Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/155/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118013060
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118013060.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného L. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 6T/87/2018-224 zo dňa 30.04.2019,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.01.2020 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora a obžalovaného L. B., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 6T/87/2018-224 zo dňa 30.04.2019 bol obžalovaný L. B.
uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

dňa 5. októbra 2017 v čase o 8:45 hod. ako vodič nákladného motorového vozidla značky Iveco
Eurocargo, bielej farby, evidenčného čísla PN596BE v objekte zariadenia pre seniorov v obci B. M.
R. č. XX, si pri cúvaní s týmto vozidlom, napriek nedostatočnému rozhľadu o situácii za vozidlom
nezabezpečil pomoc spôsobilej a náležite poučenej osoby, následkom čoho si nevšimol poza vozidlom

prechádzajúcu J. N., do ktorej zadnou časťou vozidla narazil, následkom čoho spadla na zem, čím jej
spôsobil tržnú ranu ľavej temennej oblasti hlavy dĺžky 4 - 5 cm, otras mozgu, trieštivú zlomeninu ľavej
lopatky, sériovú zlomeninu 4. až 10. rebra s prítomnosťou vzduchu a malého množstva krvi v ľavej
pohrudničnej dutine, ťažké pomliaždenie kože a podkožia s odlúčením povrchových vrstiev od svalstva s
roztrhnutím bočného väzu ľavého lakťového kĺbu, pričom v dôsledku komplikovaného priebehu hojenia
operačne ošetreného poranenia lakťa a tržných rán pleca a ramena po pripútaní na lôžko nastalo

srdcové zlyhanie pri hlienohnisavom zápale priedušiek a hlbokých ranách po nekrotómiách na ľavej
hornej končatine, ktoré sa u J. N. vyskytli počas hospitalizácie od dňa 5. októbra do XX. M. XXXX, kedy o
22.05 hod. na následky zranenia zomrela, čím obžalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia
§ 22 ods. 2, ods. 3 zákona č.8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Za tento skutok okresný súd obžalovanému uložil podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona § 38 ods. 2

Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu podmienečne
odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu na 2 (dva) roky.Podľa § 288 Trestného poriadku okresný súd poškodených L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/
XX, S. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a. s. so sídlom Panónska cesta číslo 2, 851 04 Bratislava,

IČO: 35937874 odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 224-225.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v predmetnej veci obžalovaný na hlavnom

pojednávaní, po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku,
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a následne podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku okresný súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste

a náhrade škody.

Okresný súd ďalej ustálil, že obžalovaný je živnostníkom, ktorý sa živí ako tzv. vodič z povolania.
Vodičské oprávnenie mu bolo udelené dňa 16.06.1988, vodičské oprávnenie (kategórie „CE“) mu bolo
udelené dňa 22.08.1989. Z jeho evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že medzi rokmi 2006 až 2018 má

evidovaný 26 priestupkov na úseku cestnej premávky. Vo všetkých prípadoch sa jedná o menej závažné
porušenia zákona, za ktoré mu boli ukladané blokové pokuty spravidla vo výmere 10 a 20 Eur, v dvoch
prípadoch vo výmere 60 Eur. Ani v jednom prípade mu nebolo zadržané vodičské oprávnenie. Z odpisu
registra trestov menovaného vyplýva, že doposiaľ nebol nikdy súdom trestaný.

Pokiaľideovýškuadruhtrestu,okresnýsúdprihliadolnaspôsobspáchaniačinuneúmyselnýmkonaním
obžalovaného, ktorého sa dopustil ako vodič nákladného motorového vozidla pri cúvaní, kedy porušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, následok jeho konania v podobe závažnej poruchy na
objekte chránenom Trestným zákonom, zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti, existenciu dvoch
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, absenciu priťažujúcej okolnosti

podľa § 37 Trestného zákona, pričom okresný súd prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy vo vzťahu k posúdeniu čoho majú význam najmä údaje vyplývajúce z odpisu jeho
registra trestov a evidenčnej karty vodiča.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním okresný prokurátor čo do výroku

o treste (č. l. 222), ktoré písomne odôvodnil na č. l. 231a - 232 spisu. Podľa názoru prokurátora
uvedený rozsudok je nezákonný, keďže obžalovanému uložil okresný súd trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu iba v trvaní dvoch rokov. Prokurátor má za to, že okresný súd
sa pri ukladaní trestu zákazu činnosti dôsledne nezaoberal osobou obžalovaného. Skutočnosť, že po
spáchaní trestného činu bol opätovne 2 krát priestupkovo trestaný na úseku dopravy a priestupková

minulosť obžalovaného značným spôsobom zvyšuje závažnosť jeho protiprávneho konania až do takej
miery, že odôvodňuje v jeho prípade uloženie trestu zákazu činnosti vo vyššej výmere, než v akej mu
bolo uložené.

S prihliadnutím na odvolacie argumenty prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.

d), písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zrušil a podľa
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, pričom
výkon trestu mu podmienečne odloží a určí skúšobnú dobu na 3 roky a zároveň obžalovanému uloží
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov.

Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním aj obžalovaný (č. l. 222), ktoré odôvodnil prostredníctvom
obhajcu na č. l. 228-229 spisu. Obžalovaný je toho názoru, že mu mala byť priznaná aj poľahčujúca
okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko napomáhal polícii pri objasňovaní trestnej
činnosti. Taktiež poukazuje, že porušenia ustanovenia zákona o cestnej premávke, nemôže súd
považovaťzazávažnejšíspôsobkonaniaajsohľadomnato,žepoškodenázomrelapočashospitalizácie

v nemocnici dňa 24.11.2017 na srdcové zlyhanie, čo podľa jeho názoru nemá príčinnú súvislosť s
dopravnou nehodou nakoľko sa nehoda stala 05.10.2017.S poukazom na odvolaciu argumentáciu obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a zmenil čo do výšky trestu a zákazu činnosti a uložil mu miernejší trest.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 23.01.2020 za prítomnosti obžalovaného, obhajcu
obžalovaného a zástupcu Krajskej prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil zúčastnených s
napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním okresného prokurátora, odvolaním obžalovaného
a podstatným obsahom spisu.

Zástupca Krajskej prokuratúry Trnava navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol
v zmysle ich návrhu a zároveň, aby zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a zmenil ho v časti trestu
zákazu činnosti a uložil obžalovanému trest zákazu činnosti na 1 rok a zároveň, aby zamietol odvolanie
prokurátora ako nedôvodné.

Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava prednesu svojho obhajcu.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolania

okresného prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o treste obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že trest uložený
obžalovanému za spáchaný prečin bol súdom prvého stupňa uložený v súlade so zásadami ukladania
trestov podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona a súd prvého stupňa tento výrok v napadnutom rozsudku

i náležite odôvodnil.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,avprípade,aksaodvolacísúdstotožnísúvahamisúdunižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,

ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018
z 23. januára 2018)

Odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje, plne naň odkazuje a na skonštatovanie
správnosti sa žiada odvolacím súdom uviesť už len nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora, ktoré smerovalo výlučne čo do výroku o treste, konkrétne
treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, prokurátor namietal nezákonnosť
napadnutého rozsudku nakoľko sa okresný súd dôsledne nezaoberal osobou obžalovaného kedy
opomenul skutočnosť, že po spáchaní trestného činu bol opätovne 2 krát priestupkovo trestaný na

úseku dopravy a priestupková minulosť obžalovaného značným spôsobom zvyšuje závažnosť jeho
protiprávneho konania.

Odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že s odvolacími námietkami okresného prokurátora sa
nestotožnil a poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný má vodičské oprávnenie od roku 1988, jazdí

nepretržite 29 rokov a živí sa ako vodič z povolania. Od roku 2006 až do roku 2018 má síce záznamy
o 26 blokových pokutách na úseku cestnej premávky, avšak vo všetkých prípadoch sa jedná o menej
závažné porušenia zákona. Ďalej odvolací súd poukazuje na ďalšie okolnosti, ktoré boli zohľadnené
v prospech obžalovaného a to, že svoje konanie obžalovaný úprimne oľutoval a doposiaľ nebol nikdy
súdom trestaný. Samotná skutočnosť, že obžalovaný bol 2 krát priestupkovo trestaný na úseku dopravy

po spáchaní skutku, nie je dôvodom na sprísnenie trestu zákazu činnosti a to najmä keď sa jedná o
priestupky menej závažného charakteru.Pri rozhodovaní o druhu treste a jeho výmere súd zohľadňuje aj samotný dopad uloženého trestu
na obžalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný sa živý ako vodič z povolania, vozidlo
používa denne. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že je doposiaľ netrestanou osobou, a aj keď sa ako

vodič dopustil priestupkov, prevažujú u obžalovaného vo vzťahu k uloženiu trestu zákazu činnosti také
okolnosti, ktoré je potrebné hodnotiť ako okolnosti odôvodňujúce neuloženie trestu zákazu činnosti vo
vyššej výmere.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu

výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

V tejto súvislosti netreba opomínať aj jedno zo základných kritérií, ktoré musí súd pri ukladaní trestu
zohľadniť, a to účel trestu tak ako to má na mysli § 34 ods. 1 Trestného zákona a vymedzenie okolností,
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vyplývajúce z § 34 ods. 4 Trestného
zákona.Účelomtrestujezabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaní
ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok
generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

K odvolacej námietke obžalovaného, že porušenia ustanovenia zákona o cestnej premávke nemôže súd
považovaťzazávažnejšíspôsobkonaniaajsohľadomnato,žepoškodenázomrelapočashospitalizácie

v nemocnici na srdcové zlyhanie, odvolací súd uvádza, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
dňa 30.04.2019 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo
spáchania skutku na podklade obžaloby, pričom okresný súd na návrh prokurátora toto vyhlásenie prijal
procesne správnym spôsobom. Nakoľko inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie
skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí

vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd teda nemohol
preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade
teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

Pokiaľ ide o nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že vyhlásenie viny obžalovaným nemôže byť posudzované ako poľahčujúca
okolnosť podľa cit. ustanovenia, pretože trestné činy sa objasňujú v prípravnom konaní a nie na hlavnom
pojednávaní. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje na závery stanoviska trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v

otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a písm. l) Trestného
zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo
písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého, súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou
a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového
stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto

samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona. Táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej
trestnej činnosti. Vyžaduje si aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo
forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej
hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení

trestného činu.

Vychádzajúc nielen z citovaného zjednocujúceho stanoviska, ale aj z gramatického a logického
výkladu ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona odvolací súd konštatuje, že pre priznanie
poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti

sa vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je
objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu
určitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov
činných v trestnom konaní. V zmysle uvedeného nie je možné prijať záver, že obžalovaný napomáhalpri objasňovaní trestnej činnosti, keďže z obsahu spisu (ani z obsahu vyšetrovacieho spisu) nevyplýva,
akým významným spôsobom obžalovaný napomáhal v objasňovaní jeho trestnej činnosti, aby mu mala
byť priznaná i táto poľahčujúca okolnosť. Ani obhajoba v podanom odvolaní neuviedla v čom mala

spočívať „pomoc“ obžalovaného orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní skutku.

Odvolací súd, poukazujúc na odvolaciu argumentáciu okresného prokurátora uzatvára, že vzhľadom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti skutku, osobu obžalovaného a jeho osobné pomery,
súčinnosť počas celého trestného konania, prístup obžalovaného k prejednávanej veci, okresným

súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 3 (tri) roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 2
(dva) roky je spravodlivý, primeraný a zákonný v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona
s dostatočnou preventívnou pôsobnosťou.

Krajský súd záverom dodáva, že dostatočnou „hrozbou“ pre obžalovaného bude to, že ak sa v priebehu

skúšobnej doby dopustí akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v
prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), pôjde o skutočnosti, ktoré zakladajú
zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že trest zákazu činnosti, ktorý bol

uložený obžalovanému, je trestom primeraným a zákonu zodpovedajúcim, ktorého zmyslom je viesť
obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život, je trestom na nápravu obžalovaného postačujúcim, tak z
hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolania okresného prokurátora aj

obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.