Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/233/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717203614
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1717203614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov

JUDr.MartinaMurgašaaMgr.JanyJanicsBajánkovejvprávnejvecižalobcu:BENCONTCOLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 proti žalovanej: V. Č., N.. XX.XX.XXXX, C.
A.K.XX,ozaplatenie3.743,75eursprísl.naodvolaniežalobkyneažalovanejprotirozsudkuOkresného
súdu Pezinok zo dňa 14.3.2019, č. k. 4Csp/55/2017 - 141, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v napadnutej
vyhovujúcej časti čo do výroku o splatnosti pohľadávky p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 160,- eur a v tejto
časti priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania; žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
4.571,51 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 7.7.2018 do zaplatenia v mesačných splátkach po
80,- eur splatných vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
úplného splatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok; vo zvyšnej časti žalobu zamietol; žalobcovi
priznal vo veci samej nárok na pomernú časť náhrady trov konania a žalobcovi priznal vrátenie súdneho
poplatku 9,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dňa 2.3.2010 žalovaná (dlžník)
uzavrela s Poštovou bankou a.s. (veriteľom a právnym predchodcom žalobcu) písomnú zmluvu o
úvere „Zbavte sa starých pôžičiek“, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver 5.900,- eur za
účelom splatenia predchádzajúcich 2 úverov žalovanej z úverových zmlúv č. XXXXXXXXXX P. Č..
XXXXXXXXXX a žalovaná sa ho zaviazala splatiť spôsobom dohodnutým v zmluve, spolu s úrokom
19% ročne a poistným (základný súbor poistenia) v 70-tich mesačných splátkach po 149,07 eur, od

5.4.2010 do 5.1.2016, vždy k 5. dňu v mesiaci. Podľa zmluvy hodnota RPMN bola 20,74%, hodnota
priemernej RPMN 19,11%, celková výška nákladov úveru 3.884,22 eur. Spolu tak mala žalovaná pri
riadnom splácaní úveru splatiť veriteľovi sumu 9.784,22 eur. Žalovaná porušila zmluvne dohodnuté
podmienky splácania úveru a ku dňu 29.4.2014 sa dostala do omeškania viac ako 3 mesiace so
splátkami úveru vo výške 1.974,- eur, poplatkov vo výške 47,02 eur a poistného vo výške 24,21
eur. Upozornením, vykonaným v súlade s § 53 ods. 9 Obč. Zák., veriteľ vyzval žalovanú na doplatenie
omeškaných splátok v lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade

nezaplatenia vyhlási predčasnú splatnosť úveru. V písomnej výzve zo dňa 16.5.2014, pôvodný veriteľ /
banka/ oznámil žalovanému predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 16.5.2014 a vyzval ho na splnenie
dlhu z úverovej zmluvy vo výške 4 781,85 eur, pozostávajúcej z: dlžnej istiny 3.743,75 eur, úrokov 963,55
eur, poplatkov za upomienky 50,34 eur a poistného 24,21 eur, v lehote do 10 kalendárnych dní oddoručenia tejto výzvy. Predmetná zásielka sa vrátila odosielateľovi späť s pozn. „neznámy“. Žalovaná
po predčasnom zosplatnení úveru, resp. po podaní žaloby na súd, uhradila sumu 160,- eur. Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.6.2017 Poštová banka a.s., ako postupca, postúpila na

žalobcu, ako postupníka pohľadávku proti žalovanej vo výške istiny 3 743,75 eur, bežných úrokov 3
631,18 eur, poplatkov 0,- eur.

3/ Za tohto skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca osvedčil svoju aktívnu
vecnú legitimáciu zmluvou o postúpení pohľadávok, vrátane identifikácie postupovanej pohľadávky voči

žalovanej (§ 524 ods. 1, 2 Obč. zák.), čím preukázal prechod práv z úverového vzťahu (uznesenie
NS SR sp. zn. 1MCdo/11/2012). Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že sporná Zmluva o úvere je
v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. Zák. tzv. absolútnym obchodom, avšak právne vzťahy vzniknuté
z tohto zmluvného vzťahu sa spravujú ust. Občianskeho zákonníka (§52 ods. 1,2,3,4, § 54 ods. 1,
2 Obč. zák.) vzhľadom na povahu účastníkov a zmluvného vzťahu. Uviedol, že predmetná úverová
zmluva je v zmysle ust. Obč. zák., zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch

(§ 2 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) spotrebiteľskou zmluvou, pretože sa ňou právny
predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej ako spotrebiteľovi, úver a spotrebiteľ sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom; zmluva
bola uzavretá v rámci podnikateľskej činnosti veriteľa ako dodávateľa a žalovanou ako spotrebiteľom.
Ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ (žalovaná)

nemohla jej obsah ovplyvniť. Z vykonaného dokazovania, zohľadniac procesnú pasivitu žalovanej,
ktorá vecne namietala len neprimeranosť celkovej sumy úrokov, mal súd prvej inštancie za preukázané,
že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu /bankou/ ako veriteľom a
žalovaným, ako dlžníkom, v súvislosti s čerpaním a splácaním úveru na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2010, predstavuje zmluvu o úvere, uzavretú stranami v zmysle § 497 a

nasl. Obch. zák. Medzi zmluvnými stranami vznikol záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého pôvodnému
žalobcovi vznikla povinnosť poskytnúť žalovanej úver vo výške 5 900,- eur a žalovanej povinnosť splatiť
úver podľa dohodnutých podmienok, a to formou pravidelných mesačných splátok v dobe od 5.4.2010
do 5.1.2016 vo výške 149,07 eur mesačne. Z dôvodu neplnenia dohodnutých podmienok žalovanou
právny predchodca žalobcu ku dňu 16.5.2014 predčasne zosplatnil celý dlh podľa § 565 Obč. zák. a

čl. 5. bod. 5.2 Obchodných podmienok pre úver - dostupná pôžička, pričom predmetný dlh vyčíslil na
sumu 4.781,85 eur (dlžná istina 3.743,75 eur, úroky 963,55 eur, poplatky za upomienky 50,34 eur a
poistné 24,21 eur). Podľa súdu prvej inštancie od tohto dňa vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na
zaplatenie zosplatnenej istiny 4.731,51 eur (súčet dlžnej istiny 3.743,75, úrokov 963,55 eur, poistného
24,21 eur, poznámka odvolacieho súdu). Zohľadniac, že žalovaná po podaní žaloby uhradila 160 eur,

súd prvej inštancie ju zaviazal na zaplatenie sumy 4.571,51 eur (4.731,51 eur - 160 eur) spolu s úrokom
z omeškania 5% ročne (§ 517 ods. 2 Obč. zák., Nar. vlády SR č. 87/1995 Zb.) od 7.7.2018. Omeškanie
s peňažným plnením súd prvej inštancie stanovil počnúc dňom nasledujúcim od doručenia žaloby
žalovanej, keďže žalobca v konaní nepreukázal dohodu zmluvných strán o splatnosti zosplatneného
dlhu, ani relevantné doručenie (§ 45 ods. 1 Obč. zák.) kvalifikovanej výzvy veriteľa dlžníkovi na splnenie

dlhu ( § 563 Obč. zák.), v súlade s R 27/1977 (čl. 2 ods. 2 C.s.p.). Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.571,51 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od
7.7.2018dozaplatenia.Sodkazomna §232ods.2,3C.s.p.(správneust.§232ods.4C.s.p.,poznámka
odvolacieho súdu) súd prvej inštancie umožnil žalovanej splniť peňažný dlh v mesačných splátkach po
80 eur, a to pod stratou výhody splácania v splátkach nezaplatením niektorej z nich v lehote splatnosti,

a to počnúc právoplatnosťou rozsudku.

4/ Súd prvej inštancie zamietol žalobcu v časti uplatnených zmluvných úrokov za obdobie od
zosplatnenia (16.5.2014), t. j. aj v časti 3.549,33 eur a zákonných úrokov od zosplatnenia do 6.7.2018
a nad hodnotu 5% ročne. Ozrejmil, že v prejednávanej veci išlo o plnenie zo spotrebiteľského úveru,

preto žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Poukázal na uznesenia ÚS SR IV.
ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012, ktorým Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového
súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva
do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4 Obo 143/1998), ako aj
na Stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/2019 týkajúce sa otázky

platenia zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie zamietol
žalobu aj v časti nároku na zaplatenie 50,34 eur s prísl. (poplatky za upomienky) argumentujúc, že
žalobca v tomto smere nesplnil povinnosť tvrdenia, keď takýto nárok v žalobe skutkovo nevymedzil;
ďalej tým, že si nesplnil dôkaznú povinnosť, keď z jeho listinných dôkazov nevyplýva vyhotovenie aodoslanie „upomienok“ žalovanej, za ktoré požadoval zaplatenie poplatkov. Za upomienky súd prvej
inštancie nepovažoval výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.5.2014, ani upozornenie - výzvu na
splatenie dlžnej čiastky zo dňa 30.4.2014, nakoľko žalovaná suma nekorešponduje so Sadzobníkom

poplatkov /napr. za1. upomienka pri omeškaní splátky 9,96 eur, za 2. upomienka pri omeškaní splátky
24,90 eur, za upozornenie pred výzvou na splatenie úveru - poštovné v zmysle Tarify SP a.s., za
výzvu na splatenie úveru 3,32 eur/. Podľa súdu prvej inštancie sú tieto dojednania nekalou obchodnou
praktikou, pretože nejde o službu dodávateľa spotrebiteľovi, prípadne službu, súvisiacu s poskytnutím
úveru v prospech spotrebiteľa, ale o správu vlastnej pohľadávky veriteľom, ktorá spotrebiteľovi žiaden

benefit neposkytuje a veriteľ si výzvami v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák. len plní zákonom
stanovenú povinnosť /postup/ pre platnosť predčasného zosplatnenia úveru.

5/ O čiastočnom zastavení konania v rozsahu 160 eur s prísl. súd prvej inštancie rozhodol podľa § 144,
§ 145 ods. 2 C.s.p.

6/ O trovách konania v späťvzatej časti súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 2 C.s.p. a z
dôvodu procesného zavinenia žalovanej na čiastočnom zastavení konania (sumu 160 eur žalovaná
zaplatila po podaní žaloby) priznal žalobcovi v tejto časti nárok na náhradu trov konania. O nároku
na náhradu trov konania vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na § 255 ods. 1,
2 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal v tejto časti nárok na pomernú časť náhrady trov konania, o ktorej

výšky rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej dôvodiac „ Pre
nevyčíslené pevnou sumou príslušenstvo, v časti ktorého úspech žalobca tiež čiastočne nemal platí, že :
Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine
bez príslušenstva, ak príslušenstvo (úrok z omeškania) žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe ( uznesenie
NS SR 6ObO 243/2007 zo dňa 27.11.2008).

7/ O vrátení súdneho poplatku žalobcovi v späťvzatej časti 160 eur súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 11 ods. 3,4,6 zákona o súdnych poplatkov č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

8/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a napadol ním jeho zamietajúci výrok čo do

zamietnutého zmluvného úroku po zosplatnení. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Namietala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a
arbitrárne, pretože z neho nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd prvej inštancie vychádzal, keď
uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky.
Argumentovala tým, že uznesenie NS SR spl. zn. 4Obo 143/1998 nevyhovuje potrebám súčasného

stavu, keďže po jeho vydaní došlo k vstupu SR do EÚ a následne k implementácii relevantných smerníc
do nášho právneho poriadku, ďalej znením ust. § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a tiež rôznorodosťou
rozhodovacej praxe súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov. V prípade zmluvného úroku zastáva
názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy nevyhnutne spojené s istinou úveru, od
ktorej existencie závisí aj samotný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie úveru. S poskytnutím

úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky (§ 503 ods. 3 Obch. zák.). Úroky z úveru sú
odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru.
Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenie,
a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie
úveru, táto povinnosť trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Dohodnuté úroky predstavujú

odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. sú sankciou
za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť
veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z
omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Oba úroky teda
môže veriteľ požadovať popri sebe, bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny

vzťah. Zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu ale k zmene jeho obsahu. Žalobca
na podporu svoje odvolacej argumentácie poukázal najmä na rozsudky KS v Banskej Bystrici sp. zn.
41Co/13/2018 a KS v Prešove sp. zn. 11Co/22/2018.

9/ Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie aj žalovaná, a napadla ním jeho vyhovujúci výrok čo

do splatnosti dlhu formou mesačných splátok, konkrétne v časti určenia výšky mesačnej splátky 80 eur
v období do novembra 2020. Argumentoval tým, že poberá dôchodok vo výške 331,80 eur mesačne,
pričom jej Sociálna poisťovňa na základe exekučného príkazu strháva z dôchodku sumu 63,14 eur a
spláca ešte jednu pôžičku pre žalobcu vo výške 50 eur mesačne, a preto je pri splátke 80 eur mesačnenezostane životné minimum. Z tohto dôvodu je do októbra 2020 schopná žalobcovi splácať po 65 eur
mesačne.

10/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi oboch odvolaní (§ 379, § 380
C.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutých častiach, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a zároveň, že odvolaniu žalovanej
možno priznať úspech.

11/ K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že odborná verejnosť, ani súdna prax
doposiaľ nedospela k jednoznačnému a zhodnému záveru, či veriteľovi patria zmluvne dohodnuté
úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a preto ohľadom tejto problematiky nie je ani
jednotná a konštantná judikatúra. Ani rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR nebola doposiaľ
jednoznačne vyriešená otázka zjednotenia právnej problematiky nároku na úroky z omeškania a nároku
na úroky (aspoň o tom odvolací súd nemá vedomosť). Odvolací súd preto vychádzal najmä zo zásady

právnej istoty vyjadrenej v čl. 2 Základných zásad Civilného sporového poriadku, ktorý chráni hodnotu
predvídateľnosti práva resp. súdnych rozhodnutí. Obsahom uvedenej zásady je, so zreteľom na závery
vyplývajúce z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (porov. napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR I.
ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05) požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú
otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda že obdobné situácie musia

byť rovnakým spôsobom právne posudzované.

12/ Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že za obdobie po zosplatnení
úveru žalobcovi zmluvný úrok z nezaplatenej istiny neprináleží. Splácanie úveru v splátkach na strane
veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a

spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu
peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a
potvrdzuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa

veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé
obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav však nastáva pri predčasnom a
mimoriadne zosplatnenom úvere, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vr. úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom
veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných

prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody
splátok. V prípade, že nastane stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u
seba a tieto užívať, nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za
stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý

stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia
a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa vzniká protiprávny stav
založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa spájajú

výhradnesankcie,keďžespotrebiteľjevomeškanísvrátenímuvedenejsumy,nievšakodplatnéplnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, t.j. stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov v
zmysle spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom
stotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,jenaškoduspotrebiteľaneprijateľne
odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Obč.

zák. robí absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len
sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s § 3 a
§ 3a nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu
dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom
citovaných ustanovení Obč. zák. a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. (k tomu bližšie

rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. 6. 2015 sp. zn. 6Co/190/2014). V danej veci vychádzajúc
z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia
úveru žalobkyni nepatrí. K obdobným právnym záverom dospel odvolací súd aj v rozhodnutiach sp.
zn. 9Co 17/2018, 15Co 110/2018, 7Co 347/2017, 10Co 95/2018, 11Co/36/2015, atď. Pokiaľ ide onamietané rozhodnutie obchodnoprávneho senátu NS SR sp. zn. 4Obo 143/1998 zo dňa 1.7.2000,
ide o rozhodnutie vydané v začiatkoch právnej úpravy spotrebiteľského práva (odvolací súd nevidí
relevantný dôvod, aby jeho závery neboli aplikovateľné aj v súčasnosti), podľa ktorého zmluvné úroky

z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti dlhu je dlžník v
omeškaní a vzniká jeho povinnosť platiť úroky z omeškania. Odvolací súd dodáva, že dňa 20.2.2019
bolo z dôvodu rozdielov v rozhodovacej činnosti jednotlivých senátov na Občianskoprávnom kolégiu
Krajského súdu v Bratislave prijaté zjednocujúce Stanovisko č. 1/2019, podľa ktorého, cit: "V prípade
plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí.

Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že
následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi“.

13/ Ústavný súd SR v svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012 sa síce bezprostredne

nevyjadril k právnej otázke nároku na zmluvné úroky po zosplatnení úveru, uviedol však, že „ výklad
obsiahnutý v namietanom rozhodnutí krajského súdu (išlo o rozsudok Krajského súdu v Prešove č.
k. 1Co 30/2012-145 z 30.5.2012, poznámka odvolacieho súdu), ktorým zrozumiteľne a presvedčivo
objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku,
prečo zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia patrí sťažovateľke iba

do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej
sťažovateľke a rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu, poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti, považuje za
ústavne akceptovateľný“.

14/ Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že pri zodpovedaní otázky, či veriteľ
má v prípade omeškania dlžníka (spotrebiteľa) popri úrokoch z omeškania právo i na dohodnuté úroky
zo spotrebiteľského úveru aj za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti celého úveru až do úplného
vrátenia istiny, možno; za stavu chýbajúcej ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR k
danej otázke; zabezpečiť dôsledné rešpektovanie zásady právnej istoty vyjadrenej v čl. 2 Základných

zásad C.s.p. iba tak, že odvolací súd, resp. senát rozhodujúci v preskúmavanej veci, bude
vychádzať z právnych záverov vyslovených v Stanovisku č. 1/2019 Občianskoprávneho kolégia
Krajského súdu v Bratislave, a teda z toho, že v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru veriteľovi
zmluvný úrok za dobu od okamihu zosplatnenia úveru do splatenia istiny nepatrí. Podľa názoru
odvolacieho súdu je; za stavu názorovej nejednotnosti v danej otázke jednotlivých senátov Krajského

súdu v Bratislave, existujúcej pred prijatím citovaného Stanoviska č. 1/2019; v záujme zabezpečenia
právnej istoty všetkých dotknutých subjektov ako i naplnenia princípu predvídateľnosti rozhodovania
znamenajúceho, že strany v spore môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a
právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako, nevyhnutné vychádzať z jednotných právnych
záverov a prikloniť sa k právnemu názoru prezentovanému väčšinou odvolacích senátov na Krajskom

súde v Bratislave vyjadrenom v prijatom Stanovisku a k argumentácii uvedenej v rozsudku na Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 56/2018, z ktorej tento právny názor vychádza. V súlade s vyššie
prezentovaným právnym názorom je potom zrejmé, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru veriteľ
požaduje okamžité zaplatenie úveru v celosti, čím dochádza k zmene úverového vzťahu a za danej
situácie už nemôže požadovať zaplatenie zmluvného úroku po splatnosti úveru, pretože tá už nastala

a vzniká mu nárok len na úrok do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. So zreteľom na uvedené
odvolací súd považoval argumenty žalobcu, opierajúce sa tiež o ním citované rozhodnutia, ktoré dospeli
k opačnému záveru, za nedôvodné.

15/ Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej, odvolací súd sa zoberal otázkou výšky mesačných splátok 80

eur, ktoré boli určené súdom prvej inštancie.
Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalovanej, že súdom prvej inštancie určená
výškamesačnejsplátky80eurjeneprimeranevysoká.Povolenávýškamesačnejsplátky jetotižvýrazne
nižšia ako pôvodná mesačná splátka dohodnutá v úverovej zmluve (149,07 eur), pričom v prípade takto
stanovených splátok uhradenie dlhu bude trvať žalobkyni takmer 5 rokov, hoci pri riadnom splácaní by

úver žalobcovi splatila už 5.1.2016. Dlžník musí mať aj vôľu svoj dlh riešiť a mal by sa zadlžovať úmerne
svojim finančným možnostiam a majetkovým pomerom. Naviac, z obsahu spisového materiálu vyplýva,
že žalovaná mala v roku 2018 výšku starobného dôchodku 394,50 eur, z ktorej sumy spláca žalobcovi
ďalší úveru po 50 eur mesačne a na základe exekučného príkazu jej Sociálna poisťovňa zráža mesačnez dôchodku sumu 63,14 eur. Žalovanej tak pri splácaní úveru v stanovenej splátke 80 eur zostane
mesačne suma 281 eur. Táto čiastka presahuje sumu životného minima 210,20 eur na jednu plnoletú
fyzickú osobu stanovenú Opatrením MPSVaR č. 183/2019.

16/ Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako
aj v napadnutej vyhovujúcej časti čo do splatnosti dlhu formou mesačných splátok vo výške 80 eur ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
17/ O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

§ 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán v odvolacom
konaní žiadnej z nich nárok na ich náhradu nepriznal. Ani jedna zo sporových strán totiž nebola v
odvolacom konaní úspešná.

18/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).