Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010195
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219010195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcovJUDr.AlojzaPalajaaJUDr.MáriaŠuleja,naverejnomzasadnutídňa12.februára2020,vtrestnej
veci obžalovaného P. O. a spol., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš zo dňa 24. 10. 2019, sp. zn. 3T/63/2019-145 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e u obžalovaného P. O. napadnutý rozsudok vo
výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný P. O. podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. k), l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák., § 39 ods. 4 Tr. zák. o
d s u d z u j e na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne o d k l a d á s
probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu u r č u j e skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h) Tr. zák. obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v
príkaze podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Výrok súdu o uložení protialkoholického a protitoxikologického liečenia ambulantnou formou ostáva
týmto rozhodnutím nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 24. 10. 2019, sp. zn. 3T/63/2019 bol okrem iných

obžalovaný P. O. uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b),
ods. 3 písm. c) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od 01. 04. 2019 asi o 14.00 h v F. v podnapitom stave spoločne s T. C., nar. XX. XX. XXXX vo Q. O.,
trvale bytom F. XXX, rukami rozbili a vytlačili spodnú časť ľavého krídla drevených dverí na zadnom
vchode kostola B. I. Y. Q., ktorý je vedený v zozname Národných kultúrnych pamiatok SR, čím vznikol
otvor o rozmeroch 26x23 cm, cez ktorý vošli do kostola, kde z plastovej misky na milodary umiestnenej
na drevenom stojane odcudzili 4 Eurá, čím spôsobili I. N. B. I. Y. Q. A. X., F., so sídlom F.. XX, IČO :

XX XXX XXX, odcudzením finančnej hotovosti 4 Eur a poškodením krídla drevených dverí škodu vo
výške 100 Eur.
Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k), l) Tr. zák., § 37 písm. m)
Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné liečenie

protialkoholické a protitoxikomanické ambulantnou formou.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej
obhajkyne odvolanie obžalovaný P. O.. V písomných dôvodoch uviedol, že s rozsudkom okresnéhosúdu, týkajúceho sa výroku o treste nesúhlasí, pretože trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky
nepodmienečne nepovažuje za správny, ale práve naopak, za veľmi prísny. Zdôraznil, že súd prvého
stupňa nezohľadnil skutočnosť, že sa predtým nikdy nedopustil majetkovej trestnej činnosti, pričom jeho

predchádzajúce odsúdenia boli za skutky, ktoré spáchal síce pod vplyvom alkoholu, ale len preto, lebo
bol od neho závislý a lieči sa aj v súčasnej dobe. Zdôraznil, že predchádzajúce odsúdenia vykonal
a vždy si uvedomil, že všetky protiprávne konania spôsobil pod vplyvom alkoholu, ktorý má na neho
veľmi negatívne dôsledky. Poznamenal, že ihneď po protiprávnom konaní, ešte keď nebola predvolaná
polícia, išiel to oznámiť starej mame, čoho sa dopustil, lebo si uvedomil, že zase urobil hlúposť, a to

pod vplyvom alkoholu. Za takýchto okolností bola jeho príčetnosť znížená, aj keď nepodstatne. Ďalej
dodal, že finančné prostriedky ihneď vrátil poškodenej strane a dobrovoľne zaplatil aj škodu vo výške
100 Eur. Okrem toho sa poškodenej strane aj ospravedlnil a hanbí sa za to, pretože je členom I. N.
B. v F.. Uvedomuje si, že miesto činu je pietne miesto, avšak on pri danom skutku žiadnym spôsobom
toto miesto nedehonestoval. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa mu mohol znížiť trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom v zmysle § 39 Tr. zák. a uložiť mu trest odňatia slobody s

podmienečným odkladom s dlhšou skúšobnou dobou a s uložením obmedzenia spočívajúcom v zákaze
požívať alkoholické nápoje.
Na základe vyššie uvedeného navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste, pretože tento je
neprimeraný, pričom sa domáhal toho, aby mu odvolací súd zmiernil uložený trest, a to tak, že v zmysle §
39ods.1,ods.2písm.a)Tr.zák.muuložípodmienečnýtrestodňatiaslobodysdlhšouskúšobnoudobou,

resp. nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom. Okrem toho navrhol v rámci dokazovania, aby odvolací súd vypočul svedka - poškodeného
I. N. B. I. Y. Q., a to k vzniknutej škode a k jeho osobe a taktiež aj jeho otca I. O., ktorý bol
bezprostredne v čase po spáchaní skutku, ešte v čase, keď nebola privolaná polícia s ním a kedy sa
otcovi priznal ku konaniu.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí predniesla návrh v súlade s písomným vyhotovením
odvolania, opätovne zdôraznila, že uložený trest je neprimerane prísny a preto navrhla odvolaciemu
súdu, aby tento zmenil a obžalovanému uložil taký trest, ako uvádzali v písomných dôvodoch odvolania.
Na verejnom zasadnutí obžalovaný uviedol, že ho celý skutok veľmi mrzí, ľutuje, čo spravil, ešte raz by
sa chcel ospravedlniť pani farárke aj všetkým veriacim, že sa do kostola vlámal. Pôvodne tam nechcel

ísť kradnúť, avšak keď videl, že sú na tanieriku 4 Eurá, tak tieto spolu s kamarátom odcudzili. On sám
ich nakoniec aj vrátil do tanierika, keď vyšiel von a uvedomil si, čo spravil.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, nakoľko trest
uložený súdom prvého stupňa považoval za správny a zákonný.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre

jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie
je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Aj keď odvolanie obžalovaného smerovalo len do výroku o treste, odvolací súd poznamenáva, že ak
obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por. a
súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal, ako v tomto prípade, aj s dôsledkami uvedenými
v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesenie, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná - § 183 ods. 2 Tr. por.)
obžalovaný nemôže následne právne účinne odvolaním napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorý bol po

takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa. Odvolací súd v takom prípade, ak obžalovaný
odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta prvá Tr. por. preskúmať výrok o vine v napadnutom
rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti prvostupňovým súdom zistený - priznaný skutkový
stav veci ani jeho právne hodnotenie.
Ako je už vyššie uvedené, v danom prípade sa odvolací súd zaoberal len skutočnosťami, ktoré namietal

obžalovaný, teda preskúmal len výrok o treste.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. k), l) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa pričinil o odstránenie
škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu alebo sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený;
súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na

dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že trest, ktorý súd prvého stupňa uložil
obžalovanému, a to nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nezodpovedá vyššie
uvedeným zásadám v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., pretože pri jeho ukladaní nebolo zo strany
prvostupňového súdu dôsledne prihliadnuté najmä na ustanovenie § 39 ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade
trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Súd pri ukladaní trestu musí dôsledne prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok a
v neposlednom rade aj na pohnútku, ktorá viedla obžalovaného k tomu, že sa protiprávneho konania

dopustil.
V prvom rade treba síce poukázať na to, že obžalovaný P. O. sa protiprávneho konania dopustil
pod vplyvom alkoholických nápojov, čo sám obžalovaný v nijakom prípade nespochybňuje, avšak
protiprávnym konaním spôsobil celkovú škodu vo výške 104 Eur, pričom samotnou krádežou škodu
vo výške 4 Eur a poškodením cudzej veci škodu vo výške 100 Eur. V danom prípade bolo potrebné

nie len veľmi citlivo zvážiť výšku spôsobenej škody, ale aj skutočnosť, že jednak obžalovaný škodu v
plnej miere poškodenej strane nahradil, ale aj že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, ktorým
sa ku protiprávnemu konaniu priznal a svoj čin oľutoval. Podľa platnej judikatúry možno v prípade, ak
obžalovaný sa k protiprávnemu konaniu prizná a urobí vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods.
6 a nasl., pri ukladaní trestu dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby znížiť o jednu tretinu.

Súd teda pri ukladaní trestu mal vychádzať aj z tohto ustanovenia a zvážiť, či v danom prípade nie je
možnéajvzhľadomnaosobuobžalovaného,spôsobspáchaniačinu,výškuspôsobenejškodyneukladať
trest v takej trestnej sadzbe, ako mu to toto ustanovenie umožňuje. Aj keď obžalovaný ako dôvod
protiprávneho konania uvádzal skutočnosť, že tohto sa dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov,
tieto skutočnosti obžalovaného nijak ospravedlňovať nemôžu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, v rámci ktorých mu bolo ukladané ochranné liečenie
protitoxikomanické a protialkoholické, tzn. že ochranné liečenie nemalo na neho žiadny prevýchovný
účinok.
Tak, ako súd prvostupňový, aj odvolací súd u obžalovaného pri ukladaní trestu prihliadal na dve
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. k), l) Tr. zák. a jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37

písm. m) Tr. zák. a postupom podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. obžalovanému uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a pre výkon tohto trestu, vzhľadom na to, že v predchádzajúcich
desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin ho zaradil do ústavu so
stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest zohľadní tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu
a bude postačovať na to, aby sa obžalovaný v budúcnosti vyvaroval protispoločenskej činnosti.

Keďže výrok týkajúci sa uloženia ochranného liečenia protialkoholického a protitoxikomanického
ambulantnou formou bol správny a zákonný, tento rozsudkom odvolacieho súdu zostal nedotknutý.
Vzhľadom k tomu, že odvolanie obžalovaného bolo čiastočne dôvodné, odvolací súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.