Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. jún 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 46Ek/817/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120297466
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120297466.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí
komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.
r. o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: Q. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX O., o vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX
eur, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

46Ek/817/2020 zo dňa 10. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/817/2020
zo dňa 10. júna 2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.05.2020 domáhal od povinného
vymoženia pohľadávky vo výške 1.964,74 eur na základe vykonateľného exekučného titulu - výkaz

daňových nedoplatkov Mesta Žilina č. OSMD/120/314741/SID zo dňa 18.01.2011.

Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 46Ek/817/2020 zo dňa 10.6.2020 návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 eur podľa § 53 ods.
3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“)

zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 45 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods.
3 písm. a), § 53 ods. 4, na ust. § 9 ods. 3, § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“) a
vecne tým, že uplatnenie nároku zo strany oprávneného na náhradu zaplatených trov starej exekúcie
vo výške 42 eur považoval za nedôvodné, v rozpore s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a v rozpore
s § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie

zo dňa 30.01.2020 vedenej Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 20Er/1071/2011 a súdnou exekútorkou
JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou pod sp. zn. EX 494/11 mal za preukázané, že súdna exekútorka
uložila oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie v celkovej výške 42 eur, ktoré pozostávajú
z paušálnych trov vo výške 35 eur a z dane z pridanej hodnoty vo výške 7 eur. Súd vyhodnotil,
že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora výlučne voči
oprávnenému. Oprávnený nepredložil súdu taký exekučný titul, na podklade ktorého by mu bolo možné

priznať náhradu trov starej exekúcie voči povinnému, pričom ust. § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z.
jasne hovorí, že okrem náhrady súdneho poplatku za podanie nového návrhu, nemá oprávnený nárok
na náhradu trov spojených s jeho podaním. Trovy, ktoré si oprávnený uplatnil ako paušálne trovy starej
exekúcie vo výške 42 eur vyhodnotil ako trovy spojené s podaním nového návrhu.

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa

23.06.2020 sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec vyššiemu súdnemu
úradníkovi na ďalšie konanie a vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Sťažnosť odôvodnil tým, žez pohľadu „práva hmotného“ sa paušálne trovy zaplatené oprávneným stali príslušenstvom pohľadávky
ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, z čoho vyvodil, že v opätovnom návrhu na vykonanie
exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky. Vyslovil názor, že v prípade ak by oprávnený nemal možnosť v opätovnom návrhu na
vykonanie exekúcie požadovať náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným
zavinením), ako príslušenstva vymáhanej pohľadávky od povinného, bolo by ust. § 6 zákona č. 233/2019
Z. z. v rozpore s Ústavou SR. Poukázal na ust. § 6 ods. 1, 2 zák. č. 233/2019 Z. z., na ust. § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka a na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Ďalej svoj názor opieral o dôvodovú správu k

§ 6 predmetného zákona, ktorá uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu
sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie
nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so
zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej
hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych
trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej

vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy
zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady
spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu
na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky.“ Podľa neho bola zámerom zákonodarcu snaha o „vyváženie“ situácie, keďže

zákon č. 233/2019 Z. z. zaviedol nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa
vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl.
20 ods. 4 Ústavy SR), pričom zákonom určený veriteľ musel znášať náklady s opätovným iniciovaním
exekučného konania a so zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene ukončeného konania.

Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak
ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Súdvsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamipreskúmalnapadnutérozhodnutieapopreskúmaní
veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany
oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník
rozhodol správne, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie
oprávneného vo výške 42 eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol s poukazom
na § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., kedy oprávnený okrem náhrady súdneho poplatku za podanie

opätovného návrhu na vykonanie nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, v čoho
dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. V danom prípade vyšší súdny
úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny
právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporuv právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite
napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5

odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v
sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2
Exekučného poriadku) vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

Oprávnený svoju sťažnosť smerujúcu k zrušeniu napádaného rozhodnutia postavil na dôvodovej správe

k ust. § 6 zákona č. 233/2019 Z. z., v ktorej bolo uvedené, že v prípade podania opätovného návrhu
na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať náhradu paušálnych trov ako úhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky. Súd v sťažnostnom konaní k uvedenému uvádza, že dôvodová
správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ide len o podporný výklad zákona, pričom
záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. Súd má za to, že zákonodarca mohol mať pôvodne
taký úmysel ako tvrdí oprávnený, no následne ho nepretavil do znenia zákona, do zákonnej úpravy.

Avšak práve naopak, zo znenia ustanovenia § 6 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní
jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok
oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Navyše znenie ustanovenia § 9 ods.
3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na
náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. K tomuto súd ďalej

poznamenáva,žezákonč.233/2019Z.z.boldotknutýviacerýmipodstatnýmizmenamiajpriprerokovaní
v Národnej rade Slovenskej republiky a z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym
normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona. Dôvodová správa sa
po zmene úmyslu zákonodarcu už následne nikdy nemení. Súd preto odmietol výklad predostretý
oprávneným, ktorý má oporu len v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu a nie v samotnom

texte zákona.

Ako správne vyhodnotil vyšší súdny úradník oprávnený nedisponuje spôsobilým exekučným titulom proti
povinnému týkajúcemu sa oprávneným uhradených trov starej exekúcie vo výške 42 eur. Z ust. § 6
ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na

úhradupaušálnychtrovjeexekučnýmtitulom.Upovedomenieozastavenístarejexekúcievšaknemožno
považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy
starej exekúcie od povinného, keďže upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný
titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii za účelom vymoženia trov
starej exekúcie. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného, tomu sa ani nedoručuje, a

ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Úhradou paušálnych trov zo strany oprávneného súdnemu
exekútorovi nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného)
a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného).
Uvedený zákon v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osobe než oprávnenému
platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, ani neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej

by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu
zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42 eur ako náhradu trov nového exekučného konania,
ktorú by bolo možné vymáhať od povinného.

Zvyššieuvedenýchdôvodov,keďžeoprávnenýnedisponujeexekučnýmtitulomnavymáhanietrovstarej

exekúcie vo výške 42 eur, pričom tieto náklady oprávneného nie je možné uplatňovať ani ako náhradu
trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z.,
sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/722/2020 zo dňa 19.5.2020 vydanému
vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 eur nie je dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.