Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/109/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200806
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200806.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom 811 03
Bratislava, Suché Mýto č.19, IČO: 42 268 559, zastúpeného Mgr. Róbertom Bardačom, konateľom a
advokátom Advokátskej kancelárie Bardač, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Búdková č. 4, IČO: 47
243 252, proti žalovanému: Obec Láb, so sídlom Láb č. 503, IČO: 304 883, o preskúmanie zákonnosti
fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o
slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode

informácií) v znení neskorších predpisov, doručeného žalobcovi 09. marca 2013 a tiež druhostupňového
fiktívnehorozhodnutiadoručenéhožalobcovidňa07.04.2013.Kžalobepripojiltextžiadostioposkytnutie
informácií zo dňa 21.01.2013.

Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o fiktívne
rozhodnutia, trpia vadami absolútnej nepreskúmateľnosti, čo je dôvodom pre ich zrušenie a vrátenie
veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Tiež žalovanému vytýka, že
vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcom požadované informácie nespadajú do rámca § 8 až § 11

zákona č. 211/2000 Z.z., pretože v danom prípade nešlo o utajované skutočnosti, skutočnosti týkajúce
sa osobnosti i osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno
prístup obmedziť podľa § 11 zákona. Z tohto dôvodu je potom napadnuté rozhodnutie žalovaného v
rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže žalovaný s požadovanými informáciami disponuje
a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Je preto daný dôvod pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia aj podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.

Z dôvodu opatrnosti sa žalobca domáha zrušenia napadnutých rozhodnutí aj s poukazom na ust. § 250j
ods. 2 písm. b/ O.s.p., a to pre prípad, že žalovaný nepredloží súdu administratívny spis úplný, alebo
ho nepredloží vôbec.

Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania vzniknutých do dňa podania žaloby v sume 275,94 eur
pozostávajúcich z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie písomnej žaloby) a
2x režijný paušál.Žalovaný na výzvu súdu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.11.2013
vyslovil nesúhlas so samotnou žalobou a pochybnosti, že mohlo v danom prípade ísť zo strany žalobcu
o konanie v rozpore so zákazom zneužitia subjektívnych práv, v krajnom prípade o kalkul, vzhľadom na

množstvo podaných žalôb a zastúpenie advokátskou kanceláriou.

K veci samotnej uviedol, že nemá elektronickú podateľňu, žiadosť mu nebola doručená v súlade s ust.
§ 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorú skutočnosť aj žalobcovi oznámil mailom dňa 25.02.2013.
Potom ani nemohlo dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle
§ 18 ods. 3 zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave predovšetkým najprv skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky
súdneho prieskumu tak ako tieto vyplývajú z prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p., teda či tu vôbec
došlo k začatiu konania o poskytnutie informácii pred povinnou osobou, a či výsledkom konania bolo
rozhodnutie preskúmateľné súdom, pričom zistil nasledovné:

Dňa 23.02.2013 o 18.40 hod. mala byť na e-mailovú adresu: [email protected]

zaslaná žiadosť Róberta Bardača o sprístupnenie informácií podľa
zákona č.211/2000 Z.z. podpísaná zaručeným elektronickým podpisom a s označenou prílohou „CEI
BA príloha.zep:, CEI BA žiadosť.zep“. Žalobca však ničím neosvedčil, že by predmetná žiadosť aj bola
žalovanému doručená. Zo samotnej žiadosti pripojenej súdu žalobcom k žalobe vyplýva, že tento sa
postupom podľa zákona č. 211/2000 Z.z. domáhal u žalovaného ako povinnej osoby sprístupnenia

nasledovných informácií:

- údaj o počte obyvateľov obce k 31. decembru 2011 a k 31. decembru 2012,

- rozloha obce,

- počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených
do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce (v členení na

osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of
Conservation).

Uvedené informácie požadoval žiadateľ sprístupniť v elektronickej podobe ich zaslaním na e-mailovú
adresu žiadateľa: [email protected] .

Žalovaným vo veci predmetnej žiadosti rozhodnuté nebolo.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 246c veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v tejto časti (piata časť), sa

použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnickéosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať

písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné
meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob
sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí

žiadateľaajotom,akotrebadoplnenieurobiť.Aknapriekvýzvepovinnejosobyžiadateľžiadosťnedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“), ústredným orgánom

štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad.

Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci,
ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií, ako je vyššie citované, upravuje ust. § 14
zákona o slobode informácií, ktoré výslovne uvádza, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,

elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Vdanomprípademalžalobcadoručiťdňa23.februára2013okreminýchadriesajnaadresužalovaného
e-mail s pripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Samotný žalobca uviedol, že žiadosť o
poskytnutie informácií, ktorú pripojil k žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe
na elektronickú podateľňu žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v

písomnej podobe až súdu, žalovanému nedoručil.

Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií
a že má e-mailovú adresu, na ktorej komunikuje s okolím, ale popiera doručenie predmetnej žiadosti,
prečo sa ani s touto nemohol oboznámiť a žiaden spisový materiál v takejto veci ani nevedie.

Ustanovenie § 14 zákona o slobode informácií pripúšťa možnosť podať žiadosť o poskytnutie informácie

aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného znenia tohto
zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá
predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených,
alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

V danom prípade však bolo zistené, že elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola

a nemohla byť doručená a jej iné doručenie nebolo technicky vykonateľné, keď na webovej stránke
Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci
podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise súd zistil, že žalovaný je orgánom verejnej
moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu
zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej adresy, používanej v bežnom internetovom styku nemohlo preto mať právne účinky doručenia
a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo

za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa
zákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie
informácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená
povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej
podaní, lebo z dikcie zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda, že povinná osoba musela

poznať jej obsah. Potom až týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.

V danom prípade teda nebolo preukázané, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na
základe žiadosti žalobcu zo dňa 21. januára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Žiaden
relevantný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný, ktorý, ako je to už vyššie uvedené, osvedčene nemá zriadenú
elektronickú podateľňu, nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol, potom neplatí

ani právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda
nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

V konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode
informácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré
by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa druhej hlavy piatej časti

O.s.p. preto v danom prípade splnené nie sú. Z uvedených dôvodov potom súd konanie vo veci podľa §
104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. zastavil, pretože konaniu a rozhodnutiu
vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie
neexistujúceho rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. tak, že

žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keď konanie bolo zastavené a súd nevzhliadol
žiaden dôvod pre použitie ods. 2 § 146 O.s.p. Žalovaný nie je zastúpený advokátom a ani žiadne
preukázateľne trovy tomuto nevznikli.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.