Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 22Pc/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119207141
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2119207141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnej veci navrhovateľa: W. A., rod.

A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, C., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného
JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti dcére ako osobe
oprávnenej na výživné: N.. W. A., rod. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. S. A. XXXX/XX, T., o zrušenie
vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, naposledy určenú
rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/9/2008-168 zo dňa 28.4.2008, s účinnosťou od 1.8.2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 22.8.2019 sa navrhovateľ domáhal zrušenia svojej

vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére Mgr. W. A., naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
k. 11CoP/9/2008-168 zo dňa 28.4.2008, s účinnosťou od 1.8.2019. Veci bola pridelená spisová
značka: 39Pc/15/2019.

2. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľ odvodzoval od rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.

11CoP/9/2008-168 zo dňa 28.4.2008, ktorými mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu dcéry W.
sumou 106,22 eura mesačne, ako aj od skutočnosti, že osoba oprávnená na výživné v akademickom
roku 2018/2019 ukončila magisterské štúdium v študijnom programe: Sociálne služby a poradenstvo
na Inštitúte fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Fakulte sociálnych vied Univerzity sv.
Cyrila a Metoda v Trnave. Dňa 25.6.2019 sa konali promócie absolventov menovaného inštitútu, pričom
oprávnená týmto dňom ukončila prípravu na budúce povolanie. Navrhovateľ disponoval informáciou, že
osobaoprávnenánavýživnéjevriadnompracovnompomere.DcéraW.snavrhovateľomnekomunikuje,

navrhovateľ nemá možnosť preukázať vierohodným spôsobom, že jeho dcéra W. je v riadnom
pracovnom pomere, bolo mu odmietnuté vydanie potvrdenia zo Sociálnej poisťovne, ako aj zo školy
o tom, že dcéra W. ukončila prípravu na budúce povolanie. Dcéra W. dokonca ignoruje aj žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Holíka o predloženie potvrdenia o skončení prípravy na povolanie, ktoré
by zastavilo exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 712/2008. Súdny exekútor emailom zo dňa
13.8.2019 uviedol, že navrhovateľ má voči osobe oprávnenej na výživné uhradené všetko výživné.
Navrhovateľ ďalej navrhol, aby si súd zabezpečil listiny o ukončení štúdia oprávnenou na výživné, a pre

prípad, že oprávnená je v pracovnom pomere, aby vyžiadal Sociálnu poisťovňu, príp. vyzval oprávnenú
na predloženie týchto listín. Zrušenie predmetnej vyživovacej povinnosti navrhovateľ žiadal z dôvodu
podstatnejzmenypomerovnastraneoprávnenej,konkrétneukončeniajejprípravynabudúcepovolanie,jej schopnosť samostatne sa živiť, ako aj z dôvodu vedenia exekúcie proti navrhovateľovi súdnym
exekútorom JUDr. Holíkom pod sp. zn. EX 712/2008.

3. Okresný súd Trnava dňa 9.9.2019 postúpil vec Okresnému súdu Piešťany ako súdu miestne
príslušnému na konanie a rozhodnutie. Súdny spis spolu s postúpením veci bol doručený Okresnému
súdu Piešťany dňa 26.9.2019, kedy bola veci v podateľni súdu náhodným výberom pridelená nová
spisová značka: 22Pc/33/2019.

4. Dcéra navrhovateľa W. uviedla, že od jej útleho veku sa navrhovateľ bráni vyživovacej povinnosti,
vzdal sa jej výchovy, o starostlivosť o ňu nemal záujem i napriek jej ťažkému zdravotnému postihnutiu.
Odvtedy, čo boli u nej zistené závažné diagnózy, navrhovateľ sa k nej správal hrubo, dokonca ju
niekoľkokrát fyzicky napadol, pričom fyzicky napádal aj jej matku, ktorej vyčítal, že porodila choré dieťa.
Holdoval alkoholu, a dcéru W. kontaktoval vždy len telefonicky a iba pod vplyvom alkoholu, kedy plakal
a sťažoval sa jej, ako mu jej matka ukradla dve krásne dievčatá, ako by rád pomáhal dcére, ale že nemá

peniaze. Okrem výživného uloženého mu súdnym rozhodnutím jej ani raz nedal nič navyše, neprispel
jej ani na povinnú rehabilitáciu, ktorá je finančne veľmi náročná, nikdy jej nič neposlal, nepogratuloval
k narodeninám, k meninám či k Vianociam. Ani tragická smrť jej mladšej sestry pri nehode autobusu
v roku 2014 nepohla so svedomím navrhovateľa. Po smrti jej mladšej sestry podal navrhovateľ návrh
na zrušenie vyživovacej povinnosti, kedy prestal platiť výživné, pričom smrťou jeho mladšej dcéry mu

zanikla vyživovacia povinnosť k nej, čím sa pomery na jeho strane zmenili k lepšiemu. Potom, čo zistil,
že dcére W. bol priznaný invalidný dôchodok k 17.9.2009, požiadal súd v Trnave, aby určil dcére W.
povinnosť prispievať na jeho výživu. W. mala ako dieťa problémy so vzdelávaním, avšak ako 16-ročnej
sa jej zdravotný stav zlepšil. Uvedomila si, že rukami sa neuživí, vzhľadom na jej ochrnutie na celej ľavej
stranetela.Nakoľkochcelapomáhaťľuďomspodobnýmizdravotnýmiproblémami,rozhodlasaštudovať

fyzioterapiu, pričom štúdium úspešne ukončila s magisterským diplomom. Dňa 28.1.2019 získala titul
PhDr. z príbuzného študijného programu na Fakulte sociálnych vied. Rehabilitovať a pracovať na svojom
zdravotnom stave však musí do konca svojho života, keďže je invalidný dôchodca s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorý nebude nikdy schopný sám sa živiť, nakoľko ani príležitostná práca spolu s invalidným
dôchodkom nebudú postačujúce na zabezpečenie jej bežných potrieb, keďže pre ňu sú nevyhnutnosťou

finančne náročné rehabilitácie, a teda, jej náklady sú nepomerne vyššie než u zdravého človeka.
Zamestnaná je iba preto, že sa nad ňou uľútostila jej vyučujúca vo fyzioterapii, ktorá ju prijala do
zamestnania na svoje oddelenie na zastupovanie počas materskej dovolenky, a teda je viac než isté, že
oprácuprídeokamihomnávratuzamestnankynezmaterskejdovolenky.Užakodieťapochopila,ženikto
neprinúti navrhovateľa starať sa o ňu, nikto ho nedonúti platiť jej dobrovoľne výživné. W. psychicky ubíja,

zraňuje a veľmi škodí jej zdravotnému stavu, keďže trpí aj epilepsiou, ak sa musí vyjadrovať k súdnym
konaniam. V predchádzajúcich konaniach ju zastupovala jej matka alebo advokátka. Jej zdravotný
stav jej neumožňoval, a doposiaľ ani neumožňujem, osobne sa ustanovovať na súd, preto musela vždy
ospravedlniť svoju neprítomnosť. Tvrdenia otca uvedené v návrhu sú nepravdivé, pretože so súdnym
exekútorom vždy riadne komunikovala a doložila mu vždy všetko potrebné.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami, a to lustráciami v
Registri obyvateľov SR, podstatným obsahom spisov Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/35/2009 a
sp. zn. 26P/348/2006, výtlačkom strany internetovej stránky http://ifblr.ucm.sk/sk, lekárskymi správami
a nálezmi o zdravotnom stave dcéry navrhovateľa Romany, rozhodnutiami a oznámeniami Sociálnej

poisťovne, pracovnou zmluvou zo dňa 14.1.2019, potvrdením o príjme dcéry navrhovateľa W., lustráciou
v Sociálnej poisťovni o príjmoch dcéry navrhovateľa W., ďalším obsahom spisového materiálu, ako aj
vyjadrenímnavrhovateľaajehoprávnehozástupcunapojednávanídňa30.4.2020,azistiltentoskutočný
stav:

6. PhDr. W. A. je dcérou navrhovateľa a I. A., rod. K..

7. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 1.) zmenil rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 29C 130/05-26 zo dňa 20.3.2006 v časti výživného na maloleté deti tak,
že vyživovaciu povinnosť otca W. A. na maloletú W. s účinnosťou od 1.11.2006 do 31.8.2007 zvýšil zo

sumy 2.200,- Sk (73,03 eura) na 2.800,- Sk (92,94 eura) mesačne a s účinnosťou od 1.9.2007 zo sumy
2.800,- Sk (92,94 eura) na 3.200,- Sk (106,22 eura) mesačne, a vyživovaciu povinnosť na maloletú N.
s účinnosťou od 1.11.2006 do 31.8.2007 zvýšil zo sumy 1.400,- Sk (46,47 eura) na sumu 1.600,- Sk
(53,11 eura) mesačne a s účinnosťou od 1.9.2007 zo sumy 1.600,- Sk (53,11 eura) na 1.800,- Sk (59,75eura) mesačne, 2.) nedoplatok na výživnom povolil otcovi splácať v mesačných splátkach v sumách
uvedených v rozsudku spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok, a 3.) rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 11CoP/9/2008-168 zo dňa 28.4.2008 potvrdil odvolaním
napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 vo výroku o
zvýšení výživného na maloleté deti a zmenil ho vo výroku o dlhoch na zročnom výživnom. Rozsudok
odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie nadobudli právoplatnosť tým istým dňom, dňa

19.5.2008.

9. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 20P/35/2009-287 zo dňa 4.5.2011 zamietol návrh W. A. na
zníženie výživného na medzičasom plnoletú W. a maloletú Patríciu. Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd rozsudkom č. k. 9CoP/19/2011-394 zo dňa 25.10.2011 odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.
Rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie nadobudli právoplatnosť dňa 21.11.2011.

10. Z výtlačku strany internetovej stránky http://ifblr.ucm.sk/sk zo dňa 22.7.2019 súd zistil, že
dňa 25.6.2019 sa uskutočnili promócie študentov magisterskej a bakalárskej formy štúdia Inštitútu
fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie.

11. Z lekárskych správ o zdravotnom stave osoby oprávnenej na výživné súd zistil, že trpí spastickou
hemiplegickou detskou mozgovou obrnou, perinatálnym cerebrálnym (mozgovým) poškodením
ako následkom krvácania do mozgu počas pôrodu, ľavostrannou stredne ťažkou spastickou
hemiparézou akcentovanou na hornej končatine akrálne - na ruke kombináciou spasticity a dystónie
s výrazným funkčným obmedzením, ďalej sekundárnou epilepsiou. Odporúčané jej bolo pokračovať

v antiepileptickej liečbe a v intenzívnej rehabilitácii vzhľadom na tendenciu ku kontraktúram na
ľavých končatinách. Diagnostikovaná jej bola aj veľkoobjemová arachnoidálna cysta mozgu a ľahký
organický psychosyndróm. Jej zdravotný stav je natoľko vážny, že z neurologického hľadiska sa nesmie
zúčastňovaťsúdnychpojednávanívsúčasnostianivbudúcnosti,pretožepripsychickomvypätíbymohla
dostať epileptické záchvaty, pričom vtedy hrozí kumulácia záchvatov, následný úraz hlavy s možnosťou

prasknutia arachnoidálnej cysty s fatálnym následkom. Jej pracovná schopnosť je výrazne obmedzená.

12. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 12.11.2010 priznala dcére navrhovateľa Romane invalidný
dôchodok od 17.9.2009 v sume 156,20 eura mesačne a od 1.1.2010 v sume 161,- eur mesačne. Od
1.1.2019 jej bol priznaný invalidný dôchodok v sume 196,60 eura mesačne, od 1.1.2020 v sume 202,40

eura mesačne. Od 1.1.2019 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u dcéry navrhovateľa
W. v rozsahu 55 %, ktorý bol zistený v rovnakom rozsahu aj v predchádzajúcom období.

13. Dcéra navrhovateľa W. je od 1.2.2019 až doposiaľ zamestnaná ako fyzioterapeut v Bratislave v
Univerzitnej nemocnici Bratislava v pracovnom pomere na dobu určitú na zastupovanie J. S. počas

rodičovskej dovolenky. Jej priemerná čistá mzda z pracovného pomeru za obdobie mesiacov august
2019 až december 2019 bola 691,70 eura. Taktiež je poberateľkou invalidného dôchodku sume 202,40
eura mesačne.

14. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 30.4.2020 predniesol súdu, že navrhovateľ trvá

na zrušení predmetnej vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 1.8.2019. Keďže s návrhom súhlasila
aj dcéra navrhovateľa W., navrhol návrhu vyhovieť. Navrhovateľ sa k vyjadreniam svojho právneho
zástupcu pripojil.

15. Súd vec právne posúdil nasledovne:

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

17.Podľaustálenejsúdnejpraxe,privyživovacejpovinnostirodičavočiplnoletémudieťaťusúdvychádza
zo skutočnosti, že plnoletý jedinec by mal byť v zásade schopný postarať sa o seba, pokiaľ sa
sústavne nepripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia. Ak plnoleté dieťa ani neštuduje, aninemá zamestnanie, pričom je objektívne schopné si samo svoje potreby uspokojovať, bolo by bolo by
nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by
rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2306/12). Inak povedané,

povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný
zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa napriek tomu nepracuje. Pracovnými
príležitosťami nie sú len pracovné ponuky v odbore, ktoré dieťa vyštudovalo, ale akékoľvek pracovné
ponuky primerané veku a zdravotnému stavu dieťaťa. Taktiež treba brať do úvahy aj skutočnosť, že do
práce môže dieťa aj dochádzať, príp. môže dočasne bývať mimo domova.

18. Podľa § 65, tretia veta ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

19. Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“ v príslušnom tvare), konanie vo

veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

22. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

23. Podľa § 7 ods. 1 CMP, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

24. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

25. Za použitia a aplikácie čl. 3 ods. 1 CMP, okruh účastníkov vo veciach výživného plnoletých osôb
upravený v § 156 CMP treba vykladať v spojení s § 7 ods. 1 CMP, podľa ktorého účastníkmi konania vo
veciach výživného plnoletých osôb nie sú vždy len navrhovateľ a osoba povinná platiť výživné. Zmeny a
zrušenia vyživovacej povinnosti sa totiž môže domáhať aj povinný z vyživovacej povinnosti, kedy návrh

na začatie konania môže smerovať logicky iba proti osobe oprávnenej na výživné. Účastníkmi konania
sú teda tí, ktorí majú hmotnoprávnu vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, a v opačnej procesnej
pozícií sú účastníkmi konania tí, ktorí sú oprávnení z tejto vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine.

26. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia

pomery.

27. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov /ďalej len
„CSP“/), ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

29. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci.
Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich
účastníci konania nenavrhli.

30. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).

31. Vykonaným dokazovaním listinami, a to lustráciami v Registri obyvateľov SR, podstatným
obsahom spisov Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/35/2009 a sp. zn. 26P/348/2006, výtlačkomstrany internetovej stránky http://ifblr.ucm.sk/sk, lekárskymi správami a nálezmi o zdravotnom stave
dcéry navrhovateľa W., rozhodnutiami a oznámeniami Sociálnej poisťovne, pracovnou zmluvou zo dňa
14.1.2019, potvrdením o príjme dcéry navrhovateľa W., lustráciou v Sociálnej poisťovni o príjmoch

dcéry navrhovateľa W., ďalším obsahom spisového materiálu, ako aj vyjadreniami navrhovateľa a
jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 30.4.2020, súd mal za preukázané, že navrhovateľ je
otcom PhDr. W. A., nar. XX.X.XXXX. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k plnoletej dcére W. bola
naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 v
spojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnaveč.k.11CoP/9/2008-168zodňa28.4.2008,ktorénadobudli

právoplatnosť tým istým dňom, dňa 19.5.2008, podľa ktorých je navrhovateľ povinný prispievať na výživu
dcéryW.sumou3.200,-Sk(106,22eura)mesačne, súčinnosťouod1.9.2007.DcéraW.bola,adoposiaľ
je, osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku krvácania do mozgu, ktoré utrpela už počas
pôrodu. Ako dieťa musela podstúpiť množstvo finančne náročných a intenzívnych rehabilitácií. Mierne
zlepšenie zdravotného stavu u nej nastalo v 16. roku veku, čo jej umožnilo úspešne ukončiť nielen
gymnázium, ale aj magisterské vysokoškolské štúdium na Inštitúte fyzioterapie, balneológie a liečebnej

rehabilitácie, Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, v odbore fyzioterapia. Dňa
28.1.2019 získala titul PhDr. z príbuzného študijného programu na Fakulte sociálnych vied. Invalidný
dôchodok jej bol priznaný už od 17.9.2009, kedy nebola zamestnaná a pripravovala sa nabudúce
povolanie dennou formou. U dcéry navrhovateľa W. bol opakovane zistený pokles schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťvrozsahu55%.Menovanámáochrnutúľavúčasťtela,ktomutrpíepilepsiami,pričom

akékoľvek psychické vypätie môže vyvolať epileptické záchvaty alebo aj kumuláciu záchvatov, kedy
hrozí úraz hlavy, pri ktorom by jej mohla prasknúť arachnoidálna cysta v mozgu s fatálnymi následkami.

32. Dcéra navrhovateľa W. je od 1.2.2019 až doposiaľ zamestnaná ako fyzioterapeut v Bratislave v
Univerzitnej nemocnici Bratislava v pracovnom pomere na dobu určitú na zastupovanie J. S. počas

rodičovskej dovolenky. Jej priemerná čistá mzda z pracovného pomeru je 691,70 eura. Taktiež je
poberateľkou invalidného dôchodku, výška ktorého od 1.1.2020 až doposiaľ predstavuje 202,40 eura,
ktorý za rok 2019 poberala v sume 196,60 eura mesačne.

33. Vážne zdravotné postihnutie dieťaťa môže mať v niektorých situáciách za následok trvanie

vyživovacej povinnosti rodičov k tomuto dieťaťu počas celého života. V danom prípade dcéra
navrhovateľa W. trpí vážnym poškodením zdravia, má zníženú pracovnú schopnosť v rozsahu 55 %,
napriek tomu sa jej podarilo úspešne ukončiť vysokoškolské štúdium v odbore fyzioterapia, získať
doktorát z príbuzného odboru, navyše sa aj zamestnať, z čoho vyplýva, že v súčasnosti je schopná
sama sa živiť, hoci za výrazne sťažených podmienok, keďže jej zdravotné postihnutie si vyžaduje nielen

finančne náročné intenzívne rehabilitácie, ale aj vyhýbanie sa stresovým situáciám, pri ktorých by mohla
dostať epileptické záchvaty s fatálnymi následkami.

34. Je pravdou, že invalidný dôchodok dieťaťa sám o sebe nemá za následok automaticky zánik
vyživovacej povinnosti rodičov k tomuto dieťaťu, preto pomery rodičov a dieťaťa súd musí skúmať vždy

individuálne,vzávislostiodkonkrétnehoprípadu.Podľaustálenejjudikatúry,príjemdieťaťazinvalidného
dôchodku nemá za následok zánik vyživovacej povinnosti rodičov vo všeobecnosti vtedy, ak je dieťa
invalidné v plnom rozsahu, čo však nie je daný prípad. Preto neobstojí argumentácia dcéry navrhovateľa
W., že nikdy nebude schopná sama sa živiť. Táto neobstojí aj vzhľadom na jej súčasný pracovný pomer,
ako aj na výšku jej príjmu zo zamestnania a z invalidného dôchodku.

35. Súd nevykonal dokazovanie listinami týkajúcimi sa exekučného konania na vymoženie výživného
od navrhovateľa prospech oprávnenej dcéry W. ani vyjadrením matky dcéry navrhovateľky z iného
konania, pretože tieto listiny nemali žiadny vplyv pre zistenie skutočného stavu v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie vo veci samej. Taktiež súd nevykonal dokazovanie zadovážením diplomu o ukončení

vysokoškolského štúdia osobou oprávnenou na výživné a listín o jej pracovnom pomere, pretože
úspešné ukončenie vysokoškolského štúdia a pracovný pomer dcéry navrhovateľa W. boli dostatočne
preukázané zvyšným obsahom spisového materiálu, ako aj zhodnými vyjadreniami účastníkov konania
o týchto skutočnostiach. Napokon súd nevykonal dokazovanie ani listinami na preukázanie pomerov
navrhovateľa, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dcéra navrhovateľa W. je schopná sama

sa živiť, kedy vyživovacia povinnosť rodičov zaniká priamo zo zákona, a z tohto dôvodu nie je ani účelné,
ani hospodárne skúmať pomery rodičov plnoletého dieťaťa, ktoré je schopné samo sa živiť aj napriek
ťažkému zdravotnému postihnutiu.36. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že osoba oprávnená na výživné trpí síce od narodenia vážnym zdravotným postihnutím a v súčasnosti
aj ďalšími pridruženými nevyliečiteľnými ochoreniami, je osobou so zníženou pracovnou

schopnosťou v rozsahu 55 %, avšak vzhľadom na úspešné ukončenie vysokoškolského magisterského
štúdia, na získanie titulu PhDr., na jej pracovný pomer, ktorý trvá od 1.2.2019 až doposiaľ, na príjem
zo zamestnania a z invalidného dôchodku za obdobie, od ktorého sa navrhovateľ domáha zrušenia
vyživovacej povinnosti k dcére oprávnenej na výživné, t. j. od 1.8.2019 až doposiaľ, je schopná sama
sa živiť, a preto súdu neostávalo nič iné, iba návrhu vyhovieť, a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k

dcére Romane zrušiť.

37. Iba pre úplnosť súd dodáva, že vzhľadom na vážne zdravotné postihnutie osoby oprávnenej
na výživné nie je vylúčené opätovné určenie vyživovacej povinnosti k tomuto plnoletému dieťaťu v
budúcnosti,nanávrhoprávnenejzvyživovacejpovinnostizapredpokladu,žesavýraznezmeniapomery
odôvodňujúce určenie vyživovacej povinnosti.

38. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

39. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

konanie končí.

40. V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, súd rozhoduje o
náhrade trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (§ 52 CMP). Nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný, súd sa trovami konania

vo výrokovej časti tohto rozsudku vôbec nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie navrhovateľa proti tomuto rozsudku nie je účinné, pretože po vyhlásení a
odôvodení rozsudku sa navrhovateľ výslovne vzdal práva na podanie tohto opravného prostriedku.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími

dôvodmi viazaný (§ 62 ods. 2, § 65 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).