Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/718/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415221480
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4415221480.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: K.. A. G., nar. XX.X.XXXX,

bytom L., F.. X. XXX/XX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o.
so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, zast. JUDr. Ladislavom Magyerkom,
advokátom, proti žalovanej: H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom X. B., D. XXXX/XX, právne zastúpená H.. P.
O., advokátka so sídlom Nové Zámky, Žerotínova bašta 1, o zaplatenie 835,79 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 530,69 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.742,44 eur s príslušenstvom na tom skutkovom
základe, že na základe osvedčenia o dedičstve č. k. 8D/538/2013-31, Dnot 221/2013 zo dňa 17.3.2014
sa žalobca stal v podiele 1/2 z celku podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa
v kat. území X. B., vedených na Okresnom úrade, odbore katastrálnom na LV č. XXXX, konkrétne
sa jednalo o byt č. X v bytovom dome, vchod XX, 1. poschodie s podielom priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku a tiež sa stal v podiele
2/96 z celku podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území X. B. vedenej
na Okresnom úrade, odbore katastrálnom na LV č. XXXX, parc. registra „C“ č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1573 m2 a v podiele 1/2 z celku podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. území X. B., vedených na Okresnom úrade, odbore katastrálnom na LV č.
XXXX - garáže.
Na predaj uvedených nehnuteľností splnomocnil žalovanú. Nehnuteľnosti boli predané na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 28.7.2014 za kúpnu cenu 50.000,- eur, z ktorej bola suma vo výške 1.800,-
eur poskytnutá realitnej kancelárii Realcomfort s.r.o. Žalobca mal za to, že bol v podiele 1/2 k celku
podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností, a preto má nárok na 1/2 kúpnej ceny po
odpočítaní podielu realitnej kancelárie, čo predstavovalo sumu vo výške 24.100,- eur.
V osvedčení o dedičstve č. k. 8D/538/2013-31 zo dňa 17.3.2014 sa žalobca spolu so žalovanou zaviazal
zaplatiť R. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. B., sumu každý po 6.000,- eur v lehote 15 dní od prevzatia
kúpnej ceny za predaj nehnuteľností nadobudnutých na základe osvedčenia o dedičstve, najneskôr do

30.6.2015.
Žalovaná po prevzatí kúpnej ceny dňa 15.8.2014 nevyplatila žalobcovi časť kúpnej ceny. Z týchto
dôvodov sa žalobca dožadoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu pokusom o zmier zo dňa
7.5.2015 od žalovanej zaplatenia jeho časti kúpnej ceny tak, že ju vyzval, aby ju žalovaná uhradilanajneskôr do 15.5.2015. Žalovaná dňa 6.7.2015 uhradila žalobcovi polovicu kúpnej ceny len sumou
17.264,21 eur. Neskôr žalobca zistil, že žalovaná bez jeho vedomia uhradila z jeho polovice kúpnej ceny
dňa 10.10.2014 sumu 6.000,- eur svojej dcére R. P. a súčasne si zo žalobcovho podielu odpočítala

polovicu prevádzkových nákladov za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičského konania vo výške
835,79 eur. Zo zaslaných dokladov žalovanou žalobca zistil, že na úhradu prevádzkových nákladov bytu
bola uhradená len suma 641,58 eur a nie suma 1.671,58 eur ako to tvrdila.
Žalobca mal za to, že žalovaná neoprávnene vykonala zadržanie sumy titulom prevádzkových nákladov
za nehnuteľnosti, nakoľko on jej ešte vo februári 2014 dal ešte sumu 400,- eur, ktoré mali byť použité

práve na úhradu týchto nákladov. Podľa názoru žalobcu suma týchto nákladov činila len 641,58 eur, a
keďže on ako podielový spoluvlastník sa mal na nich podieľať v jednej polovici, t. j. sumou 321,79 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené mu žalovaná mala vrátiť z pôvodných 400,- eur, ktoré jej dal na úhradu
týchto nákladov pod odpočítaní skutočných nákladov sumu 79,21 eur.
Napokon sa žalobca domáhal zaplatenia vyčíslených úrokov z omeškania v sume 827,44 eur ako
ročného úroku z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 18.100,- eur za obdobie 15.8.2014 do 7.5.2015

z dôvodu, že žalovaná kúpnu cenu za nehnuteľnosť prevzala ešte 15.8.2014 a žalobcovi uhradila jeho
časť kúpnej ceny až dňa 6.7.2015, a to len sumu 17.264,21 eur.
V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyni písomným podaním doručeným

tunajšiemu súdu dňa 8.3.2016, v ktorom uviedla, že nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznáva, keď
žalobca nepodložil žalobu žiadnymi relevantnými dôkazmi. Uviedla, že medzi jej právnou zástupkyňou
a právnym zástupcom žalobcu prebiehala od 12.5.2015 rozsiahla písomná komunikácia za účelom
doriešenia veci. Žalovaná mala záujem žalobcu uspokojiť, pretože listom zo dňa 13.5.2015 požiadala
o zaslanie čísla účtu žalobcu, na ktorý by mu zaslala kúpnu cenu za nehnuteľnosť a zároveň oznámila

žalobcovi, že od smrti ich otca do predaja nehnuteľnosti, bolo potrebné uhrádzať náklady súvisiace s
nehnuteľnosťou, ktoré uhrádzala iba žalovaná. Preto si z kúpnej ceny odrátala jeho podiel na týchto
úhradách. Ďalej mu oznámila, že uhradila sumu 6.000,- eur svojej dcére R. P. v súlade s osvedčením
o dedičstve č. k. 8D/538/2013 zo dňa 17.3.2014.
Na písomné vyrozumenie žalovanej reagoval právny zástupca žalobcu mailovou správou, kde žiadal

o predloženie dokladov preukazujúcich vynaložené náklady súvisiace s nehnuteľnosťou a doklad
preukazujúci, že suma 6.000,- eur bola poukázaná na účet jej dcéry. Žalovaná listom zo dňa
25.5.2015 právnemu zástupcovi žalobcu predložila fotokópie dokladov preukazujúcich vynaložené
náklady súvisiace s nehnuteľnosťou, kde upresnila celkovú výšku nákladov na sumu 1.671,59 eur a
podiel žalobcu na nákladoch vo výške 835,79 eur. Ďalej predložila žalobcovi výpis účtu dcéry R. P.,

že na tento účet poukázala dňa 10.10.2014 sumu 6.000,- eur. Na tento list reagoval právny zástupca
žalobcu mailovou správou zo dňa 2.6.2015, kde žiadal žalovanú o predloženie tabuľkového spracovania
vynaložených nákladov, ako aj potvrdenie o majiteľovi účtu, na ktorý bola suma 6.000,- eur zaslaná,
napriek tomu, že toto potvrdenie už žalovaná zaslala v prílohe listu zo dňa 25.5.2015. Žalovaná opätovne
listom zo dňa 18.6.2015 žiadala žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu o oznámenie čísla jeho

účtu, aby mu vedela poukázať sumu 17.264,21 eur (24.100,- eur - 6.000,- eur + 835,79 eur).
Žalobca oznámil žalovanej číslo svojho účtu dňa 25.6.2015 a žalovaná mu následne uhradila sumu
17.264,21 eur, čím považovala vec za ukončenú.
Žalobca oznámil žalovanej 31.7.2015, že jej na prevádzku bytu dal začiatkom roku 2014 sumu 400,- eur
a žiadal o prehodnotenie jeho stanoviska a vrátenie neoprávnene zadržanej sumy. Žalovaná nesúhlasila

s týmto stanoviskom žalobcu a listom zo dňa 11.11.2015 oznámila právnemu zástupcovi žalobcu
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, že vec považuje za ukončenú a pokiaľ žalobca tvrdí niečo
iné, nech predloží dôkazy.
V tomto písomnom vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že žalobcom bola splnomocnená na všetky
právne úkony súvisiace s predajom nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Po podpise kúpnej

zmluvy prevzala celú kúpnu cenu. Žalobca o predaji nehnuteľnosti vedel, ale nepožadoval zaplatenie
časti kúpnej ceny a ani neboli dohodnutí, kedy žalovaná mu vyplatí jeho podiel. Dňa 15.10.2014 vybrala
žalovaná zo svojho účtu sumu 18.000,- eur s tým, že zostatok po odpočítaní podielu na nákladoch
súvisiacich s nehnuteľnosťou v hotovosti odovzdá žalobcovi. So žalobcom sa žalovaná stretla dňa
25.10.2014, ktorý odmietol prevziať doklady ohľadom úhrady nákladov súvisiacich s nehnuteľnosťou,

ako aj finančnú sumu za predaj nehnuteľnosti.
Žalovaná nepoprela, že jej žalobca odovzdal 400,- eur, ale titulom finančného vyrovnania za krištáľové
súpravy, ktoré si zobral po smrti rodičov. Mala za to, že táto suma nebola určená na pokrytie nákladov
súvisiacich s nehnuteľnosťou v podielovom spoluvlastníctve.Na záver uviedla, že po opätovnom prepočítaní nákladov súvisiacich s nehnuteľnosťou v podielovom
spoluvlastníctve, celkové náklady predstavovali sumu 1.903,63 eur, podiel žalobcu potom predstavoval
sumu 951,81 eur.

3. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom vo veci samej dňa 29.3.2017 sp. zn.
9C/718/2015-118 tak, že žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 398,97 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 54 %.

4. Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote podala žalovaná
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie dňa 12.5.2017 proti výroku rozsudku v časti
priznaného nároku žalobcu na náhradu trov konania. Namietala súdom priznaný úspech žalobcu v
rozsahu 54 %, keď žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.742,44 eur, pričom súd mu priznal 398,97
eur. Matematickým výpočtom predstavuje priznaná suma 23 %, teda úspech žalobcu je len 23 % a nie

54 %. Ona mala úspech v rozsahu 77 %.

5. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania
žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že udelením plnej moci došlo k naplneniu všetkých

náležitostí príkaznej zmluvy, ako to má na zreteli ustanovenie § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Povinnosťou žalovanej bolo previesť na neho všetok úžitok z vykonaného príkazu, v konkrétnom prípade
finančné prostriedky, ktoré prevzala titulom kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudli
ako podieloví spoluvlastníci titulom osvedčenia o dedičstve. Žalovaná mala previesť úžitok bezodkladne
a nie až na jeho výzvu, čím sa dostala do omeškania, a to konkrétne od 15.08.2014 do 06.07.2015,

kedy mu uhradila sumu 17.264,21 eura. Deň úhrady sumy 17.264,21 eura nebol medzi stranami sporu
sporný. Namietal, že žalovaná nebola oprávnená vyplatiť R. P. sumu 6.000 eur, bola povinná vydať mu
celý úžitok získaný z predaja nehnuteľností. Len on mal záväzok voči R. P. zaplatiť jej sumu 6.000 eur,
a nie žalovaná v jeho mene. V zmysle príkaznej zmluvy nebola žalovaná oprávnená odpočítať si z jeho
podielu kúpnej ceny prevádzkové náklady vo výške 835,79 eura. Tieto mali najskôr činiť sumu 1.671,58

eura, avšak podľa dokladov bola na úhradu prevádzkových nákladov na byt v skutočnosti použitá len
suma vo výške 641,58 eura. Žalovaná si chcela titulom prevádzkových nákladov započítať aj výdavky
uhradené jej dcérou R. P., ako pohrebné náklady vo výške 990 eur a náklady na vyrytie písma vo výške
40 eur. Tieto však už boli zohľadnené v dedičskom konaní, ako vyplýva aj z osvedčenia o dedičstve č.k.
SD 538/2013-31, Dnot 221/2013. Nemal dôvod, aby žalovanej venoval sumu 400 eur bez akéhokoľvek

dôvodu.Tietofinančnéprostriedkyžalovanejposkytoltitulompolovicesumyprevádzkovýchnákladov,na
ktorých sa mal ako podielový spoluvlastník podieľať. Poukázal na emailovú správu zo dňa 20.05.2014,
v ktorej žalovaná uviedla, že potrebuje doriešiť financovanie bytu, pretože už nie je schopná uhrádzať
náklady. Sama žalovaná sa na pojednávaní dňa 25.01.2017 vyjadrila, že sumu 400,- eur použila na
vyplatenie pôžičky, ktorú si vzala na vyplatenie splatného nájomného za byt. Evidentne teda sumu 400

eur použila na prevádzkové náklady bytu, ktoré chcela neskôr od neho opätovne preplatiť.

6. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby týkajúcom
sa zaplatenia sumy 906,65 eur a vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby týkajúcom sa zaplatenia sumy
436,82 eur a vo výroku o trovách konania vec zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

rozsudkom č. k. 12Co/161/2017-172 zo dňa 9.10.2018.
Poukázal na to, že v danom prípade nebolo možné spor a vzťah medzi stranami sporu posúdiť titulom
príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná pri uzatváraní kúpnej
zmluvy vo vzťahu k žalobcovi nekonala vo vlastnom mene, ale konala v mene splnomocniteľa - žalobcu,
ktorý bol predávajúcim. Aj z čl. X. Kúpnej zmluvy je zrejmé, že predávajúci (žalobca) splnomocnil svoju

sestru (žalovanú), aby ho zastupovala pri všetkých právnych úkonoch spojených s prevodom vlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
827,44 eur, keď mal za to, že z plnomocenstva udeleného žalobcom žalovanej nevyplýva, že by si strany
sporu dohodli časový horizont vyplatenia peňazí žalovanou žalobcovi. Žalovaná sa tak nemohla dostať

s plnením do omeškania tak, ako sa žalobca domnieval, a to z toho dôvodu, že nekonala na základe
príkaznej zmluvy. Žalovaná sa mohla dostať s plnením do omeškania len v prípade, ak by ju žalobca
vyzval na plnenie na základe ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka.Rovnako odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti žaloby o zaplatenie
sumy 79,21 eur, keď sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nemal za preukázané, že by
žalobca vopred poskytol žalovanej sumu 400,- eur za účelom hradenia prevádzkových nákladov. Medzi

stranami sporu nebolo sporné, že túto sumu žalovaná dostala, ale sporné bolo, z akého dôvodu ich mala
vyplatené. Ani skutočnosť, že žalovaná použila peniaze na vyplatenie pôžičky nepreukazuje tvrdenie
žalobcu, že jej peniaze dal práve na prevádzkové účely. Stranu, ktorá v spore niečo tvrdí, zaťažuje
dôkaznébremeno,ktoréžalobcavtomtoprípadeneuniesol,pretoženičímnepreukázal,žepriodovzdaní
sumy 400,- eur, prejavil vôľu odovzdať žalovanej peniaze na úhradu prevádzkových nákladov.

Rozsudok súdu prvej inštancie z týchto dôvodov vo výroku II. nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2018.
Súdprvejinštancievďalšomkonanírozhodovalonárokužalobcuozaplateniesumy835,79eur,nakoľko
v tejto časti odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že v tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov bol nepreskúmateľný, keďže s ohľadom na skutočnosť, že
žalobca v odvolaní namietal výšku nákladov vynaložených na prevádzku nehnuteľností vo výške 835,79
eur, ktoré si žalovaná pri vyplatení jeho podielu kúpnej ceny odrátala a súd neuznal všetky náklady na

prevádzku nehnuteľností tak, ako si ich žalovaná vyčíslila, lebo ich znížil o výdavky, ktoré boli spojené s
obstaraním pohrebu v sume 990,- eur a s vyrytím písma v sume 40,- eur a po odpočítaní týchto dvoch
súmustálil,ževýdavkyspojenésprevádzkounehnuteľnostipredstavovali873,63eur,taksažalobcamal
podieľať na ich úhrad polovicou sumy 436,82 eur a nie sumou 835,79 eur. Vychádzajúc z rozdielu týchto
dvoch súm, súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 398,97 eur na zaplatenie. Odvolací súd však mal

za to, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že výdavky spojené s prevádzkou bytu
bolivovýške641,58eur.Doposiaľniejezrejmé,zčohožalobcapriichvyčíslenívychádzal.Zároveňvšak
odvolací súd konštatoval vo svojom uznesení, že nie je dôvod na započítanie nákladov na obstaranie
pohrebu v sume 990- eur a vyrytie písma.
Odvolací súd vo vzťahu k príslušenstvu, ktoré si žalobca žalobou uplatňoval, a to úrok z omeškania 5,05

% ročne zo sumy 915,- eur od 7.7.2015 do zaplatenia uviedol, že táto časť nároku bola obsiahnutá v
zamietajúcej časti výroku rozsudku a pre absenciu dôvodov odvolania vo vzťahu k tomuto príslušenstvu,
nadobudol rozsudok v zamietajúcej časti týkajúcej sa daného úroku z omeškania právoplatnosťou.
K odvolaniu žalovanej voči výroku o trovách konania odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávne rozhodol o pomernom úspechu, keďže v spore mala väčší úspech nesporne žalovaná. V

novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne nanovo o trovách konania vrátane trov
odvolacieho konania.
Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.S.P.) a v novom rozhodnutí zdôvodní, prečo vychádzal pri
započítaní výdavkov z tvrdení žalovanej a ako sa vysporiadal s tvrdeniami žalobcu o výdavkoch.

7. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, výpoveďami strán sporu a oboznámením
sa s pripojenými listinnými dôkazmi, a to: osvedčením o dedičstve č. k. 8D/538/2013-31, Kúpnou
zmluvou zo dňa 28.7.2014, pokusom o zmier, ďalším pokusom o zmier, vyjadrením žalovanej,
ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré v rámci predžalobnej výzvy adresovala právna zástupkyňa žalovanej

právnemu zástupcovi žalobcu, splnomocnením z 22.7.2014, tabuľkou žalovanej o vyúčtovaní nákladov
spojených s prevádzkou bytu z čl. 46 a ostatnými listinnými dôkazmi z čl. 48-66, objednávkou služieb
„KAMENÁRSTVO IMRICH NAGY“ o vyrytí písma, faktúrou z čl. 68 o zaplatení pohrebných nákladov,
elektronickým vyjadrením právneho zástupcu žalobcu z čl. 192, listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom o výške prevádzkových nákladov za byt z čl. 198-211 a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Právny zástupca žalobcu na základe doplneného dokazovania a v zmysle elektronického podania z čl.
192uviedol,ženavrhuje,abysúdzaviazalžalovanúnaúhradusumyvovýške513,99eurspolusročným
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 513,99 eur za obdobie od 7.7.2015, nakoľko pokusom
o zmier zo dňa 7.5.2015 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy, ktorú čiastočne uhradila dňa

6.7.2015 a to až do úplného zaplatenia a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Poukázal
na to, že predmetom sporu zostala pohľadávka žalobcu, o ktorú sa žalovaná bezdôvodne obohatila.
Žalovaná mala žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 24.100,- eur titulom jeho podielu za predaj bytu na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.7.2014 po odrátaní podielu realitnej kancelárie sprostredkujúcej predaj
nehnuteľnosti. Z tejto sumy mal žalobca vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve č.

k. 8D/538/2013-32 zo dňa 17.3.2014 R. P. (dcére žalovanej) sumu vo výške 6.000,- eur, ktorú z jeho
podieluuhradilažalovaná.Zozvyškumalažalovanáodrátaťžalobcoviakopodielovémuspoluvlastníkovi
prevádzkové náklady na nehnuteľnosť, ktorú so žalovanou nadobudol dedením. Žalovaná žalobcovi
uhradila sumu vo výške 17.264,21 eur. Spornou zostala otázka výšky nákladov vynaložených naprevádzku nehnuteľností, ktoré si žalovaná pri vyplatení žalobcovho podielu kúpnej ceny odrátala. Mala
za to, že žalobca podaním zo dňa 14.12.2018 preukázal celkovú výšku výdavkov, ktoré uznal ako
vynaložené na prevádzku zdedenej nehnuteľnosti. Túto sumu vyčíslil vo výške 643,59 eur. Mal za to,

že ako podielový spoluvlastník mal participovať na prevádzkových nákladoch za byt v rozsahu 1/2 t. j.
sumouvovýške321,80eur.Poodrátanísumyvovýške6.000,-eurasumyvovýške321,80eurzpodielu
žalobcu, vo výške 24.100,- eur mala žalovaná uhradiť žalobcovi sumu vo výške 513,99 eur, o ktorú sa
bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. Zároveň sa stotožnil žalobca s právnym názorom odvolacieho
súdu v súvislosti so započítaním nákladov na pohreb poručiteľa a nákladov na vyrytie písma v celkovej

výške 1.030,- eur, keď mal za to, že tieto náklady hradila tretia osoba, a to dcéra žalovanej.

9. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že neuznáva nárok žalobcu a žiadala žalobu zamietnuť vo
zvyšku v celom rozsahu s tým, že žalobca pri výpočte prevádzkových nákladov bytu vychádzal z
dokladov, ktoré mu predložila žalovaná a sám žiadne doklady preukazujúce túto výšku nepredložil a
navrhovala preto, aby súd jeho tvrdenia nebral do úvahy a čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie

sumy 515,- eur uviedla, že žalovaná nie je dlžná žalobcovi žiadnu sumu s poukazom na ustanovenie §
470 odsek 1 Občianskeho zákonníka, naopak, mala za to, že žalobca je dlžný žalovanej, nakoľko podľa
vyššie citovaného zákonného ustanovenia dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou. Navrhla, aby súd zohľadnil náklady vynaložené na pohreb a vyrytie písma spolu

vo výške 1.030,- eur, z ktorého podiel žalobcu predstavuje sumu 515,- eur. V prípade úspechu žiadala
priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Právny zástupca žalobcu predložil súdu elektronickým podaním zo dňa 17.12.2018 podrobné
vyčíslenie prevádzkových nákladov bytu v X. B. nachádzajúceho sa na adrese L. X. XX za obdobie

október 2013 až november 2014, z ktorých podľa jeho názoru tieto náklady celkove predstavovali
sumu 1.671,59 eur a podrobne tieto vyčíslil a predložil k tomu aj ďalšie listinné dôkazy ako príjmové
pokladničné doklady z X. bytového družstva o platbách za nájom bytu, platobné doklady SIPO, faktúry
o platbách elektrickej energie a plynu a vyúčtovacie faktúry, ako aj vyúčtovania nákladov spojených s
užívaním bytu X. bytového družstva z čl. 198-211.

11. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
odsek 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimo zmluvného záväzkového práva.
Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku je reparácia nerovnováhy,
ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov.

Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava nespravodlivej majetkovej
nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Na vznik osobitného
záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných
predpokladov, ktorými sú: objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná
a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného

obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu
práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že
majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej
sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu
a úbytkom v majetkovej sfére iného subjektu.

13. Na základe doplneného dokazovania podľa uznesenia odvolacieho súdu a dôkazov predložených
zo strany žalovaného ohľadom prevádzkových nákladov za byt nachádzajúci sa v X. B. na ul. L. X. XX za
obdobie október 2013 až november 2014 súd dospel k takému záveru, že je potrebné zaviazať žalovanú
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 530,69 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku

žalobu zamietnuť, keď rozhodoval o zvyšku spornej sumy, ktorá bola zrušená odvolacím súdom, a to
o zaplatenie sumy 835,79 eur.
Súd doplnil dokazovanie v tom smere, aby žalobca predložil listinné dôkazy týkajúce sa prevádzkových
nákladov na vyššie uvedený byt, keď odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal stvrdením žalobcu, ktorý mal za to, že tieto výdavky spojené s prevádzkou bytu boli vo výške 641,58 eur,
nakoľko nie je zrejmé, z čoho žalobca pri ich vyčíslení vychádzal.
Žalobca predložil súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronicky dňa 17.12.2018

podrobné vyčíslenie týchto nákladov s podrobným rozpisom ako aj príslušnými listinnými dôkazmi, z
ktorých súd zistil, že čo sa týka úhrady za RTVS resp. SIPO, žalobca zle uviedol, že tieto predstavovali
sumu vo výške 2,32 eur, nakoľko tieto podľa dokladov SIPO predstavovali v skutočnosti sumu 2,32 +
0,10 eur, teda spolu 2,42 eur, čím sa teda pomýlil, pretože za obdobie od novembra 2013 do júla 2014
mal každý mesiac rátať sumu 2,42 eur za túto úhradu a nie sumu 2,32 eur. V tomto smere boli výpočty

zo strany žalovanej správne, čo sa týka úhrady za RTVS. Preto spolu tieto náklady predstavovali za toto
obdobie sumu 21,78 eur. Čo sa týka úhrady zálohovej platby za dodávky plynu, tieto predstavovali sumu
428,24 eur, čo žalovaný správne vyčíslil a preukázal a správne to vyčíslila aj žalovaná ňou predloženými
dôkazmi. Čo sa týka zálohovitých platieb za združenú službu dodávku a distribúciu elektriny a s ňou
súvisiace ďalšie faktúry, je potrebné poznamenať, že žalovaný tieto správne vyčíslil sumou 149,08 eur
s tým, že na rozdiel od žalovanej predložil a pripočítal aj úhradu nedoplatku zo dňa 27.1.2014 vo výške

41,55 eur na základe faktúry zo dňa 14.1.2014 so splatnosťou dňa 28.1.2014, čo nezapočítala žalovaná,
pričom predložila o tom faktúru na čl. 62 a žalovaný taktiež predložil predmetnú faktúru.
Čo sa týka úhrady za užívanie bytu NZBD, teda nájmu, tento správne vyčíslili obe strany sporu celkovou
sumou 428,24 eur a predložili to aj dostatočnými listinnými dôkazmi, ktoré sa zhodovali, v tejto časti
súd nezistil žiadny rozdiel. Naproti tomu, čo sa týka iných nákladov, ktoré žalovaná vyčíslila na čl. 46

v tabuľke pod názvom „Iné“, v celkovej sume 64,49 eur, sa súd s týmto výpočtom nestotožnil, pretože
žalovaná nepreukázala, že zaplatila nedoplatok za plyn v sume 42,55 eur tak, ako to uviedla v tejto
tabuľke a takýto listinný dôkaz nepreukázal ani žalovaný v predložených faktúrach, preto súd túto sumu
odrátal od vyčísleného nedoplatku v tejto časti, teda zo sumy 64,49 eur (64,49 - 42,55 eur) a vyčíslil tento
nedoplatok celkovou sumou 21,94 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nepreukázala existenciu tohto

nedoplatku a takisto aj žalobca nepreukázal k tomu žiadny dôkaz, nebolo možné takúto sumu pripočítať
k výdavkom spojených s prevádzkou bytu.
Spolu všetky náklady za nájom bytu, SIPO, dodávku plynu, dodávku elektriny a iné predstavujú sumu
906,91 eur (285,87 eur, 21,78 eur, 428,24 eur, 154,08 eur, 21,94 eur) s tým, že od tejto sumy súd
odpočítal preplatky, ktoré dôvodne preukázal listinnými dôkazmi správne žalobca, ktoré predstavujú

sumu 296,70 eur a nie sumu 34,28 eur tak, ako ich vyčíslila žalovaná, nakoľko žalobca preukázal,
že vznikol preplatok vo výške 208,93 eur na úhradách za združenú službu dodávky a distribúcie
plynu za fakturačné obdobie od 19.12.2013 do 31.10.2014 a preplatok vo výške 53,49 eur na základe
vyúčtovacích nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.5.2014 do 31.7.2014 vystavaných
X. bytovým družstvom, okrem tých, ktoré žalovaná preukázala vo výške 4,12 eur a 30,16 eur a ktoré

preukázala žalovaná listinnými dôkazmi. Po odrátaní preplatku v celkovej sume 296,70 eur, súd dospel
k sume 610,21 eur, ktorá predstavuje náklady súvisiace s prevádzkou predmetného bytu (906,91 eur
- 296,70 eur). Túto sumu, keď vydelíme dvomi, dostávame sumu 305,10 eur, teda podiel žalobcu
a žalovanej na úhradách spojených s užívaním bytu, keďže sa stali podielovými spoluvlastníkmi k
predmetnému bytu, každý v 1/2. Z tejto sumy súd vychádzal.

14. Z týchto dôvodov je potom potrebné konštatovať a uviesť, že žalobca splnomocnil žalovanú, aby
ho zastupovala pri všetkých právnych úkonoch spojených s predajom nehnuteľností, ktoré strany sporu
nadobudli v dedičskom konaní po nebohom V. G., každý v podiele 1/2. Žalovaná, ktorá konala v
zmysle plnej moci, uzatvorila dňa 28.7.2014 Kúpnu zmluvu, ktorá je v spise doložená a z ktorej je

jednoznačne preukázané, že predmetom bol predaj daných nehnuteľností za kúpnu cenu 50.000,- eur,
pričom časť z kúpnej ceny vo výške 1.800,- eur bola odmena realitnej kancelárie za sprostredkovanie
predaja. Tiež bolo preukázané, že žalovaná z kúpnej ceny, ktorú obdržala z predaja nehnuteľností
vyplatila žalobcovi dňa 6.7.2015 sumu 17.264,21 eur. Vychádzala pritom z kúpnej ceny 50.000,- eur, od
ktorej odpočítala odmenu realitnej kancelárie v sume 1.800,- eur, takže konečná suma predstavovala

48.200,- eur. Podiel žalobcu na kúpnej cene v podiele 1/2-ici teda činil 24.100,- eur. Z tejto sumy však
žalovaná odrátala sumu 6.000,- eur, ktorú vyplatila svojej dcére R. P., nakoľko žalobca sa v osvedčení o
dedičstve8D/538/2013-31zaviazaljejtútosumuzaplatiťdo30.6.2015,čodobrovoľneneurobil.Rovnako
si odrátala polovicu prevádzkových nákladov spojených s bytom, ktorý vlastnil poručiteľ, ktoré podľa jej
tvrdenia predstavovali sumu 835,79 eur, a preto žalobca obdržal od nej sumu 17.264,21 eur.

Súd na základe doplneného dokazovania a správnych výpočtoch, ku ktorým dospel po predložení
listinných dôkazov zo strany žalobcu mal za to, že žalobca mal obdržať od žalovanej na účet sumu
17.794,90 eur a teda rozdiel týchto dvoch súm predstavuje sumu 530,69 eur (17.794,90 eur - 17.264,21
eur),oktorúsumusažalovanábezdôvodneobohatilanaúkoržalobcu,pretožemunezohľadnilasprávnuvýšku prevádzkových nákladov spojených s predmetným bytom, lebo dospela svojimi výpočtami k
nesprávnej sume. Z týchto dôvodov súd týmto rozsudkom napravil túto chybu a správne rozhodol a
zaviazal žalovanú k zaplateniu tejto sumy bez príslušenstva, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

vo zvyšku do zaplatenia sumy 835,79 eur, ktorá bola predmetom tohto konania po rozhodnutí odvolacím
súdom žalobu zamietol, pretože ju nepovažoval za dôvodnú. Takisto ju nepovažoval za dôvodnú podľa
vyčíslenia právnej zástupkyni žalobcu, ktorá navrhovala zaviazať žalovanú k zaplateniu sumy 513,99 eur
s príslušenstvom. Táto suma nezodpovedá správnym výpočtom podľa predložených listinných dôkazov
stranami sporu, čo súd už vyššie zdôvodnil.

15. Čo sa týka nepriznania sumy 990,- eur v súvislosti s obstaraním pohrebu a 40,- eur v súvislosti
s vyrytím písma, je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa 9.10.2018 sa
jednoznačne vyjadril, že nie je dôvod na započítanie týchto nákladov na obstaranie pohrebu, pretože
súd prvej inštancie zastáva ten právny názor, že tieto náklady hradila tretia osoba, dcéra žalovanej R. P.,
na ktorej meno boli vystavené obidva doklady vyjadrujúce tieto náklady tak, ako sú vo fotokópii uvedené

na čísle listu 67 a 68 spisu a tieto náklady boli zohľadnené v sume 6.000,- eur, ktorú R. P. obdržala
titulom osvedčenia o dedičstve č. k. 8D/538/2013-32 zo dňa 17.3.2014 od žalobcu ako aj žalovanej a
ktorá skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania a na ktorú súd poukázal vo svojom rozsudku zo
dňa 29.3.2017 a z týchto dôvodov preto súd nesúhlasil s názorom žalovanej, že túto sumu je potrebné
zahrnúť do celkových nákladov žalovanej za prevádzku bytu, od ktorých ona následne odpočítala podiel

žalobcu.

16. Čo sa týka žalovanej, ktorá navrhovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu s poukazom na
ustanovenie § 470 odsek 1 Občianskeho zákonníka, lebo navrhovala, aby súd zohľadnil aj náklady
súvisiace so zabezpečením pohrebu a vyrytia písma napriek tej skutočnosti, že na dokladoch, ktoré

sa týkali týchto skutočností bola uvedená dcéra žalovanej, sa súd s týmto právnym názorom a
argumentáciou vôbec nestotožnil, pretože zdôvodnil vyššie, z akého dôvodu nepriznal tieto dva nároky
za náklady, na ktorých by sa mali podieľať obe strany sporu, a preto ich nebude znova zdôvodňovať
a v tomto smere sa súd prvej inštancie nestotožňuje s právnou argumentáciou právnej zástupkyne
žalovanej, že podľa ustanovenia § 470 odsek 1 OZ by bolo potrebné tieto v súlade s týmto ustanovením

zohľadniť a započítať, pretože jednak z tých dôvodov, ktoré súd už vyššie uviedol, tieto náklady platila
dcéra žalovanej a taktiež osvedčením o dedičstve obdržala od strán sporu spolu 12.000,- eur, v ktorej
sume mala aj tieto výdavky započítané s poukazom na mailovú komunikáciu, v ktorej sa takto vyjadrila
samotná dcéra žalovanej zo dňa 5.3.2014 na čl. 81 spisu.

17. Súd nepriznal žalobcovi z priznanej sumy 530,69 eur príslušenstvo tak, ako si ho žalobca uplatnil v
záverečnej reči, že si ho uplatňuje vo výške 5,05 % ročne zo sumy 513,99 eur za obdobie od 7.7.2015 do
zaplatenia, nakoľko odvolací súd v rozsudku zo dňa 9.10.2018 pod bodom 18. sa jednoznačne vyjadril
k príslušenstvu a uviedol, že táto časť nároku bola obsiahnutá v zamietajúcej časti výroku rozsudku a
pre absenciu dôvodov odvolania vo vzťahu k tomuto príslušenstvu nadobudol rozsudok v zamietajúcej

časti týkajúcej sa daného úroku z omeškania právoplatnosť. Preto súd o tejto časti nerozhodol.

18. Z vyššie uvedených dôvodov, ktoré súd podrobne zdôvodnil, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
I. a II. tohto rozsudku.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 odsek 2 C.S.P., pretože žalobca mal v konaní
úspech iba pomerný, a to v percentuálnom vyčíslení 64 %, nakoľko predmetom konania bol nárok
žalobcu podľa žaloby o zaplatenie sumy 1.742,44 eur. Táto suma predstavovala 100 %. Súd priznal
žalobcovi z tohto nároku sumu 1.437,34 eur (906,65 eur, ktorú sumu potvrdil odvolací súd vo svojom
rozsudku dňa 9.10.2018 + suma 530,69 eur, ktorú súd prvej inštancie priznal týmto rozsudkom). Úspech

potom predstavuje sumu 82 %. Neúspech predstavuje sumu 305,10 eur (1.742,44 eur - 1.437,34 eur),
čo sa rovná 18 % a keď odpočítame úspech od neúspechu 82 % - 18 % dostávame 64 %, teda v pomer
64 % bol v konaní úspešný žalobca, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
64 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262
odsek 2 C.S.P.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).