Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213927
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114213927.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcov: 1. G. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Hlavná XX/XXX, 951 93 Topoľčianky, 2. P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. 59/126, 951 93
Topoľčianky, zast. Advokátska kancelária Petruška & partners, s.r.o., so sídlom Kupecká 18, 949 01
Nitra, proti žalovaným: 1. M. Q., nar. 15.5.1952, bytom Hlavná XX/XXX, XXX 93 Topoľčianky, 2. F. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Hlavná 58/124, 951 93 Topoľčianky, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaní v1.a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Znalec Ing. Vojtech Binder má nárok na znalečné proti žalobcom v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne podanou žalobou zo dňa 07.05.2014
domáhali určenia vlastníckeho práva. Svoju žalobu odôvodnili tým, že v zmysle Rozhodnutia o pridelení
pozemku do osobného užívania č. 688/1967 vydaného Okresným národným výborom - finančný odbor
Nitra, zo dňa 31.10.1968 im boli nehnuteľnosti, parc. č. EN 367 o výmere 984 m2 pridelené do osobného
užívania. Súčasťou predmetného rozhodnutia zo dňa 31.01.1968 je aj geometrický plán číslo XXX-XXX-
X, zameraný dňa 17.12.1967, v ktorom je uvedené, že hranice pozemkov sú označené plotom. Funkciu

oplotenia v tom čase mala okrem plotu aj stena rodinného domu žalovaných. Rodinný dom v takom
stave, v akom sa nachádzal na uvedenej hranici dnes, sa nachádzal už dňom vydania Rozhodnutia č.
XXX/XXXX. Na podklade pôvodného plotu boli označené hranice susediacich pozemkov, parc. č. EN
XXX a parc. č. EN XXX pri vyhotovení geometrického plánu č. XXX-XXX-X, bol žalovanými v 70-tych
rokov vybudovaný nový murovaný plot, ktorý tam stojí nepretržite a neboli na ňom vykonané žiadne
zmeny. Následne boli geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 01.01.2007 vyhotoveným Tiborom
DrienovskýmúradneoverenýmSprávoukatastraZlatéMoravcedňa15.01.2007podč.2/07zparc.č.EN

XXXovýmereXXXm2vytvorenénovéparcelyatoparc.č.XXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere
897 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2. S poukazom na uvedené zák.
ust. platí, že žalobcovia vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, v súčasnosti parc. č. 367/1 o
výmere 897 m2 a par. č. 367/2 o výmere 87 m2, nadobudli v roku 1968 titulom Rozhodnutia o pridelení
pozemku do osobného užívania zo dňa 31.1.1968. Pokojný stav žalobcov bol narušený v roku 2013,
kedynanehnuteľnostižalobcovprac.č.367/1neoprávnenevstúpiližalovaní.Zostranyžalovanýchdošlo
k zásahom do vlastníckeho práva a to zbúraním časti ohrady pozemku betónového múrika a odpílením

železnej ohrady, čím spôsobili žalobcom majetkovú ujmu. Okrem iného na predmetnej parcele osadili
železné tyče, ktoré majú vyznačovať nové hranice medzi pozemkami.2.Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní navrhla, aby súd žalobe vyhovel tak ako bola
prednesená zmena žaloby s tým, že žalobcovia užívajú novo novovytvorenú parcelu v takom stave
v akom ju nadobudli v roku 1968, čo bolo v konaní dokázané. Žalobcovia splnili všetky tri zákonné

podmienky vydržania. V prípade, ak by súd žalobe nevyhovel, právnym následkom by bolo, že
žalobcovia by stratili prístup autom k svojej garáži a to by vyvolalo ďalší súdny spor. V tomto smere
poukázala i na rozhodnutie NSČR ktoré je citované v záverečnom návrhu.

3.Žalobca v1.rade na pojednávaní uviedol, že spolu s manželkou kúpili pozemok, ktorý bol už oplotený

zo strany žalovaných. Žalovaní v l. a v 2. rade mali už na svojom pozemku postavený dom. Tento
pozemok odkúpili od obce, pretože obci tento pozemok museli odpredať ich bratia. Potom začali
stavať rodinný dom v roku 1968 a bol im daný do užívania v roku 1969. V roku 1967 bol vyhotovený
geometrický plán, kde bola nehnuteľnosť zameraná, od tohto obdobia nenastali žiadne zmeny, neboli
žiadne zmeny vykonané. Domáha sa určenia vlastníckeho práva k pozemku, ktorý užívali až po hranicu
domu žalovaných, ktorí začali tvrdiť, že sporný pozemok je ich.

4.Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že žalovaní sa k nim správajú veľmi zle. Všetko sa to začalo pred 6
rokmi, keď sa začali sťažovať, že ich syn robí na cirkulárke, z ktorej sa práši. Od vtedy môže povedať,
že nemajú život, dostali ju na onkológiu, púšťajú naschvál hudbu nahlas, rozbúrali plot, ktorý patril im.
Nasadili železné stĺpy, nemôžu sa dostať autom k žumpe. Žalovaný v 2. rade prišiel so zbíjačkou a

rozbíjal a to aj napriek tomu, že bola privolaná polícia. Otec žalovaných, ktorí sú súrodenci, keby mal za
to, že sú posunutí v jeho pozemku, čo len 4 cm, určite by to napádal. S otcom žalovaných vychádzali
veľmi dobre, nemali s ním žiadne problémy. Žalovaní mali spor i so súrodencami, keď stavali svoj dom,
pretože stavali tak, že časť by bola už na ich pozemku aj kúsok je a keďže s tým súrodenci nesúhlasili,
museli urobiť odskok.

5.Žalovaná v 1. rade uviedla, že so žalobou nesúhlasí, pretože tvrdenia sa nezakladajú na pravde,
pridržiavasavyjadreniektorébolosúduzaslané.Vroku1967bolvypracovanýGP.Keďzačaližalobcovia
v l. a v 2. rade stavať, presne tam ako teraz sú železné stĺpy sa nachádzal železný plot, ktorý plot zbúral
asi ich otec alebo žalobcovia, to nevedia, len vie, že chodili za ich otcom, aby mohli tadiaľ chodiť autom.

Otec im toto všetko rozprával. Potom ako bol zbúraný drevený plot, nebol postavený nový plot. Nezhody
sa začali medzi nimi keď ich začali žalobcovia udávať, posielali na nich kontroly a nič sa nepreukázalo.
V roku 2013 si dali vypracovať GP a na základe GP potom osadili železné tyče. Žalobcom v l. a v 2. rade
nehovorili, ženemôžuchodiťautomakeďžesanemohlidostaťksvojmu,zbúraličasťmurovanéhoplotu,
ktorý bol postavený i na ich. Medzi domom žalobcom a ich domom nebol od roku 1968 postavený žiaden

plot. Po roku 1968 chodili po tomto pozemku veľmi často, umývali si okná na svojom dome pivničné. V
roku 1975, keď ich žalobcovia oslovili, aby mohli chodiť tade autom, od vtedy my tade nechodili.

6.Žalovaný v 2. rade uviedol, že sa odvoláva voči žalobe v plnom rozsahu. Vyjadrovali sa nepravdy zo
strany žalobcov. Majú k dispozícii GP z roku 1967, kde je stanovená a zakreslená hranica pozemku

medzi pozemkami. Táto hranica nezasahuje ani 1 cm, ani mm naviac. V roku 2013 si dali vypracovať
GP resp. vytyčovací plán, pretože žalobcovia si postavili asi 4 m plentu, pričom od nich chcel Stavebný
úrad geometrický plán s tým, že aby dokázali, že to je na ich, čo si však myslí, že mali žalobcovia, preto
bol vyhotovený tento GP. Otec stále tvrdil, že ich pozemok je až po okap a prečo by mal klamať, keď
mu to takto otec hovoril.

7.Svedkyňa H. O. uviedla, že žalovaní v l. a v 2. rade sú jej súrodenci. V roku 1953 sa postavil nový
dom a oddelili sa pozemky dreveným plotom, pričom sa takto oddelil pozemok ich otca od pozemku
svojich bratov. Nachádzal sa tam aj očkový plot. Drevený plot sa nachádzal do dĺžky asi 50 m. Takto
to bolo v užívaní od rolu 1953 a na túto hranicu bol vypracovaný aj GP. Žalobcovia sa sporia nielen

s jej súrodencami, ale aj s ňou a ďalšou susedou, posielajú na nich neustále inšpekcie a komisie, a
keď títo ľudia prídu, nafotia to a čudujú sa prečo vlastne prišli. Keď žalobcovia kúpili pozemok, postavili
dom, zistili, že kúpili pozemok, ktorý je úzky a že popri dome sa nedostanú s autom ku garáži, ktorú
postavili pod dom. Vtedy prišla mama žalobkyne v l. rade za jej otcom s tým, aby to otec neoplotil,
pretože keď si kúpia auto, tak sa tam nedostanú. Otec to chcel oplotiť, veľmi dobre s nimi vychádzali ako

so susedmi, otec preto súhlasil, oplotenie tam nevybudoval, bolo to však iba kvôli tomu, aby žalobcovia
mohli prípadne chodiť autom, nedával im to do žiadneho užívania. Preto tam nie je plot aj v súčasnej
dobe, iba na konci domu je postavený murovaný plot a ďalej očkový, ale nie je to na hranici pozemku.
Tento plot je postavený na pozemku žalovaných. Drevený plot bol od rohu ich domu asi do dĺžky 50cm, do výšky bol asi 1,5 m, šírka mohla byť 40 cm. Murovaný plot si stavali žalobcovia v l. a v 2. rade,
otec im nepomáhal, pretože murovaný plot bol vsadený do ich domu. Asi s tým otec súhlasil, keď sa
tam murovaný plot postavil.

8.Svedok Q. E. uviedol, že žalobcovia v l. a v 2. rade sú priatelia a s otcom žalovaných v l. a v 2. rade
chodieval na brigády, boli kamaráti. So žalobcami v l. a v 2 rade sa pozná asi od roku 1984-1985. Ako
chlapci sa chodili hrávať na priestor, ktorý nazvali ako keby "hluchým placom", vedľa bol už postavený
rodinný dom žalovaných v l. a v 2. rade, teda Šabových. Bol tam nechaný cvik pre otáčanie a bol tam

postavený plot od domu a asi 8 m bolo vynechaných k potoku. Bolo to ohradené pletivom, nevie, či aj
v súčasnej dobe je to takto ohradené, ale asi nie. Žalobcovia to kúpili keď išiel na vojnu, postavili tam
rodinný dom, myslí si, že to odkúpili od Obce. Tieto pozemky boli ohradené plotom, tak ako udával.
Šaboví sa tam postavil múrik za domom, hneď do záhrady. Pri dome Q. nebol žiaden plot, nič tam
nebolo. Od konca rohu domu až do záhrady bol plot. Hraničnú čiaru tvoril múr domu.

9.Svedok O. D. uviedol, že pozná strany sporu. Nevie kedy nehnuteľnosti boli postavené. Bol však
štvrtým susedom a pamätá si, že sa do dvora, kde majú teraz žalobcovia postavený rodinný dom chodili
ako deti hrávať. Dvor bol vybetónovaný, bola tam hnojisková jama, čerešňa a pajta. Plot začínal od
konca domu Šabových a končil asi 5 m pred pajtou a bol vyvedený doprava. Tento plot sa nachádzal
na betónových stĺpoch na ktorých bolo pletivo. Nepamätá si, či bola ohradená nehnuteľnosť aj v prednej

časti. Ako končil roh domu odtiaľ sa nachádzalo pletivo, ktoré tam bolo postavené ako udával. Medzi
domom Q. a žalobcami nebolo pletivo, dvor bol vybetónovaný.

10.Svedkyňa P. W. uviedla, že dobre vychádza so stranami sporu. S manželom chodievali do tejto
nehnuteľnosti. Keď tam bola, bolo to už vymerané a to z dôvodu, aby žalobcovia mohli chodiť s

motorovým vozidlom. Od konca rodinného domu Šabových bol murovaný plot, bol vymurovaný z tvárnic,
ktorý staval ešte ich otec, myslí si to. Vedľa domu Šabových sa nenachádzalo žiadne oplotenie. Medzi
rodinným domom žalobcov a rodinným domom žalovaných nebol žiaden plot, len ten ako už udávala,
ktorý bol postavený z tvárnic.

11.Svedok P. M. uviedol, že pozná strany sporu z pracovných dôvodov. V danej veci vypracoval
vytyčovací náčrt spornej hranice na požiadanie Šabových, keďže bol problém v riešení hranice. Hranica
prebieha tak ako je uvedená v tomto vytyčovacom náčrte. Pri vypracovaní vytyčovacieho náčrtu
vychádzal z rozdeľovacieho plánu z roku 1967. Nejaké budovy boli už zbúrané. Hranica bola určená
podľaplatnýchgeodetickýchzákladovapodkladov.Včasemeraniasatamplotnenachádzal.Otom,žev

minulosti sa tu nachádzal drevený plot a to presne na hranici, ktorú zameral, tak to zistil z rozdeľovacieho
plánu. Teraz však sa tam plot nenachádzal. Pri vypracovaní vytyčovacieho náčrtu vychádzal aj z výmer
nehnuteľností. Nevie, či sa tam nachádzal dom v čase keď bol vypracovaný rozdeľovací plán. Keď
zameriaval nehnuteľnosti, zameriaval aj z jednej aj z druhej strany, teda aj od susedov. Prvý krát, keď
zameriaval nehnuteľnosť, tak bol základ určený z rozdeľovacieho plátnu, kde zachovával metódu hraníc

určenú pri tomto pláne. Táto bola spochybnená, pretože základy neexistovali, následne druhý vytyčovací
náčrt bol platný, pričom vychádzal z existujúcich pevných bodov a z geodetických podkladov. Na určenie
hraníc použil metódu GPS - RTK, pričom táto metóda je najpresnejšia. V súčasnej dobe je povolená
odchýlka v rohoch 4 cm a na hranici 8 cm. Aká bola povolená odchýlka v 68 roku, to nevie.

12.Svedok P. Q. je geodet, obe strany ho oslovili za účelom vypracovania geodetických správ, mal určiť
vlastnícku hranicu medzi pozemkami. Vypracoval GP na požiadavku žalobcov v roku 2015. Vzhľadom
k tomu, že na katastri bol doložený GP, ale nie ním, vychádzal z platných údajov správy katastra. Kto
bol objednávateľom geometrického plánu toto nevie, vypracovával ho Martin Holý, predpokladá, že
objednávateľom boli Šaboví. V období v roku 2013 nebol k dispozícii tento geometrický plán, preto na

objednávku ani z jednej strany, ani z druhej strany nereflektoval. Pred vypracovaním geometrického
plánu bol na mieste samom, za účelom odčlenenia časti pozemku, odčlenil časť pozemku, teda
zameral nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania. Keď zameriaval nehnuteľnosť, boli tam prítomní iba
žalobcovia, pretože to zameriaval z ich strany. Geodet Martin Holý vyhotovil geometrický plán na určenie
vlastníckej hranice medzi pozemkami. Vzhľadom na to ako bola urobená vlastnícka hranica, ho požiadali

Čepcoví, o vypracovanie geometrického plánu. Čierna čiara, to čierne čo je v geometrickom pláne, je
to čo urobil geodet. V jeho geometrickom pláne oddelil červenou čiarou časť pozemku parc. č. 365/9
o výmere 10 m2 podľa skutočnosti, to znamená červená čiara tvorí plot. Pri zameriavaní pánom Holým
vznikli body meračského náčrtu, každé jedno meranie má svoje číslo. Keďže tam už bol geometrickýplán, ktorý si dali vyhotoviť Šaboví, potvrdila sa vlastnícka hranica, potom to prevzal do svojho. Teda to
znamená, že to čo je uvedené vonku, to preniesol do geometrického plánu z roku 2015. V roku 2013
dostal objednávku od žalobcov na zameranie časti pozemku, ktorý zasahuje do obecného a to plot,

vypracoval geometrický plán č. 136/2013. Je overený správou katastra a je pripravený na zápis. Geodet
Martin Holý určil hranicu vlastnícky a od tejto hranice odčlenil 10 m2, parc. č. 365/9, vychádzal z hranice,
ktorú už dávno určil iný geodet. Nevytyčoval vlastnícky hranicu, hranica už bola určená, bola daná už
predchádzajúcimi meraniami a od tejto hranice odčlenil 10 m 2, čo je uvedené v GP z roku 2015.

13.Súd okrem výsluchu strán sporu, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s
Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania č. 688/1967, s Geometrickým plánom
č. 920-258-7, fotografiami, kúpnou zmluvou, odpoveďou na výzvu, odpoveďou Obce Topoľčianky,
fotokópiou geometrického plánu č. 715/2006, fotografiami, kúpnou zmluvou, vytyčovacím náčrtom,
výpisom z LV číslo 772, čestným vyhlásením Michala Valašíka, Jozefa Vargu, výzvou na doplnenie
žiadosti, výpisom z LV č. 120, LV č. 989, č.3572, znaleckým posudkom Ing. Vojtecha Bindera číslo

6/2016, geometrickým plánom č. 136/2013, geometrickým plánom číslo 48/2015, znaleckým posudkom
č. 3/2018, spisom PK-148/2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

14.Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vydaného Okresným národným výborom
Nitra, dňa 31.10.1968 boli nehnuteľnosti, parc. č. EN 367 o výmere 984 m2 pridelené do osobného

užívania žalobcov. Súčasťou predmetného rozhodnutia zo dňa 31.01.1968 je aj geometrický plán číslo
920-258-7, zameraný dňa 17.12.1967, v ktorom je uvedené, že hranice pozemkov sú označené plotom.
Rodinný dom v takom stave, v akom sa nachádzal na uvedenej hranici dnes, sa nachádzal už dňom
vydania Rozhodnutia č. 688/1967. Na podklade pôvodného plotu boli označené hranice susediacich
pozemkov, parc. č. EN 367 a parc. č. EN 365 pri vyhotovení geometrického plánu č. 920-258-7, bol

žalovanými v 70-tych rokov vybudovaný nový murovaný plot, ktorý tam stojí nepretržite a neboli na ňom
vykonané žiadne zmeny.

15.Michal Valašík v čestnom prehlásení uviedol, že pozemok rodiny žalobcov bol od pozemku
vtedajšieho majiteľa Michala Q. oddelený drôteným plotom siahajúcim takmer od stodoly vzadu až po

roh rodinného domu P. Q.. Drôtený plot odstránil sám vtedajší majiteľa a nahradil ho murovaným plotom
presne na mieste, kde stojí až doteraz. Za domom súčasných majiteľov nikdy žiaden plot neexistoval,
pretože dom a tento plot tvoril hranicu oboch pozemkov.

16.Jozef Q. v čestnom vyhlásení uviedol, že si veľmi dobre pamätá na stav pozemku a jeho oplotenia

v čase, keď majiteľom neboli žalobcovia. Na mieste ich súčasného rodinného domu stála poschodová
sýpka a dvor slúžil na prechod do stodoly, ktorá stála vzadu na celú šírku pozemku. T. oplotenie pozemku
P. Q. siahalo od rohu ich rodinného domu takmer až po stodolu, žiaden plot za ich rodinným domom sa
nikdy nenachádzal. Tento pozemok deti z ulice využívali ako ihrisko.

17.Súd vo veci vykonal obhliadku na mieste samom dňa 15.4.2014, z ktorej bolo zrejmé, že predmetom
konaniaječasťnehnuteľnostimedzirodinnýmdomomžalovanýchamiestom,kdeboliosadenépôvodne
železné tyče, po ktorých zostali v betóne otvory. Od bránky po rodinný dom žalovaných sa nachádzal
murovaný plot asi do výšky 50-60 cm, ktorý bol z časti zlikvidovaný. Za rodinným domom žalovaných
je betónový múr, ktorý bol omietnutý.

18.Súd uznesením č. k. 14C/92/2014-53, zo dňa 9.7.20115 pripustil zmenu žaloby tak, že súd určí,
že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1-iny k novovytvorenej
parcele registra "C" č. 365/9 vedenej ako zastav. pl. o výmere 10 m2 v kat. úz. Topoľčianky vytvorenej
Geometrickým plánom č. 48/2015 vyhotoveným dňa 8.5.2015 Martinom Švecom, autorizačne overeným

dňa 8.5. 2015 Ing. Q. H. a úradne overeným Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor dňa
19.5.2015 pod číslom 195/2015.

19.Zo znaleckého posudku číslo X/XXXX, G.. Q. Bindera vyplýva, že bola vykonaná ohliadka, pri ktorej
znalec zistil, že v užívaní a vlastníctve žalobcov sú parcely registra „C“ č. 367/1 zast. plochy a nádvoria

vo výmere 897 m2 a 367/2 zast. plochy a nádvoria s rodinným domom súp. číslo 59 vo výmere 87 m2.
V užívaní a vlastníctve žalovaných sú parcely registra „C“ číslo 365/1 zast. plochy a nádvoria vo výmere
567 m2 a 365/4 zast. plochy a nádvoria s rodinným domom súp. číslo 59 vo výmere 83 m2. Hranice
medzi bývalými parcelami číslo 367 a číslo 365 boli označené plotom a bol vyhotovený geometrickýplán číslo 920-258-7. Na vytýčenie hranice medzi parcelami registra „C“ č. 367/1 a 365/1 bol vyhotovený
vytyčovaní náčrt dňa 28.2.2014 firmou Geodetická kancelária - Martin Holý č.08/2014. Spornú hranicu
zameral dňa 23.9.2016. Vlastnícka hranica medzi parcelou registra „C“ č. 367/1, ktorá je vo vlastníctve

Čepec Ivan a Melánia Čepcová r. Jamrichová v bezpodielovom spoluvlastníctve a parcelou registra „C“
č. 365/1 vo vlastníctve Šebová Helena v 1-ine a Šebo Peter v 1-ine je vytyčovacím náčrtom č. 08/2014
vytýčená správne. Zároveň uviedol, že tento geometrický plán nie je podkladom na vytýčenie vlastníckej
hranice, ale vyznačuje priemet strešnej konštrukcie a okapu rodinného domu žalovaných na zemský
povrch. Tento priemet je v prírode označený vyvŕtanými malými otvormi do betónu, ktoré sú uvedené v

grafickej prílohe ku znaleckému posudku a je zrejmé, že strešná konštrukcia s okapom zasahuje nad
pozemok žalobcov.

20.Zo znaleckého posudku číslo X/XXXX G.. Ivety Strhanovej vyplýva, že výmera plochy 10 m2
označenej ako nová parcela reg „C“ číslo 365/9 je vo vlastníctve žalovaných a v užívaní žalobcov je
určená podľa geometrického plánu číslo 35102071-48/2015, tento geometrický plán môže byť v originály

použitý ako technický podklad k právnej listine.

21.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

22.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

23.Podľa § 134 ods.1 občianskeho zákonníka ( OZ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak

ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o
nehnuteľnosť. Do tejto doby sa podľa ods. 1 započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

24.Podľa § 134 ods. 2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125).

25.Vydržanie je osobitný originálny spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Aby bolo
možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním je potrebné splniť zákonom požadované podmienky a

to : musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, a držba musí byť nepretržitá
počas celej zákonom ustanovenej doby. Pre plynutie vydržacej doby je rozhodujúca resp. určujúca
dobromyseľnosť subjektu, že vlastníctvo k predmetu vydrania nadobudol, hoci sa tak aj nestalo. Pod
dobromyseľnou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci a vykonávanie práva späté s vôľou
oprávneného držiteľa nakladať s vecou ako so svojou. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho,

či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné
objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou,
resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolnosti možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol
rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii

dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, právneho titulu, teda
uchopenie sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie,
ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Otázku
dobromyseľnosti je potrebné posudzovať aj z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri
normálnej opatrnosti, ktorú od neho možno požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu

vlastnícke právo patrí.

26. Súd sa zaoberal tým, či je daný naliehavý právny záujem na predmetnom určení vlastníckeho
práva a mal za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko
ich právne postavenie je neisté, nakoľko pozitívnym určením vlastníckeho práva žalobcov by sa ich

právne postavenie stalo istým. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť v
zmysle Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania č. 688/1967 zo dňa 17.12.1967 a
to nehnuteľnosti parc. č. EN 367 o výmere 984 m2. V takejto výmere sú nehnuteľnosti zapísané
na LV. č. 120. Z geometrického plánu č.920-258-7, v ktorom je uvedené, že boli nehnuteľnostizamerané 17.12.1967 vyplýva, že nové hranice sú označené plotom. Vlastnícke právo k parc. č.
365 záhrada o výmere 1527 m2 k.ú. Topoľčianky nadobudli žalovaní na základe uznesenia D
537/60-8. Pri rozhodovaní v danej veci súd prihliadol na znalecký posudok Ing. Ivety Strhanovej, ktorý

v konaní predložili žalobcovia a z ktorého vyplýva, že vlastnícka hranica medzi pôvodne zapísanými
parcelami č.365 a 367 nebola zmenená žiadnymi inými technickými podkladmi- geometrickými plánmi
a výmera plochy 10 m2 označenej ako nová parcela reg „C“ číslo 365/9 je vo vlastníctve žalovaných.
Znalkyňa uviedla, že vlastnícka hranica bola správne určená v roku 2013 geometrickým plánom
č.37324683-66/2013 (vypracoval geodet Martin Holý). Ako vyplýva zo znaleckého náčrtu k znaleckému

posudku Ing. Strhanovej je označená hranica podľa GP 920-258-7 a na tejto hranici boli zamerané
vytýčené body- vyvŕtané otvory v betóne, vytýčenie označené na mieste samom. Spornou časťou je časť
nehnuteľnosti a to parc.č. 365/9 o výmere 10 m2, teda časť medzi vonkajšou obvodovou stenou domu,
ktorý je vo vlastníctve žalovaných a zameraním vytýčenia označenom na mieste samom vyvŕtanými
otvormi. V konaní žalobcovia nad všetky pochybnosti nepreukázali, že nehnuteľnosť v časti výmery
10 m2 nadobudli v zmysle Rozhodnutia o pridelení pozemku, keď ako vyplýva zo znaleckého náčrtu

k znaleckému posudku Ing. Strhanovej je označená hranica podľa GP 920-258-7 a na tejto hranici
boli zamerané vytýčené body- vyvŕtané otvory v betóne. Aj keď v geometrickom pláne je uvedené, že
hranice sú označené plotom, a svedok Štefan Orolín potvrdil, že od konca rohu domu až do záhrady bol
plot, a uviedol, že hraničnú čiaru tvoril múr domu, svedok Karol Lukáč uviedol, že ako končil roh domu
nachádzalo sa pletivo, nepreukazuje to, že hranica je určená stenou rodinného domu žalovaných. Je

málo pravdepodobné, že stena rodinného domu by mala byť hranicou a aby rodinný dom bol postavený
presne na hranici dvoch susedných pozemkov. V konaní nebolo preukázané, že žalovaní, resp. ich
právni predchodcovia dali súhlas na užívanie spornej nehnuteľnosti. Súd mal za to, že novovytvorená
parc. č. 365/9 o výmere 10 m2 je súčasťou parcely 365/1 (vlastníctvo žalovaných). Samotný fakt,
že pozemok bol žalobcami dlhodobo užívaný a nikto ho v takejto držbe nerušil ešte neznamenalo,

že držba bola dobromyseľná, nakoľko neboli preukázané také okolnosti, ktoré odôvodnene mohli u
žalobcov vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Pre
úspech v konaní bolo potrebné predložiť dôkaz, z ktorého by bolo súdu zrejmé, že pri zachovaní
všetkej opatrnosti mohli žalobcovia považovať svoje vlastnícke právo za existujúce. Žiadna listina
alebo iný dôkaz, ktorý by preukazoval dobrú vieru žalobcov, v konaní predložený nebol. Žalobcovia v

konaní nepreukázali oprávnenú a dobrovoľnú držbu, nebol preukázaný výkon práva a vôľa nakladať
s vecou ako so svojou, tieto skutočnosti neboli preukázané ani výsluchom svedkov. Pokiaľ teda
žalobcovia nemajú žiaden relevantný titul, od ktorého by odôvodňovali dobromyseľnosť svojej držby,
nakoľko novovytvorenú nehnuteľnosť nenadobudli titulom pridelenia pozemku, teda nemohlo dôjsť ani
k začatiu plynutia vydržacej doby. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené

kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Súd preto žalobu žalobcov
v plnom rozsahu zamietol.

27.Súd pri rozhodovaní neprihliadol na znalecký posudok Ing. Vojtecha Bindera, ktorý nevyhotovil
geometrický plán tak ako mu to bolo určené uznesením súdu. Vyhotovil grafickú prílohu ku znaleckému

posudku, ktorá však nemôže byť podkladom k zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností.

28.Vzhľadom úspechu žalovaných v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2

CSP).

29. V rámci konania bolo vykonané znalecké dokazovanie a z týchto dôvodov vznikol znalcovi nárok na
náhradu výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu ( § 260 CSP, znalečné), a preto súd rozhodol
o predmetnom nároku. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodol súd po

1.7.2016 podľa výsledku konania podľa § 255 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP. Súd
rozhodol, že znalec má nárok na znalečné vo vzťahu k žalobcom s poukazom na výsledok sporu. O
výške náhrady trov konania a o vysporiadaní z preddavku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.