Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207188
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116207188.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: P.
U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. augusta 2018 č. k. 12C/141/2016-120 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500111659,
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21. 04. 2015, je neplatná. O trovách konania rozhodol tak,
že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami
§ 551 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
článkom 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, § 497 Obchodného zákonníka a §
137 písm. c/ CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18. 03. 2016 domáhala
určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500111659, ako aj náhrady trov konania. Svoju

žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere na sumu 1.500
eur, na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorili dohodu o
zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neplatnú a na danom určení má aj naliehavý právny záujem,
pretože žalovaný reálne vykonáva realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, zamestnávateľ musí
vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Dohoda o
zrážkach zo mzdy neobsahovala označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
splátok, vymedzenie pohľadávky je neurčité, ide o formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne

dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení stráv v neprospech spotrebiteľa,
pokiaľ mala záujem získať úver, musela sa podrobiť vopred určenej sformulovanej zmluvnej podmienke
o zabezpečení pohľadávky formou dohody o zrážkach zo mzdy. Naliehavý právny záujem žalobkyne
mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím
dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne
musí rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na
úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. V prejednávanej veci naozaj môže nastať, že veriteľ môže

vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené
prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom
súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí
vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupuodradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Spotrebiteľ môže byť aj odradený od vymáhania
pomerne nízkej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia so zreteľom na značné náklady, ktoré by
takýto postup obnášal. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení

spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej
pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Je dokonca možné vidieť určitú
paralelu medzi zrážkami zo mzdy, ktoré zvýhodňujú veriteľa a medzi stanovením povinného riešenia
sporov na rozhodcovskom súde so sídlom v mieste podnikania veriteľa. Predmetom konania je určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie splnenia záväzkov žalobkyne

voči žalovanému. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.).
Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a
súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou
výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak
by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku,
dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1), avšak veriteľ môže

postupne prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, uspokojiť aj odplatu za poskytovanie služby a
poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu, ktoré si vyčíslil - vyúčtoval na základe zmluvy, ktoré sa javia
súdu ako neprijateľné. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj
označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Z predloženej žaloby
možno ustáliť, že žalovaný poskytol žalobkyni úverový rámec vo výške 1.500 eur, touto zmluvou však v

ďalšomvopredvnútil(pripravenépredtlačenétlačivo)konajúcejosobe-žalobkyniajinýúkonnežibaten,
ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Ako to vyplýva z výpovede žalobkyne žiadnym spôsobom
nebola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani
o jeho následkoch. Výsluchom žalobkyne mal súd zistené, že táto o uzavretí a podpise dohody o
zrážkach zo mzdy vôbec nevedela a dozvedela sa o tomto úkone až od svojho zamestnávateľa,

ktorý začal zrážky zo mzdy aj realizovať, z toho sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby
- spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Súd poukázal aj
na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy a s
poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javil takýto právny úkon ako neplatný
s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal v ďalšom za to, že uvedený postup

žalovaného sa dá kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Zákon č.
150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil
s účinnosťou od 01. 04. 2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku
inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú

na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou
črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi
právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho
alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v

rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu- spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne

cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri
kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto
novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu

odchýliť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek
dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ
vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno
akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,
ako aj príslušné zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, že určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č.

8500111659, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21. 04. 2015 je neplatná, pretože vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť dohodu odmietnuť,
hoci je to v texte dohody uvedené, žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia
dohody, že by dohodu s ňou individuálne dojednal, veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahunadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré
v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná,

svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa
- žalobkyne. Okrem toho suma 1.500 eur uvedená v texte dohody bola uvedená len v súvislosti s
označením budúceho poskytnutia revolvingového úveru, neurčité je dojednanie o výške splátok, čo tiež
spôsobuje následok neplatnosti dohody, pretože v dohode je uvedené, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy
vykonaná v dohodnutej výške 87,24 eura, bude za účelom dorovnania zvýšená nad dohodnutú sumu

v ďalšom mesiaci, čo súd považoval za neurčité dojednanie a zvýhodňujúce postavenie veriteľa, ktorý
má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. O trovách konania súd
rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
vo veci mala úspech, ale žiadne trovy konania si neuplatnila, ani jej žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa

jeho zmeny tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne a súčasne mu prizná nárok na náhradu
trov konania. So závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil, nakoľko sú v rozpore so skutočnosťami
vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a tiež sú v rozpore s právnymi predpismi. Vopred pripravené
znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a spotrebiteľských
vzťahov vo všeobecnosti, pričom poukázal na Nález Ústavného súd ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo

dňa 10. 4. 2014. Zo záverov súdu prvej inštancie nevyplýva a ani v konaní žiadnym spôsobom nebolo
preukázané, ako by žalovaný - veriteľ mal údajné nanútiť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy;
rozhodnutie v tejto časti považuje navyše za nepreskúmateľné. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa
všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, teda je 1. uzatvorená vo forme osobitnej listiny, 2. spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch

jej uzavretia (bod III), 3. mal možnosť ju odmietnuť (bod II). Nekritické prevzatie tvrdení žalobkyne ako
pravdivých, resp. ako osvedčených pre účely konania o akomkoľvek návrhu je popretím a degradáciou
písomnej formy právneho úkonu. Ak je možné a právne relevantné jednostranne tvrdiť, že konajúca
osoba niečo nechcela podpísať - napriek tomu to podpísala, potom písomná forma právneho úkonu
vyžadovaná zákonom je zbytočná. Ak by žalobca tvrdenie o „nutnosti“ podpísať dohodu o zrážkach

(alebo akúkoľvek inú zmluvu) použil v akomkoľvek nespotrebiteľskom vzťahu, zrejme by jeho tvrdenia
boli inak vyhodnotené. Čo je v oblasti záverov konajúceho súdu podstatné, je tiež to, že súd vychádzal
pri ich koncipovaní z tvrdení žalobkyne, ktoré nemali oporu ani v logických súvahách, nakoľko žalobkyňa
pri svojom výsluchu uviedla vzájomné odporujúce si skutočnosti vychádzajúce na jednej strane zo
spomínanej nevedomosti spotrebiteľa v čase podpisu a nadobudnutí vedomosti o dohode o zrážkach

zo mzdy až v čase jej predloženia zamestnávateľovi, zároveň však mala byť k uzatvoreniu dohody
„nútená“, čo by potvrdzovalo vedomosť žalobkyne pri podpise dohody. Uvádzané závery považuje za
neurčité a nesprávne. Tiež popieral závery súdu o neurčitosti dojednania o výške mesačnej zrážky
zo mzdy. Ustanovenie o možnosti jednostranného zvýšenia výšky zrážky nie je esenciálnou súčasťou
dohody a upravuje iba špeciálnu situáciu zvýšenia zrážky nad dohodnutú výšku v prípade, ak v

ktoromkoľvek mesiaci nebude zrážka z akéhokoľvek dôvodu vykonaná v dohodnutej výške. Závery súdu
prvej inštancie v predmetnom rozsahu nevychádzajú zo žiadnych konkrétnych okolností vyvolaných
konaním žalovaného. Predmetné ustanovenie je obsahovo oddeliteľné od zvyšného obsahu dohody
o zrážkach zo mzdy, čiže nemôže byť dôvodom neplatnosti celej dohody, a teda ani podkladom pre
rozhodnutie, ktoré sa uvádza vo výroku napádaného rozsudku.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd prvej inštancie úplne zistil
skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

10. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 18. 03.

2016 domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 85000111659, uzatvorená medzi
žalobkyňou P. U., trvale bytom M. XXX a žalovaným PPROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 zo dňa 21. 04. 2015 je v celom rozsahu neplatná. Zároveň
sa domáhala vydania predbežného opatrenia, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 24. marca 2016 č. k. 12C/141/2016-12, ktorým nariadil predbežné opatrenie v nasledovnom

znení: Zamestnávateľ navrhovateľky - SIIXEMS SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Nitra, Kmeťkova 120 je
povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy č. 8500111659 zo dňa 21. 04. 2015, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom,
počnúc právoplatnosťou uznesenia a to až do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/141/2016. Zároveň uložil odporcovi zdržať sa výkonu práva zrážok

zo mzdy navrhovateľky vyplývajúcej z Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500111659 zo dňa 21. 04. 2015
a to až do právoplatného skončenia vo veci samej vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
12C/141/2016. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným dňa 21. 04. 2015
uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500111659, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo
výške 1.500 eur, pričom poskytnutý úver sa zaviazala spolu s úrokom uhradiť v mesačných splátkach vo

výške 87,54 eura. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorili
dňa 21. 04. 2015 zmluvné strany dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa považuje za neplatnú.
Dohodaozrážkachzomzdyneobsahovalapredovšetkýmvýškupohľadávky,ktorámábyťzabezpečená,
opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda
neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tiež dôvodila, že dohoda o zrážkach zo mzdy

predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná a svojim obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ mala záujem od
žalovaného získať úver, musela sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke o
zabezpečení pohľadávky žalovaného formou dohody o zrážkach zo mzdy, bez toho, aby táto podmienka
sňoubolaindividuálnedohodnutá,atakideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Neurčitéboloajzmluvné

dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy, týkajúce sa výšky splátok. Súd prvej inštancie vo veci
rozhodol napadnutým rozsudkom, v poradí druhým, tak, že žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel,
pričom predmetom prejednania odvolacím súdom, v dôsledku podaného odvolania žalovaného, bolo
rozhodnutie prvoinštančného súdu v jeho celom rozsahu.

11. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že vo
všeobecnosti je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak
neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento
inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok
dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa

pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje
a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až
nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii
neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovaťso svojim vlastným majetkom. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy
zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia, a nie aj tie, na ktoré nemá právny
nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody

o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o
exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem
iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa
zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine

konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok

C-106/77 Simmenthal). Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech
spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok. Ak by mala byť dohoda o
zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 16. januára 2013 sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy nie je
založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na nútenej subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstva. Z tohto dôvodu je potom potrebné poskytnúť žalobkyni ako spotrebiteľovi
ochranu s ohľadom existenciu nebezpečenstva, že na základe zrážok zo mzdy na základe dohody

sa umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. V opačnom
prípade by inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval veriteľovi dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým
orgánom. Bez toho, aby súdny orgán vyhodnotil skutočnú existenciu a výšku dlhu, si takúto výšku
diktuje veriteľ sám a vykonávajú sa tak zrážky zo mzdy dlžníka, pričom dlžník nemá možnosť priamo

ich zastaviť. Z vyššie uvedeného možno preto dospieť k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka a je tak neplatná.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že formulácia dohody je neurčitá, a to i s ohľadom na
skutočnosť, že suma 1.500 eur bola uvedená v texte dohody len v súvislosti s označením budúceho

poskytnutia revolvingového úveru, s takýmto záverom súdu sa odvolací súd taktiež stotožňuje, keď je
treba uviesť, že z dohody nevyplýva, aká bude výška konečnej pohľadávky, ktorá mala byť zrážkami
zo mzdy uspokojovaná. Za ustálenie zabezpečovanej pohľadávky nemožno považovať pohľadávky,
ktoré možno vzniknú v budúcnosti tak, ako je to uvedené v čl. IV. predmetnej dohody. Rovnako súd
prvej inštancie vyhodnotil správne za neurčité aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy

týkajúce sa výšky splátok (rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho
inštitútu zrážok zo mzdy). Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná
v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad
dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody.
Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa,

ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky, tak ako správne
uviedol súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že predmetné ustanovenie je obsahovo
oddeliteľné od zvyšného obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, čiže nemôže byť dôvodom neplatnosti
celej dohody, a teda ani podkladom pre rozhodnutie, z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ako i z odôvodnenia tohto rozhodnutia je nepochybné to, že dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné

považovať za neplatnú z viacerých právnych dôvodov, a teda neurčitosť zmluvného dojednania o výške
splátok nie je jediným dôvodom pre jej neplatnosť.

13. K námietke žalovaného, že záver súdu prvej inštancie o nevedomosti žalobkyne o predmetnej
dohode a jej dôsledkoch je nesprávny, odvolací súd udáva, že k tomuto záveru súd prvej inštancie

dospel na základe tvrdenia žalobkyne, ktoré tvrdenie bolo nesporným, keď žalovaný ho nijak nepoprel
a ani nepreukázal skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.
Skutočnosť, že bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného by
nedošlo ani k uzavretiu zmluvy o úvere, preukazuje samotný žalovaným vyhotovený text dohody ozrážkach zo mzdy, podľa ktorého spoločnosť žalovaného bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere čiastku
vo výške 1.500 eur. Takto formulovaný text odôvodňuje záver, že bez uzavretia dohody o zrážkach zo

mzdy by nedošlo ani k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré zabezpečenie si takto žalovaný
ako dodávateľ vymienil. Z uvedeného je preto zrejmé, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo
podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, čo má nepochybne vplyv
na vôľu žalobkyne ako spotrebiteľa pri jej uzavretí a možnosti odmietnutia jej uzavretia, ako aj na
posudzovanie jej individuálneho dojednania.

14. Odvolací súd ďalej udáva, že sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľné.

15. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Zákonné

ustanovenie § 220 ods. 2 CSP sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č.
30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé

a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahyrozhodnutiaamusísaposúdiťvosvetleokolnostíkaždejveci.JudikatúraESĽPtedanevyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

16. Prihliadajúc na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho možno
považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá
základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich
obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a
presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nie je nepreskúmateľné.

17. Sohľadomnavšetkyvyššieuvedenédôvodyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,

že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).