Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219202847
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4219202847.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa: I. S., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka - H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. W. XXX, Z., otec
- I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. W. XXX, Z., zast. JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, so
sídlom Pohraničná 7, Komárno, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 31.
januára 2020 č. k. 11P/108/2019-72 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rodičovskú dohodu neschválil, návrh zamietol a
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, 2, § 24 ods. 3, 4, 5, § 28 ods. 1 Zákona o rodine a §
217 ods. 1 CSP a § 121 CMP a uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti
ako druh a družka, dňa XX. XX. XXXX sa im narodilo spoločné dieťa, maloletý I.. Svoj partnerský

vzťah ukončili v auguste 2019, avšak zostali žiť v spoločnej domácnosti v Z.. Matka maloletého je toho
času na rodičovskej dovolenke, a z toho dôvodu zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého.
Poberá rodičovský príspevok, avšak z tohto príjmu zabezpečuje iba svoje osobné potreby, nakoľko
náklady na domácnosť, ako aj výživu pre mal. I. v celom rozsahu znáša otec. Otec maloletého platí
režijné náklady na dom, zabezpečuje všetky nákupy do domácnosti, ako pre seba a mal. I., tak aj
pre matku maloletého. Matkin podiel na starostlivosti o domácnosť spočíva v domácich prácach - varí
pre všetkých členov domácnosti, stará sa o poriadok v dome. Deň trávi s mal. I., po príchode otca

z práce trávi mal. I. čas s otcom, s ktorým sa hrá. Na večerný spánok pripravuje dieťa matka, otec
jej v tom občas pomáha. Obaja rodičia uviedli, že po uložení maloletého na spánok spoločne čas
netrávia, každý má v domácnosti vlastnú izbu. Otec maloletého je zamestnaný s čistým príjmom 450
eur. Mesačné výdavky na domácnosť predstavujú 200 eur, mesačné výdavky na mal. I. 60 eur (ošatenie
a plienky). Na stravu má mesačné výdavky 110 eur. Okrem toho platí výživné na dve maloleté dcéry
z predchádzajúceho vzťahu vo výške 140 eur. Matka mal. I. je toho času na rodičovskej dovolenke,
jej príjem predstavuje iba rodičovský príspevok. Matka má iba bežné výdavky na stravu, ošatenie a

hygienu pre jej osobnú potrebu, všetky výdavky na maloletého znáša otec, na domácnosť mu finančne
neprispieva. V priebehu dňa sa stará o domácnosť, upratuje, varí, zabezpečuje celodennú starostlivosť
o syna. Súd uviedol, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom avždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa

o maloletom dieťati domáhať na súde.

1.2. V zmysle platnej právnej úpravy Zákona o rodine, spolubývanie rodičov maloletého dieťaťa
nevylučuje úpravu podľa § 36 ods. 1 ZoR a skutočnosť, že rodičia spolu nežijú (nebývajú) nemusí vždy
zakladať povinnosť súdu rozhodovať o úprave výkonu práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa.
Naplnenie podmienky, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu nezávisí od okolností, či sú alebo nie sú

manželia,resp.druhadružka,aniodokolností,čispolubývajúalebonebývajú.Splnenietejtopodmienky
je potrebné posudzovať komplexne a zisťovať, či medzi rodičmi existuje vôľa spoločne zabezpečovať
potreby dieťaťa a vytvárať mu prostredie vhodné pre jeho ďalší vývin. Ďalšou podmienkou, ktorá musí
byť súčasne splnená je, že rodičia sa nedokážu dohodnúť o zverení maloletého dieťaťa a o výživnom. Pri
rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa súd musí vždy riadiť záujmom

maloletého dieťaťa, teda záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej
sa detí, nech už je uskutočňovaná verejnými, či súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Na základe uvedeného bolo teda povinnosťou súdu
predovšetkým zisťovať, či v danom prípade bola splnená podmienka pre aplikáciu ustanovenia § 36
ods. 1 a § 65 ods. 1, 2 ZoR, teda, či rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nezabezpečujú spoločne

potreby maloletého dieťaťa. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä s poukazom
na výpovede rodičov maloletého dieťaťa, mal súd preukázané, že rodičia maloletého spolu s maloletým
bývajú v spoločnej domácnosti, obaja sú spôsobilí dieťa vychovávať, pre výchovu dieťaťa majú v tejto
domácnosti vytvorené vhodné podmienky, k dieťaťu majú vytvorený citový vzťah, spoločne sa starajú
o domácnosť a podieľajú sa spoločne na výchove ich maloletého dieťaťa. Starostlivosť o domácnosť

majú rozdelenú, otec maloletého zabezpečuje domácnosť po finančnej stránke, znáša všetky náklady
spojené s bývaním, zabezpečovaní stravy pre všetkých členov domácnosti, ako aj všetky náklady, ktoré
vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o maloletého. Matkin podiel na starostlivosti o domácnosť spočíva
v udržiavaní poriadku v domácnosti a prípravy stravy rovnako pre všetkých členov domácnosti. Po
návrate otca z práce, tento trávi svoj voľný čas s maloletým, matke pomáha aj pri ukladaní maloletého

na nočný spánok. Na základe výpovede oboch rodičov nemal súd preukázané, že by rodičia spolu
nežili, resp. že v prípade ich spolužitia by sa nevedeli dohodnúť vo veciach výchovy a starostlivosti o
maloletého,ažebyztohtodôvoduboldôvodnaúpravurodičovskýprávapovinnostívočiichmaloletému
dieťaťu. Skutočnosť, že rodičia spolu nežijú ako druh a družka nie je v danom prípade určujúca, nakoľko
toho času sa obaja aktívne podieľajú na výchove svojho syna, a to v spoločnej domácnosti. Rovnako

nebolo v konaní preukázané, že by si otec voči svojmu synovi neplnil vyživovaciu povinnosť, a že by
tak bol splnený predpoklad na úpravu výživného v zmysle § 65 ods. 2 ZoR. Práve naopak, obaja rodičia
zhodne uviedli, že otec maloletého po finančnej stránke zabezpečuje všetky potreby maloletého, ako aj
jeho matky. Podanie návrhu obaja rodičia odôvodňovali tou skutočnosťou, že matka s maloletým má v
pláne sa odsťahovať z domácnosti otca, avšak toho času na to nemá vytvorené podmienky. Súd však

konštatuje, že pri rozhodovaní je záväzný stav v čase vyhlásenia rozsudku, preto pri svojom rozhodovaní
musel vychádzať zo skutkového stavu zisteného v čase rozhodovania, a teda zo skutočnosti, že rodičia
maloletého toho času žijú v spoločnej domácnosti, spoločne zabezpečujú výchovu a starostlivosť o
svojho syna a v týchto otázkach nie sú medzi nezhody. Obaja preukázali, že sú schopní dohodnúť sa na
stabilnom prostredí umožňujúcom riadnu a bezproblémovú výchovu a výživu ich jediného dieťaťa, čím

preukázali, že za aktuálnej situácie (ich spolužitie v jednej domácnosti) o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k ich maloletému dieťaťu súd rozhodovať nemusí. Súd rovnako nemal preukázané,
kedy sa matka maloletého s maloletým presťahuje, do akých podmienok sa presťahuje a či v prípade
jej odchodu z domácnosti otca bude výživné vo výške 40 eur postačujúce na pokrytie odôvodnených
nákladov na výživu maloletého. Súd teda nemal preukázané, že rodičovská dohoda by po odchode

matky z domácnosti otca bola v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd nemôže schváliť rodičovskú
dohodu do budúcnosti, nakoľko nie je objektívne možné prešetriť pomery rodičov do budúcnosti, nakoľko
tieto pomery toho času aktuálne známe nie sú. Z uvedeného dôvodu súd rodičovskú dohodu neschválil
a návrh otca zamietol. Súd zároveň poznamenal, že tento rozsudok nezakladá prekážku rozhodnutejveci a z toho dôvodu, pri zmene okolností môže každý z rodičov podať návrh na úpravu rodičovských
práv a povinností voči mal. I.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, a to tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovej lehote otec odvolanie, odôvodniac
ho nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu a tým, že jeho rozhodovanie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané,
že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu. Táto skutočnosť bola zistená jednak výsluchom rodičov

maloletého dieťaťa, a jednak šetrením vykonaným Úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Poukázal na
ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že naplnenie podmienky, že rodičia dieťaťa spolu
nežijú, nie je v zmysle platnej judikatúry podmienené tým, či rodičia spolu bývajú v jednom byte, dome
alebo nie. Z rozhodovacej praxe súdov je totiž ustálený názor, že spoločné bývanie rodičov v jednom
byte neznamená predpoklad, že by v takomto prípade neboli splnené podmienky pre úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností. Pod pojmom spoločná domácnosť zákonodarca rozumie spoločnú vôľu

rodičov tvoriť rodinu a zabezpečovať jej potreby. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a jednoznačne
preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa síce bývajú v jednom dome, avšak spoločne nehospodária,
ani sa nepodieľajú na starostlivosti a výchove maloletého dieťaťa spoločne ako rodina. Názor súdu,
že rodičia žijú v spoločnej domácnosti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko obaja rodičia
túto skutočnosť popreli a zo správy vykonanej Úradom práce sociálnych vecí a rodiny jednoznačne

vyplýva, že rodičia v rodinnom dome obývajú osobitné miestnosti a spolu nehospodária. Rovnako z
vykonaného dokazovania vyplýva, že matka zabezpečuje prevažnú mieru starostlivosti o maloleté dieťa.
Samotný fakt, že otec sa o svoje dieťa zaujíma, sporadicky, po práci sa s ním hrá a zúčastňuje sa taktiež
sporadicky no večernom kúpaní dieťaťa, plní si vyživovaciu povinnosť poskytnutím vecných plnení ako
je zabezpečenie bývania a stravy, nie je možné vyhodnotiť zo strany súdu ako preukázanie spolužitia

rodičov tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Zákona o rodine. Podľa názoru otca, úlohou
súdov pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností by malo byť uprednostňovanie dohody
rodičov, pri posudzovaní ktorej musí mať súd na zreteli záujem maloletého dieťaťa. Rozhodne nie je
možné konštatovať, že rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu a neschválením rodičovskej dohody by
bol záujem maloletého dieťaťa uprednostnený alebo braný na zreteľ. Rodičia prejavili záujem zmierlivým

spôsobom dohodnúť sa na otázkach týkajúcich sa osobnosti dieťaťa, t. j. o zverení, výživnom a styku,
čo so zreteľom na záujem dieťaťa zamedzuje vytvárať do budúcnosti priestor na konflikty, rozpory a
destabilizáciu pomerov dieťaťa. V neposlednom rade takáto dohoda do budúcna zamedzí aj vzniku
ďalšieho súdneho konania v krátkom časovom období. Súd pri posudzovaní návrhu na tieto skutočnosti
neprihliadol a vytvoril tým priestor na ďalšie súdne konanie a to aj napriek tomu, že ide o konanie

bez návrhu, a pokiaľ sa súd s rodičovskou dohodou v niektorých bodoch nestotožnil, nemohol konanie
skončiť jednoduchým zamietnutím návrhu, ale mal prijať vlastné rozhodnutie najvhodnejšie pre záujem
dieťaťa. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a schválil
rodičovskú dohodu, ktorú uzavreli rodičia na pojednávaní dňa 06. 12. 2019.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj matka,
odôvodniac ho nesprávnymi skutkovými a právnymi zisteniami. Návrh bol podľa jej názoru podaný
dôvodne. S otcom maloletého dieťaťa nežijú spolu, po tom, ako si našiel známosť. Ona ako
matka potrebuje mať upravené práva a povinnosti k dieťaťu súdnym rozhodnutím, pričom súd z
nepochopiteľných dôvodov skonštatoval, že nie je dôvod na takúto úpravu, keďže s otcom dieťaťa žijú

v jednom dome. Súd nebral do úvahy, že nežijú spolu ako partneri, teda nehospodária spolu, ani spolu
nevychovávajú dieťa. Pracovníčka úradu práce, ktorá vykonávala šetrenie, podala správu, z ktorej bolo
zrejmé, že žijú oddelene. To, že zatiaľ zostala bývať v rodinnom dome otca, je z dôvodu, že sa nemá
kam odsťahovať. Čaká, že sa uvoľní miesto v byte jej rodičov. Pre dieťa je rozhodne lepšie, že má
zabezpečené pekné bývanie a že s jeho otcom, aj keď sa rozišli, sa vedia dohodnúť pri jeho výchove

a starostlivosti. Záujmom každého dieťaťa by malo byť, aby rodičia dokázali slušne komunikovať, čo sa
im s otcom dieťaťa zatiaľ darí, ale to nemôže byť dôvodom, aby sú návrh zamietol a spôsobil tým možno
konflikty medzi rodičmi, ktoré zatiaľ medzi nimi neboli. S výživným súhlasila s návrhom otca, pretože
jeho príjem predstavuje 450 eur, z čoho platí výživné pre dve deti z predchádzajúceho manželstva.
Otec dieťaťa sa podieľa a vie s istotou, že sa aj v budúcnosti bude podieľať na výdavkoch na dieťa. Tak

ako teraz kupuje stravu a ošatenie pre dieťa, bude tak robiť aj v budúcnosti. V záujme dieťaťa je, ak si s
otcom dohodne primerané výživné s tým, že dieťaťu bude poskytovať ďalšie benefity, oblečenie, stravu,
než by trvala na neúmernom výživnom a možno ukrátila dieťa o podstatne vyššie príspevky. Napadnutý
rozsudok považuje za nesprávny, preto ho navrhla zmeniť a schváliť ich rodičovskú dohodu.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného

mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava práv a povinností rodičov k mal. I., nar.

XX. XX. XXXX, na základe návrhu otca, podaného na súde dňa 14. 08. 2019, ktorý navrhol maloletého
I. zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 40 eur mesačne, počnúc od 01. 07. 2019 a upraviť styk
tak, že by bol oprávnený sa s maloletým synom stretávať každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod.
do nedele do 18.00 hod. Návrh odôvodňoval tým, že s matkou maloletého žili v spoločnej domácnosti
v Z. a z ich vzťahu sa narodil syn I., pričom spolužitie s matkou maloletého prerušili v júni 2019 a od tej

doby starostlivosť o syna zabezpečuje matka, pričom on sa s dieťaťom pravidelne stretáva. Uviedol, že
od prerušenia spolužitia prispieva na maloletého sumou 60 eur mesačne, pričom s matkou sa na úprave
výkonu rodičovských práv a povinností dohodli.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V priebehu konania na súde prvej inštancie uzavreli rodičia rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal.
I., nar. XX. XX. XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok v bežných veciach. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletého I. sumou 40 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Na styku

sa rodičia dohodli tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny týždeň od soboty
9.00 hod do nedele 18.00 hod. a matka je povinná dieťa pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska
dieťaťa. Keďže súd prvej inštancie takto uzavretú rodičovskú dohodu neschválil a zamietol aj návrh otca
na úpravu práv a povinností k maloletému I., je toto jeho rozhodnutie z dôvodu odvolaní podaných tak
zo strany otca, ako aj matky predmetom preskúmania odvolacím súdom.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého následne vychádzal a jeho rozhodnutie je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, pričom keďže aj s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje, na tieto podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na

doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolacím námietkam otca a matky odvolací súd
dodáva, že okrem prípadu, kedy je súd povinný pri rozvode manželstva upraviť práva a povinnosti
k maloletým deťom na čas po rozvode, rozhodovanie o úprave práv a povinností prichádza do úvahy
aj v prípade, ak rodičia dieťaťa neuzavreli manželstvo a nežijú spolu alebo sú manželia a nežijú
spolu. Rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodovanie súdu je potom (okrem prípadu konania o rozvod

manželstva), či rodičia maloletého dieťaťa, ku ktorému sa majú práva a povinnosti upravovať spolu žijú.
Naplnenie tejto podmienky, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nie je závislé od okolnosti, či
spolu bývajú alebo nie. Túto podmienku je preto potrebné posudzovať komplexne, zisťovať skutkové
okolnosti v konkrétnom prípade, teda skúmať, či je medzi rodičmi vôľa spoločne zabezpečovať potreby
rodiny.

10. Všetky autoritatívne výroky súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu môžu
byť nahradené dohodou rodičov. Rodičia môžu uzatvoriť buď komplexnú dohodu o výkone rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale rodičia môžu uzavrieť tiež dohodu o stretávaní sa rodiča
s dieťaťom alebo dohodu o tom, že žiadajú neupraviť v rozsudku stretávanie. Keďže záujem dieťaťa

musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti súdov týkajúcej sa maloletých detí, platí v prípade
všetkých týchto dohôd preskúmavacie oprávnenie súdu. Súd uzavretú dohodu rodičov vždy skúma z
hľadiska záujmov dieťaťa. Dohoda o výkone rodičovských práv a povinností podlieha schváleniu súdu.
Bez tohto schválenia je dohoda nevykonateľná. Dohoda o stretávaní rodiča s dieťaťom (pokiaľ je vzáujme dieťaťa) sa stane súčasťou výrokovej časti rozsudku. Súd ju však neschvaľuje. Pokiaľ by mal
súd za to, že nie je v záujme dieťaťa, nepojme ju do výroku rozsudku a upraví stretávanie autoritatívnym
rozhodnutím.

11. Pokiaľ rodičia dobrovoľne dospejú k zmiernemu vyriešeniu podstatných otázok týkajúcich sa
osobnosti dieťaťa (zverenie do osobnej starostlivosti, výživné, styk s druhým rodičom), je predpoklad,
že ide o riešenie, ktoré obom vyhovuje a nebude im teda poskytovať priestor na konflikty a rozpory a
následnú destabilizáciu pomerov dieťaťa. Jedným zo základných kritérií pri posudzovaní súladu dohody

rodičov a záujmu maloletého dieťaťa je aj perspektívne posúdenie opodstatnenosti vzniku ďalšieho
súdneho konania o tejto veci v pomerne krátkom časovom období, resp. v budúcnosti ako takej. Ďalším
nezanedbateľným kritériom je dosah dohody rodičov na fyzickú a psychickú pohodu dieťaťa.

12. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že dohoda rodičov nie je v záujme maloletého dieťaťa, neschváli ju.
Konanie však v tomto prípade, avšak za predpokladu, že sú splnené podmienky na rozhodovanie o

úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, nemožno skončiť jednoduchým zamietnutím
návrhu,keďžeideokonanie,ktorémôžezačaťajbeznávrhu.Súdniejeviazanýnávrhom,atakzúradnej
mociupravívtakomtoprípadevýkonrodičovskýchprávapovinnostíautoritatívnymrozhodnutímtak,aby
bola prijatá úprava najvýhodnejšia pre záujem maloletého dieťaťa v zmysle vykonaného dokazovania.

13. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru,
že v danej veci nie sú naplnené podmienky pre rozhodovanie súdu o úprave práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu a to, či už rozhodovaním o schválení, či neschválení rodičovskej dohody alebo
autoritatívnym rozhodnutím súdu, a to práve z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané splnenie
podmienky, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Aj keď rodičia formálne zhodne uvádzali, že

spolu nežijú, z faktického opisu zabezpečovania potrieb rodiny, či spoločnej domácnosti (bez ohľadu
na formálne oddelené spolužitie na rôznych podlažiach toho istého rodinného domu) sa odvolaciemu
súdu javí, že doposiaľ rodičia prejavili spoločnú vôľu zabezpečovať spoločne potreby rodiny, keď aj
keď formálne tvrdia, že spolu nehospodária. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec doposiaľ
platil všetky výdavky v súvislosti s bývaním, od matky nežiada, aby na ne prispievala, zabezpečuje

všetku stravu a nákupy pre maloletého a matka mu z toho varí. Ako sám uviedol, keď príde z práce, so
synom sa hrá, následne sa ide syn kúpať, pričom matke pritom pomáha. Na spánok ho ukladá matka.
Matka pritom uviedla, že počas dňa navarí aj pre otca dieťaťa a stará sa o jeho domácnosť. Všetky
veci do domácnosti zabezpečuje otec. Ona má len bežné výdavky, stravu, ošatenie, hygienu. Majú
oddelené účty. Otec sa po práci hrá so synom. Večer, keď syna kúpe, otec jej pritom niekedy pomáha.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania je práve zrejmé, že aj keď rodičia formálne bývajú oddelene (na
iných poschodiach toho istého domu) a majú oddelené účty, fakticky spolu hospodária, keď náklady na
domácnosť zabezpečuje otec, ako aj zabezpečuje stravu a všetky nákupy pre maloletého, pričom matka
zo stravy zakúpenej otcom varí aj otcovi. Rovnako je z ich výsluchu zrejmé, že podľa záujmu otca matka
styk otca so synom umožňuje, po práci sa s ním hrá, niekedy jej pomáha aj s večerným kúpaním, teda

doposiaľ zabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloletého syna. Je pochopiteľné, že pokiaľ otec pracuje
a matka je na materskej dovolenke, tak matka zabezpečuje prevažnú mieru starostlivosti o maloleté
dieťa.
Aj keď je nepochybné, že súd má pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
uprednostniť dohodu rodičov, pri rozhodovaní o jej schválení musí stále zohľadňovať najlepší záujem

maloletého dieťaťa. Keďže v samotnom návrhu otec uvádzal, že na maloleté dieťa pravidelne prispieva
od prerušenia spolužitia sumou 60 eur mesačne, potom je návrh dohody rodičov v časti výživného v
sume 40 eur v rozpore so záujmom maloletého, keď by mal otec na neho na základe dohody prispievať
nižšou sumou, akou doposiaľ prispieval, pričom otec tento rozdiel v konaní nevysvetlil. Z vyjadrenia
otca ohľadom jeho príjmu a výdajov sa tiež javí ich nepomer, keď jeho výdaje prekračujú príjmy, pričom

dokazovanie v tomto smere nebolo súdom prvej inštancie vykonané, vzhľadom k tomu, ako rozhodol. Z
uvedenéhodôvoduvkonaní ani niejedostatočnezistenýskutkovýstavpreprípadnéposúdeniedohody
rodičov v súlade so záujmami maloletého, čo ale nemení nič na správnom závere súdu prvej inštancie,
keďže dospel k záveru, že dohodu neschváli a návrh otca zamietne, dokazovanie v tomto smere by bolo
nadbytočné. Čo sa týka ďalšieho namietaného dôvodu, a to, že pokiaľ súd dohodu rodičov neschválil,

mal vo veci rozhodnúť, keďže ide o konanie, ktoré je možné začať bez návrhu, ani s týmto sa odvolací
súd nestotožňuje. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky pre rozhodovanie o úprave práv
a povinností v danej veci splnené neboli, nebol povinný o návrhu otca rozhodnúť, a teda ho zamietol. Aj
keď dohodu rodičov o styku súd neschvaľuje a ak ju rodičia uzavrú, len sa stane súčasťou rozhodnutia oúprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, tomuto musí predchádzať dohoda rodičov alebo
súdne rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, k čomu v danej veci nedošlo,
preto nemohol súd ani túto časť dohody prevziať v súdnom rozhodnutí. Čo sa týka tvrdenia otca, že

takáto dohoda by do budúcna zamedzila vzniku ďalšieho konania, toto tvrdenie otca nie je správne.
Ak matka zo spoločnej domácnosti otca odíde, s veľkou pravdepodobnosťou nastane u nej taká zmena
pomerov, ktorá by sa mala odzrkadliť v dohode rodičov, reagujúcej na zmenu pomerov alebo v novom
rozhodnutí súdu, teda toto konanie nevyrieši vzťahy aj do budúcna, možno ani nie na krátke časové
obdobie (ak by sa matka v krátkej dobe odsťahovala). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).