačné nájomné vrátane preddavkov na plnenia - služby
spojené s užívaním bytu sú stanovené podľa evidenčného listu (čl. III., bod 2. zmluvy). Podľa čl. III.,
bod 6. zmluvy o nájme ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre výpočet nájomného, prenajímateľ má
právo zmeniť i výšku mesačných preddavkov na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, ak je

pre to dôvod vyplývajúci z počtu bývajúcich osôb, zmeny právnych alebo cenových predpisov alebo zo
zmeny rozsahu plnení - služieb poskytovaných s užívaním bytu. Prenajímateľ sa zaviazal zmenu výšky
nájomného a zmenu výšky preddavkov písomne oznámiť nájomcovi pred ich splatnosťou.

19. Žalobca podľa predloženého zálohového predpisu na výpočet úhrady za používanie bytov a

nebytovýchpriestorovzvýšilžalovanémunájomnéod1.8.2009nasumu52,51€(zálohovýpredpispodľa
pripojenej fotokópie doručenky mal byť žalovanému doručený dňa 27.8.2009) a na sumu 56,54 € od
1.3.2010 (tento zálohový predpis mal byť podľa doručenky doručený žalovanému 10.3.2010).

20. Z uznesenia Mestského zastupiteľstva (ďalej len „ MZ“) vo B. S. č. 402/B/1 z 22.2.2010 vyplýva, že

toto zastupiteľstvo schválilo zvýšenie cien nájmu mestských bytov okrem iných aj pre byty II. kategórie
na sídlisku V..Z. bl. č. XX o 10 %.

21. Ako bolo už vyššie uvedené, prenajímateľ nie je oprávnený jednostranne zdvihnúť nájomné,
ibaže by mu to priamo vyplývalo z nájomne zmluvy. Podľa nájomnej zmluvy uzavretej účastníkmi

konania k tomuto mohlo dôjsť len z dôvodov vymedzených v čl. III. bod 6. zmluvy. Z uznesenia MZ
vo B. S. a z následne vypracovaného zálohového predpisu (ale ani zo žiadneho iného dokladu, s
ktorým by bol žalovaný vopred oboznámený) nevyplýva ani jeden z dôvodov umožňujúci pristúpiť k
jednostrannému zvýšeniu nájomného zo strany prenajímateľa. Naviac k prvému zvýšeniu nájomného
v roku 2009 (od 1.8.2009) nebolo zo strany prenajímateľa predložené žiadne rozhodnutie MZ vo B.

S. (resp. iný podklad odôvodňujúci jednostranné zvýšenie nájomného). Za popísaného skutkového
stavu preto prenajímateľ jednostranne zvýšil nájomne nedôvodne, neplatne, v rozpore s citovanými
zákonnými ustanoveniami, resp. neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal relevantné dôvody
pre jednostranné zvýšenie nájomného. Pretože žalovaný riadne platil nájomné za byt a preddavky na
úhraduzaplneniaposkytovanésužívanímbytuurčenévovýškepodľauzavretejnájomnejzmluvy(45,62

€) nemohol mu za roky 2009 a 2010 vzniknúť nedoplatok na nájomnom ako to tvrdil žalobca.

22. V zmysle § 79 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. (účinného v čase podania žaloby) konanie sa začína na
návrh, ktorý má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa

navrhovateľ domáha. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez vlastnej viny.

23. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie

rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí
dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 1, 2,
3 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016).

24. Občianske súdne konanie (od 1.7.2016 civilné sporové konanie) je ovládané dispozičnou zásadou

a začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá
aj ust. § 79 ods. 1 O.s.p. ako aj ust. § 132 ods. 1 - 3 CSP. Z dispozičného princípu vyplýva, že
žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a s týmto jeho
vymedzením je súd v zásade viazaný. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobnýmnávrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet
konania vymedzený v žalobnom návrhu.

25. V citovaných ustanoveniach je jednoznačne formulovaná zákonná povinnosť žalujúcej strany
pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť a predložiť dôkazy na ich preukázanie.

26. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie,
že za situácie, keď sa žalobca žalobou a aj v priebehu konania domáhal dlhu za „vyúčtovanie dodávky

tepla za roky 2007 - 2009“, pričom nie je sporné, že žalobca žalovanému žiadne teplo nedodával
(žalovaný mal samostatné vykurovanie), neuniesol žalobca dôkazné bremeno a nepreukázal svoj nárok
čo do dôvodu a výšky, pretože súd je viazaný nielen petitom žaloby ale aj skutkovými dôvodmi, z ktorých
žalobca odvodzuje svoju pohľadávku. Žalobca mal v priebehu konania dostatočný časový priestor (od
podania žaloby do ukončenia dokazovania pred vyhlásením rozsudku), aby špecifikoval svoj žalobný
návrh a uviedol skutkové okolnosti, na základe ktorých žiadal priznať plnenie od žalovaného, ktorý počas

celého konania toto namietal a naviac tvrdil, že z dokladov predložených žalobcom nevyplýva jeho
nedoplatok na dodávke tepla ale tieto doklady pre svoju nejasnosť a nejednoznačnosť nepreukazujú
ani jeho nedoplatok z iného dôvodu. Prednes žalobcu na pojednávaní dňa 19.6.2015 „súčasťou
vyúčtovania nie je len teplo, ale je pravdou, že v žalobe bolo uvedené, že vyúčtovanie tepla, avšak
dispozičné právo máme my“ nemožno považovať za dostatočnú konkretizáciu a špecifikáciu žaloby

(za už popísanej skutočnosti, že žalobca sa v žalobe domáhal nedoplatku z vyúčtovania tepla, ktoré
žalovanému nedodával).

27. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (takisto ako dovtedy účinný Občiansky súdny poriadok)
upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť strán sporu (v teórii procesného práva sa pomenúva

ako tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), ktoré sú v sporovom konaní naplnením princípu
kontradiktórnosti (prejednacej zásady) stanovujúceho, že je zásadne vecou sporovej strany tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pričom bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno je medzi stranami sporu rozdelené v závislosti od toho, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Strana sporu je preto povinná (§ 132 CSP) tvrdiť

(pravdivo a úplne) rozhodujúce skutočnosti a navrhnúť dôkazy na preukázanie tých právne významných
skutočností, ohľadom ktorých má bremeno tvrdenia (ktoré sú podľa hmotného práva v jeho záujme).
Pritom posúdenie, ktorá zo strán sporu má dôkazné bremeno na preukázanie určitých skutočností, je
možnéibapriznalostihmotnoprávnehopredpisu,ktorýsúdaplikujenazistenýskutkovýstav.Súdnaprax
vykladá pojem dôkazného bremena tak, že sa ním rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za

to, že počas konania vykonanými dôkazmi neboli preukázané jej tvrdenia, a preto muselo byť rozhodnuté
v jej neprospech. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v dôkaznej situácii, keď
aktívna strana sporu bezozbytku splnila svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým
cieľomjeumožniťsúduvydaťrozhodnutieajvtýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosť,vsporepodstatná,
nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia

dôkazov neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti ale ani záver o tom, že by
bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tohto
účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

28. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok sporu, pokiaľ

je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany, v tomto
prípade žalobcu, nie je preukázané, je pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

29. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia peňažnej sumy ako nedoplatku
na vyúčtovaní tepla. Preto okrem bremena tvrdenia, mal aj bremeno dôkazu, že k nedoplatku na

vyúčtovaní tepla v skutočnosti aj reálne prišlo. Ak súčasne súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného
(ktoréhobremenotvrdeniaadôkaznébremenospočívalovpopretítoho,žemánedoplatkynavyúčtovaní
tepla) za dôvodnú, v takom prípade musel rozhodnúť v prospech žalovaného.

30. V prejednávanej veci k námietke odvolateľa, že súd pochybil pri hodnotení dôkazov, odvolací súd

poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 204/2009 zo 14.9.2011,
podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonanéprocesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení
dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z
hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto
dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p.. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivýprocespodľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôdnepatríprávoúčastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti
hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R
42/1993)“. Práve v súvislosti s týmto konštatovaním odvolací súd poukazuje i na to, že tak občiansky
súdny poriadok ako aj civilný sporový poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované

dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania ( napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 21. 5. 2009 sp. zn. 3Co5/2009, 3Cdo 80/2009). Aj keď súd konkrétne
neuviedol ako sa vysporiadal so svedeckou výpoveďou zamestnankyne žalobcu, z odôvodnenia jeho
rozhodnutia vyplýva, že hodnotiac túto svedeckú výpoveď dospel k záveru, že teplo žalobca žalovanému

nedodával (toto vypovedala svedkyňa) a k ostatným skutočnostiam (svedkyňa mala uviesť spôsob
vyúčtovania) konštatoval, že žalobca nekonkretizoval a nešpecifikoval svoj nárok, keď stále uvádzal,
že sa domáha nedoplatku na vyúčtovaní tepla.

31. Žalovaný v prejednávanej veci vyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby o 39,80 €. Či

na strane žalovaného ide o vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby posúdi súd ad hoc
vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Je pri tom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne
špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na
hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených
záujmov žalovaného. Vážne dôvody na nesúhlas nemusia mať nevyhnutne právny základ. Môže ísť aj o

dôvody etické, morálne, ekonomické a pod., pokiaľ z ich povahy vyplýva, že sú žalovaným odôvodnene
považované za tak závažné, že opodstatňujú pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti vôli
žalobcu. Súd prvej inštancie nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím vyhodnotil tak, že ide o
vážny nesúhlas a jeho posúdeniu podľa odvolacieho súdu niet čo vytknúť. Z tohto dôvodu súd osobitným
výrokom „späťvzatie návrhu v časti 39,80 € zamietol“ (správne mal súd uznesením nepripustiť čiastočné

späťvzatie a žalobu v celom rozsahu zamietnuť).

32. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že námietky žalovaného v odvolaní sú
neopodstatnené, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

33. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1 CSP).

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Táto povinnosť neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).