Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119303188
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6119303188.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I.. N. Q., nar.
XX. XX. XXXX, bytom I. XX/XX, T., o zaplatenie 3.616,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. decembra 2019 č. k. 16Csp/120/2019-362 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej
sumy s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.616,25euraspolusúrokomvovýške28%ročnezosumy3.616,25euraod09.04.2019dozaplatenia,
pričomsúdpovolilžalovanémusplácaťistinu,úrokyatrovykonaniavyčíslenévsamostatnomrozhodnutí
v mesačných splátkach vo výške 170 eur, splatných vždy k 28. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok pri omeškaní so zaplatením čo i len
jednej splátky. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 282, § 284, § 285, § 232 ods. 2 až 4 CSP a uviedol, že žalobca sa žalobou

domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.616,25 eura s príslušenstvom predstavujúcim zmluvný úrok
vo výške 28% ročne zo sumy 3.616,25 eura od 09. 04. 2019 do zaplatenia. Žalobca podaním zo
dňa 13. 11. 2019 uviedol, že je ochotný pristúpiť k súdnemu zmieru a to výlučne v prípade, ak by
žalovaný uznal celý žalovaný nárok tak, ako bol žalobcom uplatnený a tento by sa zaviazal splácať v
pravidelných mesačných splátkach vo výške min. 300 eur splatných vždy do 28. dňa v mesiaci, počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok pri neuhradení čo
i len jednej splátky. Ak by súd neschválil zmier, navrhol, aby súd vydal rozsudok pre uznanie nároku v

zmysle § 282 CSP. Žalovaný na nariadenom pojednávaní uviedol, že uznáva dlh spolu s úrokmi, tak
ako ich žalobca požaduje a chce ho splatiť, no nie je to možné z jeho strany naraz, ale v splátkach,
ktoré je schopný garantovať vo výške 150 eur. Keďže žalovaný pred súdom uznal nárok uplatnený
žalobcom a zároveň žalobca navrhol súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, boli splnené všetky
zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 282 CSP, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný
požiadal o možnosť zaplatiť nárok žalobcovi v splátkach, vzhľadom k svojej majetkovej situácii. Svoje

majetkovépomerysúdudokladovalpredloženýmdaňovýmpriznanímspoločnosti,kdepracuje,zktorého
vyplýva hospodársky výsledok - 130,06 eura. Tiež pracuje ako finančný agent v poisťovni s priemerným
príjmom cca 700-900 eur mesačne. Má hypotéku vo výške 58.000 eur, ktorú spláca vo výške 302 eur,
hypotéku so založeným rodičovským bytom, ktorý spláca vo výške 163 eur, splátky úverov vo výške 35eur, 20 eur, 83 eur. Ďalej platí nájomné vo výške 155 eur mesačne, elektrinu vo výške 34 eur, splátku za
auto vo výške 137 eur, plus výdavky na škôlku cca 20 eur a stravné v škôlke cca 30 eur. Ďalšie výdavky
na dieťa, stravu a dopravu sú vo výške cca 250 eur. Manželka pracuje ako fakturantka, zarobí 500-570

eur. Súd mal z predložených dokladov preukázané, že finančná situácia žalovaného nie je taká, aby
mu umožňovala uhradiť dlh v celom rozsahu a po preskúmaní jeho finančných pomerov a zohľadnení
výšky priznaného plnenia, mal súd, vzhľadom na uvedenú skutočnosť, za to, že je dôvodné povoliť
žalovanému splácanie dlhu v splátkach vo výške 170 eur mesačne so splatnosťou k 28. dňu v mesiaci
s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý

dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh (istina vrátane príslušenstva) zo strany žalovaného uhradený
žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia),
pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo
i len jednej splátky. Vzhľadom na postavenie žalobcu, ktorý je bankou a jeho hospodárske výsledky sú
dobré, mal súd za to, že povolenie splátok nebude pre neho žiadnym spôsobom ťaživé, ani nespôsobí
u neho nepriaznivé postavenie. Takto nastavená výška splátky bude i pre žalovaného, vzhľadom ku

všetkým jeho záväzkom, únosná tak, aby sa nedostal do finančne neúnosnej životnej situácie, ktorá
by v konečnom dôsledku mohla ohroziť aj uspokojenie pohľadávky žalobcu. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal
voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie
v časti výroku I., ktorým súd povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo
výške 170 eur. Uviedol, že žalovaný na nariadenom pojednávaní uviedol, že dlh uznáva spolu s
úrokmi, chce ho zaplatiť, no nie je to možné z jeho strany naraz, ale v splátkach vo výške 150 eur,

čo odôvodnil svojou majetkovou situáciou, pričom zdokladoval svoje majetkové pomery. Rozsudok
súdu prvej inštancie považuje v napadnutej časti za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým záverom. Poukázal na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP a uviedol, že zákon
explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda súd nemôže

určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi v
rámci obrany žalovaného. Bez dôkazov komplexne objektivizujúcich majetkovú situáciu žalovaného
teda nebola splnená podmienka odôvodnenosti pre určenie dlhšej paričnej lehoty a súd priznaním
možnosti splátok postupoval nad zákonom dovolený rozsah. Žalovaným predložené dôkazy nemôžu
komplexne preukazovať jeho nepriaznivú majetkovú situáciu, ktorá by mala odôvodňovať možnosť

priznania plnenia dlhu v splátkach, pričom má za to, že posúdenie finančných možností žalovaného
pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného
výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného, a jednak
k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky
a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba príjem a vyživovacia povinnosť

žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery. Zákon explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej
lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných svojich tvrdení
podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Z vykonaného dokazovania vo veci súd nemohol adekvátnym
spôsobom posúdiť komplexné pomery žalovaného. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je
výnimočné oprávnenie a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však ani

nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa. Uvedená výhoda povinného
musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver
súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť
v splátkach. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 116/2012,
ktoré riešilo hľadiská pre úvahu súdu o tom, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil,

priznať výhoda splátok. Žalobca má za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna k výške žalovanej
pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, keďže iba samotná istina
bude splácaná takmer na 2 roky, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie
nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť
dlh v neprimerane nízkych splátkach je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu

a porušuje rovnosť účastníkov konania. Žalovaný mal možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh
uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v takej výške, ktorá by
bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný tak neuskutočnil, čo nepreukazuje skutočnú
snahu žalovaného dlh hradiť, ani nepreukazuje schopnosť žalovaného dlh hradiť v určených splátkach.Poukázal na rozhodovaciu činnosť krajských súdov a z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť dlžnú sumu v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že nenamietal výšku dlhu, ani úroky, ktoré sú vysoké a chce
daný dlh splácať v splátkach a riadne ho uhradiť. Nakoľko nevedel, ako daná vec dopadne, neuhrádzal
dlh v splátkach, pretože v jeho finančnej situácii si musí zvážiť každé euro, ktoré zaplatí. K vyjadreniu
priložil výpis z banky o úhrade dlhu vo výške 170 eur, na znak toho, že splátky vie splácať. Akonáhle mu

jeho finančná situácia dovolí, chce dlh čo najskôr splatiť mimoriadnymi vkladmi nad rámec stanovenej
výšky. K jeho majetkovej a finančnej situácii uviedol, že doložil všetky dôkazy o jeho majetkovej a
finančnej situácii, výpismi z banky a úhrad z internetbankingu, ktoré si vie súd kedykoľvek overiť v banke
aj spätne, a dokonca aj čísla exekúcií, ktoré vedie spolu s manželkou voči človeku, ktorý ich okradol o
70.000 eur, čo bolo pre nich likvidačné. Nič nezatajil a pristupuje k danej žalobe s dobrými úmyslami.
K rozhodnutiam súdov, na ktoré žalobca poukázal, uviedol, že rozsudky, ktoré uviedol žalobca, nie sú

totožné s jeho prípadom, jednalo sa tam o iné záležitosti, pre ktoré súd neuznal plnenie v splátkach,
väčšinou žalovaní nemali žiadnu snahu uhradiť daný dlh, vôbec nekomunikovali so súdom a robili
obštrukcie. Sú desiatky sporov žalobcu, ktoré našiel na verejne dostupných zdrojoch, kde súd uznal
plnenie žalovaného v splátkach podľa jeho finančnej situácie a odvolanie zo strany žalobcu zamietol.
Daný dlh by chcel splatiť do 15 mesiacov, ale nevie garantovať vyššiu mesačnú splátku ako je súdom

určených 170 eur, čo je až trojnásobok splátky, ktorá bola stanovená pri povolenom prečerpaní a k tejto
splátke vie počas roka vkladať ďalšie platby a splatiť daný dlh skôr.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo
výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
3.616,25 eura s príslušenstvom predstavujúcim zmluvný úrok vo výške 28% ročne zo sumy 3.616,25

eura od 09. 04. 2019 do zaplatenia. Čo do veci samej bol vo veci vydaný rozsudok pre uznanie nároku
na základe prejavu žalovaného.

6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať
len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

7. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu
titulom nároku zo zmluvy o bežnom účte, ku ktorému bola vydaná debetná platobná karta. Keďže
žalovaný nemal na účte dostatok finančných prostriedkov a dostal sa na účte do nepovoleného
prečerpania, žalobca zatvoril účet žalovaného a v tomto konaní sa domáhal zaplatenia pohľadávky z

tohto nároku. Výška sumy priznanej súdom prvej inštancie je už právoplatná, predmetom odvolacieho
konania bolo posúdenie splatnosti žalovanej sumy.

8. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

9. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

10. V zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP vzniká strane, ktorej bola súdom uložená povinnosť splniť
ju do troch dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie, platí zákonná domnienka, že táto lehota je
trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, pričom zákonpre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom určená lehota
nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku
neviedla k odstráneniu právnej neistoty.

11. Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach,
pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že
nezaplatením,resp.omeškanímsplnenímčoilenjednejsplátkynastávazročnosťceléhoplnenia.Pokiaľ
strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, účastník, v prospech ktorého je podľa

rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo nesplnenie
niektorej splátky. Proti určeniu času plnenia súdom je prípustné podať odvolanie bez toho, aby tým bola
dotknutá právomoc ostatných výrokov rozsudku (§ 367 ods. 3 CSP).

12. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v danej veci
a odvolania žalobcu, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku,

týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania je
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd pri rozhodovaní
o splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj trov konania v zmysle ustanovenia § 379 ods. 1
písm. a) CSP vychádzal z majetkových pomerov žalovaného, ktoré uviedol a zohľadňoval aj výšku
pohľadávky žalobcu. Vychádzajúc z dôvodov žalobcu, ktorý žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť

mu priznanú sumu v lehote 3 dní, sa odvolací súd zaoberal tým, či súdom priznané splátky nie sú v
takej výške, ktorá by popierala účel súdneho konania a neprimerane zasahovala do práv žalobcu, ako
aj tým, či žalovaný zdokladoval jeho majetkové pomery a dospel k záveru, že aj keď jeho majetkové
pomery neboli zdokladované v plnom rozsahu, to, ako ich žalovaný zdokladoval, postačovalo pre záver
súdu prvej inštancie, keď žalovanému povolil priznanú sumu s príslušenstvom zaplatiť v splátkach. Pri

splátkach stanovených súdom by istina bola zaplatená do 22 mesiacov, čo nie je neprimerane dlhá
doba a neohrozuje to žalobcu, pričom stále platí, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
v lehote jej splatnosti, vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie zostatku jednorazovo. Žalovaný v konaní
dostatočne preukázal, že jeho finančné možnosti mu neumožňujú zaplatiť priznanú sumu jednorazovo.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa

splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).