Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/150/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218846
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2317218846.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenieksenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: BENCONT COLLECTION, a. s.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: E. A., nar. XX. A. XXXX, bytom Q. XXX/
XX, O., o zaplatenie 609,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Galanta z 11. septembra 2018 č. k. 17Csp/311/2017-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 150, § 177 ods. 2 písm. a/ CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2017 domáhala voči žalovanej
zaplatenia 609,43 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.7.2012 bola medzi
veriteľom Poštová banka, a.s. a žalovanou uzavretá zmluva o úvere č. 9511144312 (ďalej len „zmluva“,
„zmluva o úvere“), súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre
úver. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 eur. Žalovaná sa podľa zmluvy

zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti podľa zmluvy. Žalovaná splatila
svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine
„aktuálny stav úveru“. V zmysle obchodných podmienok pre úver právnej predchodkyni žalobkyne
vznikol nárok na predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pohľadávka z predmetnej zmluvy
bola na žalobkyňu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Žalobkyňa si v tomto
konaní uplatňuje výlučne istinu nesplateného úveru, úroky 24,5 % p. a. a zákonné úroky z omeškania

(5,25 % p. a.).
Súd prvej inštancie konštatoval, že nespochybňuje nárok žalobkyne na zaplatenie úveru, avšak z
podanej žaloby, ako aj z priložených listinných dôkazov, nemohol súd preskúmať dôvodnosť žalovanej
sumy.Nazákladetvrdeníuvedenýchvžalobeapriloženýchlistinnýchdôkazovsúdnemalzapreukázané
tvrdenia žalobkyne, skutkové tvrdenia boli nedostatočné, žalobný petit bol nedostatočne skutkovo
odôvodnený a vôbec nebol preukázaný. Nebolo zrejmé, kedy a koľko žalovaná plnila, nakoľko takýto

dôkazsavspisenenachádza,resp.nachádzasatzv.aktuálnystavúčtuzodňa7.6.2017,pričomnaprvej
strane je uvedené, že žalovaná splatila 1.390 eur, na druhej strane tohto výpisu sú však uvedené splátky
žalovanej a z týchto údajov vyplýva, že žalovaná mala splatiť až 2.017,06 eur. Tento dôkaz je zmätočný.
Žalobkyňa musí jasne a nepochybne preukázať spochybnené skutkové tvrdenia a potom aj skutočnú
výšku neuhradenej sumy a jej príslušenstva. Ani na výzvu súdu žalobkyňa neozrejmila spochybnené
skutkové tvrdenia a preto neuniesla bremeno tvrdenia a v dôsledku toho ani bremeno dôkazu, čo bolo

jej povinnosťou podľa § 150 CSP, preto súd musel žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP, vecne úspechom žalovanej v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy nevznikli,
nebola jej náhrada trov konania priznaná.

2. Proti tomuto rozsudku podala v celom rozsahu včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne navrhla zmeniť rozsudok súdu
prvej inštancie a žalobe vyhovieť. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP (neboli
splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil). Rozhodnutie pokladá za nepreskúmateľné.
Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd je teda
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Právo na spravodlivý
proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Poukázala na rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky. Doplnila, že

obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy. Žalobkyňou uplatňovaná istina bola jednoznačne špecifikovaná v žalobe.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 265 ods. 1 CSP ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných

dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

6. Z obsahu spisu v predmetnej veci je zrejmé, že súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a vydal platobný
rozkaz dňa 28.11.2017 č. k. 17Csp/311/2017-59. Rozhodol teda na základe skutočností tvrdených
žalobkyňou, o ktorých nemal pochybnosť. Z dôvodu nemožnosti doručenia platobného rozkazu
žalovanej, súd platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu uznesením z 8.2.2018 č. k. 17Csp/311/2017-79.
Po výzve súdu adresovanej žalobkyni súd prvej inštancie verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia

pojednávania dňa 11.9.2018 (§ 219 ods. 1 a 3 CSP) s odkazom na § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

7. Podľa § 177 ods. 1 a 2 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím

vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

8. Na prejednanie veci samej sa v zásade nariaďuje pojednávanie. Ustanovenie v odseku 2 upravuje
prípady, kedy pojednávanie nie je potrebné nariaďovať. Ide tu o vyjadrenie fakultatívnosti nariadenia
pojednávania, a teda je na rozhodnutí súdu, či aj v prípade, ak je naplnený niektorý z dôvodov

predpokladaných v odseku 2 pre nenariadenie pojednávania, pojednávanie nariadi. Pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené predpoklady uvedené v odseku 2 písm. a/, a teda
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a zároveň
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Ak sú splnené podmienky podľa odseku 2 písm.a/, nie je potrebné nariadiť pojednávanie, pretože súd rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán
a pôjde len o právne posúdenie sporu.

9. Podľa § 297 písm. b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

10. Formulácia § 297 písm. b/ CSP korešponduje s formuláciou § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Ich

spoločnými znakmi sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a
bagateľný cenzus (ktorého výška je však rozdielna). Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie
nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je
nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia sporu.

11. V zmysle § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 (prednesy strán na pojednávaní) súd určí,

ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To
neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

12.Akustanovenia§177ods.2písm.a/a§297písm.b/CSPupravujúpodmienku,žeskutkovétvrdenia

strán nie sú sporné, vyjadrujú tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového
stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán resp. zo skutkových tvrdení strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP), z iného dôkazu ako z listín predložených
stranami(ichzástupcamialebosplnomocnencami),aleajpodmienku,ževšetkyrozhodujúceskutočnosti
budú zhodnými resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite preukázané a

že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) neunesenie dôkazného bremena.

13. Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce
skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na
preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí

súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 177 ods. 2 písm. a/ resp. § 297 písm. b/ CSP (ako to bolo
v danom prípade) vždy nariadiť pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), pretože si musí splniť obligatórnu
povinnosť v zmysle citovaného § 181 ods. 2 CSP a informovať strany o rozsahu sporných a nesporných
skutočností a o rozsahu dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné. Postup súdu
totiž musí byť pre strany predvídateľný a transparentný, čo v danom prípade splnené nebolo (aj s

prihliadnutím na skoršie zhodnotenie splnenia podmienok na vydanie platobného rozkazu súdom prvej
inštancie).

14. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, ale namiesto
vykonania dokazovania meritórne rozhodol, odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom, a to vykonávať

procesné úkony v rámci dokazovania a realizovať tak svoje právo na súdnu ochranu, garantované
článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení), ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV
č. 209/1992 Zb.).

15. Ak žalobkyňa uplatňovala právo na peňažné plnenie, ktoré nevyplývalo z tvrdení obsiahnutých v
žalobe a z listinných dôkazov pripojených k žalobe, nebolo možné žalobkyňu sankcionovať zamietnutím
žaloby bez nariadenia pojednávania.

16. Z koncepcie ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a/ a § 297 písm. b/ CSP vyplývalo, že zákonodarca chcel

zjednodušiť procesný postup súdu vo veciach, v ktorých žalobe vyhovie spravidla v celom rozsahu. Bolo
by v rozpore s účelom a princípmi CSP zamietať žalobu bez nariadenia pojednávania v prípadoch, ak
tvrdený skutkový stav je možné preukázať vykonaním dokazovania na pojednávaní. Preto ak súd dospel
k záveru, po splnení formálnych predpokladov na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, že tvrdený
skutkový stav v danom štádiu konania nie je možné vziať za základ rozhodnutia, pretože vyžaduje ďalšie

dokazovanie, mal nariadiť pojednávanie.

17. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov
(tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiťuplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania

uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie
Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.), každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

20. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou

zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

21. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri
jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

22. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci
postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva
Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada

je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými predpismi.

23. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,
ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznával Občiansky súdny

poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti
konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli
na to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho,

aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z´20. mája 2010 sp. zn. 4 Cdo 96/2010).

24. S poukazom na vyššie uvedené je potom potrebné konštatovať, že ak súd prvej inštancie vo veci
vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, resp. § 297 písm.

b/ CSP, nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP (neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná,
neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci), znemožnil žalobkyni realizáciu procesných práv
pre ďalší jej procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenie jej priestoru
na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane

subjektívnych práv a oprávnených záujmov, keď jej žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena.

25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane (žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné v konaní pred odvolacím
súdom napraviť (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie).26. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu,umožniťstranámvkonaní,tedaajžalobkyni,vsúladesprocesnýmipravidlamipreukázaťjejnárok.
Privykonanídokazovaniabudesúdprvejinštancieokremprejednacejzásadyazásadykontradiktórnosti

konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu.

27. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

29. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.