Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/198/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114228157
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7114228157.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu seníátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Ladislava Cakociho v spore žalobcu: E.. O. B., trvale bytom Q. XX, P.Š.,
zastúpený JUDr. Michaelom Medviďom, advokátom, so sídlom Štúrova 27, Košice proti žalovanému v
1. rade: S. T., bytom E. X, P., žalovanému v 2. rade: D.. W. R., bytom Š. Q. XX, P., obaja zastúpení:
ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, IČO: 52 082 881, o vydanie veci,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/268/2014 z 21.1.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a
žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 18.11.2014 domáhal voči žalovanému v 1. rade vydania vecí,
ktoré sa nachádzali v trezore, ktorého bol vlastníkom a ktorý bol premiestnený žalovaným v 1. rade dňa

28.2.2014 z prenajatých priestorov na Popradskej ulici č. 68 v Košiciach. Uviedol, že dňa 7.3.2014 za
prítomnosti notárky JUDr. Silvie Pršebice žalovaný v 1. rade násilne otvoril jeho trezor a privlastnil si veci
v ňom sa nachádzajúce. Žalobca dňa 5.11.2014 písomne vyzval žalovaného v 1. rade na odovzdanie
vecí, ktoré si svojvoľne privlastnil, avšak na písomnú výzvu do dňa podania žaloby nereagoval, a preto
žalobca nemôže vykonávať svoju obvyklú podnikateľskú činnosť, nemá absolútne prehľad o svojom
majetku, o jeho evidencii, stave, čím mu vzniká bezprostredná ujma. Vlastník má v zmysle § 126
Občianskeho zákonníka právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neoprávnene zadržuje. Nakoľko veci
boli odcudzené z trezora, ktorý patril žalobcovi, sú v jeho vlastníctve, alebo sú vlastníctvom klientov
žalobcu, ktoré mal v držbe. Z notárskej zápisnice N 80/2014, spísanej notárkou JUDr. Silviou Pršebice,
N 80/2014, Nz 8904/2014 dňa 7.3.2014, v ktorej je zaznamenaný zoznam vecí, ktoré prevzal žalovaný
v 1. rade, je zrejmé, že tieto veci sa nachádzajú v neoprávnenej držbe žalovaného v 1. rade. Žalovaní s
návrhom na prerušenie konania nesúhlasili. Na pojednávaní dňa 13.10.2016 súd konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice- Západ,

ČVS: ORP-1810/ZA-KE-2015 z 1.6.2015 (Uznesenie č.k. 17C/268/2014-162). Krajský súd v Košiciach
Uznesením sp. zn. 2Co/532/2016 zo dňa 29.12.2016 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že
návrh na prerušenie konania zamietol. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dáva za pravdu žalovaným,
nakoľko predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie veci je preukázanie, že vec je v držbe inej osobynež vlastníka a táto ju nie je ochotná vydať, že držba inou osobou je neoprávnená a že žalobu podal
vlastník (prípadne oprávnený držiteľ) a dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností zaťažuje
žalobcu. Prenášať zodpovednosť za preukázanie týchto skutočností na orgány trestného konania nie je

možné a podľa názoru odvolacieho súdu je práve úlohou súdu v tomto konaní posúdiť opodstatnenosť
nároku žalobcu z vyššie uvedených hľadísk. Z výsluchu žalobcu dňa 2.3.2017 vyplynulo, že na základe
podnájomnej zmluvy užíval jednu miestnosť v nebytových priestoroch na H. XX v P.. Dňa 28.2.2014
žalovaný v 1. rade z jemu neznámych dôvodov odniesol všetky jeho predmety, spisy, všetky ostatné
veci, ktoré mal v kancelárii a bez právneho titulu si ich prisvojil. Súpis týchto vecí bol uvedený pri otváraní

trezoru, kde bola prítomná notárka JUDr. Pršebice, je teda spísaný v notárskej zápisnici. Identifikácia
trezora je v znaleckom posudku, ktorý sa nachádza v trestnom spise a je uložený v archíve na súde v
spoločnosti Stavoconsult. Z písomností, ktoré sú v trestnom spise a ktoré vie predložiť, vyplýva, že trezor
nadobudol od spoločnosti T Silver a všetky veci z trezora, ktoré tam boli, boli v jeho držbe, vlastníctve
a v držbe klientov, ktorých zastupoval. Uviedol, že žalovaní vo výpovedí v trestnom spise poukazujú,
že omylom veci zobrali z jeho kancelárie a sú ochotní ich vydať tomu, komu patria, ale nevedia, komu

patria, preto ich doteraz nikomu nevydali. Vzhľadom na tieto skutočnosti podal žalobu, predmetom ktorej
je vydanie týchto vecí. Na predmetnom pojednávaní žalobca predložil súdu a protistrane podanie zo
dňa 1.3.2017 (č.l. 194), v ktorom navrhol doplnenie petitu v zmysle § 139 CSP, a okrem pôvodných
vecí navrhol, aby žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade žalobcovi vydali aj 8 červených šanónov
s kompletnou účtovnou a obchodnou evidenciou spoločnosti Comex Investment, a. s., 15 čiernych

šanónov s kompletnou účtovnou a obchodnou evidenciou spoločnosti TGC, a. s., 6 čiernych šanónov s
kompletnouúčtovnouaobchodnouevidenciouspoločnostiFalcomServicesLimited,5čiernychšanónov
s kompletnou účtovnou a obchodnou evidenciou spoločnosti TGA TATRY, a. s., 3 čierne šanóny s
kompletnou účtovnou a obchodnou evidenciou spoločnosti RALSTON, Aktiengessellschaft, 3 čierne
šanóny s kompletnou účtovnou a obchodnou evidenciou spoločnosti CORAL NET TRADING, 3 ks

PC s advokátskou agendou a softwarom libellus, nábytok a zariadenie kancelárie pozostávajúcej z
kancelárskeho stola, oblúka ku stolu, kontajnera pod stôl, 4 ks policových vysokých skríň, 2 ks skríň s
policovýmidvierkami,kancelárskehokresla.Súdnapojednávanídňa2.3.2017nepripustilzmenužaloby.
Podľa žalobcu žaloba o vydanie veci je žalobou z lepšieho práva, pričom žalobca bol oprávneným
držiteľom vecí, ktoré boli prevzaté do dispozície žalovaného v 1. rade. To, že je oprávneným držiteľom,

preukazuje tým, že mal veci vo vlastnom trezore. Uviedol, že žalovaný v 1. rade pri preberaní vecí v
notárskej zápisnici vystupoval ako podpredseda predstavenstva spoločnosti Technoinvest - Holding, a.s.
a zobral trezory, ktoré neboli v účtovnej evidencii spoločnosti Technoinvest - Holding, a.s., pričom vie to
preukázať účtovnou dokumentáciou, v ktorej sa nachádza zoznam majetku tejto spoločnosti, ktorý sa
nachádza v konkurznom spise konkurznom konaní 31K 45/2015 úpadcu Technoinvest

- Holding, a.s., z ktorého vyplýva, že tieto veci nikdy neboli vo vlastníctve Technoinvest - Holding, a.s.,
pričom prehlásenie žalovaného v 1. rade, ktoré aj podpísal, tým pádom nie je relevantné.

3. Súd konštatoval, že tento dôkaz (všetky výpovede žalovaných z trestného konania nevykoná), súdu
nie je zrejmý súvis s týmto konaním a nepovažuje to za hospodárne. Pokiaľ ide o žiadosť, aby bol

do spisu založený súpis konkurznej podstaty spoločnosti Technoinvest - Holding, a.s. právny zástupca
žalovaných uviedol, že táto skutočnosť vyplýva z Obchodného vestníka, nie je potrebné ju predkladať,
súd si môže zabezpečiť uvedené z Obchodného vestníka. Pokiaľ ide o návrh na odročenie či návrh, aby
sa žalovaní vyjadrili písomne ku každému bodu, uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade je
prítomný na pojednávaní, prišiel z Bratislavy a preto žiadal, aby sa mohol vyjadriť rovno teraz.

4. Vychádzal aj z toho, že žalovaný v 2. rade predložil na nahliadnutie inventarizačný zoznam firmy
Technoinvest - Holding, a.s. vytlačený dňa 10.4.2014, ktorý by mal preukazovať stav k 10.4.2014,
teda inventúru krátkodobého majetku zo dňa 10.4.2014, v ktorom sa nachádzajú dva trezory, ktoré
majú inventárne číslo 0079, 0086, zhodne s notárskou zápisnicou. Na strane 2 tohto inventarizačného

zoznamu je pod inventárnym číslom 000108 mobilný telefón Nokia E71 grey, ktorý je zaradený do
majetku spoločnosti Technoinvest - Holding, a.s.. A ďalej likvidačný list firmy Technoinvest - Holding,
a.s., ktorý preukazuje, že od Proficont nadobudol Technoinvest - Holding, a.s. v roku 2004 trezor,
ktorý ako dodávateľ spoločnosť Proficont správcovská spoločnosť a.s. poskytla odberateľovi spoločnosti
Technoinvest - Holding, a.s., išlo o kúpu dlhodobého hmotného majetku podľa priloženého zoznamu, kde

je pod označením 002 uvedený trezor zostatková cena predmetu 24.246,- Sk, dátum vystavenia faktúry
je 16.2.2004 a dátum prijatia je 16.2.2004, splatnosť je 1.3.2004. Žalovaní k bodu 8 uviedli, že čítačiek
kariet Tatrabanka bolo v účtovníctve spoločnosti viac, a na žiadnej zo zadnej strany nebolo uvedené
meno žalobcu, keďže čítačky sa nevyrábajú tak, že na zadnej strane sa uvádza meno. Žalobca k bodu 9,mobilnýtelefónznačkyNokiaE-71vpuzdre,kúpený23.9.2008vhotovosti auloženýdotrezorauviedol,
že v spise na nachádza fotokópia od obalu mobilného telefónu, aj s dokladom o úhrade kúpnej ceny.
Žalovaní uviedli, že tento mobilný telefón je zaradený do súpisu majetku konkurznej podstaty spoločnosti

Technoinvest - Holding, a.s., ktorý predložili na založenie do spisu, kde je pod bodom 133 mobil MT
Nokia E-71 grey, ktorý zapísal správca do súpisu majetku dňa 26.1.2016. Tiež napádali to, že žalobca
uvedené skutočnosti, teda fotokópiu telefónu, škatule z telefónu s dokladom o úhrade pravdepodobne
získal pravdepodobne z konkurzného spisu, inak si to nevedia vysvetliť. Žalobca uvádza, že má originál
škatuľu, s tým, že kupoval to od pána U. za vlastné peniaze. Žalovaní predkladajú na založenie do spisu

súpis majetku konkurznej podstaty, Obchodný vestník 21/2016, deň vydania 2.2.2016.

5.Súddôvodil,žepokiaľideozmenkybody20a21,zmenkyna700.000,-Skzodňa7.12.2003,3.1.2004
a tie znejú: namiesto mňa zaplatí spoločnosti Technoinvest - Holding, a.s. a potom ďalej namiesto mňa
zaplatí spoločnosti T Silver. Žalovaní k zmenkám na 700.000,- Sk uviedli, že sa domnievajú, že tieto boli
pozmeňované a tým pádom, že T Silver tam bol dopísaný, pôvodne zneli na RDC, preto boli odovzdané

pánovi P., ale taktiež uvádzajú, že aj keď boli na T Silver, tak žiadať by ich mala spoločnosť T Silver. K
bodu 21 žalovaný v 2. rade ešte uviedol, že EX BROKER je v konkurze, tieto listiny nemajú hodnotu, nie
je ich možné uplatniť. Zmenky bod 22, 23, 24. Žalovaní uviedli, že spoločnosť Imperium zanikla a sú to
zmenky C.. B. na rad inej osoby ako žalobca. Žalobca k bodu 25 uviedol, že vydanie uplatňuje na základe
plnomocenstva a výpisu z obchodného registra, tak je to presne uvedené v bode 25. K bodu 26 žalobca

uvádza, že tieto cenné papiere mal uložené v trezore na základe zmluvy o úschove so spoločnosťou
RDC, ktorá ich nadobudla na základe zmluvy o pôžičke s Ralston. Žalovaní uviedli, že zmluvu o úschove
žalobca nepredložil, nie je obsahom spisu.

6. Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovných zistení a úvah:

7. Sporné v konaní bolo to, čo uviedol Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 2Co/532/2016 zo
dňa 29.12.2016, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného
konania, a teda, že predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie veci je preukázanie, že vec je v
držbe inej osoby než vlastníka a táto ju nie je ochotná vydať, že držba inou osobou je neoprávnená

a že žalobu podal vlastník (prípadne oprávnený držiteľ) a dôkazné bremeno na preukázanie týchto
skutočností zaťažuje žalobcu. Sporné medzi stranami bolo samotné vlastníctvo trezora, ako aj vecí
sa v ňom nachádzajúcich. Sporným ostalo najmä vlastníctvo, či oprávnená držba vecí, ktoré sa v
trezore nachádzali v čase jeho otvorenia. Pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že podľa ich názoru
je notárska zápisnica neurčitá, súd ju za neurčitú nepovažoval, keďže ide o konkrétne veci, ktoré sa

nachádzali v konkrétnom trezore či trezoroch pri ich otvorení dňa 7.3.2014. Trezor bol otvorený z
iniciatívy žalovaného v 1. rade, súd poukázal na skutočnosť, že od žalobcu nemožno vždy žiadať, aby
vec, vydania ktorej sa domáha, popísal spôsobom, ktorý by ju odlíšil od všetkých existujúcich vecí
rovnakého druhu. Postačí, ak ju popíše všeobecnejšie, pričom žalobca má povinnosť čo najpresnejšie
konkretizovať hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha. Súd určitosť notárskej zápisnice vykladal

na ťarchu žalovaného v 1. rade, ktorý bol prítomný pri spisovaní obsahu trezorov, prevzal veci do
držby, k spisovaniu obsahu trezorov neprizval žalobcu. Súd sa zaoberal aj posúdením, či žalovanou
nemá byť spoločnosť Technoinvest - Holding, a.s., keďže žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa
21.1.2019 uviedol pre súd novú skutočnosť, že bol tiež členom predstavenstva tejto spoločnosti.
Súd z výpisu z obchodného registra spoločnosti Technoinvest - Holding, a.s. zistil, že žalovaný v

1. rade bol členom štatutárneho orgánu v čase od 4.11.2006 a je ním doteraz, žalovaný v 2. rade
bol predsedom predstavenstva od 15.5.2014 do 28.11.2014, žaloba bola podaná 18.11.2014, žalobca
navrhol pristúpenie žalovaného v 2. rade dňa 8.10.2015. Súd konštatoval, že z notárskej zápisnice jasne
vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako podpredseda predstavenstva spoločnosti žiadal spísanie vecí z
otvoreného trezora či trezorov, teda v zmysle § 13 ods. 1 a 192 ods. 1 Obchodného zákonníka, išlo o

konanie spoločnosti, štatutárny orgán konal v mene spoločnosti, pričom z výpisu z Obchodného registra
spoločnosti Technoinvest - Holding, a.s. vyplýva, že za spoločnosť koná každý člen predstavenstva
samostatne. Súd na pojednávaní 21.9.2018 v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že
sporná je vecná legitimácia ako celok. Súd dôvodil, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne legitimovaný
a žalovaná by mala byť obchodná spoločnosť. Súd sa domnieval, že pasívne legitimovaný by mohol

byť žalovaný v 2. rade, ktorý na základe výsledkov výsluchu v trestnom konaní časť vecí držal v svojej
dispozícii v čase svojho výsluchu v trestnom konaní dňa 28.5.2014 (č.l. 332), pričom uviedol v tomto
výsluchu, že vypovedať bude v rozsahu, v akom mu to umožňuje zákon o advokácii, keďže žalovaný
v 1. rade a spoločnosť Technoinvest - Holding, a.s. ho splnomocnili ako advokáta na zastupovanie vjednotlivých veciach, a tiež v zápisnici uviedol, že sa stretol po vysťahovaní priestorov so žalovaným v
1. rade, kde ho žalovaný v 1. rade ako svojho právneho zástupcu informoval o situácii, preto súd konal
ďalej a vykonával dokazovanie za účelom posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu, keďže považoval

žalovaného v 2. rade za pasívne legitimovaného. Súd však nemal vedomosť do pojednávania dňa
21.1.2019, že žalovaný v 2. rade vôbec niekedy konal v mene spoločnosti, teda bol v predstavenstve
spoločnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť, na ktorú na pojednávaní dňa 21.1.2019 poukázal žalovaný
v 2. rade, a teda, že bol tiež členom predstavenstva a veci, ktoré mal na posúdenie vrátil spoločnosti
už marci 2014, súd opätovne posúdil vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade. Najskôr však porovnal

jeho tvrdenie na pojednávaní k jeho výpovedi ako svedka v trestnom konaní dňa 28.5.2014 (č.l. 332),
kde uviedol, že časť vecí žalovaný v 1. rade na základe jeho rady odovzdal príslušným spoločnostiam,
časť dokumentov na vyhodnocovanie si žalovaný v 1. rade zatiaľ uschoval u neho (u žalovaného v 2.
rade). Súd zistil časový nesúlad, ak v máji 2014 žalovaný v 2. rade veci posudzoval a držal, nemohol
ich v marci 2014 odovzdať obchodnej spoločnosti, avšak táto nezrovnalosť nie je pre predmet sporu
podstatná, vzhľadom na odstup času k nej môže dôjsť a ďalej súd vychádzal z výpovede žalovaného

v 2. rade ako svedka v trestnom konaní, ktorá je bezprostredná, a teda zistil, že v čase výpovede v
trestnom konaní bol žalovaný v 2. rade predsedom predstavenstva spoločnosti Technoinvest - Holding,
a.s., veci držal a vyhodnocoval z titulu výkonu funkcie advokáta, hoci v tom čase bol aj predsedom
predstavenstva, ktorým bol aj v čase podania žaloby (18.11.2014), predsedom predstavenstva nebol
v čase, keď žalobca dňa 8.10.2015 navrhol jeho vstup do konania na strane žalovaného. V zmysle

§ 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje. V čase podania návrhu na vstup žalovaného v 2. rade do konania (dňa
8.10.2015) mal žalobca vedomosť z trestného spisu, z výpovede žalovaného v 2. rade zo dňa 28.5.2014,
že časť vecí je u žalovaného v 2. rade, ktorý posudzuje veci a drží ich z titulu zastupovania žalovaného
v 1. rade a Technoinvest - Holding, a.s. ako advokát, ako to uviedol žalovaný v 2. rade vo svojej

výpovedi, a nie z titulu konania v mene spoločnosti, pričom dňa 8.10.2015 už žalovaný v 2. rade ani
nebol predsedom predstavenstva. Podľa názoru súdu žalobca správne žaloval žalovaného v 2. rade, na
tomto nič nemení ani nová skutočnosť, že v istom čase pôsobil okrem advokáta spoločnosti aj ako člen
jej predstavenstva. Pokiaľ ide o body 15-18, súd uplatnil sudcovskú koncentráciu, a tiež poukazuje na
výpis z obchodného registra spoločnosti RALSTON Aktiengesellschaft - organizačná zložka Slovensko,

kde je uvedené, že zahraničná osoba- zriaďovateľ (spoločnosť RALSTON Aktiengesellschaft), zapísaná
v obchodnom registri Kniežatstva Lichtensteinsko pod obchodným registračným číslom HR 1065/57,
bola z obchodného registra vymazaná dňa 18.9.2003. Uvedené platí aj pre bod 25. K bodom 19. až
21., súd uviedol, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ku ktorému je žalobca
likvidátorom spoločnosti a predsedom predstavenstva spoločnosti T Silver, a.s. v likvidácii, vydanie veci

by mala žiadať obchodná spoločnosť, v mene ktorej žalobca koná. Žalovaný v 2. rade predložil zmenky k
bodom 19, 20, 21 do spisu (č.l. 592 - 595). Zo zmenky bod 19. pritom vyplýva zaplatiť na rad FER-EKO,
nie je tu uvedená spoločnosť T Silver, a.s.. Žalovaný v 2. rade uviedol, že EX BROKER je v konkurze,
tieto listiny nemajú hodnotu, súd z výpisu z obchodného registra zistil, že spoločnosť EX BROKERS,
a.s. je v konkurze od 19.10.2005. Uvedené platí aj pre bod 28. K bodu 27 majiteľom akcií je RDC

Consultants Limited, žalobcovi bola zverená táto akcia na základe Zmluvy o úschove so spoločnosťou
Tatranský golfový club, a.s., pričom Tatranský golfový club, a.s. bol podľa výpisu z obchodného registra
ex offo vymazaný dňa 11.10.2014, preto je súd názoru, že zánikom obchodnej spoločnosti bez právneho
nástupníctva zanikla aj zmluva o úschove. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dôkazov, súd rozhodne,
ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Súdu bol dňa 30.11.2015 predložený návrh žalovaného v 1.

rade (čl. 76), ktorý uviedol, že vzhľadom k tomu, že na základe vyšetrovacieho spisu bolo zistené,
že časť vecí uvedených v petite žaloby sa neoprávnene nachádza v dispozícii žalovaného v 2. rade,
žiadal konajúci súd o pripojenie vyšetrovacieho spisu (ČVS: KRP-61/2-VYS-KE-2014) do súdneho spisu
17C/268/2014. Na pojednávaní dňa 19.7.2016 sudkyňa oboznámila strany s časťou obsahu trestného
spisu, avšak vzhľadom k tomu, že spis bol s účinnosťou od 18.6.2018 zaradený do súdneho oddelenia

42C,konajúcasudkyňanepovažovalazaúčelnéahospodárnevykonávaťdokazovanieoboznamovaním
celého trestného spisu a to bez konkretizovania, čo sa má oboznámiť a za akým účelom. Aj vzhľadom
na názor krajského súdu, a uplatňovanie mechanizmu ultima ratio, súd by mal vykonávať dokazovanie
v civilnom spore na návrh strany. Súd teda ďalej nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným v 1. rade, ktorý
spočíval v pripojení či prečítaní celého trestného spisu bez konkretizácie. Dokazovanie sa vykonávalo

na základe návrhu strany, dôkazmi nachádzajúcimi sa v civilnom spise. Súd nevykonal dokazovanie
navrhované na pojednávaní dňa 21.1.2019, keďže pokiaľ žalobca tvrdí, že tvrdenia žalovaných nie sú
zhodné s tými v trestnom konaní, súd nevie o ktoré výpovede ide, aký rozpor a zároveň táto skutočnosť
nie je podstatná pre rozhodnutie vo veci, v ktorej dôraz je kladený na preukázanie vlastníckeho právači držby žalobcom. Súd na pojednávaní dňa 21.1.2019 využil sudcovskú koncentráciu a ďalej teda
nevykonal dokazovanie, či spoločnosť Ralston Aktiengesellschaft zanikla s právnym nástupníctvom,
keďže vychádzal z výpisu z Obchodného registra jej organizačnej zložky RALSTON Aktiengesellschaft

- organizačná zložka Slovensko, kde je uvedené, že táto spoločnosť bola z obchodného registra
vymazaná dňa 18.9.2003. Pokiaľ ide o dokazovanie k bodu 27 a 28, súd využil sudcovskú koncentráciu,
pričom tiež poukazuje na argumentáciu, že pokiaľ je cenný papier vo vlastníctve spoločnosti T Silver, a.s.
v likvidácii, kde žalobca v čase vyhlásenia rozhodnutia pôsobí ako štatutárny orgán a likvidátor, podľa
názoru súdu vystupuje z titulu svojej funkcie, koná v mene spoločnosti, a teda aktívne legitimovaná

na vydanie veci je spoločnosť. Pokiaľ ide o bod 27, nadobúdateľ tejto akcie je RDC Consultants
Limited, pričom táto akcia bola u žalobcu z titulu zmluvy o úschove so spoločnosťou Tatranský golfový
club, a.s., ktorú žalobca nepredložil bez tvrdenia o dôvode nepredloženia a tiež, keďže z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že spoločnosť Tatranský golfový club, a.s. bola ex offo vymazaná od 11.10.2014,
bez právneho nástupníctva, súd zastáva názor, že aj zmluva o úschove zánikom spoločnosti zanikla.

8. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 CSP (podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí), v spojení s § 255 ods. l
CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že
súd žalovanému v 1.a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko nárok na
náhradu trov konania si žalovaní uplatnili a boli v konaní v celom rozsahu úspešní. Súd pri rozhodovaní

o náhrade trov konania nepostupoval podľa § 257 CSP (podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa), v prejednávanej veci súd takéto dôvody
hodné osobitného zreteľa nevzhliadol a ani žalobca nepožadoval postupovať v zmysle § 257 CSP.

9. V podanom odvolaní žiada žalobca napadnutý rozsudok zrušiť.

10. V odvolaní uviedol, že v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil mne ako strane sporu, aby sa uskutočňovali moje procesné práva v zákonom stanovenej
miere a tak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Jedná sa konkrétne o pojednávanie zo
dňa 21.01.2019, kde popieral zástupca žalobcov v 1. a 2. rade skutkové tvrdenia zo dňa 23.11.2018

až na samotnom pojednávaní a tak nebola zachovaná rovnosť strán a týmto tvrdeniam a dôkazom,
predloženým na pojednávaní som sa nemohol relevantne vyjadriť, prípadne tieto tvrdenia vyvrátiť
príslušnými písomnosťami. Takýmto postupom súdu mi bola odňatá možnosť na spravodlivý proces.
Ďalej v súlade s § 365 písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal vyslovene z tvrdení žalovaných, ktoré však neboli nijako preukázané

a zároveň v zmysle písm. g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Súd tvrdí, že
žalovanou osobou mala byť spoločnosť Technoinvest-Holding, a.s., pretože tá je subjektom, ktorý
predmetné veci v petite žaloby má v neoprávnenej držbe a to na základe Notárskej zápisnice N 80/2014
zo dňa 07.03.2014 (JUDr. Silvia Pršebice-notár), pričom zo samotného obsahu notárskej zápisnice

je zrejmé, že táto bola vyhotovená až 4 dni po úkone, na základe ktorého došlo k otvoreniu trezora
a zmocnenia sa vecí sa v ňom nachádzajúcich a z obsahu tejto zápisnice je zrejmé, že účastníkom
tohto úkonu bol Roland Barány a nie spoločnosť Technoinvest-Holding, a.s., Spoločnosť Technoinvest-
Holding, a.s. bola len objednávateľom tejto notárskej zápisnice. O tejto skutočnosti svedčí text notárskej
zápisnice, kde.... nie spoločnosť Technoinvest-Holding, a.s., ale S. T. ma požiadal o osvedčení deja

a takisto posledná strana zápisnice je podpísaná účastníkom predmetného úkonu, t.j. S. T. a nie
spoločnosťou Technoinvest-Holding, a.s.. Z toho je zrejmé, že súd si tvrdenie žalovaných osvojil bez
oboznámenia sa so samotným textom notárskej zápisnice. Žalovaný v 1. a 2. rade až na samotnom
pojednávaní začali tvrdiť, že predmetné veci odovzdali spoločnosti Technoinvest-Holding, a.s., k čomu
však nebola priložená žiadna písomnosť a zakladalo sa to len na ich tvrdení. Toto tvrdenie je v rozpore so

súpisom konkurznej podstaty, ku ktorému ako podklad slúžilo čestné prehlásenie o majetku spoločnosti
vystavené S. T., kde ani jedna z týchto vecí, uvedených v petite žaloby, nie je predmetom majetku
spoločnosti Technoinvest-Holding, a.s. a nebola tejto spoločnosti ani odovzdaná. Zároveň ako dôkaz
predkladám súdu výzvu adresovanú SKP spoločnosti Technoinvest- Holding, a.s. na odovzdanie v
petite uvedených vecí, na ktorú SKP dodnes neodpovedal ani sa nevyjadril. V prípade jeho vyjadrenia

zašlem súdu túto písomnosť. Žaloba na vydanie veci je žalobou z lepšieho práva a žalobcovi stačí
preukázať oprávnenú držbu alebo oprávnenú detenciu veci. Na žalovanom potom spočíva preukázanie
skutočností, na existenciu ktorých viaže vznik lepšieho práva k veci, než aké svedčia žalobcovi. Žalovaní
žalobcom tvrdené skutočnosti nikdy nepopreli, popierali len hodnotu predmetných vecí a to až nasamotnom pojednávaní, kde som ich tvrdenia opätovne, vďaka procesnému postupu súdu nemohol
vyvrátiť. Mne, ako žalobcovi pri veci, ktorá mi bola zverená stačí, že preukážem túto skutočnosť na
základe písomností s tým spojenými, v tomto prípade sa vo väčšine prípadov jednalo o písomnosti

zverené mojimi klientmi, ako advokátovi a nemusím dokazovať, že som ich skutočným vlastníkom,
pretože by išlo o dôkaz charakteru probatio diabolica. Toto právo musí existovať aj ku dňu vyhlásenia
rozsudku, ale ani v tomto prípade nemusí žalobca túto skutočnosť preukázať. Žalobca musí iba
preukázať, že právo oprávnenej držby predmetných vecí nadobudol a je na žalovanom preukázať
opak. Mám za to, že dokazovanie bolo preukázané, že trezor, ktorý bol v mojom vlastníctve, čo som

preukázal listinami z konkurzného spisu spoločnosti Stavoconsul a následne spoločnosti T Silver, a.s.,
bol mojim vlastníctvom na základe právnych titulov - kúpno-predajných zmlúv a mám za to, že táto
skutočnosť nebola vyvrátená predložením dôkazu - účtovného listu spoločnosti Technoinvest-Holding,
a.s. predloženého na pojednávaní bez akéhokoľvek podpisu, pričom podotýkam, že samotný účtovný
zápis neosvedčuje žiadnu právne relevantnú skutočnosť nadobudnutia akejkoľvek veci a žalovaní
nepredložili žiaden iný dôkaz. Navyše poukazujem na zoznam majetku vyhotovený p. S. T., kde uvádza,

že spoločnosť Technoinvest- Holding, a.s. je do dnešného dňa vlastníkom predmetných trezorov a
fyzicky sa nachádzajú v Tatrách, čo vylučuje akýkoľvek vzťah k predmetnému odcudzenému trezoru,
ktorý bol mojim vlastníctvom a nachádzali sa v ňom veci uvedené v petite žaloby. Z dokazovania je
zrejmé, že veci, ktoré sú predmetom žaloby sa nenachádzajú v mojej moci, ale v moci inej osoby a tá mi
ich odmieta vydať, čo som preukázal výzvou na vydanie veci. Žalovaný v 1. a 2. rade fakticky predmetné

veci,vzmyslenotárskejzápisniceanáslednevýpovedevtrestnomkonanípredmetnévecimajúvosvojej
moci a ich tvrdenie, že vec bola odovzdaná tretej osobe sa nezakladá na pravde, čo súd podľa môjho
názoru vyhodnotil v rozpore s predloženými dôkazmi a uspokojil sa s tvrdením žalovaných v 1.a 2. rade,
ku ktorému som nemal možnosť sa vyjadriť a ani predložiť príslušné dôkazy. Takýto postup súdu, že
som v priebehu súdneho konania povinný preukázať, že žalovaní neoprávnene zadržiavajú vec, nielen

ku dňu podania žaloby, ale aj ku dňu rozhodnutia - predstavuje pre mňa ako žalovaného nesplniteľnú
požiadavku a nekorešponduje s požiadavkou ochrany vlastníckeho práva. Preto požiadavka na žalobcu,
aby dokázal existenciu držby u žalovaného k momentu vydania rozhodnutia súdu by znamenala
jeho zaťaženie nemožným dôkazom a v tomto prípade poukazujem na to, že v zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.11.2007 sp.zn.: 28 som ako žalovaný povinný preukázať oprávnenú

držbu pred podaním žaloby, nie však existenciu držby žalovaného požadované veci v čase súdneho
konania. Žalovaný v 1. a 2. rade sa nikdy nestali oprávnenými vlastníkmi predmetných vecí a nikdy
nimi nebola ani spoločnosť Technoinvest-Holding, a.s., na ktorú sa odvolávajú, a preto uvedené veci
zadržiavajú neoprávnene. K jednotlivým bodom, z ktorých vychádzal súd, uvádzam nasledujúce a
domnievam sa, že zistenia súdu boli v rozpore s predloženými dôkazmi a preto došiel súd k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade tvrdí, že veci uvedené v bode 1 až 7, 10 a 11
sa opierajú len o tvrdenie žalovaného ničím nepreukázané. K tvrdeniu, k bodu č. 8 ohľadom čítačky
kariet sa žalovaní vyjadrili k technickej hodnote predmetných vecí a súdu zrejme unikla podstatná
náležitosť, že žalovaní sú povinní predmetné vecí vydať bez ohľadu na to, v akom sú stave a kde sa
nachádzajú. K bodu č. 9 uvádzam, že telefón značky NOKIA som kúpil z vlastných fin. prostriedkov

a je povinnosťou žalovaných dokázať opak. Takisto sa to týka zariadenia uvedeného v bode 12, ako
aj písomností v bode 13, v bode 22 až 24, ktoré som mal zverené svojou bývalou manželkou a
táto skutočnosť nikdy nebola zo strany žalovaných rozporovaná až na samotnom pojednávaní, kde
som nemohol predložiť relevantné dôkazy vyvracajúce toto tvrdenie. Ďalej k tvrdeniu súdu k bodu 14
uvádzam, že vo výpise z OR spoločnosti T Silver, a.s. je okrem akcií zaknihovaných jasne uvedené

aj to, že spoločnosť emitovala i listinné CP, ktoré by mali byť predmetom vydania. Tieto listinné CP sú
evidované v obchodnom registri a preto tvrdenie súdu, týkajúce sa tejto položky je v rozpore s právnou
skutočnosťou publikovanou v obchodnom registri. Je zrejmé, že súd bez akejkoľvek opory vo verejnej
listine, tento dôkaz vyhodnotil protiprávne. Pokiaľ ide o položky 15 až 18, ktoré mali byť predmetom
vydávacej žaloby, skutočnosť, že nemôžu byť vydané z dôvodu vymazania organizačnej zložky z

obchodného registra neznamená neexistenciu matky organizačnej zložky a jej právneho nástupcu, ktorý
má oprávnený vzťah k predmetným veciam, zverených do mojej opatery ich právnym predchodcom.
Opätovne poukazujem na to, že toto tvrdenie v žalobe nebolo do pojednávania zo dňa 19.01.2019
popreté a tým pádom mi bolo proces neoprávnene znemožnené vyvrátiť tvrdenie protistrany. K bodom
19 až 21 môžem uviesť len to, že napriek tvrdeniu žalovaných v 1. a 2. rade, že predmetnými vecami,

uvedenými v petite žaloby nedisponujú - majú ich neustále k dispozícii a účelovo ich vedia doručiť do
spisu. Nakoľko som s touto skutočnosťou nebol oboznámeným v žiadnom vyjadrení žalovaných, ani
na samotnom pojednávaní, nevedel som sa k tvrdeniu žalovaných vyjadriť, ale túto skutočnosť viem
preukázať účtovným zápisom spoločnosti T Silver, a.s. a zároveň pri tom poukazujem na to, že vlastnetýmto tvrdením žalovaných opätovne preukazujú to, že predmetné veci majú v držbe a neoprávnene ich
zadržujú. K bodu 27 uvádzam to, že tvrdenie súdu, že TGC, a.s. bol ex offo vymazaný z obchodného
registra sa nezakladá na pravde, pretože v predmetnej spoločnosti prebieha dodatočná likvidácia, k

čomu prikladám uznesenie OS Prešov a tým pádom nedošlo k zániku Zmluvy o úschove tak, ako
to uvádza súd. K postupu súdu uvedeného v bode 32 rozsudku poukazujem na to, že nevykonaním
navrhnutých dôkazov, mne ako slabšej strane v predmetnom spore, súd zabránil vykonanie dôkazov,
ktoré jednoznačne preukazujú neoprávnenú držbu veci uvedených v petite žaloby a tieto skutočnosti
vyplývajú zo samotných výpovedí žalovaných v 1. a 2.rade. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti

navrhujem, aby odvolací súd rozhodnutie v zmysle § 389 platného znenia CSP zrušil v celom rozsahu
a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

11. V podanom vyjadrení žalovaní 1., 2. navrhli potvrdil rozsudok ako vecne správny.

12. Vo vyjadrení uviedli, že aj naďalej plne zotrvávajú na svojich doterajších vyjadreniach obsiahnutých

jednak vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe, v odvolaní voči rozhodnutiu súdu o prerušení
konania ako aj ďalších písomných vyjadrenia vo veci a taktiež vo svojich vyjadreniach obsiahnutých
na viacerých pojednávaniach, ktoré sa v predmetnej súdnej veci od roku 2014 uskutočnili, pričom na
tomto mieste konštatujeme, že rozsudok súdu prvej inštancie považujeme jednak za vecne správny
a spravodlivý a jednak za dostatočne odôvodnený. Dokazovanie uskutočňované pred rozhodnutím

súdu prvej inštancie pritom považujú za dostatočné. Ako právny zástupca žalovaných pritom za
najzásadnejšiu výhradu voči súdnemu konaniu predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie
vo veci považujú neprimeranú dĺžku samotného súdneho konania, ktorá bola podľa nášho názoru
od počiatku zapríčinená snahou samotného žalobcu vytvárať prekážky v rozhodnutí veci súdom, čo
je okrem jeho absencie na prvom pojednávaní vo veci možné preukázať aj nedôvodným návrhom

na prerušenie konania, ktorému súd prvej inštancie podľa rozhodnutia odvolacieho súdu nedôvodne
vyhovel a viacerými návrhmi na odročenie pojednávania. Na tomto mieste si dovolíme konštatovať,
že od samotného počiatku žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdili a súdu prvej
inštancie v neskoršom priebehu konania aj preukázali, že žalobca neuniesol nie len bremeno dôkazu
ale po značnú časť konania dokonca ani len bremeno tvrdenia ohľadom existencie jeho aktívnej

vecnej legitimácie. Rovnako podľa nášho názoru neuniesol tieto bremená ani vo vzťahu k pasívnej
vecnej legitimácii žalovaných, pričom žalovaní od počiatku navyše tvrdili, že samotný petit podanej
žaloby je absolútne neurčitý a preto nevykonateľný a z vyššie uvedených dôvodov žiadali konajúci
súd, aby žalobu hneď na prvom pojednávaní zamietol. Absencia tvrdení, ktoré by vôbec zakladali
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (ako aj neurčitý petit žaloby) pritom žalovaného počas niekoľkých

rokov limitovala v možnosti brániť sa voči tejto žalobe, čo sme jasne vyjadrili vo svojom podaní zo dňa
08.10.2018 (Návrh 11a vykonanie dôkazov). Uvedené platí rovnako aj o absencii akýchkoľvek dôkazov
za strany žalobcu, ktoré by preukazovali čo i len jeho oprávnenú držbu vecí, ktorých vydanie žalobca
v žalobe požaduje. Až po tom, čo žalobca dňa 23.11.2018 (teda po viac ako 4 rokoch od podania
samotnej žaloby) skutočne objasnil súdu dôvody, ktoré ho vedú k presvedčeniu, že je oprávneným

držiteľom jednotlivých vecí, ktorých vydanie od žalovaných požaduje (čo možno považovať za snahu
uniesť aspoň bremeno tvrdenia), mohli žalovaní pristúpiť k vyvráteniu argumentov žalobcu ohľadom
ním tvrdených skutočností, pričom máme za to, že sa to žalovaným na pojednávaní konanom dňa
21.01.2019 aj bez akýchkoľvek pochybností podarilo. S poukazom na uvedené rozporujeme tvrdenie
žalobcu obsiahnuté v úvode jeho odvolania, podľa ktorého „...súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil mne (žalobcovi -pozn. autora) ako strane sporu, aby sa uskutočňovali moje procesné práva
v zákonom stanovenej miere...“, pričom argumentuje tým, že zástupca žalovaných popieral „...skutkové
tvrdenia zo dňa 23.11.2018 až na samotnom pojednávaní a tak nebola zachovaná rovnosť strán a
týmto tvrdeniam a dôkazom, predloženým na pojednávaní som sa nemohol relevantne vyjadriť, prípadne
tieto tvrdenia vyvrátiť príslušnými písomnosťami." Na tomto mieste poukazujeme na skutočnosť, že

právny zástupca žalovaných reagoval na tvrdenia žalobcu, ktoré mu boli doručené až dňa 10.12.2019
až na pojednávaní konanom dňa 21.01.2019 z dôvodu, že v čase, kedy mu bolo doručené vyjadrenie
žalobcu bol právnemu zástupcovi známy termín pojednávania vytýčený na deň 21.01.2019, preto právny
zástupca žalovaných s poukazom na hospodárnosť konania nepovažoval za potrebné reagovať na tak
rozsiahli materiál žalobcu písomne, ale rešpektujúc zásadu ústnosti súdneho konania predniesol svoje

argumenty k žalobcovým tvrdeniam a dôkazom na samotnom pojednávaní. Máme pritom za to, že zo
strany súdu bol žalobcovi vytvorený adekvátny priestor na to, aby sa k tvrdeniam žalovaných vyjadril.
Žalobca na uvedenom pojednávaní nenavrhol vykonať žiaden ďalší dôkaz, ktorého vykonanie by súd
považoval za dôvodné, pričom poukazujeme na skutočnosť, že ani odvolanie žalobcu vo veci podľanášho názoru neobsahuje žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali závery súdu obsiahnuté v odôvodnení
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol. V prvom rade si dovolíme konštatovať, že dôkaz
v podobe výpisu z elektronickej verzie Obchodného vestníka obsahujúci súpis majetku všeobecnej

podstaty úpadcu Technoinvest - Holding, a.s. dostupný na internete, je v zmysle ust. § 199 zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZKR") prístupný každému a za doručený sa považuje nasledujúci
deň po dni zverejnenia v Obchodnom vestníku. Jedná sa teda o všeobecne známu skutočnosť, ktorá
bola súdu (poznajúcemu právo) známa už v čase rozhodovania. Na vykonanie tohto dôkazu preto súd

nepotrebovalodročiťpojednávanietak,akosaotomterazsúddruhejinštanciesnažípresvedčiťžalobca.
Na dôvažok je potrebné konštatovať, že do súpisu majetku správca úpadcu zapisuje len majetok, ktorý a/
patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b/ ktorý nadobudol počas konkurzu, zabezpečuje úpadcove
záväzky alebo c/' iný majetok, o ktorom to ustanovuje tento ZKR. V zmysle ZKR teda správca zapisuje
do súpisu majetku len také hnuteľné či nehnuteľné veci (a iné majetkové práva a hodnoty), ktoré sú
speňažiteľné a teda majú určitú hodnotu vyjadriteľnú v peňažnej mene euro a ktoré je možné označiť

slovom „majetok". Z uvedeného dôvodu správca do zoznamu majetku z logiky veci nezapisuje napríklad
účtovnú a inú dokumentáciu úpadcu, pretože túto nemožno považovať za speňažíte ľnú, a to aj za
predpokladu, že ju správca úpadcu má titulom výkonu svojej funkcie vo svojej držbe. Nakoľko žalovaní
na pojednávaní konanom dňa 21.01.2019 preukázali (a z obsahu odvolania jednoznačne vyplýva, že
žalobca túto skutočnosť ani nespochybňuje - práve naopak), že veci, ktorých vydanie žalobca v rámci

daného konania požaduje vydať v prevažnej väčšine prípadov nemajú žiadnu hodnotu, ich nezapísanie
do súpisu majetku podstát úpadcu Technoinvest - Holding, a.s. správcom nepredstavuje dôkaz o tom,
že správca nie je držiteľom vecí, ktorých vydanie žalobca požaduje. Naopak skutočnosť, že časť týchto
vecí sa v súpise majetku úpadcu Technoinvest - Holding, a.s. nachádza (napr. mobilný telefón Nokia
E71) preukazuje, že žalobca nesprávne označil pasívne vecne legitimovaný subjekt, príp. sa vydania

veci domáhal aj podaním nesprávnej žaloby (v prípade majetku zapísaného do súpisu sa malo jednať o
vylučovaciu žalobu). Rovnako poukazujeme na skutočnosť, že internetová verzia výpisu z obchodného
registra spoločnosti T Silver a.s. v likvidácii taktiež nepredstavuje taký dôkaz, ktorého doloženie by
malo odôvodňovať potrebu odročenia pojednávania tak, ako to uvádza žalobca vo svojom odvolaní. Vo
vzťahu k uvedenému je možno významná aj tá skutočnosť, že voči spoločnosti T Silver, a.s. v likvidácii

bolo začaté konkurzné konanie a uznesením zo dňa 14.03.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
21.03.2019 bol v danom konaní ustanovený predbežný správca. Zo znenia ust. § 19 ods. 1 písm.
c) a d) ZKR pritom vyplýva, že predbežného správcu súd ustanoví iba v prípade, že má za to, že
dlžník (v danom prípade spoločnosť T Silver. a.s. v likvidácii) neosvedčí svoju platobnú schopnosť (je
teda v úpadku), pričom v zmysle uvedeného zákona už následne prichádza do úvahy len vyhlásenie

konkurzu na majetok dlžníka (v prípade, že jeho majetok postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu)
alebo zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka. Obe tieto rozhodnutia majú
likvidačnýcharaktervovzťahukdanejspoločnostiavkonečnomdôsledkupriamospôsobujújejneskorší
zánik, čo má akiste významný vplyv na hodnotu akcií takejto spoločnosti. Na základe uvedeného je
podľa nášho názoru zrejmé, že hodnota týchto akcií je k dnešnému dňu bezpochyby nulová. Žalovaní

sa taktiež nestotožňujú ani s tvrdením žalobcu obsiahnutým v odvolaní, že „...v dokazovaní bolo
preukázané, že trezor, bol v mojom (žalobcovom - pozn. autora) vlastníctve,...". Žalovaní v konaní
naopak osvedčili spornosť tohto tvrdenia žalobcu, pričom žalovaný toto svoje tvrdenie ani v podanom
odvolaní nepodložil žiadnym relevantným dôkazom preukazujúcim, že je skutočným vlastníkom trezora,
ktorého obsah tvorili veci, vydania ktorých sa žalobca v danom konaní domáha. Naopak právny zástupca

žalovaných na pojednávaní konanom dňa 21.01.2019 poukázaním na nezrovnalosti v obsahu doloženej
kópia jediného dôkazu, od ktorého žalobca odvodzoval vlastnícke právo žalobcu k trezoru (nemožnosť
podpisu dokumentu osobou v ňom uvedenom v čase údajného podpisu tohto dokumentu) spochybnil
hodnovernosť tohto dokumentu a vyzval žalobcu na predloženie jeho originálu. Na tomto mieste
konštatujeme, že sa tak ani v podanom odvolaní zo strany žalobcu nestalo, čo podľa nášho názoru jasne

preukazuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v jednej z najzávažnejších otázok, ktorou je otázka
jeho vlastnej aktívnej vecnej legitimácie. Na dôvažok dodávame, že vlastníctvo trezoru spoločnosťou
Technoinvest - Holding, a.s. v konkurze preukazujú viaceré, žalovanými predložené dôkazy. V tejto
súvislosti len opätovne zdôrazňujeme, že aj ak by žalobca túto skutočnosť preukázal, resp. aj ak by mal
súd druhej inštancie pochybnosti v otázke vlastníckeho práva k trezoru, ktorého obsah mali tvoriť veci,

vydanie ktorých žalobca požaduje, uvedená skutočnosť by neznamenala unesenie dôkazného bremena
žalobcom. Ten by totiž musel preukázať, že jednotlivé veci, ktoré sa mali v danom trezore nachádzať, boli
voprávnenejdržbežalobcu,čosapodľanášhonázoružalobcovipočasceléhokonaniapreukázaťtaktiež
nepodarilo. Podrobná argumentácia tohto tvrdenia je pritom obsiahnutá v zápisnici z pojednávaniakonaného dňa 21.01.2019 ako aj v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o argument
žalobcu v časti týkajúcej sa vydania čítačky kariet, uvádzame, že na to, aby žalobca mohol uspieť v
spore o vydanie veci, musí danú veci identifikovať spôsobom, ktorý ju bez akýchkoľvek pochybností

odlíši od iných vecí. V danom prípade máme za to, že žalobca si nesplnil ani túto povinnosť (rovnako
ako pri iných hnuteľných veciach - pečiatky, kľúče, harddisk a pod.), preto nebolo povinnosťou súdu
podrobnejšie sa zaoberať preukazovaním oprávnenej držby k predmetom, ktoré žalobca za viac ako 4
roky súdneho konania nedokázal ani identifikovať spôsobom vyžadovaným zákonom. S argumentom
súdu ohľadne ich nulovej hodnoty sa pritom žalovaní plne stotožňujú, pričom s poukazom na zásadu

hospodárnosti súdneho konania máme za to, že nebolo účelné zaťažovať žalovaných nedôvodnou
ústretovosťou voči žalobcovi v tom smere, že mu bude vytvorený ďalší časový priestor na ich presnú
identifikáciu. S poukazom na uvedené skutočnosti si dovolíme vysloviť jednoznačný záver, že tvrdenia
žalobcu obsiahnuté v odvolaní sa nezakladajú na pravde, a to najmä v týchto oblastiach:
- upretie práva na spravodlivý proces odňatím jeho procesných práv v danom súdnom konaní; žalobca
mal súdom vytvorený dostatočný priestor na to, aby preukázal ním tvrdené skutočnosti.

- zmeny argumentácie žalovaných počas súdneho konania; žalovaní od počiatku tvrdili, že žalobca nie
je aktívne vecne legitimovaný a žalovaní nie sú v danom spore pasívne vecne legitimovaní, pričom
len z dôvodu absencie relevantnej argumentácie žalobcu pred dátumom 10.12.2018 a neurčitosti petitu
žaloby nemali žalovaní možnosť do tohto dátumu konkrétnymi argumentmi vyvrátiť absentujúce tvrdenia

žalobcu.
- preukázania vlastníckeho práva k trezoru; k uvedenému sme sa vyjadrili v bode 9.
- preukázania oprávnenej držby predmetov, ktorých vydanie žalobca požaduje. V konaní žalovaní súdu
dostatočne vo vzťahu ku každej z vecí uvedených v petite žaloby jednotlivo zdôvodnili, prečo žalobca
dodnes nepreukázal oprávnenie držať veci, ktorých vydanie žiada. Z vyššie uvedených dôvodov týmto

navrhujeme, aby súd druhej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 CSP, lebo po zistenom skutkovom stave sú aj právne závery
správne.
14. Žalovaný totiž namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Podľa ustálenej
súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1
písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní,

v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,
v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver,

žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zistenéhoskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu a jeho rozsudok je zákonný.

17. Odvolací súd poznamenáva, že podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo,
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

18. So zreteľom na § 154 (zákonná koncentrácia konania) CSP, prostriedky procesného útoku a
prostriedkyprocesnejobranymožnouplatniťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovanie

končí.

19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že procesné úkony strán, ktoré by mali koncentrácii
konania podliehať (najmä prostriedky procesného útoku) nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky,
lebo súd na ne neprihliada, ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Znamená to teda, že ak súd prvej inštancie vyhlási dokazovanie za skončené, nemožno už pred
súdom uplatniť ani tieto prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré budú v
odvolacom konaní prípustné, aplikácia ust. § 154 sa chápe striktne v normatívnym zmysle, lebo sa
týka iba časti konania od vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania do vyhlásenia rozsudku. Súd
môže rozhodovať meritórne aj bez nariadenia pojednávania, ale vtedy nevydáva uznesenie o skončení

dokazovania.

20. Pre rozsudok je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho vyhlásenia podľa § 217 CSP a podľa
gramatickej interpretácie § 154 súd prvej inštancie už nemôže zohľadniť zmenu skutkového stavu, ktorá
by nastala po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania do vyhlásenia rozsudku a medzi ust. § 154

a § 217 nie je síce súlad, ale je tu daná kontinuita.

21. Pri sudcovskej koncentrácii konania treba vziať zreteľ na včasnosť predloženia prostriedkov
procesného útoku, pričom súd vyhodnotil v okolnostiach konkrétneho prípadu tieto a je ponechané na
jeho úvahe, či prípadne omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu,

ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky.

22. Podľa komentára k § 153 CSP (Civilný sporový poriadok, Štefček a kolektív, str. 577), sporové
konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania a zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v
každom spore v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná, t.j. podľa § 153 CSP pri sudcovskej

koncentráciikonaniaakoncentráciapovinná(nutná)podľa§154CSP,t.j.zákonnákoncentráciakonania.
Sudcovská koncentrácia konania je v právomoci súdu a zákonná koncentrácia konania je pre súd a
strany sporu obligatórna, teda ju možno konzekventne dodržiavať.

23. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, ktorý po zistení, že svoje tvrdenia v konaní nepreukázal

žalobca následne žalobu zamietol, lebo okrem uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, návrhy na
vykonanie dokazovania uvedené až na pojednávaní 21.1.2019 súd prvej inštancie musel zamietnuť,
pretože vykonávanie ďalšieho dokazovania by už nebolo hospodárne aj vzhľadom na záver súdu.

24. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ak by aj žalobca preukazoval, že odvodzuje svoje vlastnícke

právo, keď v jeho vlastníctve mal byť trezor, naopak žalovaní 1, 2 osvedčili spornosť tohto tvrdenia
žalobcu v konaní, žalobca neuniesol dôkazné bremeno v najpodstatnejšej otázke, ktorá bola riešená
podstata sporu v otázke vlastnej aktívnej vecnej legitimácie, lebo vlastníctvo trezoru spoločnosti
Technoinvest - Holding, a.s. v konkurze preukazujú viaceré dôkazy. Okrem iného, ak by aj žalobca túto
skutočnosť preukázal, resp. by boli pochybnosti v otázke vlastníckeho práva spoločnosti k trezoru, v

ktorom mali byť veci, vydanie ktorých žalobca požaduje, uvedená skutočnosť neznamená, že už žalobca
by bol úspešný a uniesol dôkazné bremeno, ten zásadne mal preukázať, že jednotlivé veci, ktoré sa
mali v danom trezore nachádzať, boli v oprávnenej držbe žalobcu, čo je alfa a omega tohto sporu, lebožalobcovi počas celého konania tieto tvrdenia tak, čo sa týka skutočnosti v žalobe, ako aj pri zmene
žaloby zostali len v teórii chcenia preukázať, avšak tieto nepreukázal počas konania 4 rokov.

25. Napokon aj keď žalobca žiadal vydať čítačku kariet, pečiatky, kľúče, harddisky a podobne, nie je
povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať preukazovaním oprávnenej držby k predmetom, ktoré
žalobca počas dlhého dokazovania viac ako tri roky nedokázal ani identifikovať, a tak nepreukázal
tvrdenia podľa žaloby.

26. Podobne podrobne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, keď k veci k bodu
27 a 28, že ide o cenný papier vo vlastníctve žalobcu, ak tento je vo vlastníctve spoločnosti P Silver
a.s. v likvidácii, kde žalobca v čase vyhlásenia rozhodnutia pôsobil ako štatutárny orgán a likvidátor, z
titulu svojej funkcie, keď konal v mene spoločnosti, teda aktívne legitimovaná na vydanie veci je vždy
spoločnosť a nie žalobca ako fyzická osoba (to isté sa týka zmluvy o úschove so spoločnosťou Tatranský
golfový club, a.s.), ktorú žalobca nepredložil bez tvrdenia o dôvode prečo tak neurobil a napokon z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť Tatranský golfový club, a.s. bola ex offo vymazaná
už od 11.10.2014 bez právneho nástupníctva, súd prvej inštancie zastával správne právny názor, že aj
zmluva o úschove zánikom spoločnosti zanikla.

27. V tejto súvislosti sú neopodstatnené námietky v ďalšej replike (č.l. 698 a 699, kde žalobca uviedol, že

tvrdenia žalovanej sú účelové, pretože žalobca ako fyzická osoba žiadal v súpise konkurznej podstaty
určité veci a nikdy mu neboli odovzdané, pri veciach, ktoré sa mali nachádzať v trezore poukázal na to,
že ani k jednej veci nachádzajúcej sa v trezore nepreukázali vlastnícke právo žalovaní, pretože ani jedna
vec nebola evidovaná v účtovnom majetku spoločnosti Technoinvest - Holding, a.s., z tohto vyjadrenia
vyplýva, že žalobca v celom konaní sa snažil vyvracať tvrdenia žalovaných 1, 2, ale on svoje tvrdenia,

ktoré uviedol v žalobe nepreukázal a dostal sa do dôkaznej núdze a v súvislosti s uplatnením sudcovskej
koncentrácie a základnými zásadami civilného procesu pri častých zmenách žaloby a návrhov dôkazov v
podobách výpisov z elektronickej verzie Obchodného vestníka (napr. súpis majetku všeobecnej podstaty
úpadcu Technoinvest - Holding, a.s. dostupný na internete), netreba podľa názoru odvolacieho súdu
dokazovať, lebo je prístupný každému deň, po dni zverejnenia v Obchodnom vestníku.

28. Keďže žalobca nesplnil povinnosti zákonnej koncentrácie konania a v dôsledku toho bola žaloba
zamietnutá,zákonnýjeajvýrokrozsudkusúduprvejinštancieopriznanínáhradytrovkonaniaúspešným
žalovaným podľa § 255 ods. 1 CSP.

29. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie vychádzal z určitého skutkového stavu, vec
správne právne posúdil a nedošlo k zmene v skutkovom stave ani v odvolacom konaní, odvolací súd
pritom súhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, je treba považovať obe konania tak konanie,
predsúdomprvejinštancie,akoajkonaniepredodvolacímsúdomzaspojenékonania,ktorépredstavujú
jeden celok a vyjadrujú určitú kontinuitu.

30. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387
CSP a trovy odvolacieho konania priznal ako úspešným žalovaným 1, 2 podľa § 396 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP.

31. Výsledok hlasovania 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).