Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308216335
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2308216335.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: Mgr.

Lucia Mizerová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: AGRONET, s.r.o., so sídlom Čierny Brod
357, IČO: 34 098 801, zastúpený: JUDr. Pavol Siváček, advokát so sídlom Timravina 9, Bratislava, proti
žalovanému: M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený: JUDr. Nadežda Boľová, advokátka
so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o zaplatenie 19.957,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 16C/258/2008 - 553 zo dňa 09. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou § 128 ods. 4 zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), § 151 ods. 1, § 153 ods. 1, § 470 ods. 1, čl.
8 zák.a č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 1 ods. 2, § 191 ods. 3 zák. č.
311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len ZP), § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2, § 110 ods. 1, § 122 ods.

1 až 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ). Skutkovo súd prvej inštancie rozsudok
odôvodnil tým, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 19.957,68 eura (601.245,- Sk) s
príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným počas trvania pracovnoprávneho vzťahu
medzi stranami sporu. Žalovaný vykonával pre žalobcu prácu vodiča na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 01.10.1999. Pracovný pomer skončil dohodou dňa 07.02.2007. Dňa 01.10.1999 žalobca uzatvoril
so žalovaným dohodu o hmotnej zodpovednosti za prevzaté vozidlo, jeho príslušenstvo a prepravovaný
náklad. Dňa 09.12.2006 strany sporu uzatvorili dohodu o náhrade škody vo výške žalovanej sumy, ktorú

sa žalovaný zaviazal zaplatiť do 30.05.2007. Žalovaný svoj záväzok aj napriek výzve žalobcu zo dňa
18.06.2008 nesplnil. Žalobca si tiež uplatnil náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili dňa 01.10.1999
pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný nastúpil do práce dňa 01.10.1999 v pracovnej pozícii
vodič. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Predmetná pracovná zmluva neobsahuje
žiadne osobitné ustanovenia o náhrade škody zamestnávateľa. Dňa 07.02.2007 strany sporu uzatvorili
dohodu o skončení pracovného pomeru na základe žiadosti žalovaného, pričom ani táto skutočnosť

nebola medzi stranami sporná a pracovný pomer žalovaného pre žalobcu skončil dňom 07.02.2007.
Dňa 01.10.1999 mali strany sporu uzatvoriť dohodu o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo,
jeho príslušenstvo a prepravovaný náklad (ďalej len Dohoda 1, č.l. 6). V Dohode 1 sú špecifikované
motorové vozidlá s EVČ, pričom sú tam rukou dopísané zmena 1. zo dňa 26.03.2003 a zmena 2. zo dňa09.06.2004, špecifikácia (iných) vozidiel formou EVČ. V Dohode 1 sú ako príslušenstvo o.i. uvedené
tankovacie karty, ktoré mal žalovaný prevziať na základe Dohody 1, ktoré sú označené počtom kusov
1 a názvom SHELL, DKV, SLOVNAFT. Dohoda 1 je podpísaná za zamestnávateľa i zamestnanca,

pričom žalovaný namieta pravosť svojho podpisu za zamestnanca. Pri vyššie špecifikovaných zmenách
je iba jedna podpisová šifra pri každej zmene. Dňa 01.10.1999 mali strany sporu uzatvoriť dohodu o
hmotnej zodpovednosti podľa § 176 zák. č. 65/1965 Zb. (ďalej len Dohoda 2; č.l. 192), ktorá mala byť
uzatvorená v nadväznosti na Dohodu 1 a mala sa týkať hmotnej zodpovednosti za hodnoty zverené na
vyúčtovanie, a to tankovacie karty: SLOVNAFT, DKV, SHELL, peňažnú hotovosť na výdavky spojené s

pracovnou cestou a za hodnoty, ktoré budú zamestnancovi zverené počas trvania pracovného pomeru.
Podľa čl. 6 Dohody 2, zamestnanec zodpovedá za schodok na zverených hodnotách, ak nepreukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa čl. 7 Dohody 2, zamestnávateľ je povinný
vytvoriť zamestnancovi také pracovné podmienky, aby mohol riadne plniť svoje povinnosti. Dohoda 2
je podpísaná za zamestnávateľa i zamestnanca, pričom žalovaný namieta pravosť svojho podpisu za
zamestnanca.

2. Dňa 19.12.2006 mali strany sporu uzatvoriť dohodu o náhrade škody (ďalej len Dohoda o NŠ; č.l. 8),
v ktorej sa uvádza, že žalovanému boli odovzdané tankovacie karty SLOVNAFT, DKV EUROSERVICE,
SHELL a peňažná hotovosť. Dňa 19.12.2006 mala byť uskutočnená kontrola prejdenej vzdialenosti
motorového vozidla, ktoré mal žalovaný zverené a bolo zistené, že žalovaným čerpané pohonné hmoty

nezodpovedajú prejdenej vzdialenosti. Žalovaný mal zámerne neodovzdávať tachografické kotúče, aby
znemožnil kontrolu. Uvedeným konaním mala žalobcovi vzniknúť škoda vo výške žalovanej sumy, ktorú
sa mal žalovaný zaviazať zaplatiť do 30.05.2007. Dohoda o NŠ je podpísaná za zamestnávateľa i
zamestnanca, pričom žalovaný namieta pravosť svojho podpisu za zamestnanca. V znaleckom posudku
č. 18/2013 sa posudzoval podpis na Dohode o NŠ, ktorá mala druhú stranu s čestným vyhlásením

svedkov Ing. N. I., N. I. a G. Y. a ich podpismi, ktorá nebola predložená spolu s Dohodou o NŠ ako príloha
k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Rovnako druhá strana, ktorá mala byť súčasťou Dohody o
NŠ nebola predložená v priebehu trestného konania. Svedkovia, ktorí boli vypočutí v tomto konaní a
mali svedčiť o okolnostiach uzatvorenia Dohody o NŠ, neboli vypočutí v trestnom konaní. Svedkovia a
konatelia žalobcu, okrem svedka G. Y., sú blízke osoby. Spoločnosť žalobcu je odberateľom spoločnosti

svedka G. Y.. Žalobca sa odvolal na znalecký posudok č. 18/2013 na pojednávaní dňa 04.06.2014,
t.j. skoro 6 rokov po podaní návrhu. Na predmetnom pojednávaní súd vyzval žalobcu, aby oznámil
osobné údaje svedkov, ktorých bude žiadať v konaní vypočuť. Žalobca navrhol vypočuť svedkov, ktorí
mali byť prítomní pri podpise Dohody o NŠ na pojednávaní dňa 04.09.2017, t.j. po ďalších skoro 3
rokoch. Druhá strana originálu Dohody o NŠ neobsahuje hlavičku a pätu, tak ako prvá strana Dohody

o NŠ, text je spísaný inou veľkosťou písma ako na prvej strane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri
vyhodnotení každého dôkazného prostriedku jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, súd vyhodnotil, že
to, že druhá strana mala tvoriť súčasť Dohody o NŠ je spochybnená do takej miery, že na žalobcom
tvrdené skutočnosti a svedecké výpovede G. Y., N. I., konateľov žalobcu, nemožno prihliadnuť ako na
hodnoverné. Súd preto nebral do úvahy údajnú druhú stranu Dohody o NŠ.

3.Napojednávanídňa21.06.2018žalovanývzniesolnámietkupremlčanianárokužalobcu.Zuvedeného
dôvodu súd skúmal, či je Dohoda o NŠ platným písomným právnym úkonom, bez ohľadu na žalobcom
tvrdenú druhú stranu, ktorá mala byť jej súčasťou, na ktorú súd neprihliadol. Žalovaný namietol
pravosť svojho podpisu na Dohode o NŠ. V trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok

ČES: PPZ-4514-3/KEU-BA-EXP-2009 Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru
(spracované expertmi ručného písma), v ktorom je konštatované, že M. X. (žalovaný) pravdepodobne
nevyhotovil sporný podpis na dohode o náhrade škody... Dňa 11.11.2011 bol vypočutý znalec na
Okresnom riaditeľstve PZ v Galante, kedy znalec (jeden z expertov ručného písma, ktorý spracoval
znalecký posudok) na otázku, či je možné stanoviť jednoznačný záver, že či pisateľom sporného podpisu

na dohode o náhrade škody je M. X. alebo nie, znalec odpovedal, že v tomto konkrétnom prípade
nie je možné stanoviť jednoznačný záver skúmania, pretože sporný podpis je ťažšie spracovateľný;
ide o jednoduchú parafu a v takomto prípade nie je možné určiť jednoznačný záver skúmania.
Znalec ďalej konštatoval, že ani v prípade predloženia akéhokoľvek porovnávacieho materiálu a v
ktoromkoľvek množstve neumožní stanoviť jednoznačný záver skúmania. V znaleckom posudku č.

18/2013 (spracované znalcom z odvetvia ručné písmo) sa uvádza, že sporný šifrovaný podpis „X.“
na Dohode o náhrade škody je vlastnoručným podpisom podozrivého M. X...., pričom znalec JUDr.
Igor Nitriansky určil v 5-stupňovej škále záverečného hodnotenia stupeň I, a to jednoznačnosť. Na
pojednávaní dňa 18.01.2018 žalovaný spochybnil porovnávací dokument na str. 35 ZP č. 18/2013,nakoľko dňa 30.11.2006, kedy mal byť pokladničný doklad vyhotovený, žalovaný bol v zahraničí, o
čom žalovaný predložil dôkaz, výpis z hovorov a osobný záznam žalovaného. Strana žalobcu sa
k uvedenému nevyjadrila. Žalovaný tiež namietal, že žalovaný neodovzdal znalcovi vzorku písma.

Je pravda, že v prípade znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní, znalec opierajúc
sa o akreditovaný štandardný pracovný postup ŠPP-PÍ-01-A/2005 (A) vyhotovil aj skúšky podpisov
žalovaného, ktoré slúžili k porovnaniu, čo znalec v znaleckom posudku č. 18/2013 neurobil. Žalobca
sa k uvedenému nevyjadrila. Súd nepovažoval za potrebné vykonať znalecké dokazovanie, pretože
sa stotožnil so záverom znalca v trestnom konaní, že v prípade jednoduchej parafy nie je možné určiť

jednoznačný záver skúmania a nestotožnil sa so záverom znalca v znaleckom posudku č. 18/2013 o
jednoznačnosti, čo je najvyšší možný stupeň v škále posúdenia. Vzhľadom na uvedené, súd konzultoval
opodstatnenosť ďalšieho znaleckého dokazovania so stranami sporu a tieto netrvali na znaleckom
dokazovaní. Súd zároveň poučil o možnosti vypracovania súkromného znaleckého posudku. Na základe
uvedeného súd vyhodnotil, že na Dohode o NŠ nie je možné jednoznačne určiť, že je opatrená
vlastnoručným podpisom žalovaného, a teda, že Dohoda o NŠ je platným písomným právnym úkonom.

Svedkovia, ktorí mali dosvedčiť jej uzatvorenie sú blízke osoby, okrem svedka G. Y., ktorého spoločnosť
je dodávateľom žalobcu a ktorých výpovede súd vyhodnotil ako nehodnoverné. Žalobca, aby vylúčil
pochybnosť ohľadom podpisu žalovaného na dohode o náhrade škody, mal postupovať s odbornou
starostlivosťou a žiadať od žalovaného, aby tento podpísal dohodu o náhrade škody celým menom a
priezviskom tak, ako to bolo v prípade pracovnej zmluvy, nakoľko s dohodou o náhrade škody zákon

spája závažné právne dôsledky pre osobu zamestnanca.

4. Nakoľko súd vyhodnotil, že Dohoda o NŠ je absolútne neplatný právny úkon, súd vyhodnocoval
splnenie predpokladov hmotnej zodpovednosti zamestnanca, eventuálne všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca, berúc do úvahy námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný na pojednávaní dňa

21.06.2018. Pre vzťah 3-ročnej objektívnej a 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že
lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným
začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok z titulu
protiprávneho konania žalovaného a vzniku škody v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním,
ktorá mala vzniknúť v období od 18.01.2001 až 24.06.2004, ktorú žalobca vyčíslil za jednotlivé roky

2001 až 2004. Teda 3-ročná objektívna premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 25.06.2007. Návrh
na vydanie platobného rozkazu bol podaný dňa 22.10.2008, teda po uplynutí 3-ročnej objektívnej
premlčacej doby. Napriek vznesenej námietke premlčania žalobca nepreukázal a nenavrhol žiadne
dôkazy, ktoré mali preukázať úmysel žalovaného k tomu, aby sa mohla uplatniť 10-ročná objektívna
premlčacia doba. Z vykonaného dokazovania, t.j. z výpovede žalobcu a svedkov G. B. a B. G. vyplynulo,

že vozidlo a tankovacie karty, ktoré mali byť zverené vodičovi bežne používali aj iní vodiči, kľúče od
vozidla boli dostupné v sídle žalobcu a vozidlá parkovali v priestoroch žalobcu. Z výsluchov svedkov
pritom nevyplynulo, že by tak konali s nesúhlasom, resp. v rozpore s pokynom zamestnávateľa.
Zamestnávateľ podľa súdu v rozpore s čl. 7 Dohody 2 nevytvoril žalovanému potrebné pracovné
podmienky, aby mohol riadne plniť svoje povinnosti. Zo žiadneho v konaní vykonaného dôkazu nie je

možné konštatovať úmysel žalovaného protiprávnym konaním spôsobiť žalobcovi škodu.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, a teda súd priznal strane
žalovaného náhradu trov konania tak, ako to vyplýva z výroku II rozsudku, nakoľko žalovaný bol úspešný
v celom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V súvislosti so svedeckými výpoveďami svedkov G. Y., N. I., ako aj konateľov

žalobcu, ktoré pre súd prvej inštancie neboli hodnoverné, žalobca uviedol, že výpovede týchto osôb
boli navzájom bez rozporov a v súlade s ďalšími dôkazmi. Opis priebehu oboznámenia žalovaného
s podkladmi a výškou spôsobenej škody bol zo strany svedkov nepochybný a v súlade s písomným
dôkazom, ktorý žalovaný pri tomto stretnutí sám podpísal (Dohoda o náhrade škody z 19.12.2006).
Ďalším nesprávnym záverom súdu je spochybnenie skutočnosti, že Dohoda o náhrade škody má druhú

stranu. Súdom uvedený dôvod, teda že druhá strana originálu Dohody o náhrade škody neobsahuje
hlavičku a pätu, tak ako prvá strana Dohody o náhrade škody, je ťažko pochopiteľný, nakoľko práve
opak by bol zvláštny. Je predsa bežné, že hlavičkový papier má hlavičku a pätu len a iba na prvej
strane. Preto tento dôvod považuje žalobca za scestný. Takisto druhý dôvod, že text je písaný inouveľkosťou písma ako na prvej strane, je len účelový, bez toho, že by bral do úvahy skutočnosť, že na
prvej aj druhej strane dokumentu je použitý ten istý font písma, avšak na prvej strane, kam potreboval
pisateľ vtesnať väčšie množstvo textu, je použitá menšia veľkosť písma a na druhej strane, kde mal

pisateľ priestoru dosť, je použitá väčšia, štandardná veľkosť písma. Písomný dôkaz Dohoda o náhrade
škody bol obojstranne vyhotovený dňa 19.12.2006, čo nebolo doteraz relevantne spochybnené. Žalobca
upozornil tiež na nepravdivý záver o tom, že by bola druhá strana Dohody o náhrade škody predložená
v súdnom konaní neskoro. Bola predložená už v roku 2014 ako súčasť znaleckého posudku 18/2013
(str. 29 posudku). Znalecký posudok č. 18/2013 vyslovil záver, že podpis na Dohode o náhrade škody

je vlastnoručným podpisom žalovaného. Je nesprávny záver súdu, že sa s týmto znaleckým posudkom
nestotožnil. Ako dôvod súd uviedol, že znalec nevyhotovil aj skúšku podpisov žalovaného, pričom sa súd
opieral o akreditovaný štandardný postup ŠPP-PÍ-01-A/2005. Skúška písma je ale uvedeným postupom
považovaná za doplňujúci materiál. Štandardným postupom je použitie vzoriek písma zo skúmaného
obdobia, čo v tomto prípade bolo splnené. Znalec pre znalecké skúmanie použil pri znaleckom posudku
č. 18/2013 až 13 vzoriek písma žalovaného, a to z rozhodného obdobia. Bolo by nelogické, a tu vidíme

ďalšie pochybenie v úvahe súdu, aby znalec požadoval v roku 2013 skúšku podpisov žalovaného, ak
mal spracovať materiál z 19.12.2006. Znalec preto správne, a v súlade s akreditovaným štandardným
postupom, žiadal, a aj spracoval, vzorky písma žalovaného z obdobia od 13.04.2006 do 31.01.2007,
pričomprevažujúdokumentyznovembraadecembra2006.Napriekvykonanémudokazovaniu(Dohoda
o náhrade škody, výpovede svedkov a znalecký posudok č. 18/2013), ktoré bez pochybností preukázalo

výšku spôsobenej škody, príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného, ako bývalého zamestnanca,
a vznikom škody, ako aj písomné uznanie výšky a dôvodov tejto škody zo strany žalovaného, dospel
súd pri jednostrannom výklade k nesprávnym skutkovým zisteniam. Taktiež je nesprávny záver súdu, že
Dohoda o náhrade škody je absolútne neplatný právny úkon. Vykonané dôkazy preukázali, že žalovaný
dňa 19.12.2006 podpísal Dohodu o náhrade škody, pričom sa zaviazal ju uhradiť v žalovanej výške,

a to do 30.05.2007. Preto je nesprávnym právnym posúdením veci záver súdu, že nárok žalobcu je
premlčaný. Žalovaný písomne uznal právo žalobcu, a preto v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta OZ začala
premlčacia doba 10 rokov plynúť odo dňa 30.05.2007. Uplynula by dňa 30.05.2017. Návrh na vydanie
platobného rozkazu bol v tomto konaní podaný dňa 22.10.2008. Úmysel žalovaného poškodiť svojho
zamestnávateľa bol preukázaný a žalovaný ho písomne uznal. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,

premlčí sa za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (§ 106 ods. 2 OZ). Žalovaný
nárok bol spôsobený úmyselným konaním žalovaného v období rokov 2001 až 2004, kedy by premlčacia
doba uplynula v roku 2011. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol v tomto konaní podaný dňa
22.10.2008. Námietka premlčania nemá preto žiadne opodstatnenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalobcanavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilprvostupňovémusúdunaďalšie

konanie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny. Súd správne vyhodnotil svedecké výpovede svedka G. Y., N. I. a
konateľov žalobcu, pri ich hodnotení vychádzal zo skutočnosti, že konatelia spoločnosti a svedok N. I.

sú rodinnými príslušníkmi v priamom rade a G. Y. je konateľom obchodnej spoločnosti, ktorá dlhodobo
obchoduje so žalobcom a preto môžu byť vo veci zaujatí. Súd v súlade so zásadou dokazovania
zakotvenou v § 191 CSP pri vyhodnotení výpovedí týchto osôb prihliadal aj na ostatné v konaní zistené
skutočnosti, najmä na to, že 1. čestné vyhlásenie Ing. N. I., N. I. a G. Y. pri podaní návrhu žalobcu na
vydanie platobného rozkazu súdu doručenému 22.10.2008 netvorilo druhú stranu Dohody o náhrade

škody, 2. čestné vyhlásenie na rozdiel od Dohody o náhrade škody neobsahuje hlavičku a pätu a
veľkosť písma ich textu je odlišná a 3. žalobca sa dňa 04.06.2014 odvolal na znalecký posudok č.
18/2013, v ktorom Dohoda o náhrade škody taktiež neobsahovala druhú stranu, čestné vyhlásenie a
na tomto pojednávaní súd vyzval žalovaného, aby oznámil generálie svedkov, ktorých bude žiadať v
konaní vypočuť, pričom žalobca týchto svedkov označil až na pojednávaní dňa 04.09.2017. Nad rámec

žalobcom uvedených odvolacích dôvodov žalovaný poukázal na skutočnosti prednesené pred súdom
prvej inštancie, a to konkrétne, že čo sa týka Dohody o náhrade škody v zmysle § 191 Zákonníka
práce zo dňa 19.12.2006, nachádzajúcej sa na liste č. 8 súdneho spisu, túto dohodu žalovaný prvýkrát
videl až po tom, čo mu bol doručený platobný rozkaz a návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu.
Po oboznámení sa s týmto dôkazom žalobcu žalovaný ihneď inicioval trestné konanie, ktoré bolo

vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Galante, odbor kriminálnej polície pod ČVS:
ORP-138/JP-GA-2009. V danom trestnom konaní bola do vyšetrovacieho spisu doložená predmetná
dohoda, rovnako bola doložená do súdneho spisu spoločne s návrhom na vydanie platobného rozkazu,
avšak ani v trestnom konaní, ani ako listina na liste č. 8 súdneho spisu neobsahovala zadnú stranus menami údajných svedkov. V prípade, že by Dohoda o náhrade škody v zmysle § 191 Zákonníka
práce mala zadnú stranu a boli by na nej uvedení svedkovia Ing. N. I., N. I. a G. Y., títo by boli vypočutí
v trestnom konaní vedenom na ORPZ, OKP, Galanta, resp. by bola druhá strana predmetnej listiny

rovnako doložená ako príloha k návrhu na vydanie platobného rozkazu a žalobca by sa na uvedených
svedkov odvolával na skorších pojednávaniach a nie až na pojednávaní konanom dňa 04.09.2017.
Žalovaný dal do pozornosti odvolacieho súdu uznesenie vyšetrovateľa ORPZ Galanta, OKP zo dňa
14.11.2011, ČVS:ORP-138/JP-GA-2009 v zmysle § 228 ods. 1, ktorým bolo prerušené trestné konanie
z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe,

kde na strane 3 uznesenia je uvedené, že v priebehu vyšetrovania boli zabezpečené originálne doklady
Dohody o náhrady škody, ktoré boli následne zaslané spolu s porovnávacím materiálom k expertíznemu
skúmaniu na Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave. Z tohto skúmania bol vypracovaný
znalecký posudok ČES:PPZ-4514-3/KEUBA-EXP-2009 z expertízy ručného písma, v ktorom znalec
konštatuje,žežalovanýpravdepodobnenevyhotovilspornýpodpisnaDohodeonáhradeškodyvzmysle
§ 191 Zákonníka práce. Následne bola k veci vypočutá znalkyňa Mgr. Daniela Novosádová k upresneniu

záverov znaleckého posudku, ktorá sa vo svojej výpovedi vyjadrila, že v danom prípade nie je možné
stanoviť jednoznačný záver skúmania, pretože sporný podpis na Dohode o náhrade škody je ťažko
spracovateľný, ide o jednoduchú parafu a v takomto prípade nie je možné určiť jednoznačný záver
skúmania a ani v prípade predloženia akéhokoľvek porovnávacieho materiálu v akomkoľvek množstve.
K pripomienke žalobcu, že je bežné, že hlavičkový papier má hlavu a pätu len a iba na prvej strane,

žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie je nesprávne, nakoľko v každej verzií počítačového programu
slúžiaceho na písanie je v prípade vyplnenia hlavičky a päty slovami alebo znakmi sa tieto zobrazia na
všetkých stranách príslušného dokumentu. To znamená, že ak žalobca pri vyhotovení Dohody o náhrade
škody vyplnil hlavičku a pätu jednej strany, tak tieto sa mali zobraziť aj na druhej strane dohody a v
prípade, ak by žalobca pri vyhotovení tohto (podľa žalobcu dvojstranového) dokumentu by z údajnej

druhej strany dohody vymazal text v hlavičke a päte, tak by sa tento zároveň vymazal aj z prvej stany
dokumentu. O nepravdivosti vyššie uvedeného tvrdenia žalobcu svedčí aj samotný fakt, že aj odvolanie
žalobcu vyhotovené jeho právnym zástupcom obsahuje hlavičku a pätu na každej strane odvolania.
Druhá skutočnosť, že text Čestného vyhlásenia (podľa žalobcu druhá strana Dohody o náhrade škody)
je písaný inou veľkosťou písma ako na prvej strane, len potvrdzuje aj súdom zistenú skutočnosť.

Argument žalobcu žalovaný považoval za celkom nelogický a v praxi reálne nepredstaviteľný, pričom
zároveň do pozornosti súdu druhej inštancie dal skutočnosť, že toto vysvetlenie žalobca pred súdom
prvej inštancie neuvádzal. Žalobcove argumenty podľa žalovaného nepreukazujú, že by dňa 19.12.2006
podpísal Dohodu o náhrade škody. Práve naopak, vykonaným dokazovaním boli vyvrátené všetky
tvrdenia žalobcu o tejto skutočnosti a v konaní boli produkované viaceré dôkazy v prospech tvrdení

žalovaného. Z týchto zistení potom súd správne posúdil, že Dohoda o náhrade škody je absolútne
neplatný právny úkon a na základe tohto súd správne právne posúdil, že nárok žalobcu je premlčaný. Z
vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. Žalobca v replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného obsahuje viacero nepresných a nepravdivých

tvrdení. V prvom rade je nepravdivé tvrdenie, že čestné vyhlásenie svedkov o tom, že boli prítomní
dňa 19.12.2006 pri podpise Dohody o náhrade škody, netvorí druhú stranu tejto Dohody o náhrade
škody. Taktiež je nepravdivé tvrdenie, že by bola druhá strana Dohody o náhrade škody predložená v
súdnom konaní neskoro. Bola predložená už v roku 2014 ako súčasť znaleckého posudku 18/2013 (str.
29 posudku). Teda už v roku 2014 boli súdu a aj žalovanému známe mená svedkov. Teda o tri roky skôr,

ako tvrdí žalovaný. Preto je nesprávny záver súdu a žalovaného o pochybnostiach o pravdivosti tvrdení
svedkov, ktorých totožnosť nikto nezatajoval a súd o nich bol informovaný.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.10. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v nevyhnutnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje
na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi.

11. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že predmetom konania v prejednávanej veci je nárok žalobcu o
zaplatenie 19.957,68 eura titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným ako zamestnancom žalobcovi
ako zamestnávateľovi. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu v období od 18.01.2001 až do 24.06.2004 spôsobil
škodu vo výške 19.957,67 eura tým, že v denných záznamoch motorového vozidla úmyselne vykazoval
vyšší počet prejdených kilometrov v porovnaní so záznamami tachografu a tachografových kotúčikov.
Žalovaným vyčerpané pohonné hmoty nezodpovedajú prejdenej vzdialenosti a nafta nebola fyzicky

žalovaným natankovaná do nádrže vozidla v takom množstve, ako boli ním odovzdané pokladničné
potvrdenky, čo evidoval v záznamoch o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Žalobca sa svojho nároku
domáhal na základe Dohôd o hmotnej zodpovednosti, ktoré dňa 01.10.1999 uzatvoril so žalovaným
a na základe Dohody o náhrade škody, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 19.12.2006. Žalovaný od
začiatku súdneho sporu tvrdil, že predmetné dohody so žalobcom nepodpísal. V tejto súvislosti inicioval

aj trestné konanie vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Galante, úrad justičnej a
kriminálnej polície, odbor justičnej polície pod ČVS: ORP-138/JP-GA-2009. V trestnom konaní bol
Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru (odbor kriminalistika a odvetvie ručné písmo)
dňa 04.08.2011 vyhotovený znalecký posudok ČES: PPZ-4514-3/KEU-BA-EXP-2009. Zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný pravdepodobne nevyhotovil sporný podpis na Dohode o

náhrade škody. Dňa 11.11.2011 bola na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Galante vypočutá
Mgr. Daniela Novosádová, znalkyňa z odboru kriminalistiky, odvetvie expertíza ručného písma. Znalkyňa
naotázku,čijemožnéstanoviťjednoznačnýzáver,žepisateľomspornéhopodpisunaDohodeonáhrade
škody je M. X. (žalovaný v prejednávanej veci) alebo nie, uviedla, že v tomto konkrétnom prípade
nie je možné stanoviť jednoznačný záver skúmania, pretože sporný podpis je ťažko spracovateľný;

ide o jednoduchú parafu a v takomto prípade podľa akreditovaného ŠPP-PÍ-01-A/2005, nie je možné
určiť jednoznačný záver skúmania. Znalkyňa pri výsluchu ďalej uviedla, že ani predloženie akéhokoľvek
porovnávacieho materiálu a v akomkoľvek množstve neumožní stanoviť jednoznačný záver skúmania.
Žalobca v priebehu súdneho konania predložil znalecký posudok č. 18/2013 vyhotovený dňa 10.05.2013
JUDr. Igorom Nitrianskym, znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Znalec v závere

posudku konštatoval, že sporný šifrovaný podpis „X.“ na Dohode o náhrade škody zo dňa 19.12.2006
je vlastnoručným podpisom M. X., pričom v 5 stupňovej škále záverečného hodnotenia určil stupeň I.,
t.j. „jednoznačnosť“.

12. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa nestotožnil so záverom znalca JUDr. Nitrianskeho

uvedenom v znaleckom posudku č. 18/2013 o tom, že sporný šifrovaný podpis na Dohode o náhrade
škody zo dňa 19.12.2006 je jednoznačne vlastnoručným podpisom žalovaného. Pri vypracovaní
znaleckého posudku pre účely trestného konania boli na rozdiel od znaleckého posudku č. 18/2013
ako porovnávací materiál použité nielen rôzne doklady s podpisom žalovaného, ale aj skúšky podpisov,
ktoré pre účely vypracovania znaleckého posudku v trestnom konaní vykonal priamo žalovaný. Pri

vypracovaní znaleckého posudku č. 18/2013 boli použité iba porovnávacie materiály predložené
žalobcom. Žalovaný v súvislosti s vypracovaním tohto znaleckého posudku neposkytol znalcovi žiadnu
súčinnosť. Znalec tak vychádzal len z materiálov predložených žalobcom, pričom v súdnom konaní bolo
naviac preukázané, že porovnávací materiál na čl. 35 znaleckého posudku (výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 30.11.2006 označený v znaleckom posudku ako „P-8“) nemohol žalovaný podpísať,

nakoľko sa v tom čase nachádzal v Dubline. Vzhľadom na uvedené bolo preto podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade relevantné aj použitie skúšky podpisov žalovaného, čo znalecký posudok
predložený žalobcom neobsahoval. Znalecký posudok ako dôkaz predložený žalobcom bol vyvrátený
znaleckým posudkom vypracovaným v trestnom konaní a preto nemožno konštatovať, že by žalobca
uniesol dôkazné bremeno a preukázal že podpis na dohode o náhrade škody zo dňa 19.12.2006 patrí

žalovanému.

13. Súd prvej inštancie rovnako postupoval správne, keď neprihliadol na druhú stranu Dohody o
náhrade škody z 19.12.2006 obsahujúcu čestné vyhlásenie svedkov Ing. N. I., N. I. a G. Y.. Dohodao náhrade škody priložená k žalobe ako príloha totiž druhú stranu neobsahuje. V žalobe žalobca
navyše vôbec neuviedol prítomnosť svedkov pri podpise predmetnej dohody. Možno považovať za
nelogické, aby žalobca nepriložil ako prílohu k žalobe, ktorou iniciuje súdne konanie, úplnú fotokópiu

Dohody o náhrade škody, t.j. aj jej druhú stranu zachytávajúcu čestné vyhlásenie svedkov prítomných
pri podpise predmetnej dohody, ktorá môže byť v konaní významná pri preukazovaní uplatneného
nároku. Z trestného spisu naviac vyplýva, že v priebehu vyšetrovania bol okrem iného zabezpečený
aj originál Dohody o náhrade škody s údajným podpisom žalovaného, ktorý bol následne zaslaný
spolu s porovnávacím materiálom k expertíznemu skúmaniu na Kriminalistický a expertízny ústav

Policajného zboru v Bratislave. V trestnom spise sa nachádza Fotokópia dohody o náhrade škody
opatrená overovacou doložkou Okresného riaditeľstva PZ v Galante potvrdzujúcou, že predložená
fotokópia súhlasí s originálom, pričom žiadne čestné vyhlásenie svedkov sa na druhej strane Dohody
o náhrade škody nenachádza.

14. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa vyhodnotenia výpovedí svedkov G. Y., N. I. a strany

sporu, konateľov žalobcu Gabriela Juhásza a Eugena Juhásza, nemožno vzhľadom na spochybnenie
existencie Druhej strany dohody o náhrade škody obsahujúcej čestné vyhlásenia G. Y., N. I. a N.
I. považovať za hodnoverné. Ich výpovedná hodnota preto nie je vyššia ako výsledky znaleckého
dokazovaniavyplývajúcezoznaleckéhoposudkuČES:PPZ-4514-3/KEU-BA-EXP-2009,t.j.žežalovaný
pravdepodobne nevyhotovil sporný podpis na Dohode o náhrade škody. Eugen Juhász a Gabriel Juhász

(syn R. I. a N. I.) sú konateľmi žalobcu. N. I. je synom Eugena Juhásza a Gizely Juhászovej, t.j. synom
konateľov žalobcu. Konatelia žalobcu, ako aj N. I. ako syn konateľov majú rovnaký záujem na výsledku
sporu (konania), všetci majú záujem (finančný) na tom, aby žalobca spor vyhral a navyše sú aj príbuzní,
preto ich výpovede nemožno považovať za objektívne a súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
na ne nemožno prihliadnuť ako na hodnoverné. Čo sa týka výpovede svedka G. Y., v konaní uviedol, že

jeho spoločnosť je dodávateľom žalobcu t.j. so žalobcom je v obchodnom vzťahu a možno predpokladať,
že ako jeho dodávateľ má záujem na pokračovaní v obchodnej spolupráci so žalobcom a má záujem
na výsledku sporu v prospech žalobcu a aj preto ju možno považovať za nedôveryhodnú.

15. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný podpísal Dohodu o náhrade škody, súd prvej

inštancie správne vyhodnotil, že predmetná dohoda je absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom na
uvedené nie je preto možné aplikovať ustanovenie § 110 ods. 1 druhá veta OZ, podľa ktorého ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Nemožno prihliadať ani na argument žalobcu týkajúci sa aplikácie desaťročnej objektívnej premlčacej

doby v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 OZ. V konaní žalobca nepreukázal úmysel žalovaného
spôsobiť žalobcovi škodu. Súd prvej inštancie správne uviedol, že z vykonaného dokazovania, t.j. z
výpovede žalobcu a svedkov, G. B. a B. G. vyplynulo, že vozidlo a tankovacie karty, ktoré mali byť
zverené vodičovi bežne používali aj iní vodiči, kľúče od vozidla boli dostupné v sídle žalobcu a vozidlá
parkovali v priestoroch žalobcu. S prihliadnutím k takejto dôkaznej situácii nebolo možné dospieť k

záveru, že aj v prípade, ak žalobcovi škoda vznikla, za túto zodpovedá výlučne žalovaný (čo súvisí s
posúdením pasívnej legitimácie žalovaného v konaní) keď bolo počas konania preukázané, že výlučne
len žalovaný nepoužíval motorové vozidlá a tankovacie karty, ktoré mal prevziať na základe dohôd o
prevzatí motorového vozidla, jeho príslušenstvo (tankovacie karty) a prepravovaný náklad, ale vozidlá
a tankovacie karty používali a zdieľali aj ďalší vodiči, zamestnanci žalobcu.

16. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ak počas konania žalobca nepreukázal (ocitol sa v dôkaznej
tiesni), že by dohoda o náhrade škody (ako uznanie dlhu) bola platným právnym úkonom, práve
naopak bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon, pretože nebolo preukázané, že by
ju žalovaný podpísal, bolo potrebné sa zaoberať predpokladmi pre vznik nároku na náhradu škody,

ktorými sú výška škody, protiprávne konanie žalovaného a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním. Ak chcel byť žalobca v konaní úspešný, musel preukázať všetky predpoklady pre
priznanie nároku súčasne. Žalobca počas konania určite nepreukázal protiprávne konanie žalovaného
a príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, keďže ako bolo vyššie uvedené,
žalovaný preukázal, že motorové vozidlá a palivové karty používali súčasne viacerí vodiči, zamestnanci

žalobcu. Neplatnosť dohody o náhrade škody zo dňa 09.12.2006 má za následok, že žalobca si
nemohol nárok uplatniť v 10-ročnej premlčacej lehote, ale len vo všeobecnej subjektívnej dvojročnej
a objektívnej trojročnej premlčacej lehote. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorá je dôvodná,
pretože žalovaný mal žalobcovi spôsobiť škodu vykazovaním vyššieho počtu najazdených kilometrov as tým súvisiacim predávaním pohonných hmôt v období od 18.01.2001 do 24.06.2004 a žalobca podal
žalobu na súde 22.10.2008, t.j. po zákonom stanovenej všeobecnej premlčacej lehote, čo je ďalším
dôvodom, pre ktorý nemohol byť žalobca v konaní úspešný.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

18. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení §

255 ods. 1 CSP, mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).