Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010847
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114010847.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich

Ivety Müllnerovej a Veroniky Mikulcovej v trestnej veci proti obžalovanému O. Y. pre zločin vydierania
podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
13.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
O. Y. L. N. X. Ľ. V. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom D. C.
U. Č.. XXX/X

j e v i n n ý , ž e :

dňa 22.12.2013 v čase okolo 22.00 hod. vo S. R. na C. Y. pri bufete Alba zastavil O. V., ktorý sa vracal
domov po chodníku a v prítomnosti F. N. od neho požadoval sumu 500,- Eur za sex s nestotožnenou
osobou menom O., pričom mu povedal, že pri družstve ho čakajú nejakí chlapci a či chce, aby ho tí
chlapci niekde zobrali na aute preč, ukázal mu pištoľ, ktorú mal zastrčenú za pásom nohavíc, na čo O. V.

z obavy o svoj život a zdravie vybral z bankomatu sumu 300,- Eur a odovzdal obžalovanému sumu 400,-
Eur; na to sa obžalovaný, O. V. V. F. N. presunuli do domu Š. F., kde obžalovaný od O. V. požadoval
ďalšie peniaze v sume 350,- Eur, ktoré O. V. pri sebe nemal a preto odišiel domov, kde si od otca
požičal túto sumu, a po návrate ju odovzdal obžalovanému; následne na to dňa 13.01.2014 obžalovaný
telefonicky oznámil O. V., že mu bude musieť vyplatiť sumu 3.600,- Eur, pretože O. bola na zákroku
v F. a v nasledujúcich dňoch obžalovaný opakovane vo forme telefonického kontaktu požadoval od O.
V. vyplatenie peňazí a dňa 5.02.2014 mu doručil SMS v znení „8017005402/1100-Raiffeisen bank“, na
ktorý účet mal poškodený vložiť sumu 600,- Eur, v dôsledku čoho O. V. z obavy o svoj život a zdravie

podal na O. Y. trestné oznámenie, a obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému O. V. škodu
vo výške 750,- Eur,
pričom obžalovaný takto konal napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn.
1T/63/1996 zo dňa 8.10.1997 bol odsúdený pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek
2 Trestného zákona k § 234 odsek 1 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb.) na trest odňatia slobody
v trvaní 5 rokov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.

t e d a :

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

t ý m s p á ch a l :zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno a/ Trestného zákona

Za t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona na trest odňatia
slobody 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému O.
V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S.Ľ. R., Ž. XXXX škodu vo výške 750,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému a vykonal na
hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného O. Y., vypočutím svedka poškodeného

O. V., svedkov Z. V., M. B., F. N., F. Š., M.. V. B., prečítaním výpovede svedka Š. F., prečítaním na
vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov, prečítaním podstatného obsahu pripojených spisov Okresného
súdu Nitra sp.zn. 2T/46/2001 a 21T/144/2011 a Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/63/1996.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Obžalovaný O. Y. poprel spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Keď sa s O. V. stretol v pohostinstve
vo S. R., tento od neho žiadal vybavenie rozšírenia zváračského preukazu, a pre V. mal sprostredkovať
prácu, svedkom toho bol F. N.. Okrem toho od neho O. V. chcel kúpiť pervitín, na čo mu povedal, že

on dílerom nie je. Z pohostinstva sa peši presunuli k N. strýkovi, pretože V. chcel piť víno. Cestou sa V.
pristavil pri Obecnom úrade, kde si išiel vybrať peniaze z bankomatu, či tak aj skutočne urobil to nevidel.
U N. strýka spolu popíjali on, V., F. N. a jeho strýko. V. povedal, že ide kúpiť pervitín a ďalšie víno, vrátil
sa asi za 15 minút, neukázal čo so sebou doniesol.
V. mu dal svoje telefónne číslo, aby sa s ním mohol kontaktovať, keď bude mať informácie ohľadne

práce v Nemecku a zváračského preukazu. V. ho viackrát kontaktoval telefonicky, posielal mu SMS-ky,
on mu poslal iba jednu SMS-ku 5.2., ako reakciu na SMS-ku od V., ktorý chcel jeho číslo účtu na ktoré
mu vloží finančnú hotovosť za zváračský preukaz, okrem toho mu V. aj telefonoval, a tomuto povedal,
že za zváračský kurz mu má zložiť sumu medzi 140 a 180 Eur. Audymu v SMS- ke oznámil číslo účtu
patriace M. B., lebo voči nemu sa vedie exekučné konania za nezaplatenie zdravotného poistenia.

So svedkom O. V. sa vo S. R.Í. stretol ešte raz pri pohostinstve V. odkiaľ sa peši presunuli do
pohostinstvaS.,počascestysahoV.pýtalnazváračskýpreukazaajnasprostredkovanúprácu.Oznámil
mu, že by to mohlo byť vybavené v horizonte 30 dní. Svedok vošiel do pohostinstva Vendelín a on
zostal vonku so známymi.
Rozpory vo svojich výpovediach týkajúcich sa drog, ktoré od neho žiadal O. V., obžalovaný odôvodnil

tým, že túto skutočnosť uvádzal ale nebola zachytená do zápisnice, vyšetrovateľ B. však na neho
pri výsluchu nerobil žiadny nátlak. Obžalovaný tiež nevedel uviesť meno osoby, u ktorej vybavoval
rozšírenie zváračského preukazu pre poškodeného.

Svedok poškodený O. V. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní potvrdil, že po tom čo mal

jeden krát s osobou menom O. sex, ktorej zaplatil 50,- Eur, ho pristavila osoba, ktorá sa mu predstavila
menom T., vtedy jeho skutočné meno nevedel, a táto osoba od pýtala od neho 500,- Eur za to, že O.
je prostitútka a nebola v robote a on za to má platiť. Pri obžalovanom stál F. N., ktorý tento rozhovor
počul. Na to odišiel ku bankomatu pri obecnom úrade a vybral hotovosť 300,- Eur, pričom už pri sebe
mal hotovosť 100,- Eur. Sumu 400,- Eur odovzdal obžalovanému a všetci traja na návrh obžalovaného,

aby išli do domu kde bol s O., išli do domu N. strýka. Tu od neho obžalovaný žiadal ďalších 250,- Eur a
k tomu 100,- Eur, zvyšok zo sumy 500,- Eur, ktoré od neho pýtal predtým. Keďže túto sumu 350,- Eur
nemal, najprv telefonoval kamarátom, aby si ich požičal a nakoniec išiel domov a 350,- Eur mu dal otec.
V priebehu 10-12 minút sa vrátil, a peniaze dal obžalovanému a hneď odtiaľ odišiel.
Asi o dva týždne, prišiel za ním do bufetu V. F. N., že ho vonku čaká T.. Keď vyšiel, obžalovaný ho žiadal

aby išli do pohostinstva S., kde ho čaká nejaký chlap. V tomto pohostinstve bola iba jedna cudzia osoba,ku ktorej prisadol a táto soba mu rozprávala o O., že musela ísť na zákrok do F., a keďže s ňou bol
naposledy musí zaplatiť tento zákrok, ktorého cena je okolo 600,- Eur, a ktoré mal zaplatiť do 2 týždňov
obžalovanému, od ktorého potom dostal telefónne číslo, na ktorom ho má kontaktovať. Obžalovanému

povedal, že peniaze zatiaľ nemá, lebo nemal vyplatenú mzdu za vykonanú prácu vo Francúzsku, kde
pracoval ako zvárač. Po uplynutí dohodnutej doby, mu telefonoval obžalovaný, čo je s peniazmi, a keď
mu povedal, že ich zatiaľ nemá, tak na to dostal odpoveď, že to už nie je 600,- Eur ale 3.600,- Eur,
pretože zákrok bol drahší.
On sám obžalovanému netelefonoval, ani mu nepísal SMS-ky, to obžalovaný mu napísal v SMS-ke číslo

účtu, na ktoré má peniaze poukázať a viackrát mu telefonoval aj v nočných hodinách.
Tieto skutočnosti potom porozprával F. Š., ktorý je príslušníkom polície a ten mu povedal, že s týmto
má ísť na políciu.
Obžalovaný sa mu konkrétnymi slovnými výrazmi nevyhrážal, ale pri prvom stretnutí mu povedal to, že
pri družstve čakajú chlapci a či chce, aby ho voľakde odviezli. Z obžalovaného a z jeho následných
telefonátov pociťoval psychický nátlak a tiež nadobudol strach o svoj život a obavu z obžalovaného,

lebo nevedel, čo všetko mu môže spraviť, keď opakovane od neho požadoval peniaze. Okrem toho,
keď išiel k bankomatu tak za pásom obžalovaného zbadal niečo také ako zbraň, nevedel uviesť, či to
bola atrapa zbrane alebo skutočná pištoľ, pretože v zbraniach sa nevyzná, a keď boli spolu v dome N.
strýka, tak mu obžalovaný povedal, že má šťastie, že si mobil a zbraň nechal v aute. V tom čase, keď
chcel ísť z domu niekam von, vždy najprv telefonoval kamarátom, či sa na neho v krčme niekto cudzí

nevypytoval a až keď dostal zápornú odpoveď, išiel do krčmy.
Od obžalovaného nežiadal aby mu sprostredkoval prácu, nemal na to dôvod, pretože ako zvárač v
tom čase bol zamestnaný a vykonával prácu vo Francúzsku a od obžalovaného nežiadal ani pomoc
pri rozšírení zváračského kurzu, pretože na práce ktoré vykonával žiadne rozšírenie nepotreboval a
zváračský preukaz mal platný.

Rovnaké skutočnosti uvádzané poškodeným O. V. uviedol vo svojej výpovedi aj svedok F. Š., príslušník
policajného zboru, ktorému O. V. porozprával o svojich problémoch. Od V. sa dozvedel, že mal pomer
s nejakou ženou, a v dôsledku toho, že to dievča ochorelo, a muselo ísť na vyšetrenie, toto on mal
zaplatiť. Osoba, s ktorou sa kvôli tomu stretol, žiadala peniaze za vyšetrenie, ukázala mu spod bundy

strelnú zbraň, on išiel k bankomatu, kde vybral peniaze. Potom táto osoba mu viackrát telefonovala,
a vyhrážala sa mu ak mu nedá peniaze, a preto sa bál o svoj život a tiež začal vybavovať aj úver,
aby požadovanú sumu mohol zaplatiť. Podľa telefónneho čísla, ktoré táto osoba dala poškodenému,
svedok zistil, že ide o O. Y.. V. mu tiež povedal, že vyhrážky trvajú nejakú dobu, a neoznámil to skôr
polícii z toho dôvodu, že sa bál.

Svedok Z. V., otec svedka O. V., potvrdil, že niekedy v decembri 2013 asi o 22.00 hod., prišiel jeho
syn domov a pýtal sumu 350,- Eur, nepovedal však na aký účel ich potrebuje. Peniaze mu dal, a syn
nerôzny odišiel z domu. V krčme sa dopočul, že jeho syn má nejaké finančné problém, že niekto od
neho pýta peniaze. Viackrát sa syna na to pýtal, ale tento mu nikdy nič nepovedal. Syn v tom čase mal

prácu vo Francúzsku.

SvedkyňaM.B.potvrdila,ženapožiadanieobžalovanéhovjanuári2014súhlasilastým,abyobžalovaný
používal jej bankomatovú kartu a aby na jej účet posielal peniaze. Pohyby na účte jej boli oznamované
formou SMS a tak zistila, že na účet nabehla suma 700,- Eur, z ktorej obžalovaný vybral cez bankomat

500,- Eur a 190,- Eur bola vybrať v banke. Potom jej obžalovaný povedal, že na účet nabehne suma
3.000,- Eur, a keď sa to dozvie má mu to oznámiť. V oboch prípadoch to mali byť peniaze za ním
vykonané práce.

Svedok F. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s O. V. a s dievčinou menom O., ktorá za peniaze

ponúkala sex, odišli k jeho strýkovi, kde s ňou O. V. zostal, pretože on od strýka odišiel. Potom za
nejaký čas v krčme videl ako sa rozpráva obžalovaný s O. V. a potom z krčmy všetci traja odišli piť k jeho
strýkovi, tu sa rozprávali o bežaných veciach, ani jeden z nich od strýka neodišiel. Nevidel, že by niekto
obžalovanému dával peniaze. Keď dopili víno, V. odišiel domov a obžalovaný išiel spať k nemu domov.
Pri obecnom úrade sa nachádza bankomat, prechádzali okolo neho cestou k strýkovi, nevedel uviesť, či

obžalovaný alebo V. sa pri bankomate zastavili. Nevedel uviesť, čo mal oblečené v ten deň obžalovaný,
ale zbraň u neho nevidel.Svedok F. N. v prípravnom konaní uviedol, že keď sa stretol pred krčmou V. Z. O. V., bol tam prítomný
aj O. Y., a ten počul ako sa rozpráva s O. o tom dievčati. Na to Y. povedal, že to bola jeho štetka, O.P.
sa predstavil menom T. V. O. povedal, že to dievča nebolo 2-3 dni v robote a niekto to musí zaplatiť, keď

u neho prespala 12 hodín, a či chce aby ho nejaký chlapi, ktorí čakajú pri družstve ho niekam zobrali,
bola to však len taká zámienka ako ho postrašiť, aby mu tie peniaze O. dal. O. sa podľa svedka zľakol
a preto odišiel k bankomatu pri Obecný úrad, kde si vybral peniaze a dal ich O., nevidel však u tohto
zbraň. Potom všetci traja išli k jeho strýkovi Š. F. a obžalovaný aj od neho pýtal 200,- Eur, ktoré mu aj
vyplatil. Potom asi o tri dni znovu išiel do krčmy, kde O. V. oznámil, že ho vonku čaká T., a O. za ním

vyšiel, o čom sa rozprávali nevedel uviesť.
Svedok rozpory medzi svojimi výpoveďami odôvodnil tým, že pred jeho prvým výsluchom bol na polícii
na Nábreží mládeže zbitý, kopali do neho, spadol zo stoličky a dolámali na ňom stoličky, na rukách a
na nohách mal modriny, odvtedy má problémy, ale k lekárovi s tým hneď nešiel, lebo si myslel, že ho
to prejde. Pred vyšetrovateľom B. však vypovedal to, čo je napísané v zápisnici, ale iba preto, lebo bol
pred výsluchom zbitý, a ten čo ho zbil mu povedal, ako a čo má vypovedať. Nie je pravda, že by od neho

obžalovaný pýtal 200,- Eur, ani to, že by to dievča patrilo Y. a nie je pravda ani to, že by Audymu v
krčme povedal, že ho vonku čaká T. teda O. Y.. Toto vôbec nehovoril vyšetrovateľovi. O tom, že bol zbitý
povedal vyšetrovateľovi až pri druhom výsluchu.
Svedok potvrdil, že s obžalovaným je v priateľskom vzťahu, viackrát si telefonovali po februári 2014. Až
na otázku obžalovaného si svedok spomenul na to, že keď boli v dome u jeho strýka, obžalovaný sa s

V. rozprávali o nejakom zváračskom preukaze.

K spôsobu výsluchu svedka F. N. v prípravnom konaní, bol vypočutý vyšetrovateľ M.. V. B., ktorý potvrdil,
že tohto svedka vypočúval dva krát. V prvom prípade vo svojej kancelárii v Nitre a v druhom prípade
vypočulsvedkavoS.R.zdôvodupráceneschopnostisvedka.Anivjednomprípademusvedoknehovoril

o tom, že by bol na neho robený nejaký nátlak ako má vypovedať. Keď ho prvý krát vypočúval, nevidel
na ňom žiadne zranenia. Svedok tiež potvrdil, že v prípravnom konaní vypočúval aj obžalovaného a do
jeho zápisnice zaprotokoloval to, čo obžalovaný uviedol.
Výpovede vyslúchaných protokoluje sám priebežne, na záver vždy umožní vyslúchanému prečítať si
zápisnicu o výpovedi a v prípade, ak by ju namietal, tak zápisnicu opraví alebo doplní.

V rámci dokazovania boli prečítané jednotlivé listinné dôkazy.
Z výpisu osobného účtu O. V. v Slovenskej sporiteľni bolo zistené, že výber hotovosti 300,- Eur bol
vykonaný kartou vo S. R. - Obecný úrad dňa 22.12.2013 o 22:23:57 hod.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o vine a treste.

Obžalovaný O. Y. spáchanie skutku poprel. Na svoju obranu uviedol, že pre záujemcov sprostredkúva
práce v stavebníctve, a konkrétne O. V. ho oslovil v krčme vo S. R.L. a žiadal od neho pomoc pri

rozšírení zváračského preukazu. Pokiaľ sa s ním rozprával o nejakej sume peňazí tak táto mala byť
poskytnutá za vybavenie tohto preukazu. V súvislosti so sprostredkovaním práce v D. sa s V. stretol dva
krát. Žiadnu zbraň pri sebe nemal, a nikdy sa ňou O. V. nevyhrážal. To O. V. od neho žiadal okrem
pomoci so zváračským preukazom aj zabezpečenie drog. Formou SMS správy mu poslal číslo účtu,
ktorý patril svedkyni B., na ktoré mal poškodený poukázať peniaze za zváračský kurz.

Vina obžalovaného bola preukázaná tak priamymi ako aj nepriamymi dôkazmi. Výpoveď priameho
svedka O. V., ktorý v prípravnom konaní vypovedal šesť krát, a následne aj na hlavnom pojednávaní, a o
podstatných skutočnostiach vypovedal vždy rovnako s tým, že svoje výpovede postupom času doplnil
vždylenotieskutočnosti,ktorésamedzijehovýpoveďamivsúvislostiskonanímobžalovanéhoodohrali,
korešponduje s výpoveďou nepriamych svedkov Z. V., ktorý potvrdil, že dal svojmu synovi sumu 350,-

Eur, hoci mu syn nepovedal účel použitia peňazí a F. Š., ktorému sa O. V. zdôveril so svojimi problémami
a s obavou z konania obžalovaného. Výpoveď svedka O. V. súd považoval za vierohodnú, pretože
nezistil žiadny motív, pre ktorý by tento svedok mal dôvod nepravdivo obžalovaného usvedčovať z
protiprávneho konania, ktorého sa nedopustil. Svedok poprel, že by mal záujem o sprostredkovanie
práce obžalovaným alebo podrobeniu sa ďalšiemu zváračskému kurzu. O prácu, resp. zváračský kurz

nemal záujem, pretože v kritickom čase mal zabezpečenú prácu v zahraničí a nepotreboval si rozširovať
zváračský preukaz, pretože ho mal platný v potrebnom rozsahu.
Týmito dôkazmi mal súd preukázané, že tvrdenie obžalovaného nie je pravdivé ale iba účelové v snahe
vyviniť sa zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.Existenciu osoby menom O., ktorej totožnosť nebola zistená, potvrdil svedok Š. F. V. F. N., priamy
svedok, ktorý však na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď v prospech obžalovaného. Jeho

rozporné výpovede súd vyhodnotil ako účelové, a ako snahu pomôcť svojou výpoveďou obžalovanému,
s ktorým je v priateľskom vzťahu. Tvrdenie tohto svedka, že jeho výpoveď bola vynútená fyzickým
nátlakom, je nelogická a ničím nepreukázaná, pretože o takomto konaní nestotožnenej osoby ani v
jednej z troch výpovedí vyšetrovateľovi nič neuviedol resp. v prípade, ak by táto skutočnosť nebola
zachytená v zápisnici nežiadal o jej doplnenie alebo o zmenu, ak s obsahom zápisnice nesúhlasil.

Navyše výpoveď tohto svedka je vo viacerých podrobnostiach rozporná aj s výpoveďou samotného
obžalovaného a poškodeného V., a to ohľadne zastavenia sa poškodeného pri bankomate, odchodu
a príchodu poškodeného z domu Š. F., a navyše na to, že sa obžalovaný s poškodeným rozprával
o zváračskom preukaze spomenul až po tom, čo v súvislosti s týmto preukazom mu položil otázku
obžalovaný, hoci obžalovaný tvrdil, že s poškodeným sa v podstatne o inom ani nerozprával ako o práci
a zváračskom kurze.

Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov v súlade so
zásadoutrestnéhokonania,tedajednotlivoajvichsúhrne,súd dospelkzáveru,žeskutok,prektorýbola
podaná obžaloba sa stal tak, ako jeho vznik a priebeh je uvedený vo výrokovej časti rozsudku a spáchal
ho obžalovaný. Z listinného dôkazu (výpis z osobného účtu poškodeného O. V.) mal súd preukázané,

že výber finančnej hotovosti 300,- Eur z bankomatu bol poškodeným vykonaný 22.12.2013, následne
po presune do domu Š. F. obžalovaný od poškodeného žiadal sumu 350,- Eur, ktoré poškodený odišiel
domov požičať si od svojho otca, a preto v súlade s týmito skutočnosťami súd upravil skutkovú vetu
popísanú v obžalobe.

Trestný čin obžalovaný spáchal použitím nátlaku, pričom obžalovaný na jeho spáchanie použil proti
poškodenému psychické násilie, ktoré v prejednávanej veci je charakterizované hrozbou fyzického
násilia spočívajúce vo vyjadreniach obžalovaného o chlapcoch čakajúcich pri družstve, ktorí v prípade,
že poškodený nesplní jeho požiadavku ho odvezú na nekonkretizované miesto, a zároveň svoju hrozbu
zdôraznil aj ukázaním pištole zastrčenej za pásom nohavíc. Takéto hrozby vyvolali u poškodeného

strach a výlučne spôsobili, že poškodený sa rozhodol vyhovieť požiadavke obžalovaného, ktorého
cieľom bolo získať majetkový prospech. Použité hrozby predstavovali zásah do slobody rozhodovania
poškodeného,boliprostriedkompôsobenianajehovôľu,ktorejprejavnebolslobodnýalevynútenýpráve
použitím už spomenutých hrozieb.
Obžalovaný použil hrozbu násilia na donucovanie poškodeného k majetkovému plneniu, a obohatil

tak seba na škodu cudzieho majetku a týmto obžalovaný svojim protiprávnym a úmyselným konaním
naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona a to tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke.

Súd ani o existencií priamej príčinnej súvislosti medzi týmto protiprávnym konaním a úmyselným

zavinením obžalovaného na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením
§ 189 Trestného zákona (ochrana slobodného rozhodovania človeka) na strane druhej, nemal žiadne
pochybnosti.

Obžalovaný O. Y. z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. V odpise registra trestov má štyri záznamy,

z ktorých súd prihliadol na dve odsúdenia k nepodmienečnému trestu odňatia slobody.
Okrem toho aj z pripojených spisov a bolo zistené, že:
-rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/63/1996 zo dňa 8.10.1997 bol uznaný vinným z
trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 234 odsek 1
Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb.) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so

zaradením do I.NVS, trest vykonal 11.2.1999
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 21T/144/2011 zo dňa 3.7.2001 bol uznaný vinným z trestného
činu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 247 odsek 2 písmeno 3
písmeno b/ Trestného zákona a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 odsek 1, 2, 3
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením do II. NVS, trest

vykonal 25.7.2006Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v
ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest,
zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru.

Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 189 odsek 2 Trestného
zákona (trestná sadzba pri tomto zločine je určená výmerou 4 roky až desať rokov).
Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu (so zbraňou) jeho následok,
zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného,
jeho osobné pomery a možnosť nápravy.

Súd u obžalovanému nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona. Obžalovaný
však prejednávaný trestný čin spáchal po tom, čo už bol za trestný čin odsúdený (2T/46/2001) a preto
túto skutočnosť mal za priťažujúcu okolnosť zmysle § 37 písmeno m/ Trestného zákona.

Súd mal preukázané, že obž. O. Y. v minulosti bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného

súdu Topoľčany sp.zn. 1T/63/1996 zo dňa 8.10.1997 za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa §
9 odsek 2 Trestného zákona k § 234 odsek 1 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb.). Tento trestný čin,
za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody dva až desať rokov, sa v zmysle § 437 a § 11 Trestného
zákona (zák.č. 300/2005 Z.z.) považuje za zločin, teda obžalovaný prejednávaný zločin vydierania
spáchal opätovne, po tom, čo bol právoplatne odsúdený za iný zločin.

Preto pri výmere trestu súd vychádzal z ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona, podľa ktorého pri
opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Zvýšenie zákonom ustanovenej dolnej
hranice trestnej sadzby o polovicu prichádza do úvahy v prípade, ak páchateľ opätovne spáchal zločin.

Podpojmom„opätovné“trebavovzťahuktomutoustanoveniurozumieťspáchaniezločinupotom,čobol
páchateľ právoplatne odsúdený za iný zločin. Na tento znak sa neprihliadne v prípade, ak prechádzajúce
odsúdenie za zločin je zahladené. V opačnom prípade však nie je rozhodujúci časový úsek medzi
predchádzajúcim odsúdením a spáchaním nového zločinu.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v
trvaní 7 rokov na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby 7 rokov až 10 rokov, po zvýšení dolnej hranice
4 roky o polovicu, v zmysle ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona.

Obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so

stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, keďže v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin.

Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v

zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1
Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí
ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Poškodený O. V. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody už v prípravnom konaní vo výške
750,- Eur. Súd o uplatnenom nároku nemal žiadne pochybnosti, preto bola rozsudkom obžalovanému
uložená povinnosť túto škodu nahradiť poškodenému.

Obžalovaný v záverečnej fáze súdneho konania trval na svojom návrhu na doplnenie dokazovanie
záznamom z kamerového systému z obce S. R., ktorým by bolo vyvrátené tvrdenie o odovzdávaní
peňazí, vypočutím svedka M. S. a O. U. (bez upresnenia adresy), výpoveďou ktorých sa preukáže, že
pre O. V. vybavoval prácu. Výpisy z telefónnych čísel chcel predložiť po ich doručení. Iné návrhy na
doplnenie dokazovania nepredniesol.

Súd návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania ako nedôvodné odmietol. Zo samotného výpisu
z hovorov z telefónneho čísla obžalovaného by bolo možné preukázať iba množstvo telefonických
kontaktov medzi obžalovaným a poškodeným, ale nie obsah hovorov. Svedkovia M. S. V. O. U.
neboli priamymi ani nepriamymi svedkami skutku a ich vypočutie súdom k „vybavovaniu práce prepoškodeného“ súd pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné, pretože uveril výpovedi svedka
O. V. ktorý jednoznačne uviedol, že v kritickom čase prácu mal zabezpečenú (potvrdil to aj svedok Z. V.)
a nemal záujem o žiadnu inú prácu. Zabezpečenie kamerového záznamu z Obecného úradu S. R. bez

bližšieho označenia miesta osadenia, súd taktiež nepovažoval za dôvodný návrh. Navyše odovzdanie
peňazí obžalovanému po ich vybratí z bankomatu, potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok N..

Okrem týchto návrhov obžalovaný v priebehu súdneho konania navrhoval doplniť dokazovanie
vyhľadaním svedkyne O., ktorú uvádza O. V. V. F. N. a potom vykonať konfrontáciu medzi O. V. O.

Y., O. V. a F. N., čím sa preukáže, že nikdy sa s touto osobou nestretol, vypočuť ako svedka O. R. z
pohostinstva V., ktorý by mal objasniť závislosti O. V. na alkohole, drogách a automatoch a vyžiadať
výpisy hovorov z telefónov obžalovaného a poškodeného. O týchto návrhoch súd nerozhodoval, pretože
obžalovaný v záverečnom návrhu vykonanie týchto dôkazov už nenavrhol, a súd mal za to, že na ich
vykonaní obžalovaný netrvá.
K vyžiadaniu výpisu hovorov súd konštatuje, že v čase návrhu obžalovaného neboli splnené zákonné

predpoklady na vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzky, pretože uznesením Pléna Ústavného súdu SR zo dňa 23.4.2014 bola pozastavená účinnosť
§ 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorých
bol prevádzkovateľ mobilnej telefónnej siete povinný uchovávať a za podmienok § 63 ods. 6 podľa §
55 ods. 6 so súhlasom súdu alebo na príkaz súdu poskytovať orgánom štátu prevádzkové, lokalizačné

a údaje komunikujúcich strán.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného, o ochrannom opatrení
a náhrade škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,

ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.