Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/215/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419200730
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419200730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu Q. K., narodeného XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom XXX XX B. P. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Reptišom, advokátom,
sosídlomNámestieMaticeslovenskejč.6,96501ŽiarnadHronom,protižalovanémuV.V.,narodenému
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX A. A. č. XXX, právne zastúpenému Mgr. Petrom Mačajom,

advokátom, so sídlom Dolná č. 7, 969 01 Banská Štiavnica, o zaplatenie 10.500,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/4/2019-67 z 22. júla 2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.

„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 22. 07. 2019 žalobu žalobcu na úhradu
sumy 10.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. od 15. 05. 2015 až do zaplatenia
zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému
priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 10.500,- Eur s príslušenstvom na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15. 05. 2015.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania (v odpore proti platobnému rozkazu) voči žalobnému nároku.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 100 ods. 1, § 101, § 588 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj ,,OZ“).
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca (predávajúci) a žalovaný spolu s Q.. Q. K. (kupujúci)
uzatvorili dňa 15. 05. 2015 kúpno-predajnú zmluvu (ďalej len ,,Kúpna zmluva)“, pričom predmet Kúpnej
zmluvy bol špecifikovaný v článku I ako diel 1 o výmere XXX m2, ktorý tvorí novovytvorenú CKN parcelu
č. XXXX/X o výmere XXX m2, trvalý trávnatý porast a odčlenený diel 2 o výmere XXXX m2, ktorý tvorí

novovytvorenú E. parcelu č. XXXX/X o výmere XXXX m2, vytvorené z pôvodnej Z. parcely č. XXX/X
o celkovej výmere 1 hektár XXXX m2 v kultúre orná pôda. Podľa článku IV bod 1 Kúpnej zmluvy bola
dojednaná cena za predmet kúpy vo výške 10.500,- Eur. Termín úhrady kúpnej ceny bol zmluvnými
stranami dojednaný v hotovosti k rukám predávajúceho pred podpisom zmluvy. Kúpna zmluva bola
registrovaná Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálnym odborom dňa 15. 06. 2015 pod číslom
312/2015.

Súd prvej inštancie konštatoval, že Občiansky zákonník je založený na princípe premlčania so
všeobecnou trojročnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé
práva nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčaciadoba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zákonodarca v Občianskom zákonníku
pri uplatnenom nároku neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu v rámci jej trvania. Na uplatnený nárok je
nutné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne

možnosť podať na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej
okolnosti.
Súd prvej inštancie uviedol, že termín splatnosti kúpnej ceny vo výške 10 500,- Eur bol dohodnutý v
prospech predávajúceho (žalobcu), a to pred podpisom Kúpnej zmluvy. K podpísaniu Kúpnej zmluvy
došlo dňa 15. 05. 2015 (týmto dňom boli overené taktiež podpisy kupujúceho a predávajúceho), preto

k začiatku plynutia premlčacej doby došlo najneskôr k dátumu 15. 05. 2015. Žaloba bola uplatnená
na súde prvej inštancie dňa 27. 02. 2019, t. j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá
uplynula dňom 16. 05. 2018. Keďže prvoinštančný súd kvalifikoval vznesenú námietku premlčania ako
dôvodnú, preto žalobcovi uplatnený nárok nemohol priznať.
V súvislosti s argumentami žalobcu k vznesenej námietke premlčania, t.j. že vzhľadom na uznanie
dlhu zo strany žalovaného došlo k predĺženiu všeobecnej premlčacej doby z troch rokov na dobu

10 rokov odo dňa uznania dlhu žalovaným, ku ktorému malo dôjsť ,,zápisnične“ v rámci trestného
konania vedeného pred Okresným riaditeľstvom PZ, odborom kriminálnej polície v Žiari nad Hronom
pod ČVS : Y. XXX/X-VYS-ZH-XXXX dňa XX. 11. 2018, súd prvej inštancie poukázal na to, že uznanie
dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že
v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Domnienka existencie

dlhu založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná, tzn. aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh
nevznikol, alebo že v čase uznania už netrval. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný. Takéto uznanie však
zakladá právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
napríklad, že nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie

premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Písomné uznanie dlhu, čo do dôvodu i výšky
má podľa § 110 ods. 1 OZ za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť
nová 10 ročná premlčacia doba. Neformálne uznanie dlhu nemá za následok vznik právnej domnienky
podľa § 558 OZ, ani prerušenie premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ.
Žalobcapovažovalzauznaniezáväzkuvzmysle§558OZvýpoveďžalovanéhovkonanípredOkresným

riaditeľstvom PZ, odborom kriminálnej polície ORPZ OKP, kde žalovaný vystupoval v pozícii svedka.
Súd prvej inštancie uviedol, že zákonodarca pre uznanie dlhu stanovuje kogentné podmienky, ktoré
musia byť bezpodmienečne splnené, aby nastali účinky uznania záväzku ( i v súvislosti s predĺžením
premlčacej doby). Predovšetkým uznanie záväzku musí byť smerované voči veriteľovi ako jedinému
subjektu oprávnenému na plnenie, a to jednostranným právnym úkonom dlžníka. Nie je možné

konštatovať, že by výpoveď žalovaného v postavení svedka v rámci prípravného konania bolo takýmto
prejavom smerujúcim k osobe žalobcu. Zároveň zákonodarca predpokladá uznanie dlhu určitého čo do
dôvodu aj do výšky.
Podľa názoru súdu prvej inštancie výpoveď žalovaného pred orgánmi činnými v trestnom konaní v
žiadnom prípade nie je možné kvalifikovať ako uznanie dlhu čo do výšky uplatneného nároku, pričom

výpoveď žalovaného v postavení svedka bola urobená dňa 27. 11. 2018, t.j. po uplynutí všeobecnej
premlčacej doby. Žalovaný v tom čase vypovedal bez relevantného právneho zastúpenia, preto je
nesporné, že o tejto skutočnosti vedomosť nemal, pričom žalobcom tvrdené uznanie dlhu nie je možné
považovať za kvalifikovaný prejav uznania dlhu žalovaným do uplatneného nároku, a teda ako s takým
nie sú spojené ďalšie právne účinky (predĺženie behu premlčacej lehoty).

Pretože žalobný nárok je premlčaný, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj ,,CSP“).

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Už pred prvoinštančným súdom na pojednávaní dňa 22. 07. 2019 uviedol, že žalobný nárok nepovažuje
za premlčaný, pretože zo strany žalovaného došlo k uznaniu dlhu tvoriaceho predmet sporu vo výške
10.500,- Eur čo do výšky právneho dôvodu, a to prejavom, ktorý bol urobený zo strany žalovaného v
spise OR PZ SR, odbor kriminálnej polície pod č. ČVS: Y.-XXX/X-VYS-ZH-XXXX zo dňa 27. 11. 2018.

Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania. Ďalej uviedol, že ako právny laik nemohol vedieť,
že záväzok nie je spoločný a nerozdielny a že účastníčkou bola i druhá kupujúca. Poukázal i na to,
že nemal vedomosť o premlčaní pohľadávky a okrem vznesenej námietky namietal i to, že každý zkupujúcich nadobudol podiel vo výške 1 - ice z predávanej nehnuteľnosti, pričom Kúpna zmluva bola v
celku stanovená na výšku 10.500,- Eur, čo nezodpovedá výške žalobou uplatneného nároku.
On na pojednávaní sa snažil vysvetliť situáciu, ktorá vznikla konaním žalovaného ako i jeho dcéry. Je

nesporné, že dňa 15. 05. 2015 bola uzavretá Kúpna zmluva, v ktorej bol špecifikovaný predmet zmluvy
a jednou z kupujúcich bola jeho dcéra, v dôsledku čoho sa upravovala výška ceny tak, že čiastka,
ktorá pripadla na jeho dcéru nebola spoplatnená a druhá časť, ktorá pripadala na žalovaného, bola
vyčíslovaná a bolo požadované i plnenie. Pre prípad predaja domu (ktorý chcel žalovaný s jeho dcérou
postaviť) sa dohodli, že mu bude vyplatená suma 10.500,-Eur, čo zodpovedá podielu pripadajúceho na

žalovaného. Žalovaný nikdy nepopieral túto skutočnosť a uznával túto povinnosť.
Poukázalnato,že žalovanýspolusjehodcérou sadohodli,žesipostaviadom.Malizáujemopozemok,
ktorý bol v jeho vlastníctve. Kúpnu zmluvu uzatvoril, avšak sa dohodli, že pre prípad, ak by došlo k
odpredaju predmetného dumu ako i pozemkov iným osobám, bude mu zo strany žalovaného vyplatená
suma 10.500,-Eur, preto pri predaji požiadal žalovaného, aby mu túto sumu vyplatil. Svedkom dohody
bola i jeho dcéra JUDr. Q. K.. D. nikdy neuviedol, že mu nevyplatí túto sumu, resp. nárok by bol

premlčaný, pretože tento nárok a povinnosť vznikol momentom uzavretia Kúpnej zmluvy žalovaným,
keď predal dom s pozemkami a následne až týmto momentom bola splnená podmienka, na ktorej sa
dohodli, že dôjde k zaplateniu tejto sumy z jeho strany hneď ako mu to dovolia pomery.
Žalovaný na polícii nepopieral nárok, uznával ho čo do dôvodu i výšky, tvrdil, že mu zaplatí tento nárok,
keď bude mať peniaze, preto podľa jeho názoru nárok uznal ,,do zápisnice podozrivého,“ nepopieral

ho, nespochybňoval ho, len v časti jeho splatenia udával neurčitú právnu skutočnosť, bez stanovenia
pevného termínu zaplatenia tejto sumy.
Mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď ustálil, že jeho nárok bol už dávno premlčaný.
Podľa prejavu urobeného v zápisnici, ktorú žalovaný podpísal a ktorým vyjadrením sa zbavoval trestnej
zodpovednosti, došlo k uznaniu tejto pohľadávky a maximálne diskutabilnou by sa stala otázka doby,

počas ktorej by bol ochotný zaplatiť túto sumu.
Uviedol, že na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Pre objasnenie celej veci
ako i vzájomných vzťahom súd prvej inštancie mal minimálne vypočuť ďalšiu účastníčku zmluvy Q.. Q.
K., ktorá bola od počiatku prítomná pri všetkých jednaniach a následne mal zvážiť i prípadný výsluch
príslušníka polície, ktorý spisoval zápisnicu a posúdiť tú skutočnosť, či žalovaný za daného stavu

dobrovoľne urobil prehlásenie o existencii nároku s výnimkou doby plnenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ,,zamietol.“
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu poukázal na to, že dlh kupujúcich (jeho a dcéry žalobcu)

nebol vo výške 10.500,- Eur spoločným a nerozdielnym, ale každý z kupujúcich dlhoval predávajúcemu
jednu polovicu kúpnej ceny, preto tvrdenia žalobcu nie sú ničím podložené.
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne uviedol, že už v čase jeho výpovede na polícii bol
záväzok zo zaplatenia kúpnej ceny premlčaný.
Občiansky zákonník síce počíta aj s možnosťou uznania premlčaného dlhu, avšak v takomto prípade je

potrebné, aby dlžník o premlčaní dlhu vedel, inak nenastanú spomenuté právne následky uznania dlhu.
I v prípade, ak by bol jeho výsluch ako svedka pred orgánom činným v trestnom konaní vykonaný v
čase, keď jeho dlh ešte nebol premlčaný, nespĺňa zápisnica náležitosti uvedené v § 558 OZ, pretože
podpísaná zápisnica pre orgán činný v trestnom konaní nie je jeho písomným uznaním, že zaplatí svoj
dlh určený čo do dôvodu aj výšky voči žalobcovi, pričom o premlčaní tohto dlhu nebol zo strany orgánu

činného v trestnom konaní vôbec informovaný.
Konštatoval, že nikdy riadne neuznal svoj dlh voči žalobcovi tak ako to predpokladá § 558 OZ a tento
bol v čase podania žaloby premlčaný, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a zákonné.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného navrhol jeho odvolaniu vyhovieť a o trovách konania

rozhodnúť podľa výsledku v spore.
Opätovne poukázal na to, že medzi stranami došlo k vzájomnej dohode o spôsobe uhradenia hodnoty
pozemku pre prípad, že by kupujúci prestali spolu žiť a nehnuteľnosť by predávali.
Pretože jedným z účastníkov Kúpnej zmluvy bola jeho dcéra, došlo k určeniu hodnoty dlhu žalovaného
na sumu 10.500,- Eur, ktorú sľuboval, že zaplatí ako náhle povypláca všetko v súvislosti so stavbou

rodinného domu, s čím on súhlasil.
Toto potvrdil žalovaný i vo svojej výpovedi, ktorú urobil ako osoba podozrivá zo spáchania trestného činu
a nikdy nepoprel, že by neexistoval tento dlh, alebo by sa dohodli na niečom inom.Ďalej uviedol, že si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla neplnením žalovaného v sume 10
500,- Eur, na čo súd prvej inštancie neprihliadol.
V trestnom konaní žalovaný uznal tento záväzok čo do dôvodu a výšky, akurát nevedel s určitosťou

uviesť, kedy tento záväzok splní vzhľadom na výšku získaných financií a potrebu uhradenia dlhov, ktoré
existovali v čase, kedy dochádzalo k predaju nehnuteľností.
Postoj žalovaného považuje za uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky, pričom nedošlo k dohode ohľadne
jeho splatenia.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379,
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty žalobcu v odvolaní.

9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení §

366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.
10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca žalobou uplatnil žalobný nárok vo výške 10 500,-
Eur s príslušenstvom voči žalovanému na základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom (v pozícii
predávajúceho) a žalovaným spolu s JUDr. Q. K., nar. 14. 06. 1987, bytom Svätý Anton (v pozícii
kupujúcich) dňa 15. 05. 2015, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v Čl. I Kúpnej

zmluvy.
11. Žalovaný (v pozícii dlžníka) v priebehu prvoinštančného konania (v odpore proti platobnému
rozkazu) vzniesol námietku premlčania.

12. Odvolací súd konštatuje, že pod premlčaním sa rozumie - oslabenie práva - t.j. súdnu

nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že
dlžník vznesie námietku premlčania, ale vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčací
záväzok (naturálny záväzok) dobrovoľne splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva teda
na dvoch právnych skutočnostiach: 1/ na uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno
ani skrátiť, ani predĺžiť, pretože je stanovená kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom

alebo u iného príslušného orgánu.

13. Funkciou premlčania je viesť účastníkov občianskoprávnych vzťahov k tomu, aby svoje práva včas
uplatnili predpísaným spôsobom pred orgánom (prípadne osobou)na to určeným, pokiaľ povinný subjekt
nesplnil svoju povinnosť dobrovoľne a včas. Stav neistoty, ktorý existuje po nesplnení určitej povinnosti

(t.j. po zročnosti) nemôže trvať bez obmedzenia, a preto zákon vyžaduje od oprávneného subjektu, aby
svoje právo uplatnil v stanovenej premlčacej dobe.14. Pokiaľ sa jedná o neuplatnenie práva, ide o nečinnosť v tom smere, že oprávnený subjekt
neuplatnil svoje právo v stanovenej lehote, pričom nezáleží na tom, z akých príčin (či subjektívnych
alebo objektívnych príčin. Práva z občianskoprávnych vzťahov sa uplatňujú spravidla na súde, ak nie

je daná (výnimočne) právomoc iného orgánu.

15. Účinky uplatnenia práva v premlčacej dobe nastanú však len vtedy, keď sa právo uplatnilo proti
tomu subjektu, ktorý má povinnosť plniť voči oprávnenej osobe.

16. Premlčaniu podliehajú zásadne všetky majetkové práva (vrátane ich príslušenstva - napr. úrokov) s
výnimkou tých majetkových práv, ktorých povaha nepripúšťa, aby sa premlčali a tých, ktorých uplatnenie
podlieha režimu preklúzie. V oblasti občianskeho práva nepodliehajú premlčaniu osobné (osobnostné)
práva, vlastnícke právo, takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov
a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

17. Premlčacia doba je určená kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, tzn. dohodou strán
ich nemožno ani skrátiť ani predĺžiť. Iba nepriamo ich možno predĺžiť, ak dlžník písomne uzná právo
veriteľa čo do dôvodu a výšky, má takéto uznanie podľa §110 ods. 1 OZ za následok prerušenie
doterajšej premlčacej doby a vznik plynutia novej desaťročnej doby.

18. Občiansky zákonník ustanovuje dĺžku trvania premlčacej doby, začiatok jej plynutia a podmienky
plynutia.

19. Dĺžka premlčacej doby v Občianskom zákonníku je určená všeobecnou premlčacou dobou
(trojročnou) a osobitnými dlhšími, rep. kratšími dobami /napr. desaťročná premlčacia doba pri práve

zodpovedajúcemu vecnému bremenu (§ 109 OZ), právach priznaných právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu (§ 110 ods. 1 OZ), právach uznaných dlžníkom čo do dôvodu a do výšky (§ 110 ods.
1 OZ), pri nárokoch na náhradu škody spôsobenej úmyselne (§ 106 ods. 2 OZ), pri nárokoch na vrátenie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo získané úmyselne (§ 107 ods. 2 OZ), atď.; dvojročná
subjektívna pri práve na náhradu škody (§ 106 ods. 2 OZ), pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia (§ 107 ods. 1 OZ); jednoročná premlčacia doba pri práve z prepravy (§ 108 OZ)/.

20. Začiatok plynutia premlčacej doby upravuje Občiansky zákonník všeobecne, resp. osobitne pre
určité osobitné prípady.
Zo všeobecného určenia začiatku plynutia premlčacej doby treba vychádzať všade tam, kde nie je

určený osobitný spôsob určenia začiatku plynutia lehoty.
Všeobecne platí pre začiatok plynutia premlčacej doby, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlovykonaťpoprvýraz(§101OZ).Tentodeňnastanevtedy,keďnapr.uplynuldeňzročnosti,t.j.kedy
dlžník mal povinnosť zaplatiť dlh. V deň zročnosti (splatnosti) má dlžník ešte možnosť dobrovoľne plniť
a veriteľ nemôže ešte právo uplatniť. Až keď tento deň uplynie, možno právo prvý raz uplatniť súdnou

cestou. Ak je zročnosť určená určitým časovým rozpätím (dobou), musí uplynúť posledný deň doby.
Zročnosť môže byť určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo iného orgánu alebo dohodou
účastníkov. Ak zročnosť nie je určená žiadnym z týchto spôsobov, je dlžník povinný splniť prvého dňa
po tom, keď ho veriteľ o splnenie požiadal (§ 563 OZ). Až keď takto určený deň zročnosti uplynie, začne
plynúť premlčacia doba.

21. Z obsahu Kúpnej zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo
výške 10 500,- Eur s tým, že mala byť zaplatená žalobcovi (predávajúcemu) ,,v hotovosti k jeho rukám,
pred podpisom tejto zmluvy.“ K verifikácii Kúpnej zmluvy žalobcom, žalovaným i kupujúcou JUDr. Q. K.
ich vlastnoručnými podpismi došlo dňa 15. 05. 2015, preto súd prvej inštancie správne určil, že termín

splatnosti medzi účastníkmi bol dohodnutý najneskôr v momente pred podpísaním zmluvy, a to dňa 15.
05. 2015.

22. Odvolací súd konštatuje, že právo na zaplatenie kúpnej ceny je právom majetkovej povahy, ktoré
sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť

uplatnený po prvýkrát (§ 101 OZ). Ide totiž o peňažný nárok, ktorý podlieha režimu premlčania. Právo
môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio
neta, pričom tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti.23. Podľa názoru odvolacieho súdu už po podpise Kúpnej zmluvy dňa 15. 05. 2015 žalobca mohol
uplatniť peňažný nárok na súde (keďže splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá momentom pred
podpisom Kúpnej zmluvy) s tým, že do 15. 05. 2018 žalobca mohol uplatniť žalobný nárok na súde, a to

v rámci plynutia trojročnej všeobecnej premlčacej doby. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu na súd
prvej inštancie až dňa 27. 02. 2019, odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) konštatuje,
že žalobca žalobou neuplatnil žalobný nárok v stanovenej lehote (v premlčacej dobe), pričom žalovaný
(dlžník) vzniesol oprávnene námietku premlčania.

24. V súvislosti s odvolacími argumentami žalobcu odvolací súd uvádza, že podľa ustanovenia § 46
ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré
to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu len v dvoch
prípadoch a to: 1/ písomnú formu vyžaduje zákon, 2/ ak sa na tejto forme dohodli zmluvné strany.
Ustanovenie § 46 ods. 1 OZ osobitne zdôrazňuje, že písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľnosti (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva).

Ak je zákonom alebo dohodou účastníkov určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba
vyhotoviť aj každú zmenu alebo doplnenie takejto zmluvy.
Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho
úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu právneho úkonu predpísanú zákonom a relatívna,
ak ide formu dohodnutú účastníkmi.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zmeny termínu splatnosti kúpnej ceny vyplývajúcej z Kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, a to na základe písomnej dohody medzi žalobcom
a žalovaným (skutočnosť, že by došlo k zmene termínu splatnosti kúpnej ceny na základe písomnej
zmluvy žalobca ani netvrdil), preto žalobcom navrhnutý výsluch svedkyne JUDr. Q. K. ohľadne okolností

uzavretia Kúpnej zmluvy by bol nehospodárny.

25. Odvolací súd (stotožňujúc sa s názorom prvoinštančného súdu) konštatuje, že výpoveď žalovaného
pred orgánom činným v trestnom konaní (Okresným riaditeľstvom PZ v Žiari nad Hronom, odbor
kriminálnej polície) podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku, spísanej do zápisnice, nie je možné

považovať za uznanie dlhu podľa § 558 OZ, keďže sa nejedná o jednostranný písomný právny úkon
dlžníka(žalovaného)adresovanýpriamoveriteľovi(žalobcovi),pretovýpoveďžalovanéhopredorgánom
činným v trestnom konaní nezakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval
a na jeho základe neho nedochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej všeobecnej premlčacej doby a
namiesto nej nezačala plynúť nová desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 OZ.

26. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 02. 2008, sp. zn. 4 Cdo 81/2007,
z ktorého vyplýva: ,,Podľa § 558 prvá veta OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia,
uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým

dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Ide o samostatný zabezpečovací inštitút, ktorý
svoju zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v
čase uznania. Uznanie dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, keďže
dlžníknezávisleodpôvodnéhoprávnehodôvoduvznikuzáväzkudávaprísľubnasplneniedlhubeztoho,
aby sa súčasne urobila novácia (§ 570 OZ). Na to, aby písomné uznanie práva veriteľa dlžníkom malo

právne dôsledky uvedené § 558 OZ (t.j. dôsledky v podobe prerušenia plynutia premlčacej doby takým
spôsobom, že začína plynúť vždy nová premlčacia doba, ktorá je podľa § 110 ods. 1 OZ desaťročná a jej
plynutie sa začína dňom, keď došlo k uznaniu dlhu, alebo ak v uznaní bola uvedená lehota na plnenie,
keď uplynula lehota na plnenie), je potrebné, aby došlo k uznaniu tohto práva čo do dôvodu aj výšky,
pričom pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie

práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej skutočnosti, ktorá je v listine
uznaní dlhu nesporná. Výška dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná.“

27. Ďalejodvolacísúddodáva,žepodanietrestnéhooznámeniažalobcom prepodozreniezospáchania
trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona žalovaným, nemalo vplyv na plynutie

všeobecnej trojročnej premlčacej doby, keďže trestné oznámenie žalobcu (v pozícii poškodeného) bolo
Okresným riaditeľstvom PZ v Žiari nad Hronom, odbor kriminálnej polície odmietnuté uznesením ČVS:
ORP-XXX/X-VYS-ZH-XXXX zo dňa 05. 12. 2018 a nebol dôvod pre začatie trestného stíhania alebo
postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.28. Pretože v posudzovanej veci došlo k uplynutiu všeobecnej premlčacej doby na uplatnenie práva,
ktorý mal za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho nebolo možné premlčané

právo žalobcovi priznať, preto prvoinštančný súd rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobcu zamietol.
29. Vzhľadomnauvedenéodvolaciemusúduneostalainámožnosťakorozsudokprvoinštančnéhosúdu
potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), ktorý v zmysle
aplikovanej zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP považuje taktiež za správny.
30. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu voči žalobcovi vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).