Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 14C/217/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514206788
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2514206788.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: R. L., nar.

XX.X.XXXX, bytom Š. XXX, Š., zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234466, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o zaplatenie 420,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 420,- eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 420,- eur od 26.9.2014 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.9.2014, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 30.9.2014, upresnenou

podaním zo dňa 7.10.2016, doručeným súdu dňa 12.10.2016, sa žalobkyňa domáhala od žalovanej
zaplatenia sumy 420,- eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 420,- eur od 26.9.2014
až do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia vo výške prijatej odplaty z neplatného zmluvného
dojednania v zmluve o úvere. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobný nárok žalobkyňa odvodzovala od zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 11.6.2012
medzi stranami sporu, na základe ktorej žalovaná ako dodávateľ poskytla žalobkyni ako spotrebiteľke

úver v sume 500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanej spolu s poplatkom v sume 420,-
eur, a teda celkom sa zaviazala zaplatiť žalovanej sumu 920,- eur v 10 mesačných splátkach vo
výške po 92,- eur. Ročný úrok z úveru tak predstavuje viac než 100 %. Žalobkyňa použila úver na
osobné potreby. Výšku dohodnutej odplaty považovala žalobkyňa za neplatný právny úkon pre priamy
rozpor so zákonom, podľa § 39 a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Keďže predmetná zmluva
o úvere je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá neobsahuje obligatórne
zákonné náležitosti, a to termín konečnej splatnosti úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej

len „RPMN“), ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy. Preto aj keby súd nepovažoval dohodu o odplate za neplatný právny
úkon, žalovaná by nemala nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata. Žalobkyňa
vyzvala žalovanú na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 420,- eur, avšak bezvýsledne, preto
si žalovaná popri nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia uplatnila aj nárok na úrok z omeškania
s vydaním bezdôvodného obohatenia od prvého dňa bezprostredne nasledujúceho po márnom uplynutí

lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia uvedenej vo výzve žalobkyne, t. j. od 26.9.2014 v zákonnej
výške podľa predpisov občianskeho práva.3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka je reálnou
zmluvou, keďže veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, kým zmluva o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka je zmluvou konsenzuálnou, keďže veriteľ sa v nej zaväzuje

poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy. V danom prípade
strany sporu uzavreli reálnu zmluvu, pretože pri podpise zmluvy došlo k odovzdaní peňazí - pôžičky.
Aj napriek snahe žalovanej účelovo zaradiť tento záväzkový právny vzťah pod režim Obchodného
zákonníka, je nevyhnutné tento vzťah posúdiť bez ohľadu na označenie zmluvy podľa jeho obsahu,
a nie formy, resp. nesprávne pomenovaného úkonu - zmluvy. Uzavretie zmluvy s odkazom na §

269 ods. 2 Obchodného zákonníka bolo iba obchádzaním zákona zo strany žalovanej, aby sa vyhla
posudzovaniu absencií obligatórnych náležitostí zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Napriek tomu, že
zmluva o úvere je absolútnym obchodnoprávnym záväzkom, zmluvu o úvere, ktorú uzavrel dodávateľ
so spotrebiteľom, treba posudzovať podľa špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, a tiež §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom tento právny názor bol, okrem iného, podporený aj právnym
názorom ústavného súdu v uznesení č. k. II. ÚS 329/2013-15 zo dňa 2.6.2013. V danom prípade nie

je rozhodujúce, z čoho sa predmetná odplata skladá, ale to, že výška odplaty dosahuje 84 %, čo je v
absolútnom rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, a
to tým, že podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obchodných prípadoch. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na niektoré rozhodnutia všeobecných
súdov SR v obdobných veciach.

4. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a premlčanú z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila
naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorý musí preukázať žalobkyňa
podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Zmluva o úvere bola medzi stranami uzavretá
podľa § 262 ods. 1 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva, a preto

zákonom požadované náležitosti v danom prípade sú dostatočné označenie subjektov a predmet
zmluvy. Iné náležitosti sú fakultatívne, a nemôžu mať preto za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
zmluvy. V čase uzavretia zmluvy zákon neustanovoval maximálne možnú prípustnú výšku odplaty, preto
sa odplata v danom prípade riadi predpismi účinnými do 31.5.2014. Regulácia odplaty podľa § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle

požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V čase poskytnutia
predmetného úveru boli na trhu stovky iných subjektov poskytujúcich úvery. Žalobkyňa uzavrela zmluvu
o úvere so žalovanou slobodne, vážne a zrozumiteľne, a nie v tiesni, ani za nápadne nevýchodných
podmienok, čo aj potvrdila svojím podpisom. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka
aj v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, aj v prípade vydania bezdôvodného

obohatenianazákladeneplatnejzmluvyoúvere,keďžezmluvaoúveresariadiObchodnýmzákonníkom
bez ohľadu na dohodu zmluvných strán podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Žalovaná
v tejto súvislosti poukázala na R SR 11/2011, SJ 10/2003 a R ČR 16/2005. Žalovaná získala
predmetný majetkový prospech z poctivých zdrojov, a pritom bola názoru, že nenastala žiadna z
foriem bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaná neuviedla žiadne

skutočnosti, pre ktoré považovala predmetný žalobný nárok za premlčaný.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 14.5.2019, na ktoré sa nedostavila žalovaná,
ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila hospodárnosťou konania, pričom súhlasila s
pojednávaním a rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti Súd preto podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový
poriadok“ v príslušnom tvare), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovanej.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o úvere zo dňa 11.6.2012, výpisom splátok,
elektronickou výzvou žalobkyne z 22.9.2014, časťou internetovej stránky žalovanej, ako aj vyjadreniami

právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 14.5.2019, a z i s t i l t e n t o s k u t k o v ý s t a v :

7. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 11.6.2012 súd zistil, že
žalovaná sa zaviazala poskytnúť žalobkyni úver v sume 500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť
žalovanej spolu s poplatkom vo výške 420,- eur, a teda zaviazala sa žalovanej zaplatiť celkom sumu

920,- eur v 10 mesačných splátkach po 92,- eur, počnúc dňom 20.7.2012. Zmluva je vyhotovená na
vopred predtlačenom formulári, do ktorej boli dopisované niektoré údaje. V zmluve nie sú uvedené
termíny splátok úveru, splátky nie sú rozčlenené na splátky istiny úveru, splátky úrokov z úveru a splátky
poplatkov z úveru. V zmluve ďalej absentuje termín končenej splatnosti úveru, RPMN, priemerná RPMN,výška úrokov z úveru, druh úveru. Žalobkyňa je v zmluve identifikovaná menom, priezviskom, rodným
číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu. Žalobkyňa si zobrala úver na účel
odlišný od zamestnania, povolania či podnikania. Žalovaná odovzdala sumu úveru v hotovosti žalobkyni

hneď pri uzavretí zmluvy, t. j. v ten istý deň, čo žalobkyňa potvrdila svojím podpisom na zmluve.

8. Z výpisu splátok úveru vytlačeného dňa 10.4.2013 súd zistil, že splátky úveru boli splatné k 20.
dňu príslušného mesiaca s tým, že 1. splátka bola splatná dňa 20.7.2012 a posledná dňa 20.4.2013.
Žalobkyňa uhradila všetky splátky úveru v plnej výške, pričom poslednú splátku uhradila dňa 10.4.2013.

9.Zelektronickejvýzvyžalobkynezodňa22.9.2014,odoslanejnaemailovúadresu:[email protected]
dňa 24.9.2014 súd zistil, že žalobkyňa ňou vyzvala adresáta na vrátenie bezdôvodného obohatenia v
sume 420,- eur v lehote do 25.9.2014 z dôvodu, že žalovaná prijala od žalobkyne finančné plnenie v
celkovej sume 920,- eur na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 11.6.2012 medzi
stranami sporu, pričom predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalovaná

bola oprávnená od žalobkyne prijať iba sumu poskytnutého úveru, t. j. 500,- eur. Vo zvyšnej časti došlo
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Žalobkyňa považovala úver za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších
predpisov z dôvodu, že v predmetnej zmluve o úvere absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru, ako
aj údaj o RPMN.

10. Z internetovej stránky žalovanej súd zistil, že ako kontaktná adresa na centrálu žalovanej je na
jej internetovej stránke: www.pohotovost.sk uvedená aj emailová adresa:
[email protected] , t. j. adresa, na ktorú žalobkyňa odoslala žalovanej
výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Z vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 14.5.2019 súd zistil, že predmetná
zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá neobsahuje
obligatórnenáležitostipodľatohtozákona,akýmisúdobatrvaniazmluvy,výškaúrokovejsadzby,RPMN,
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termín konečnej splatnosti úveru a

druh spotrebiteľského úveru, a preto tento úver sa zo zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Ročná úroková miera v danom prípade bola 107,85% a RPMN bola 331,65%, čo nasvedčuje tomu, že
úver je nielenže bezúročný a bezpoplatkový, ale zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, a
preto je absolútne neplatná. Priemerné úrokové miery v čase uzavretia zmluvy boli 7,75 %. Pokiaľ ide
o naliehavý právny záujem na výsledku sporu, na ktorý sa žalovaná odvoláva vo svojom písomnom

vyjadrení, tento argument žalovanej je nepodstatný, nakoľko tento spor začal doručením žaloby na
plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, a nie podľa § 137 písm. c) CSP, preto nie je dôvod preukazovať
naliehavý právny záujem na výsledku sporu. Pokiaľ ide o voľbu obchodného práva, takáto voľba v
spotrebiteľských zmluvách bola všeobecnými súdmi už vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Námietka premlčania nebola žalovanou vznesená kvalifikovane, preto sa súd ňou nemusel zaoberať.

12. Súd v e c p r á v n e p o s ú d i l nasledovne:

13. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení

neskorších predpisov /ďalej len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare/ v znení účinnom
ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy).

14. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 262 ods. 1 OBZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod
vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

16. Podľa § 262 ods. 2 OBZ, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

17. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.18. Podľa § 504 OBZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

19. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare) v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej
zmluvy, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu
uzavretiapredmetnejzmluvy(ďalejlen„zákonč.250/2007Z.z.“),každýspotrebiteľmáprávonaochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

22. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

26. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27. Podľa § 54 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 39 OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia

predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a)

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

32. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
(pozn. § 52 až § 60 OZ obsahujúce všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv) musí obsahovať aj
ďalšie podstatné náležitosti taxatívne vypočítané v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., medzi ktoré
patrí aj druh spotrebiteľského úveru, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, RPMN, výška, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, priemerná hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 9 ods. 2 písm.
a/, f/, i/ j/, k/ a y/ citovaného zákona).

33. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

34. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

35. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

36. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

37. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

38. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

39. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Podľa § § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

41. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

42. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.43. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

44. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3
ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o
osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky /ďalej len
„ECB“/ platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

45. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

46. Žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dňom bezprostredne

nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na jeho vydanie, určenej žalobkyňou, t. j. dňom 26.9.2014.
Základná úroková sadzba ECB platná k 26.9.2014 bola 0,05 %. Výška úrokov z omeškania v danom
prípade zodpovedala 0,05 % ročne + 8 percentuálnych bodov, t. j. 8,05 % ročne z dlžnej sumy.

47. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

48. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

49. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o úvere zo dňa 11.6.2012, výpisom splátok,
elektronickou výzvou žalobkyne z 22.9.2014, časťou internetovej stránky žalovanej, ako aj vyjadreniami
právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 14.5.2019, súd m a l z a p r e u k á z a n é,

že medzi stranami sporu vznikol dňa 11.6.2012 záväzkový právny vzťah založený zmluvou o úvere, na
základe ktorej ešte v deň uzavretia zmluvy žalovaná poskytla žalobkyni úver v sume 500,- eur, ktorá
sa zaviazala tento úver vrátiť žalovanej spolu s poplatkom v sume 420,- eur, teda celkom sa zaviazala
zaplatiť žalovanej sumu 920,- eur v 10 mesačných splátkach po 92,- eur so začiatkom 20.7.2012.

50. Medzi stranami sporu bolo nesporné uzavretie predmetnej zmluvy o úvere, reálne odovzdanie sumy
úveru 500,- eur v hotovosti žalovanou žalobkyni v deň uzavretia zmluvy, a splatenie celého úveru
žalobkyňou 10-mi mesačnými splátkami, pričom poslednú splátku v plnej výške zaplatila dňa 10.4.2013.

51. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že predmetnú zmluvu uzavrela žalovaná ako dodávateľ

v rámci jej podnikateľskej činnosti so žalobkyňou ako spotrebiteľkou, ktorá bola v zmluve označená
údajmitypickýmiprefyzickúosobunepodnikateľa. Predmetnázmluvajenielenspotrebiteľskouzmluvou
podľa § 52 a nasl. OZ, ale aj spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý má
povahu osobitného zákona (lex specialis) tak vo vzťahu v Občianskemu zákonníku, ako aj vo vzťahu
k Obchodnému zákonníku, a teda jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami Občianskeho

zákonníka aj pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Neobstojí argumentácia žalovanej o voľbe
režimu Obchodného zákonníka na predmetný zmluvný vzťah, ani odkaz na ustanovenie § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého by predmetná zmluva mala byť nepomenovanou zmluvou,
ani argumentácia o tom, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom. V danom prípade ide o tzv.
formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli dopísané iba niektoré údaje. Na aplikácii

osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah
nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nakoľko pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná
ochranou spotrebiteľa, a uzatváranie tzv. absolútnych obchodov medzi dodávateľom a spotrebiteľom je
platné iba v rozsahu obsahujúcom úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa.

52. Predmetná zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje obligatórne
zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v príslušnom znení, a to druh spotrebiteľského
úveru,dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkoms
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, priemernú hodnotu RPMN

na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 9 ods. 2 písm. a/, f/, i/ j/, k/ a y/ citovaného zákona),
a preto sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov priamo zo zákona
(§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v príslušnom znení). Z uvedeného dôvodu peňažné
plnenie prijaté žalovanou nad rámec sumy reálne poskytnutého úveru je plnením prijatým bez právneho

titulu, teda bezdôvodným obohatením, a je povinná vrátiť ho žalobkyni podľa zásad o bezdôvodnom
obohatení, v danom prípade vo výške 420,- eur aj s príslušnými úrokmi z omeškania.

53. Nakoľko v danom prípade žalovaná odovzdala sumu úveru v hotovosti žalobkyni hneď pri uzavretí
zmluvy, predmetná zmluva spĺňa základné zákonné náležitosti zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho
zákonníka, a nie zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. Medzi obligatórne náležitosti zmluvy o

úvere patrí aj úrok z úveru, ktorý nie je v predmetnej zmluve výslovne uvedený. Na druhej strane, úrok
z pôžičky patrí medzi fakultatívne náležitosti zmluvy o pôžičke.

54. Nepodstatná je námietka žalovanej o tom, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na
výsledku sporu podľa § 137 písm. c) CSP, pretože predmetom sporu je žalobný nárok zo žaloby znejúcej

na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, a nie určovací nárok podľa § 137 písm. c) CSP.

55. K všeobecne formulovanej námietke premlčania vo vyjadrení žalovanej doručenom súdu dňa
21.12.2016 súd dodáva, že z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné zistiť rozčlenenie splátok, t. j. aká
časť jednotlivých splátok predstavovala splátka istiny úveru a akú splátka úrokov z úveru a poplatkov z

úveru, čo tiež patrí medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z. v príslušnom znení, preto súd zaujal výklad pre spotrebiteľa priaznivejší podľa
§ 54 ods. 2 OZ, a uzavrel, že až od okamihu, kedy súčet zaplatených splátok z predmetného úveru
prevýšil sumu istiny reálne poskytnutého úveru, až odvtedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia
žalovanou. Z výpisu splátok vyplýva, že súčet zaplatených prvých piatich splátok úveru predstavoval iba

sumu460,-eur,ažeažúhradou6.splátkydošlokvznikubezdôvodnéhoobohatenianastranežalovanej,
keďže zaplatením 6. splátky žalovaná prijala od žalobkyne sumu 552,- eur, t. j. sumu prevyšujúcu
istinu reálne poskytnutého úveru. Nakoľko 6. splátka bola zaplatená dňa 7.1.2013, a žaloba bola súdu
doručená dňa 30.9.2014, žaloba bola podaná v rámci 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby a 3-
ročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 OZ. Na základe

uvedených skutočností súd uzavrel, že predmetná pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia
nie je premlčaná.

56. Za použitia kalkulačky voľne prístupnej na internete súd zistil, že RPMN bola v danom prípade
331,65 %, a ročná úroková miera bola 107,85 %. Nakoľko predmetná zmluva bola uzavretá vo

forme formulárovej zmluvy, do obsahu ktorej nemohla žalovaná spotrebiteľka zasiahnuť, súd podrobil
podmienky predmetnej zmluvy súdnej kontrole za účelom zistenia, či nie sú pre spotrebiteľa neprijateľné.
Občiansky zákonník obsahuje iba demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, a teda
neexistuje prekážka, ktorá by súdu bránila vyvodiť dôsledky neprijateľného neplatného dojednania v
neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je taká zmluvná

podmienka,ktorávyvolávahrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo
je v rozpore s „ratio legis“ príslušného zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Preto
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku súd posúdil zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok

spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po materiálnej stránke dodané, a v skutočnosti slúži záujmom
dodávateľa. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú
ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje 84 % z úverových prostriedkov. Požadovanie úhrady
poplatku v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé, že by
malo ísť o plnenie spotrebiteľovi po materiálnej stránke dodané a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by

malo byť v záujme spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ zo spotrebiteľského úveru nárok na poplatok,
je nevyhnutné, aby sa takýmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je
súčasne v záujme spotrebiteľa. To, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so
zákonom alebo v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky spotrebiteľa, pričomv prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie žiadané z takejto podmienky.
Skutočnosť, že výška poplatku nie je limitovaná právnym predpisom, sama osebe neznamená, že
žalovaná ako veriteľ by mala byť oprávnená na zaplatenie poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo

výške dosahujúcej 84 % sumy poskytnutého úveru nemôže byť v súlade s princípom dobrých mravov,
naopak vykazuje znaky civilnoprávnej úžery.

57.Nakoľkopredmetnázmluvaoúverejespotrebiteľskýmúverom,ktorýneobsahujepodstatnézákonné
náležitosti zmluvy o úvere, ale obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, neprijateľná zmluvná

podmienka spôsobuje iba absolútnu neplatnosť časti zmluvy, ktorá nerobí neplatným celý právny úkon,
keďže pôžička môže byť aj bezúročná, na rozdiel od úveru. Preto plnenie prijaté z neplatného dojednania
o poplatku z „úveru“ je bezdôvodným obohatením podľa § 457 OZ.

58. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe
ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel, nakoľko z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, mala žalovaná nárok iba na vrátenie sumy reálne
poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom žalovaná suma zodpovedá sume prevyšujúcej sumu
reálne poskytnutého úveru a zároveň predstavuje sumu prijatú z neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda
z neplatného zmluvného dojednania. Súd žalobe vyhovel aj v časti úrokov z omeškania zo žalovanej
sumy, nakoľko boli uplatnené v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou k prvému dňu omeškania

žalovanej s vydaním bezdôvodného obohatenia.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Keďže žalobkyňa bola vo veci plne úspešná, súd jej podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods.

2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.