Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/143/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514221218
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514221218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti B.: 1/ Sabínu nar. XX.X.XXXX, X/Vivien nar. XX.X.XXXX bývajúce u matky zastúpené kolíznym
opatrovníkom Z. práce, sociálnych vecí a rodiny T. detí rodičov: P. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C.
nad J. na ul. J. č. XX a O. B. nar. 9.7.1972 bývajúcom v Moldave nad Bodvou na ul. Budovateľov č. 8
v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
20.2.2015 č.k. 19P 431/2014-43 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a určení dlžného výživného.

C. rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom tak, že zaväzuje otca zaplatiť
dlžné výživné pre mal. D. vo výške 125,- Eur a pre mal. E. vo výške 75,- Eur matke maloletých detí do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. D. na 100,-Eur mesačne a mal. E.
na 60,- Eur mesačne od 5.12.2014, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 5.12.2014 do 20.2.2015 pre maloletú D. v sume 125,-Eur a maloletú E. v
sume 75,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,-Eur na každé dieťa spolu s bežným

výživným, až do vyrovnania matke, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh
matky na zvýšenie výživného zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že
doposiaľ zistený skutkový stav neobstojí, pretože s maloletými deťmi sa stretáva 2 až 4 krát týždenne a

dáva im vreckové týždenne minimálne 10,- Eur a na každé meniny, narodeniny a Vianoce dostávajú po
50,- Eur. Jeho čistý priemerný mesačný príjem od 1.4.2014 do 31.3.2015 činí 676,- Eur, má mesačné
výdavky na bývanie spolu so splátkou úveru 260,- Eur, hygienické potreby zakupuje mesačne v 45,- Eur,
cestovné do práce a náklady na tankovanie ako aj bežná údržba, poistenie motorového vozidla činí 30,-
Eur, vreckové pre dcéry 40,- Eur, darčeky na sviatky v priemere na mesiac 25,- Eur a stravovanie na
mesiac 160,- Eur. Poukázal na to, že matka detí nepoberala rodinné prídavky, ktorú skutočnosť žiadal
prešetriť.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že otec sa
s deťmi nestretáva 2 a 4 krát týždenne, stretáva sa len zriedkavo 2 až 4 krát do mesiaca a poprela, že by
otec dával maloletým deťom príležitostné vreckové 10,- až 15,- Eur a z príležitostí sviatkov v priemere25,-Eur.Uviedla,žerodinnéprídavkynamaloletédetiužpoberáapoukázalanato,žesúdprvéhostupňa
v konaní náležite zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, dostatočne boli preukázané výdavky
a odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sa od poslednej úpravy výživného zvýšili, čo je dôvodom

pre zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa objektívne posúdil aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery otca a na základe toho rozhodol o zvýšení výživného na základe podstatnej zmeny pomerov.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny,
pretože od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám na strane maloletých detí ako
aj na strane rodičov. Obe deti nastúpili na vyššiu formu štúdia, čím sa zvýšili náklady na stravovanie,

ošatenieauspokojovanieďalších nevyhnutnýchosobnýchaškolskýchpotrieb.Uotcasazmenilipomery
v tom smere, že sa zamestnal, nakoľko v čase posledného súdneho rozhodnutia bol nezamestnaný
a vzhľadom na uvedené je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletých detí
sumou 100 ,- a 60,- Eur mesačne, nakoľko výživné pre maloleté deti je prednostnou pohľadávkou.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav , posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre maloleté
deti, o počiatku plnenia takto zvýšeného výživného, dlžnom výživnom, ako aj o jeho splatnosti, preto

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a
podľa ods. 2 cit. zák. ust. sa v celom rozsahu stotožnili s jeho odôvodnením. Odvolací súd dodáva,
že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na
jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu

v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie
výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie
o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňuje s hodnotením súdu prvého stupňa pokiaľ ide o existenciu
podstatných a trvalých zmien pomerov u účastníkov konania a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca
dodáva, že tieto tvorili jeho obranu už v konaní na súde prvého stupňa a ani v odvolacom konaní
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o

rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť
trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods. 5 cit. zák. ust., z ktorého vyplýva, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Podľa tohto zák. ust. je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky

usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odôvodnené potreby maloletých
detí sa nepochybne zvýšili v dôsledku ich veku, rastu, a školskej dochádzky, maloletá D. bola v čase
posledného rozhodovania súdu o výživnom žiačkou základnej školy, t.č. navštevuje strednú školu,
maloletá E. bola vo 4. ročníku základnej školy, t.č. navštevuje 7. ročník základnej školy, t.j. obe maloleté
deti nastúpili na vyššiu formu štúdia, stredoškolské a druhý stupeň základnej školy a na úhrade ktorých

je povinný podieľať sa primerane svojim pomerom aj otec maloletých detí. Matka v čase posledného
rozhodovania súdu bola nezamestnaná a pracovala iba na základe dohody, pričom v súčasnosti jej
celkový príjem činí 234,- Eur a na úkor svojho príjmu uspokojuje odôvodnené potreby detí tak ako
postupne vznikajú, plní si vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Otec v
čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom bol nezamestnaný, dosahoval dávky v hmotnej

núdzi 118,- Eur a jeho pomery sa zmenili, pretože je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a
dosahuje príjem 669,- Eur mesačne a iné vyživovacie povinnosti nemá, preto je povinný využívať všetky
svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na plnenie vyživovacej povinnosti
k maloletým deťom. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa auvedených úvah je toho presvedčenia, že otec je vzhľadom na svoj vek a doterajšie pracovné skúsenosti
schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb, preto možno od neho
spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojim maloletým deťom, pretože každý rodič má

povinnosť v prvom rade zabezpečiť potreby svojho maloletého dieťaťa až následne má právo využiť
ostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Rozsudok súdu prvého stupňa
spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym
vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania (§ 157 ods. 2 O.s.p.), v dôsledku čoho je
odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa presvedčivé a preto ani odvolací súd nemal pochybnosti

o správnosti zvýšenia výživného v napadnutom rozsahu. Pretože súd prvého stupňa dôsledne posúdil
pomery účastníkov, správne vyčíslil aj dlžné výživné, odvolací súd preto dospel k totožnému právnemu
záveru ako súd prvého stupňa, že priznané zvýšené výživné súdom prvého stupňa je vzhľadom na
citované zák. ust. a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam
ako aj jeho majetkovým pomerom otca a zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí a odlišný
názor otca vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu potrebných a odôvodnených v rozsudku

nečiní rozsudok nepreskúmateľným a nesprávnym, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom výroku o zvýšení výživného a vyčíslením dlžného výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdilavodôvodnenísaobmedzilibanaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia
podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a poznamenáva, že odvolacia námietka otca ohľadne zohľadnenia finančných
plnení počas styku s maloletými deťmi, je nedôvodná, pretože tieto nemajú charakter výživného.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba
ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku o dlžnom výživnom dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dlžné výživné správne vyčíslil za obdobie od 5.12.2014 do 20.2.2015 pre mal. D. v sume 125,-
Eur a mal. E. v sume 75,- Eur, ale nesprávne určil spôsob zaplatenia dlhu, preto ho podľa § 220 O.s.p.
zmenil tak, že zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné pre mal. D. 125,- Eur a pre mal. E. 75,- Eur v lehote

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí. Odvolací súd konštatuje, že z vyššie cit.
zák. ust. § 160 ods. 1 O.s.p. nepochybne vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie
umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody
vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, výšku prisúdeného nároku alebo na
iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu

pozornosť je pri rozhodovaní potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre
dieťa, ktoré nie je samé schopné sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou, so zreteľom
na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého
stupňa, ktorým povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach 20,- Eur, pretože vzhľadom
k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o nároku a osobným pomerom

otca, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, pretože zvýšenie
výživného otec mohol očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na
výživnom odkladaním si časti príjmu, alebo zvoliť inú formu zabezpečenia prostriedkov na zaplatenie
tohto dlhu. Preto vzhľadom aj na relatívne nízky dlh na výživnom možno očakávať splatenie dlhu v
zákonnej trojdňovej lehote a nie je potrebné mu poskytnúť lehotu dlhšiu alebo priznať výhody splátok.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.