Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613202366
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613202366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobkyne: T. L., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom v D. S. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so
sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 919/2, proti žalovanému: Roľníckemu družstvu v Pribyline, so
sídlom v Pribyline, IČO: 00 195 731, právne zastúpenému: HKP Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou,
so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, o náhradu mzdy vo výške 4.433,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 842,64 eur na účet právneho
zástupcu žalovaného HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 11. 03. 2013, sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala
voči žalovanému náhrady mzdy v celkovej výške 4.533,04 eur, zaplatenia úrokov z omeškania a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil fikciou dohody
podľa § 79 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce a to uplynutím výpovednej doby dňa 31. 05. 2011. Žalovaný
neprideľoval žalobkyni prácu podľa pracovnej zmluvy a od 14. 03. 2010 do 31. 05. 2011 jej neposkytol
mzdu,resp.náhradymzdy.Vsúladesustanovením§142ods.3Zákonníkapráceinéprekážkyvprácina
strane zamestnávateľa (neprideľovanie práce zamestnancovi v súlade s pracovnou zmluvou) zakladajú
právnu povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného

zárobku. Ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z pracovnoprávneho pomeru, ktorej platnosť
zamestnanec neuznáva, riadia sa pracovnoprávne vzťahy účastníkov až do uplynutia výpovednej doby
pracovnou zmluvou a príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. Až do uplynutia výpovednej doby
totiž pracovný pomer účastníkov nepochybne trval a zamestnanec má nárok na náhradu mzdy podľa
ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce, keďže zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre iné
prekážky na strane zamestnávateľa. Nakoľko žalobkyni bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo
dňa 10. 06. 2010, sp. zn. 19Cb/16/1997 priznaná peňažná náhrada v súvislosti s neplatnosťou zániku

jej členstva u žalovaného za obdobie od 01. 08. 1992 do 13. 03. 2010, žalobkyňa si uplatňuje nárok
na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce za obdobie od 14. 03. 2010
do 31. 05. 2011 vo výške minimálnej mzdy určenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok.
Krajský súd v Žiline čiastočným rozsudkom zo dňa 13. 09. 2006, sp. zn. 19Cb/16/1997 určil, že
rozhodnutie predstavenstva žalovaného zo dňa 21. 05. 1992, zn. 578/1992 o zrušení členstva žalobkyne
u žalovaného je neplatné. Rozsudkom zo dňa 10. 06. 2010, sp. zn. 19Cb/16/1997 Krajský súd v Žiline
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 18.462,23 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne

od 20. 03. 2006 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Vyčíslená suma bola žalobkyni priznaná ako
peňažná náhrada škody spôsobenej neplatnosťou zániku členstva u žalovaného za obdobie od 01. 08.1992 do 13. 03. 2010. Žalobou zo dňa 27. 06. 2011 v spojení s jej doplnením sa žalobkyňa domáhala
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru daného písomnosťou žalovaného zo dňa 27. 01.
2011 a súčasne sa domáhala náhrady mzdy. Čiastočným rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zo

dňa 03. 05. 2012, sp. zn. 8C/169/2011 určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyňou výpoveďou
z 27. 01. 2011 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného netrvá. Uznesením zo dňa 27. 07.
2012, sp. zn. 8C/169/2011 súd podanie žalobkyne v časti náhrady mzdy odmietol.

V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 12. 04. 2013 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
uviedol, že žalobu považuje za bezdôvodnú v plnom rozsahu. Podľa názoru žalovaného nedošlo

k vzniku prekážky na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 Zákonníka prace. Žalovaný tvrdí, že
žalobkyňu nebolo možné ďalej zamestnávať, keďže z dôvodu organizačných zmien bolo jej pracovné
miesto zrušené. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zo strany žalovaného prideľovať žalobkyni prácu.
Žalobkyňa okrem toho odmietla vykonávať inú ponúknutú prácu, resp. vykonávať analogickú prácu k
jej pôvodnej pracovnej pozícii.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/169/2011 a obsahom pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn.
19Cb/16/1997 a zistil nasledovný skutkový stav:

Zástupca právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní predniesol, že nárok žalobkyne je dôvodný
najmä z toho dôvodu, že v období od 14. 03. 2010 do 31. 05. 2011, kedy došlo k skončeniu
pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným, žalovaný neprideľoval prácu zamestnankyni v

súlade s pracovnou zmluvou. Prekážky, ktoré zabraňovali jej prideľovaniu práce, vznikli na strane
zamestnávateľa a pri ich existencii nebolo rozhodujúce, či nemožnosť prideľovať prácu zamestnancovi
bolo spôsobené objektívnymi alebo subjektívnymi príčinami, rovnako nebolo rozhodujúce, či tieto
skutočnosti zamestnávateľ mohol alebo nemohol ovplyvniť, resp. či túto skutočnosť zavinil alebo k nej
došlo objektívne. Nedošlo ani k naplneniu skutočností, odôvodňujúcich pridelenie na inú prácu v súlade

s ust. § 55 Zákonníka práce, nakoľko neboli splnené taxatívne zákonné. Keďže nedošlo k prideľovaniu
práce, tak žalobkyni patrí právo na náhradu mzdy do výšky dohodnutej v pracovnej zmluve. Keďže
táto nedosahovala minimálnu mzdu, vychádza z minimálnej mzdy v rozhodujúcom období. Žalovaný
nevyplatilnáhradumzdyvlehotesplatnosti,pretožalobkynipatríajprávonaúrokyzomeškaniavzmysle
žalobného petitu.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že má k dispozícii veľa rozhodnutí, ktorými bolo rozhodnuté v jej
prospech. Myslí si, že má právo, ktoré si uplatňuje v tomto konaní. U žalovaného nepracovala v roku
1983, a teda ani v období, ktoré uvádza v žalobe, u žalovaného nepracovala, žalovaný jej neprideľoval
prácu. V čase, keď podala na súd žalobu o určenie neplatnosti výpovede, u žalovaného chcela pracovať,
preto v žalobe uviedla, že pracovný pomer trval aj naďalej. Až neskôr, v priebehu konania pri jej výsluchu

uviedla, že netrvá, aby ju žalovaný ďalej zamestnával.

Zástupca právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní predniesol, že nie je daný právny dôvod
vzneseného nároku na náhradu mzdy. Podľa jeho názoru v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k prekážkam
na strane zamestnávateľa. Prekážky vznikli na strane zamestnanca, keďže žalobkyňa sa neustanovila
na pracovisko po tom, ako disponovala rozhodnutím Krajského súdu o tom, že pracovný pomer nebol

skončený platne a to bolo ešte v roku 2006. Na pojednávaní uviedla a potvrdila, že po 13. 09. 2006
žalovaného ani nekontaktovala za účelom pridelenia práce a ani sa na pracovisko neustanovila. K
dôvodu uvedenému žalobkyňou, že na základe svojej žaloby zo dňa 27. 06. 2011, keď trvala na tom,
že pracovný pomer trvá a neskôr od toho opustila z toho dôvodu, že jej bol priznaný starobný dôchodok
zástupca právneho zástupcu žalovaného poznamenal, že žaloba bola podaná 27. 06. 2011 a predčasný

starobný dôchodok bol žalobkyni priznaný od júla 2011, preto tento dôvod, ktorý žalobkyňa uviedla,
považujú vyslovene za špekulatívny, keďže trval od 3 dní maximálne 1 mesiac, pokiaľ jej nebol priznaný
starobný dôchodok. Z toho vyvodzujú aj to, že reálny záujem na pridelení práce zo strany žalobkyne
nebol daný a ide iba o šikanózny výkon práva.Z obsahu pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 19Cb/16/1997 bolo zistené, že čiastočným
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. 09. 2006, č. konania 19Cb/16/1997-260 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 10. 2008, č. konania 3Obo/120/2008-335

bolourčené,žerozhodnutiepredstavenstvažalovaného(RoľníckehodružstvavPribyline),zn. 579/1992
zo dňa 21. 05. 1992 o zrušení členstva žalobkyne u žalovaného je neplatné. Z odôvodnenia rozhodnutia
bolo zistené, že súd sa zaoberal právnou otázkou, podľa ktorého právneho režimu sa má posudzovať
platnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaný vydal dňa 21.
05. 1992. V tom čase bol účinný Obchodný zákonník, ktorý v § 772 bod 7 zrušil zákon č. 162/1990

Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, v zmysle ktorého žalovaný pri zrušení členstva žalobkyne
v družstve postupoval. O uvedenej otázke vyslovil záväzný právny názor Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku zo dňa 29. 11. 2004, sp. zn. Obdo V 54/2003 a odvolací súd v uznesení, sp. zn. 6
Obo/14/2005 zo dňa 27. 02. 2006. Na právne posúdenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1990 Zb. Rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo dňa 10. 06. 2010, č. konania 19Cb/16/1997-549 súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobkyni sumu 18.462,23 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 20. 03. 2006 do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
14. 08. 2010. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo zistené, že žalobkyňa uplatnenú peňažnú náhradu, v
súvislosti s vyslovenou neplatnosťou zániku jej členstva u žalovaného rozhodnutím z 21. 05. 1992,
značka 578/1992, vymedzila skutkovo v žalobe a doplňujúcich podaniach postupne za dobu od 01. 08.

1992 do 13. 03. 2010. Po právnej stránke bolo potrebné vychádzať z úpravy v zákone č. 162/1990
Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve. Ak bola právoplatným čiastočným rozsudkom Krajského
súdu v Žiline, č. konania 19Cb/16/1997-260 zo dňa 13. 09. 2006 aplikovaná na právne posúdenie
nároku žalobkyne na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia predstavenstva žalovaného o zrušení členstva
žalobkyne u žalovaného, v otázke jeho neplatnosti právna úprava v zákone č. 162/1990 Zb., tak

predmetnú právnu úpravu bolo potrebné aplikovať i na súvisiaci a následný nárok žalobkyne na náhradu
škody - zaplatenie ušlej mzdy, peňažnej náhrady v žalovanej výške. Konkrétne ide o ustanovenie § 33
ods. 2 zákona č. 162/1990 Zb., podľa ktorého pri vyslovení neplatnosti zániku členstva podľa ods. 1
vzniká poškodenému právo na náhradu spôsobenej škody.

ZobsahupripojenéhospisuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš8C/169/2011bolozistené,žečiastočným

rozsudkom Okresného súdu zo dňa 03. 05. 2012, č. konania 8C/169/2011-49 súd určil, že skončenie
pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou výpoveďou z 27. 01. 2011 podľa ustanovenia § 63
ods. 2 písm. b) Zákonníka práce je neplatné, pracovný pomer žalobkyne u žalovaného netrvá. Z
odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že dôvodom vyslovenia neplatnosti výpovede je nesplnenie
povinností ustanovených § 66 Zákonníka práce. Žalobkyňa je osobou so zdravotným postihnutím.

Účastníci nepredložili dôkaz o tom, že výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov,
čo je ďalší dôvod neplatnosti výpovede. Z dôvodu právnej istoty účastníkov súd vyslovil, že pracovný
pomer žalobkyne u žalovaného netrvá. Rozsudok Okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 28. 06.
2012. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 07. 2012, č. konania 8C/169/2011-56
súd odmietol podanie žalobkyne zo dňa 27. 06. 2011 v spojení s doplnením z 25. 11. 2011 v časti náhrady

mzdy z dôvodu, že žalobkyňa neodstránila v tejto časti vady žaloby.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol
na súdne pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie súdneho pojednávania, nevzniesol
žiadne dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže
zistený skutkový stav umožňoval vyhlásiť meritórne rozhodnutie, pričom nebol zistený vážny dôvod

odročenia súdneho pojednávania.

Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.):

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať
meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich
zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,

ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je
účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačnéčíslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra
alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je

účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý
bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§
90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p.:

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Žalobkyňa
skutkovo vymedzila uplatnený nárok ako náhradu mzdy za obdobie od 14. 03. 2010 do 31. 05. 2011
z dôvodu, že žalovaný jej neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy vo vymedzenom období, ani jej
neposkytol mzdu, z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Vykonaným dokazovaním, a

to obsahom pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 19Cb/16/1997 mal súd preukázané,
že žalobkyni neprislúchalo právo domáhať sa náhrady mzdy z dôvodu neprideľovania práce žalobkyni
pre existenciu prekážok na strane zamestnávateľa. Procesnú zodpovednosť za opis rozhodujúcich
skutočností, za vymedzenie skutkového stavu, na základe ktorého uplatňuje účastník svoj nárok, nesie
účastník konania, ktorý tvrdí rozhodujúce skutočnosti a nie súd. Obsahom označeného spisu Krajského

súdu v Žiline bolo preukázané, že žalobkyni bola priznaná peňažná náhrada ako náhrada škody
spôsobenej neplatnosťou zániku jej členstva u žalovaného a to za obdobie od 01. 08. 1992 do 13.
03. 2010, ktoré bezprostredne predchádza obdobiu, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje nárok v tomto
prebiehajúcom konaní. Na základe opisu rozhodujúcich skutočnosti v žalobe v spojení s predmetom
tvrdení na pojednávaní nebolo možné uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu. V opise

rozhodujúcich skutočností žalobkyňa uviedla tvrdenia, týkajúce sa náhrady mzdy pre neprideľovanie
práce žalobkyni z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Žiadny iný nárok netvrdila
žalobkyňa ani v žalobe, ani na súdnom pojednávaní. Súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami
nemôže za žalobkyňu dopĺňať opis rozhodujúcich skutočností a vyvodzovať možné nároky žalobkyne,
pretože by tým došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. V danom prípade v prejednávanej

veci opis rozhodujúcich skutočností obsahoval jediný skutkový a právny dôvod, v zmysle ktorého má byť
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalovanú sumu a to na tom skutkovom základe, že žalobkyni
neprideľoval prácu a z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa jej vznikol nárok na náhradu
mzdy (z dôvodu neprideľovania práce). Žalobkyňa neuvádzala iné skutkové tvrdenia o vzniku právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, hoci bolo preukázané, že za obdobie od 01. 08. 1992 do 13. 03.

2010 jej bolo priznané rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 19Cb/16/1997 peňažné plnenie ako
náhrada škody spôsobenej v dôsledku neplatnosti zániku jej členstva u žalovaného (podľa zákona o
poľnohospodárskom družstevníctve).

V opise rozhodujúcich skutočností žalobkyňa skutkovo nerozlíšila uplatnený nárok v súvislosti s
neplatným skončením pracovného pomeru. Obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský

Mikuláš, sp. zn. 8C/169/2011 bolo preukázané, že dňa 01. 02. 2011 bola žalovanej doručená výpoveď
z pracovného pomeru. Výpovedná doba začala plynúť dňa 01. 03. 2011. Súdnym rozhodnutím bola
vyslovená neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou s tým, že pracovný pomer žalobkyne u
žalovaného netrvá. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v konaní 8C/169/2011 sa najskôr domáhala,
aby pracovný pomer trval, neskôr deklarovala, že nemá záujem zotrvať v pracovnom pomere u

žalovaného. Bolo teda preukázané, že pracovný pomer so žalobkyňou bol skončený neplatne a
žalobkyňanajskôrprejavilazáujemzotrvaťužalovaného,neskôrsvojpostojvpriebehukonaniazmenila.
Pracovný pomer sa so žalobkyňou skončil na základe zákonom ustanovenej domnienky dohodou a
to uplynutím výpovednej doby dňa 31. 5. 2011. Zamestnanec, ktorý pôvodne trval na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, môže dodatočne vyhlásiť, že už na tom netrvá a uplatniť si voči

zamestnávateľovi náhradu mzdy ako nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru. Žalobkyni
preto neprislúchalo za obdobie, kedy zamestnávateľovi oznámila, že pracovný pomer trvá do jehoskončenia, právo domáhať sa náhrady mzdy z dôvodu neprideľovania práce zamestnancovi pre
prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Ani vo vzťahu k tomuto obdobiu žalobkyňa neuviedla žiadne
iné skutkové tvrdenia. Podľa súdnej praxe zvláštna osobitná úprava nárokov z neplatného rozviazania

pracovného pomeru vylučuje použitie všeobecných ustanovení o náhrade mzdy pri prekážkach v práci
na strane zamestnávateľa pokiaľ ide o nároky zamestnanca (6Cz11/68). Z vyššie uvedených dôvodov
súd žalobu zamietol.

Súd považuje za potrebné poukázať na rozdiel medzi skutkovým vymedzením uplatneného nároku a
právnym posúdením zistených skutkových okolností. Účastník konania je povinný žalobou skutkovo

vymedziť uplatnený nárok, právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod
určitú právnu normu je úlohou konajúcich súdov, v zmysle zásady iura novit curia. Sporové konanie
(ktorým je aj prejednávaná vec) je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že
procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia
zásada znamená, že sú to účastníci konania, ktorý majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a
ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Je procesne neprípustné, aby

uvedenú povinnosť účastníka (skutkové vymedzenie nároku) plnil namiesto účastníka súd, pretože by
tým nepochybne došlo k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov v konaní.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, v konaní
neúspešnej. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi žalovaného

prislúcha odmena za zastupovanie v konaní, keď za 1 úkon právnej služby mu prislúcha odmena vo
výške 160,99 eur, to znamená za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
vyjadrenie k žalobe a účasť na pojednávaní) spolu 482,97 eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1
písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky právnemu zástupcovi prislúcha
paušálna náhrada hotových výdavkov vo výške 23,43 eur za 3 úkony právnej služby (7,81 x 3). Súd tiež

priznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu hotových výdavkov na cestovné za cestu hromadným
dopravným prostriedkom na trase Bratislava - Liptovský Mikuláš a späť vo výške 32 eur, ako aj náhradu
za stratu času stráveného cestou na uvedenej trase vo výške 169,13 eur za 13 začatých polhodín (13,01
x 13). Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky právnemu zástupcovi prislúcha zvýšenie o DPH o sumu 135,11 eur.
Trovy konania sú vyčíslené sumou celkom 842,64 eur, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému

na účet právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.