Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203227
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515203227.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
nám. XXXX/XX, K., o vymoženie 629,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č. k. 17Er/791/2015-40 zo dňa 31.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Návrhy na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.

2. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 9a ods. 1; 57 ods. 2 Exekučného poriadku, §§ 161 ods.
1, 230 Civilného sporového poriadku.

4. Konštatoval, že exekúciu zastavil, nakoľko mal preukázané, že v konaní je neodstrániteľná podmienka

spočívajúca v prekážke rozsúdenej veci (res iudicata), keďže o tej istej veci už bolo právoplatne
rozhodnuté. Súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
návrhu oprávneného proti povinnému na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR XXXXX/
XX zo dňa 11.05.2009, právoplatný dňa 29.06.2009, vykonateľný dňa 02.07.2009, ktorým rozhodcovský
súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 629,67 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania

denne zo sumy 420,92 eur od 30.12.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 177,84 eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tomto exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 17Er/791/2015 ide o ten istý nárok - vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské
rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 00288/09 zo dňa 11.05.2009, založený na rovnakom právnom základe
a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní

vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6Er/281/2009, v ktorom bolo exekučné
konanie na vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 00288/09
zo dňa 11.05.2009 zastavené z dôvodu zistených nedostatkov v rozhodcovskom konaní, týka sa teda
rovnakého predmetu konania a tých istých účastníkov.5. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
tak, že náhradu trov exekúcie exekútorovi nepriznal, pretože exekútorovi žiadne účelne vynaložené trovy
nevznikli, lebo doteraz nebolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods.
1 Smernice 93/13/EHS. Namietal, že exekučný mu odňal možnosť konať pred súdom, neumožnil
účastníkom viesť kontradiktórne konanie a nemôže vylúčiť aplikáciu dotknutej podmienky, ak spotrebiteľ

potom, čo je upozornený, nemá zámer dovolávať sa takéhoto vylúčenia. Vnútroštátny súd musí
informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti. Všeobecný súd založil svoju
právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu
veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem. Exekučný súd
nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o
veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný

súd nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci
v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Súd je povinný
vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Exekučný súd nebol povinný zaoberať sa
skúmaním,čipríslušnédeklaratórnerozhodnutierozhodcovskéhosúdubolovydanévsúladesprávnymi
predpismi. Exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu exekučného konania o výkone rozhodnutie

rozhodcovského rozsudku alebo exekučného konania len na návrh účastníka konania. Súd prvej
inštancie nevytýčil ústne pojednávanie, aj keď bol podľa zákona povinný tak učiniť. Oprávnený mal
pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní,
zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovania podľa relevantnej právnej normy.
Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie opätovne konanie, v ktorom rozhoduje

o jeho právach a vylúčil možnosť podania opravného prostriedku. Exekučný súd rozhodol v rozpore
s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka uzatvorená medzi účastníkmi je platná a zároveň zmluva
uzatvorená medzi účastníkmi nie je zmluvou o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd prvej inštancie tiež nesprávne posúdil neprimeranosť úrokov z omeškania. Nie sú dané
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

7. Oprávnený zároveň uviedol, že ak súd prvej inštancie nehodlá akceptovať interpretáciu Smernice
93/13/EHS, navrhuje, aby súd konanie prerušil podľa ust. § 162 ods. 1 písm. c) a predložil Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky
v znení:

Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti
možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej
neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka s aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval
jej neaplikáciu alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu,
že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne

neprijateľnú?

8. Oprávnený tiež žiadal, aby súd prvej inštancie v prípade, ak sa nestotožňuje s ústavne súladnou
interpretáciou ust. § 44 od. 2 Exekučného poriadku, aby postupom podľa ust. § 162 ods. 1 písm. c) CSP
prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a

druhá Exekučného poriadku a čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR pre rozpor s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

9. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 3 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

11. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom odvolania oprávneného konštatuje, že odvolanie
nereflektuje na dôvody, pre ktoré bola exekúcia v tomto prípade zastavená. Tak ako vyplýva znapadnutého uznesenia, súd prvej inštancie zastavil exekúciu z dôvodu, že tu existuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, a to prekážka res iudicatae.

12. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky") (§ 161 ods. 1 CSP).

13. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161
ods. 2 CSP).

14. Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova (§ 230 CSP).

15. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).

16. Odvolací súd zo spisu zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do
zápisnice na exekútorskom úrade Z. V. H. dňa 19.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie istiny 629,67 eura s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 11.05.2009, sp. zn. SR 00288/09, ktorý podľa vyznačenej doložky mal

nadobudnúť právoplatnosť dňa 29.06.2009 a vykonateľnosť dňa 02.07.2009.

17. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom
exekučnom konaní sp. zn. 17Er/791/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už Okresný súd Stará Ľubovňa vo

svojom rozhodnutí 6Er/281/20119-24 zo dňa 23.03.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým
exekučným titulom. Súd prvej inštancie tak bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku
rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa ust. § 161 ods. 2 CSP.

18. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,

aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je súd viazaný. Prekážka rei iudicatae je neodstrániteľnou vadou konania,
existencia ktorej má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Iné rozhodnutie súdu v prípade
prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci. V

ustanovení § 161 ods. 2 CSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

19. Z uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že podmienky konania, za ktorých
môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

20. K porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa
opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.

21. Z ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia
procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania.
Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia
§ 161 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť,

že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo situáciu pri prekážke
rozhodnutej veci, preto je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 230 CSP, ktoré výslovne
zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie
rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v
exekučnom konaní. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho aj exekučného

konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku.

22. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia
(exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z tohtorozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku,
bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

23. Zo spisu nepochybne vyplýva, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v
predmetnejexekučnejveciOkresnýsúdStaráĽubovňaužototožnomnárokuoprávneného,uplatnenom
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými
účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 6Er/281/2009-24 zo dňa
23.03.2011, ktorým exekúciu zastavil podľa 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods.

1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.

24. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvej inštancie (Okresný súd Stará Ľubovňa) k záveru, že po
preskúmaní zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania zistil, že v tejto zmluve chýba údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov, a preto sa úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto mal povinný vrátiť iba poskytnutý úver vo výške

331,94 eur. Súd prvej inštancie tiež poukázal na neprimeraný úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne.

25.Nakoľkouvedenýmuznesenímozastaveníexekúcieboloprávoplatnerozhodnutéoprávnomnároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo

prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

26. Vychádzajúc z uvedeného preto platí, že uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
6Er/281/2009-24 zo dňa 23.03.2011 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je

potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

27. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

28. Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania a predloženie veci Súdnemu dvoru
Európskej únie s prejudiciálnou otázkou odvolací súd konštatuje:

29. Súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu

na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti (§ 162 ods. 1
písm. c) CSP).

30. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že toto vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť,
predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej

zmluvy.

31. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 162 ods. 1
písm. c) CSP, a to z dôvodu, že odvolací súd takýto návrh nepodal.

32. Odvolací súd k uvedenému zároveň uvádza, že v danom konaní na poskytnutie spravodlivej ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov konania nie je potrebný na rozhodnutie vo veci výklad práva
Európskeho spoločenstva, podávaný Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke.

33. Tak ako vyplýva zo spisu, v zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným chýba údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov, v dôsledku čoho sa predmetná zmluva v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2
písm. j) zák. č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy (19.06.2008) považuje za bezúročnú
a bez poplatkov.

34. Zároveň Okresný súd Stará Ľubovňa vo svojom rozhodnutí č. k. 6Er/281/2009-24 zo dňa 23.03.2011

správne konštatoval, že „dohodnutý“ a rozhodcovským rozsudkom priznaný úrok z omeškania vo výške
91,25 % ročne je neplatný a v rozpore s dobrými mravmi.35. Odvolací súd nepovažuje za aktuálne riešiť prejudiciálnu otázku nastolenú oprávneným a to z
dôvodu, že podľa judikatúry Súdneho dvora, je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v
konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho

dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je
predmetomsporuvovecisamej,spĺňakritériápožadovanénato,abyjubolomožnékvalifikovaťvzmysle
článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten
C 237/02).

36. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len ,,smernica“) vychádza zo vzorového okruhu klauzúl. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery
prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom
prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča
smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou
voblastiobsiahnutejtoutosmernicouscieľomzabezpečeniamaximálnehostupňaochranyspotrebiteľa“,

(čl. 8 smernice).

37. Kým Smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho
výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu

nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice
alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku.

38. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Er/281/2009-24 zo dňa 23.03.2011 vyplýva, že

súd prvého stupňa odôvodnil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v súlade so zákonom a rozpornosť
úroku z omeškania s dobrými mravmi preto, že takýto úrok z omeškania spôsobuje značnú nerovnosť
zmluvných strán.

39. S takýmto záverom prvoinštančného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

40. Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR na
konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy
Slovenskej republiky, odvolací súd konštatuje, že považuje výklad právnej normy - ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku za ústavne konformný a nerozporný s ústavou. Neboli splnené zákonné

podmienky na prerušenie konania, predpokladané v ustanovení § 162 ods. 1 písm. b) CSP, pretože
rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú by nebol v tomto konaní oprávnený riešiť a rovnako nebola
splnená podmienka, uvedená v druhej vete tohto ustanovenia, že by pred rozhodnutím vo veci dospel
k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

41. Preto odvolací súd zamietol návrhy oprávneného na prerušenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).