Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114204541
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114204541.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.,
o zaplatenie sumy 4.659,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 16Csp/137/2016-59 zo dňa 08.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby m
e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi aj sumu 185 eur s 9,25% úrokom zo omeškania od

10.07.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 68 %.
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v prvom výroku uložil povinnosť žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 3.727,44 eura spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 10.07.2011 do zaplatenia
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím výrokom
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol že
dňa 19.02.2014 podal právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., žalobu o zaplatenie

sumy 4.659,38 eura s príslušenstvom na tom podklade, že podľa zmluvy o pôžičke poskytol žalovanej
pôžičku, ktorú mala žalovaná splácať v sume 8.910 eur v 99 mesačných splátkach po 90 eur. Žalovaná
však uhradila iba 175 eur. V priebehu konania súd uznesením zo dňa 08.03.2016 č.k. 9RO/64/2014-26
pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že do konania namiesto pôvodného žalobcu vstupuje
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 02.10.2017 uviedol, že
žalovaná suma 4.659,38 eura pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 4.208,91 eura a z poplatkov
vo výške 450,47 eura. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany nedostavili, preto súd

pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
uviedol,žežalovanápôžičkunesplácalariadneavčas,apretoveriteľzmluvuvypovedalaúverzosplatnil.
V tomto smere poukázal na špecifikáciu žalovanej sumy v písomnom vyjadrení zo dňa 02.10.2017.
Veriteľ mal právo vypovedať zmluvu v zmysle čl. 12 a bodu 2 VOP. Čo sa týka termínu konečnej
splatnosti, keďže je v zmluve uvedené ako termín konečnej splatnosti údaj 4/2019, tak z toho možno
vyvodiť termín konečnej splatnosti, t. j. splátkou splatnou v apríli 2019.

2. Súd konštatoval, že veriteľ a žalovaná uzatvorili dňa 20.01.2011 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej
bolo poskytnutie pôžičky vo výške 4.087,44 eura s tým, že celková suma pôžičky je 8.910 eur, ročná
úroková sadzba 24,45% a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 24,45 %. Podľa zmluvy žalovaná
mala pôžičku splatiť v 99 splátkach po 90 eur, pričom súčasťou zmluvného vzťahu boli Všeobecnéobchodné podmienky (VOP). Listom zo dňa 23.06.2011 veriteľ vypovedal zmluvu a súčasne vyzval
žalovanú na úhradu celkového dlhu vo výške 4.420,83 eura do 5 dní od doručenia výpovede. Zásielka
bola žalovanej doručená dňa 04.07.2011. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná uhradila

sumu 360 eur (dňa 18.11.2011 sumu 80 eur, dňa 27.11.2012 sumu 40 eur, dňa 02.05.3013 sumu 55 eur
a dňa 19.06.2014 sumu 185 eur).

3. Uvedený rozsudok súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods.1, 3, 4, § 559 ods. 2, § 517 ods. 1, 2, § 3
ods. 1 a § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že veriteľ a žalovaná
uzatvorili dňa 20.01.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorú si nazvali zmluva o pôžičke. Na daný zmluvný vzťah sa vzťahuje Občiansky zákonník týkajúci
sa spotrebiteľských vzťahov ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že ide o dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky.
Veriteľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd preto skúmal zmluvu z pohľadu dodržania podstatných náležitostí
zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 20.01.2011.

Podľa tohto zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy je okrem iného uvedenie doby trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej počet a termíny plátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
(§ 9 ods. písm. f/, k/). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch

absencia uvedených náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd dojednané označenie konečnej splatnosti ako: "Termín
konečnej splatnosti (mesiac/rok) 04/2019", považoval za nedostatočné, lebo termín končenej splatnosti
spotrebiteľského úveru musí byť vyjadrený takým spôsobom, aby spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy
bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa

preto presná časová, dátumová špecifikácie konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na
základe vstupných údajov. Keďže zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať za
to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu
konečnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym
časovým okamihom tak, aby spotrebiteľ mohol vopred zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania. To platí aj

preuvedenietermínusplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Vzhľadom na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú údaje o dobe
trvania zmluvy, o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej údaj
o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak
vznikol nárok na vrátenie iba poskytnutej pôžičky, t.j. v tomto prípade sumy 4.087,44 eura. Žalovaná
z toho uhradila 360 eur, preto súd priznal žalobcovi rozdiel vo výške 3.727,44 eura. Z dôvodu, že
žalovaná sa dostala s plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania 9,25 % ročne
(o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase

omeškania; zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013) z dlžnej sumy 3.727,44 eura od 10.07.2011 do
zaplatenia. Vo zvyšku súd teda žalobu zamietol. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil
podľa § 255, § 262 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z jediného dôvodu, a to že súd

prvej inštancie nepojal do jeho celkovej pohľadávky aj sumu 185 eur, ktorá nebola žalovanou uhradená
a ktorú súd prvej inštancie podľa písomného prehľadu splátok a úhrad nesprávne pochopil ako sumu
žalovanou uhradenú. Žiadal preto rozsudok v jeho zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 185 eur zmeniť
a uvedenú sumu mu priznať, resp. rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že
súd mu priznal sumu 3.727,44 eura s prihliadnutím na to, že žalovaná z celkovej sumy pôžičky 4.087,44

eura zaplatila 360 eur. Táto výška uhradenej sumy bola súdom prvej inštancie pojatá mylne, pretože
žalovaná uhradila len 175 eur, čo vyplýva aj z platobnej histórie. Suma 185 eur nepredstavuje úhradu
žalovanej, ale je to len nedaňový účtovný odpis predstavujúci sumu, ktorá bola započítaná na dlžnú
sumu postupcu z dôvodu interného systémového odpisu pohľadávky pri jej postúpení.5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, §
219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 185 eur s 9,25% úrokom zo omeškania od 10.07.2011

do zaplatenia podľa § 388 CSP zmeniť a žalobe v tejto časti vyhovieť. Rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby v časti prevyšujúcej sumu 185 eur s príslušenstvom v dôsledku absencie odvolania nadobudol
právoplatnosť. V tejto veci odvolací súd aplikoval ustanovenie § 470 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozsudku, okrem posúdenia skutočnosti, že by žalovaná bola okrem sumy 175 eur uhradila aj 180

eur. V danej veci teda právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 20.01.2011 spotrebiteľskú
zmluvu o pôžičke poskytnutej vo výške 4.087,44 eura a súd prvej inštancie posúdil daný spotrebiteľský
úver ako bezúročný a bez poplatkov s tým následkom, že veriteľovi patrí právo len na zaplatenie
nesplatenej istiny úveru v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Tento záver žalobca v odvolaní nenamietal a stotožnil sa s tým, že mu voči

žalovanej zostal nárok len na vrátenie sumy zodpovedajúcej výške nesplatenej istiny úveru. K žalobe
podanej dňa 19.02.2014 doložil prehľad splátok a úhrad končiaci dňom 07.01.2014 (v spise na č. l. 6), z
ktorého vyplynulo, že žalovaná skutočne uhradila len sumu 80 eur dňa 18.11.2011, potom sumu 40 eur
dňa 27.11.2012 a napokon sumu 55 eur dňa 02.05.2013, spolu vo výške 175 eur. Žalobca ako postupník
dňa 04.10.2017 doložil aktualizovaný prehľad splátok a úhrad (v spise na č. l. 49), ktorý sa končí dňom

18.06.2014 s tým, že splátky naďalej hradené neboli, a pri označení dňa 19.06.2014 je uvedená úhrada
185 eur s dodatkom, že ide o ODP nedaňový účtovný odpis. Súd prvej inštancie tento údaj pojal ako
splátku uhradenú žalovanou, čo žalobca v odvolaní namietal s tým, že o splátku nešlo, ale šlo o sumu,
ktorá bola započítaná na dlžnú sumu postupcu z dôvodu interného systémového odpisu pohľadávky pri
jej postúpení.

8. Odvolací súd s ohľadom na listinné dôkazy doložené v prvoinštančnom konaní pôvodným žalobcom a
následne terajším žalobcom ako postupníkom urobil záver, že odvolanie žalobcu bolo čo do nesplatenej
sumy istiny spotrebiteľského úveru vo výške 185 eur podané dôvodne. Je zrejmé, že žalovaná na istine
zaplatila len sumu 175 eur, a teda celkový rozdiel dôvodne žalobou uplatnený bol vo výške 3.912,44

eura. Suma 185 eur nie je v prehľade splátok a úhrad evidovaná ako splátka realizovaná žalovanou, ale
tak, ako to uvádzal žalobca v podanom odvolaní, t. j. „ODP nedaňový účtovný odpis“.

9. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za opodstatnené, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 CSP zmenil a žalobcovi

priznal aj sumu 185 eur s 9,25% úrokom z omeškania od 10.07.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol na tom istom základe a z tých istých zákonných dôvodov, ako
vo veci rozhodol aj súd prvej inštancie, pričom v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na právne
zdôvodnenie opísané súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, týkajúce sa tak istiny ako aj
príslušenstva. Na toto zdôvodnenie odvolací súd poukazuje v súvislosti aj s istinou 185 eur a aj s

priznaným príslušenstvom tvoriacim úroky z omeškania.

10. Podľa § 396 ods. 1,2, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o trovách
prvoinštančného konania tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 68 % s ohľadom na pomeru úspechu v konaní. Žalobca si žalobou uplatnil sumu 4.659,38 eura,

a teda v konečnom dôsledku bol úspešný v rozsahu 84 % a neúspešný bol v rozsahu 16 %. Jeho úspech
v konaní činí 68 % (84 % - 16 %).11. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému patrí nárok na náhradu trov konania (§ 255
ods. 1 CSP). Odvolací súd preto rozhodol, že sa mu voči žalovanej priznáva v plnom rozsahu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, ktorého predmetom bola už len suma 185 eur.

12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).